Vplyv prírodných podmienok na rozvoj priemyslu v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

Poloha

Poloha okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom na západnom okraji Slovenskej republiky, bola už v minulosti veľmi výhodná a podmieňovala ich celkový rozvoj. Toto územie má bohatú históriu nie len v kultúrno-historickej oblasti, ale aj v remeselníctve a priemysle, vďaka čomu patrilo k najvýznamnejším regiónom Slovenska v minulosti a pretrvalo to až do dnešných dní.

Riešené územie patrí z hľadiska administratívneho členenia do Trenčianskeho samosprávneho kraja a je ohraničené na severe okresom Ilava a na východe okresom Prievidza. Na juhovýchode susedí s Bánovcami nad Bebravou a na juhozápade s okresom Myjava. Južnú hranicu tvorí aj hranica s Trnavským krajom – okresom Piešťany a Nitrianskym krajom – okresom Topoľčany. Severozápadná a západná hranica je v celom svojom priebehu tvorená štátnou hranicou Slovenskej a Českej republiky - Zlínsky kraj.

,,Sídelné a hospodárske jadro územia okresu Trenčín sa nachádza v južnej časti Považského podolia, kde ho tvorí najmä Trenčianska kotlina, časť Ilavskej kotliny a Bielokarpatské predhorie. Túto zníženú časť okresu lemujú zo západu Biele Karpaty, z východu a juhu Strážovské vrchy a Považský Inovec. Najvyšší bod územia – 1 042 m n. m. – je na vrchu Veľký Inovec, ktorý leží na hranici okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom, avšak samotný bod patrí do trenčianskeho okresu. Najnižší bod trenčianskeho okresu – 192 m n. m. – sa nachádza na južnej hranici okresu, a to na mieste, kde ho opúšťa Váh.“

Matematicko-geografická poloha okresného mesta Trenčín je vymedzená súradnicami 18° 03' v. g. d. a 48° 55' s. g. š. Nadmorská výška je 204 - 210 m n. m..

Okres Nové Mesto nad Váhom má z hľadiska geomorfologických jednotiek zaujímavú polohu. Zaberá severný výbežok Podunajskej nížiny, ktorá siaha až po okresné mesto, južnú časť Považského podolia, severný výbežok Malých Karpát, časť Bielych Karpát, Myjavskej Pahorkatiny a Považského Inovca, ktorý tvorí prirodzenú prírodnú hranicu na východe okresu.

Maximálna nadmorská výška okresu Nové Mesto nad Váhom dosahuje 970 m n. m. v pohorí Veľká Javorina nachádzajúca sa na hranici s Českou republikou a minimálna nadmorská výška je 165 m pri potoku Dubová, v katastrálnom území obce Pobedim, teda v mieste, kde územie okresu opúšťa rieka Dudváh.

Nadmorská výška Nového Mesta nad Váhom je 195 m n.m. a matematicko-geografická poloha mesta je daná súradnicami 49°43´s.g.š. a 17°48´v.g.d..

Z hľadiska všeobecných predpokladov rozvoja priemyslu v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom zohráva významnú úlohu predovšetkým jeho geografická poloha. Špecifický význam má rieka Váh, ktorá je prirodzenou prírodnou osou celého riešeného územia. Významná je aj poloha na hranici dvoch štátov o čom svedčia i viaceré hraničné priechody

Okresné mestá, ako i vidiecke obce, medzi sebou vytvárajú už oddávna neodmysliteľné väzby, či už v ekonomickej, sociálnej či kultúrnej sfére. Rovnako ako v každodennom tranzitnom pohybe osôb alebo pohybe osôb za prácou, vzdelaním a pod. v rámci oboch okresov. Väzby týchto dvoch sledovaných okresov nemožno ignorovať, pretože sú pôvodcom mnohých územných dejov a súvislostí azda i preto, že v nedávnej minulosti patrili, samozrejme s menšími zmenami, do jedného okresu, okresu Trenčín.

Geologická stavba a reliéf

Geologická stavba nami sledovaného územia je veľmi pestrá. Centrálnu časť, pozdĺž Váhu, teda dná jeho kotlín a prítokov, vypĺňajú kvartérne štrky, piesky a hliny holocénneho veku charakteristické najmä pre Považské Podolie a severný výbežok Podunajskej nížiny. Z oboch strán sú ohraničené sprašami a sprašovými hlinami z obdobia pleistocénu.

