V súčasnej dobe patrí sociálne poznávanie k popredným témam sociálnej psychológie. Okrem termínu sociálne poznávanie sa využívajú aj iné termíny ako napríklad, sociálne vnímanie, sociálna percepcia, poznávanie človeka človekom a podobne. Niekedy sa označuje ako štúdium toho, ako si človek utvára dojmy o črtách a charakteristikách iných ľudí, ako vníma ich emócie a ako interpretuje ich správanie. Je to aj štúdium toho, ako človek poznáva svoj sociálny svet a vzťahy, ktoré v ňom prebiehajú. Je to poznávanie ľudí, to ako človek vníma človeka (interpersonálne vnímanie), vzťahy medzi ľuďmi a situácie medzi ľuďmi.

Chápanie vzťahu poznávania vo všeobecnosti a poznávania sociálnych objektov a javov predstavuje dôležitý aspekt pri vymedzení sociálneho poznávania ako obsahovej oblasti sociálnej psychológie. Pri tomto chápaní sa sociálni a kognitívni psychológovia delia na dve skupiny, a to tých, ktorí nevidia podstatnejšie rozdiely a tých, ktorí poukazujú na osobitosti procesu poznávania sociálnych objektov. Hlavné rozdiely sociálneho poznávania od nesociálneho sú:

1. poznávanie sa stáva sociálnym, keď ide o poznávanie sociálneho objektu, t.j. inej osoby alebo skupiny osôb, ale aj situácií, interpersonálnych vzťahov a ďalších sociálnych javov,

2. sociálne objekty sa odlišujú od iných objektov v mnohých ohľadoch:

  • ľudia zámerne ovplyvňujú svoje prostredie, usilujú sa o jeho kontrolu z hľadiska svojich cieľov
  • sociálne poznávanie má vzájomný charakter: formujem si dojem o druhom človeku a ten druhý zasa o mne
  • ľudia sa menia v čase a okolnostiach obyčajne viac ako je to v prípade iných objektov
  • presnosť našich poznatkov o ľuďoch je ťažšie posúdiť ako presnosť poznatkov o iných objektoch
  • ľudia sú vnímaní ako kauzálne zdroje v porovnaní s inými, nesociálnymi objektmi. Sociálne poznávanie implicitne obsahuje sociálnu explanáciu

3. ako ďalší špecifický znak sociálneho poznávania sa uvádza jeho veľmi tesné prepojenie na iné psychické javy (emócie, motiváciu, hodnoty, normy, presvedčenia, atď.) v porovnaní s poznávaním nesociálnym,

4. v sociálnom poznávaní sa zvažuje ako jeden z hlavných aspektov účel, resp. jeho funkcie v sociálnom svete jednotlivca. Z toho vyplýva nielen normatívny (s normami a morálkou spojený) charakter sociálneho poznávania, ale aj oveľa zložitejší spôsob, ktorým procesy a výsledky sociálneho poznávania orientujú, regulujú a riadia sociálne správanie a vzťahy ľudí,

5. sociálnym poznávaním sa človek nielen orientuje vo svojom sociálnom svete, ale prostredníctvom neho je možné – obrazne povedané – prekročiť vlastnú subjektovosť smerom k inému subjektu. Umožňuje tým zdieľanie významov a koordináciu konania vo väčšom či menšom spoločenstve ľudí (Bačová, Baumgartner, 1987) (Výrost, J., Slaměník, I. 1997, s. 104 - 105).

Historické predpoklady štúdia sociálneho poznávania

Wilhelm Wundt a Hermann Ebbinghaus, dvaja priekopníci modernej psychológie, aplikovaním metódy introspekcie sa v svojich laboratóriách venovali štúdiu kognitívnych procesov a javov (vnímaním, pozornosťou a pamäťou). Rozhodujúcu úlohu dávali prvkom alebo elementom poznania a vychádzali z asocianizmu. V sociálnom poznaní je táto asocianistická tradícia prítomná aj v súčasnej dobe.