,,Na východnom okraji Malých Karpát a v južnej časti Myjavskej pahorkatiny vystupujú na povrch neogénne usadené horniny. Malé Karpaty sú v tejto oblasti charakteristické triasovými dolomitmi, ktoré vystupujú i na západnom okraji Považského Inovca. Ten je vnútri budovaný prvohornými usadenými a premenenými horninami“.

Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty sú najmä z paleogénnych pieskovcov, ílovcov a zlepencov, z ktorých na okraji vyčnievajú vápence bradlového pásma.

Na stavbe Strážovských vrchov sa podieľajú prevažne druhohorné vápence, dolomity, pieskovce, ílovce a sliene.

Aj reliéf je značne rôznorodý. Rovinatý reliéf na nive rieky Váh prechádza smerom k pohoriam do pahorkatinového (Myjavská pahorkatina). Hladko modelovaný vrchovinový a hornatinový reliéf Bielych Karpát, rovnako ako Myjavskú pahorkatinu, spestrujú vápencové bradlá. Vrchovinový reliéf Malých Karpát prechádza do reliéfu krasových planín, napríklad v podobe Čachtickej jaskyne. Považský Inovec má v nižšej časti vrchovinový , vo vyššej časti hornatinový reliéf, pričom je podobne ako reliéf Strážovských vrchov zvýraznený strmými stráňami na tektonických poruchách.

Z hľadiska reliéfu a jeho vplyvu na rozvoj priemyslu bol prirodzene najvhodnejším rovinatý reliéf na nive a terasách Váhu. Práve tu, či už v okresných mestách alebo v ich zázemí, či v katastrálnom území ďalších obcí vznikali v minulosti i dnes najvýznamnejšie priemyselné podniky. Priemysel sa však vyvíjal aj vo vyššie položených miestach, v oblasti Bielych Karpát, respektíve na ich upätí, ako napríklad v mestách Nemšová, Stará Turá, Horné Srnie a podobne.

Podľa geomorfologického členenia Slovenska je opisované územie súčasťou Alpsko- himalájskej sústavy. Prevažná väčšina územia okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom patrí do provincie Západné Karpaty. Východná časť patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Fatransko-tatranskej. V okrese Trenčín do nej patria celky Strážovské vrchy a Považský Inovec, pričom Považský Inovec sa rozprestiera aj vo východnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom. Neďaleko Čachtíc sa nachádza aj výbežok celku Malé Karpaty – Čachtické Karpaty. Západná časť územia patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, presnejšie do oblasti Slovensko-moravské Karpaty s tromi celkami. Celky Biele Karpaty a Považské Podolie prestupujú územím oboch okresov a celok Myjavská pahorkatina sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom. Východná časť okresu Trenčín a územie od Nového Mesta nad Váhom južným smerom pozdĺž rieky Váh patrí do provincie Západopanónska panva, do Malej dunajskej kotliny a je súčasťou Podunajskej nížiny, jej celku Podunajská pahorkatina.

Ložiská najvýznamnejších nerastných surovín a ich dobývacie priestory sa nachádzajú bezprostredne na hranici CHKO.

Z nerudných nerastných surovín a palív nachádzajúcich sa v okrese Trenčín majú pre priemysel najväčší význam stavebné suroviny, predovšetkým sliene a íly využívajúce sa na výrobu cementu (Horné Srnie), vápence na výrobu kameniva (Dolná Súča, Krivosúd-Bodovka), vápence na výrobu cementu a vápna (Trenčianske Mitice). Zastúpené sú aj hutnícke a chemické suroviny, najmä dolomit v Mníchovej Lehote.

Ložisko cementárskych surovín v Hornom Srní presahuje svojím významom nielen hranice okresu, ale i kraja.