Teoretici tvarovej psychológie zdôraznili celistvosť ľudských zážitkov a princíp „dobrej formy" alebo Gestalt ako organizujúcu charakteristiku v poznávaní a vo vnímaní. V sociálnom poznávaní tak vytvorili konštruktivistickú alebo holistickú tradíciu.

Od konca 50-tych a 60-tych rokoch vzrástol záujem o poznávanie a rozvoj kognitívnej psychológie. Koncepcie a modely spracovávania informácií zohrali veľmi dôležitú úlohu a paradigma spracovávania informácií sa ukázala ako prínosná pre štúdium základných kognitívnych procesov od vnímania cez pamäťové procesy až po riešenie problémov. Do pozornosti sa dostalo aj štúdium komplexnejších procesov, a to poznávanie sociálnych objektov a javov. V sociálnej psychológii sa tak rozvinul výskum kognície a do kognitívnej psychológie sa dostalo sociálne poznávanie.

Výskum sociálneho poznávania v súčasnosti

Z histórie sociálnej a kognitívnej psychológie vznikli súčasné teórie a modely sociálneho poznávania, v ktorých pretrvávajú vplyvy dvoch prístupov, a to asocianizmu a konštruktivizmu.

  • Asocianistický model predpokladá hypotetické kognitívne elementy od najmenších – od pojmov, vlastnosti, a čŕt, cez prostredné – prepozície a poznatkové súbory, po najväčšie – schémy.
  • Konštruktivistické modely stavajú na schémach, integračných jednotkách ako stereotypoch, prototypoch, scenárov, na základe ktorých je postavený proces a priebeh poznávania.

Porovnanie asocianistického modelu a konštruktivistického je zobrazené v tabuľke

Asocianistické modely Konštruktivistické modely
Historický zdroj: empirizmus (obsah mysle je vytváraný sčítaním percepcií a na ich základe formovaním predstáv) Historický zdroj: racionalizmus (v poznaní nejde o reprodukciu percepcie ale konštrukciu poznania)
Základná otázka: Ako sú vnímateľom kombinované elementy sociálneho sveta? Základná otázka: Ako vnímateľ konštruuje predstavy o sociálnom svete?
Chápanie poznávania a poznávajúceho ako pasívneho Chápanie poznávania a poznávajúceho ako aktívneho
Dôraz na spájanie prvkov „zdola-nahor“ (bottom-up orientation): napr. utváranie pojmov Dôraz na vplyvy „vyšších“ poznávacích procesov smerom „zhora-nadol“ (top-down processing): napr. využívanie utvorených či apriórnych pojmov a kategórií
Formovanie teórií poznávania založených na údajoch z vonkajšieho sveta – „data-driven“ (charakteristiky vstupných informácií/stimulov alebo prostredia) Formovanie teórií poznávania založených na „teóriách“ poznávajúceho – „theory-driven“ (vnútorné procesy, ktoré sú „nasadzované“ na vstupné informácie)
Neo-asocianostické prístupy hľadajú analógiu poznávacích procesov v práci počítača (pasívne alebo automatické mechanizmy spracovania) Aktívne princípy spracovania vrátane takých faktorov ako očakávania, záujmy, emocionálne zainteresovanie, percepčná pripravenosť
Poznávacie štruktúry sú elementaristické, relatívne neorganizované, kvalitatívne nemenné Poznávacie štruktúry sú holistické – integrované, organizované, kvalitatívne premenlivé
Poznávacie procesy sú pasívne, kontext je chápaný všeobecne, sú jednovýznamové (percepcia, pamäť operujú nezávisle od aktívnejších procesov myslenia) Poznávacie procesy sú aktívne, závislé na kontexte a vzájomne závislé (nižšie a vyššie poznávacie procesy sa prelínajú)
Dôraz na objekt poznania Dôraz na subjekt poznania