Okres Nové Mesto nad Váhom disponuje taktiež množstvom ložísk nerudných nerastných surovín. V ťažbe prevládajú predovšetkým vápence, či už na výrobu vápna alebo kameniva. Najznámejším ložiskom je samotné okresné mesto, ktoré malo v minulosti nadregionálny význam, dnes sa tu už však neťaží. Podobne významné je aj ložisko vápenca na výrobu kameniva medzi Novým Mestom nad Váhom a Čachticami, menšie ložisko sa nachádza aj pri obci Bzince pod Javorinou. Ďalšími surovinami sú napríklad tehliarsky íl a hlina s ložiskom medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčianskymi Bohuslavicami, či štrkopiesky a piesky v Kočovciach.

Z prírodných zdrojov majú veľké zastúpenie i minerálne a termálne pramene (bližšie informácie viď 4.4 Vodstvo)

Klíma

„Znížené územie pozdĺž Váhu patrí do teplej klimatickej oblasti. Pohoria sú v miernej teplej klimatickej oblasti, len najvyššie končiare a horské chrbty spadajú do chladnej klimatickej oblasti“.

Vďaka priaznivej klíme, ktorú okresy poskytujú, sú tu veľmi dobré podmienky pre poľnohospodárstvo a v nadväznosti na to i pre potravinársky priemysel. Orientuje sa predovšetkým na spracovanie cukrovej repy, ovocia, či na výrobu pochutín. Rastlinná výroba je rozšírená najmä v nižšie položených častiach okresu. Tradíciu v pestovaní má najmä chmeľ, obilniny, krmoviny a vo veľkej miere je zastúpené aj ovocinárstvo (bližšie informácie viď. 2.4 Pôdohospodárstvo).

Vodstvo

Najväčšou a najvýznamnejšou riekou oboch okresov je, nielen z hľadiska priemyslu, rieka Váh. V Trenčíne - Skalke a v Kostolnej sú na jeho kanáli vybudované hydroelektrárne v rámci okresu Trenčín a v Novom Meste nad Váhom a Hornej Strede, na území okresu Nové Mesto nad Váhom.

K najväčším prítokom Váhu z Bielych Karpát patria rieka Vlára s dĺžkou 42,5 km, Drietomica dlhá 18,5 km (z okresu Trenčín), Klanečnica 27 km a Bošáčka 25,3 km (z okresu Nové Mesto nad Váhom). Najväčším ľavostranným prítokom je Teplička (okres Trenčín), dlhá 25,3 km, prameniaca v Strážovských vrchoch. V južnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom tečie rovnobežne s Váhom rieka Dudváh, ktorého zdrojnica Jablonka pramení v Myjavskej pahorkatine.

Okres Trenčín je známy aj liečivými termálnymi vodami, vďaka ktorým vznikli v Trenčianskych Tepliciach svetoznáme kúpele.

Prevažná časť územia oboch okresov patrí do povodia rieky Váh. Menšia časť na juhovýchode okresu Nové Mesto nad Váhom (katastrálne územie obcí Stará a Nová Lehota) a taktiež juhozápadná časť patrí do povodia rieky Nitra.

Z hľadiska typov režimu odtoku patrí sledované územie do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Vodné toky sú charakteristické vysokou vodnosťou od februára do apríla, priemerné mesačné prietoky sú v marci najvyššie a septembri najnižšie.

Podzemné vody sú v oblastiach pohorí na západnom i východnom okraji oboch okresov dopĺňané len zo zrážok. V okolí rieky Váh sa nachádzajú podzemné vody typické pre nivy riek a sú dopĺňané zo 70 % riekami a ich prítokmi.

V okrese Nové Mesto nad Váhom sa nachádzajú umelo vytvorené jazerá Zelená voda, neďaleko okresného mesta a Horná Streda v katastrálnom území rovnomennej obce na juhu okresu. Vznikli činnosťou človeka, priemyselnou ťažbou štrku, ktorá je pre ne charakteristická aj v súčasnosti, pričom sú využívané aj na rekreačné účely v letných mesiacoch.

Významné sú aj podzemné a minerálne vody, ktoré majú v trenčianskom okrese bohaté zastúpenie. Najznámejšia sírna minerálna voda vyviera v Trenčianskych Tepliciach, pramene uhličitých minerálnych vôd sa nachádzajú v okolí Trenčína, v katastri obcí Dolná Súča, Selec, Trenčianske Mitice atď..