Schneider (1991) uvádza, že v poslednej dobe sa objavilo rozlíšenie tzv. „tvrdého" a „mäkkého" prístupu sociálnej a kognitívnej psychológie k sociálnemu poznávaniu. „Mäkké" sociálne poznávanie používalo štrukturálne vysvetlenia, slabé modely, limitované metódy a väčšinou popisovalo len vedomé spracovávanie poznania bez toho, aby objasňovalo mechanizmy poznania (Výrost, slamenik). Za podstatu „tvrdého" sociálneho poznávania je považované odhaľovanie základných mechanizmov poznania, ktorých si sám poznávajúci nemusí byť vedomý. Tento prístup objasňuje mechanizmy, ale stráca sociálne a predstavuje individualistickú orientáciu.

Štyri základné predpoklady „tvrdého" prístupu v sociálnom poznávaní podľa Schneidera sú:

  1. proces je základný a pretože je hlavný a podstatný, je oddelený od každého konkrétneho obsahu. Niet dôvodu oddeľovať sociálne poznanie od iných foriem poznania, hoci nemožno hovoriť, že sociálne a fyzické stimuly sú úplne rovnaké.
  2. proces spravovania informácii sleduje istú definovanú sekvenciu, v ktorej má dôležité miesto pamäť
  3. rozhodujúce sú štruktúry poznania. Kódovanie a uskladňovanie informácií je ovplyvnené štruktúrami poznania. Spracovávanie informácií prebieha spôsobom „zhora-nadol" resp. podľa schém, a to aj preto, že kognitívny systém, podobne ako počítač má obmedzené kapacity. Nemôžeme venovať pozornosť každej drobnej informácii.
  4. rozhodujúce sú jednostrannosti, tendencie. Naše spracovávanie informácií je náchylné k omylu. Je to čiastočne preto, lebo príliš koncentrujeme informácie a strácame dôležité detaily (Výrost, J., Slaměník, I. 1997, s. 103).

Základné spôsoby sociálneho poznávania

J. Křivohlavý (1977) tvrdí, že: „história spôsobov poznávania druhých ľudí je zrejme taká stará ako ľudstvo samo" (s. 36). Vyčleňuje tri základne typy realizácie. Prvým typom je intuitívne poznanie, ktoré je založené na vcítení sa do situácie a stavu druhého človeka. Príkladom môže byť spoločná radosť členov rodiny pri narodení sa dieťaťa. Druhým typom je vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov človeka ako sú napríklad výška, stavba tela, ale aj rôzne znaky hlavy (frenológia) a rúk (chirológia). Posledným typom je hodnotenie ľudí na základe ich prejavov správania, či už v prirodzených podmienkach (bežnom živote) alebo v laboratórnych podmienkach (výskumy s rôznymi skupinami).

V súčasnosti je taktiež populárne vyvodzovať vlastnosti človeka z jeho fyziologických znakov a reči tela. G. W. Allport (Nakonečný, M., 1999, s. 155) poukázal na tieto tendencie:

  • ľuďom s tmavou pleťou prisudzujeme nedostatok priateľskosti, nedostatok zmyslu pre humor
  • plavovlasým sú prisudzované pozitívne vlastnosti
  • ľuďom s vráskami okolo očí je prisudzovaná priateľskosť, humor, ľahkovážnosť
  • ženám s plnými perami je prisudzovaná zmyselnosť
  • ľuďom s vysokým čelom a s okuliarmi je prisudzovaná inteligencia, spoľahlivosť, snaživosť
  • starším mužom je pripisovaná ušľachtilosť, zodpovednosť, vzdelanosť
  • starším ženám je pripisovaná materskosť