„V okrese Nové Mesto nad Váhom sa nachádza 19 obcí 24 skolaudovaných vodných zdrojov a 2 neskolaudované vodné zdroje. Výdatnosť vodných zdrojov je cca 530 l/s. Najvýdatnejší vodný zdroj v okrese je Teplička s výdatnosťou 205 l/s a najkvalitnejší vodný zdroj s kvalitou dojčenskej vody je Šáchor pri obci Lúka s výdatnosťou 40 l/s“ ,celoslovensky známy ako minerálna voda Lucka. Ďalšími známymi minerálnymi vodami sú Šivarina a Iwa.

Na území okresu sa nachádzajú aj prírodné kyselky a to v katastri obci Modrová a Nová Bošáca, ale súčasne treba uviesť, že kvalita vody vo Váhu je zaradená na území okresu na základe rozborov či už v Biskupickom kanáli, alebo starom koryte Váhu do 4 stupňa znečistenia, teda silne znečistená voda.

Pôdy

Na nive Váhu sa zväčša vyvinuli nivné pôdy fluvizeme, miestami i lužné pôdy čiernice, ktoré sú veľmi úrodné a prevažne sa využívajú ako kvalitná orná pôda.

Rozsiahle oblasti s kvalitnou ornou pôdou sú výborným predpokladom pre rozvoj poľnohospodárstva. Pestuje sa na nich cukrová repa, pšenica, kukurica, hrach, ďatelina, lucerna, chmeľ a repka olejka. Väčšina plodín je aj následné spracúvaná na území okresov, kde sa dopestujú. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov potravinárskeho priemyslu, je spracovateľ cukrovej repy Považský cukor v Trenčianskej Teplej.

Veľké plochy mimo dosahu Váhu pokrýva v Trenčianskej kotline úrodná hnedozem, taktiež vznikla aj na sprašiach Podunajskej nížiny a aj na Myjavskej pahorkatine, kde sa hnedozem vyskytuje spolu s ilimerizovanými pôdy luvizemami. V pohoriach na nekarbonátových horninách , v Bielych Karpatoch a v Považskom Inovci, prevažuje najrozšírenejší pôdny typ u nás - hnedé lesné pôdy kambizeme, na vápencoch a dolomitoch Strážovských vrchov a bradlového pásma sa vyvinuli rendziny.

Najrozšírenejším pôdnym druhom v oboch okresoch je pôda hlinitá. V povodí rieky Váh prevládajú piesočnaté pôdy, ktoré sa smerom k pohoriam menia na piesočnato-hlinité. Ostrovčekovito sa vyskytujú aj ílovito-hlinité s najväčším rozšírením v južnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom v povodí rieky Dudváh.

Rastlinstvo a živočíšstvo

,,Pôvodné lesy v kotlinách, dolinách a na úpätiach pohorí riešeného územia boli do veľkej miery vyrúbané. V nižších polohách sa zachovali najmä zvyšky dubových a dubovo-hrabových lesov, celkove však vo všetkých pohoriach prevažujú bučiny. Menej sú zastúpené iné listnáče a smrečiny“ nachádzajúce sa najmä v trenčianskom okrese.

Na území oboch okresov je pestrá skladba živočíchov. Vyskytujú sa tu tak zástupcovia listnatého lesa ako i zástupcovia kultúrnej stepi, polí a lúk.

Na území okresu Trenčín sa nachádza jedno veľkoplošné chránené územie, a to chránená krajinná oblasť Biele Karpaty. Na územie okresu Nové Mesto nad Váhom zasahujú dve veľkoplošné chránené oblasti : CHKO Biele Karpaty a CHKO Malé Karpaty. Početnú mozaiku tvoria aj chránené územia menšieho významu.

Jedným z hlavných producentov negatívnych vplyvov na životné prostredie, chránené oblasti nevynímajúc, je priemysel. Z celkového hľadiska a miery znečistenia možno povedať, že sledované územie patrí k stredne zaťaženým s prevládajúcim negatívnym vplyvom veternej erózie.

Pri pozorovaní vplyvov na životné prostredie sme zistili, že sledované územie je vystavené viacerým druhom stresových faktorov, pričom široký pás sledujúci najvýznamnejší dopravný koridor je charakteristický silne znečisteným ovzduším. Juhozápadne od mesta Trenčín je dokonca veľmi silné. Veľmi silne je znečistená aj rieka Váh predovšetkým v severnej časti od Nemšovej po Opatovce. Z hľadiska ohrozenia zásob podzemných vôd je územie rozčlenené do viacerých kategórií, pričom najviac ohrozené sú lokality na juhovýchode trenčianskeho okresu, na pravom brehu rieky Váh na hranici okresov a na juhu novomestského okresu, podobne aj západne od Váhu medzi okresným mestom a Starou Turou až po obec Podolie.

Použitá literatúra

  • Izakovičová Z., Moyzeová M. (2001) : Zaťaženie územia vybranými stresovými faktormi podľa okresov. 1 : 2 000 000. In : Atlas krajiny Slovenskej republiky ( Kapitola 9.3 Zaťaženie krajiny stresovými javmi). http://enviroportal.sk/atlas/online/
  • Fulajtár, E., Čurlík, J. (1980) : Pôdne druhy, skeletovitosť a zamokrenie. ( Mapa č. 9 ). 1 : 500 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky ( Kapitola VI. – Pôdy ). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 74-75, 79-625-80, 296 p.
  • Porubský, A. (1980), (1) : Typy podzemných vôd ( Mapa č. 57 ). 1 : 1 000 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky (Kapitola V. – Ovzdušie a vodstvo). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 68, 79-625-80, 296 p.
  • Porubský, A. (1980), (2) : Minerálne a termálne vody ( Mapa č. 58 ). 1 : 1 000 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky (Kapitola V. – Ovzdušie a vodstvo). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 68, 79-625-80, 296 p.
  • Šimo E., Zaťko M. (1980) : Typy režimu odtoku (Mapa č. 48). 1 . 1 000 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky ( Kapitola V. – Ovzdušie a vodstvo ). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 65, 79-625-80, 296 p.
  • Turbek, J. (1980) : Hydrológia (Mapa č. 49). 1 : 750 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky (Kapitola V. – Ovzdušie a vodstvo). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 66-67, 79-625-80, 296 p.
  • PHSR - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja (2003). Spracoval Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja, Trenčín 2003, pp, 5-98, 158 p. www.tsk.sk/buxus/docs//content/PHSR_TSK.pdf
  • Hanáček, J. (1980) : Nerudné a nerastné suroviny a palivá ( Mapa č. 9 ). 1 : 1 000 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky ( Kapitola III. – Podklad ). Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 24
  • Mazúr E., Lukniš M. (1980) : Geologické jednotky. (Mapa č. 16). 1 : 500 000. In : Atlas Slovenskej Socialistickej republiky (Kapitola IV – Povrch), Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava 1980, pp. 54-55, 79-625-80, 296 p.
  • www.nmnv.sk/o_meste.html, 08.01.2009 (1)
  • www.nove-mesto.sk/poloha/, 23.2 2009 (1)
  • Nováčik , P. (2003) : Program odpadového hospodárstva okresu Nové Mesto nad Váhom do roku 2005. Vypracoval okresný úrad v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia referát odpadového hospodárstva, pp. 4-8 , 36 p. www.enviro.gov.sk/servlets/files/8986
  • Lauko, V. et al. (2005), (4) : Povrch. 1 : 2 000 000. In : Školský atlas Slovenská republika (Kapitola – Príroda). Vydal VKÚ, Harmanec 2005, pp. 8, ISBN 80-8042-156-0, 48 p.
  • www.trencin.sk/13101, 23.2.2009, (4)
  • Atlas krajiny Slovenskej republiky 2001. Vypracovalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Esprit, spol. s r.o., Bratislava, 2002, ISBN 80-88833-27-2, 342 p.
  • Lauko, V. et al. (2005), (3) : Trenčiansky kraj. 1 : 1 000 000. In : Školský atlas Slovenská republika (Kapitola – Trenčiansky kraj.). Vydal VKÚ, Harmanec 2005, pp. 30, ISBN 80-8042-156-0, 48 p.
  • Korec, P. a kol. (1997) : Kraje a okresy Slovenska. Vydavateľstvo Q 111, Bratislava 1997, pp. 84 – 87; 100-104, ISBN 80-85401-58-4, 391 p.
  • Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009