Sociálna percepcia

Sociálna percepcia je proces, prostredníctvom ktorého je vnímaný iný človek, skupina alebo dav ľudí, organizácia, inštitúcia a pod. (Boroš, 2001). Nepatrí medzi pasívny proces príjmu informácií o druhom človeku. Chápanie a poznávanie iného človeka je dôležitou súčasťou sociálnej percepcie. Prostredníctvom percepcie usudzujeme o motívoch správania ľudí, o ich osobnostných vlastnostiach, hodnotách a postojoch. Jednotliví ľudia alebo ľudské zoskupenia (napr. inštitúcia) sú predmetom sociálnej percepcie. Podľa J.Kulku sociálna percepcia plní tri úlohy, ktoré sa dajú formulovať ako otázky:

  1. Čo konkrétny človek robí? – napr. človeku, ktorého práve vnímame, tečú slzy. Plače tento človek, alebo sa tak smeje, že mu tečú slzy?
  2. Prečo to robí? – konkrétny človek plače, pretože si ublížil, pretože zažil neúspech, pretože je smutný, alebopreto, že má úžasnú radosť?
  3. Aký je? – tento človek plače, pretože je veľmi citlivý, má melancholický temperament a pod.

Sociálna percepcia nám umožňuje pochopiť, ako iný človek reaguje v určitej konkrétnej situácii, čo prežíva, prečo reaguje práve tak, a nie inak a aké má vlastnosti. Môžeme sa takto zamerať raz na vonkajšie, inokedy na vnútorné charakteristiky človeka a taktiež raz na jeho stálejšie vlastnosti a dispozície, inokedy na situačné prejavy.

Sociálna percepcia:

  • má významnú regulačnú úlohu v sociálnom styku – od presnosti a správnosti vnímania iného človeka závisí úspech organizovania väčšiny sociálnych aktivít,
  • prispieva ku koordinácii týchto aktivít,
  • na základe vnímania poznávania iných sa formuje aj vlastná osobnosť človeka (Boroš, 2001).

Zdroje sociálnej percepcie

Pri vnímaní a poznávaní iných ľudí človek používa informácie z viacerých zdrojov. Medzi tri hlavné zdroje patria:

  • skúsenosť z vlastného sebapoznávania (sebapercepcia) – spoznávanie seba samého sa považuje za najťažšiu úlohu
  • vlastné informácie z pozorovania iného človeka – z pozorovania jeho správania, z toho ako sa oblieka, koľko má rokov, akého je pohlavia, či je členom nejakej organizácie, záujmovej skupiny, no aj miesta bydliska, rasovej príslušnosti a pod.
  • skúsenosti sprostredkované príbuznými, priateľmi alebo známymi človeka, o ktorého nám ide

Zložky sociálnej percepcie

3 základné zložky, ktoré rozoznávame v sociálnej percepcii sú:

  • expektačná (očakávacia) zložka – je naplnená nielen vlastnou skúsenosťou, ale aj tým, čo nám o danom človeku povedia iní, a preto môže viesť ku klamným informáciám; vplývajú naň zvyky, postoje a predsudky
  • afektívna zložka – prejavuje sa v tom, že ľudom nielen prisudzujeme určité vlastnosti, ale na nich aj emocionálno-citovo reagujeme; dotvárame si dojem o druhom človeku
  • atribučná (sociálna atribúcia) zložka – považuje sa za najdôležitejšiu zložku vnímania človeka človekom a ide o prisudzovanie rôznych, ale pritom podstatných vlastností, čŕt, motívov, zámerov správania iným ľuďom na základe ich vonkajšieho správania.

Mechanizmy sociálnej percepcie

K základným mechanizmom spracovania informácie pri sociálnej percepcii zaraďujeme:

  1. inferenciu – zo správania ľudí vnímaním odvodzujeme (usudzujeme o nich) rôzne vlastnosti a potom im ich prisudzujeme – napr. ryšaví ľudia sú agresívni, František je ryšavý. Záver: František je agresívny.
  2. empatiu – schopnosť vcítiť sa do položenia iného človeka
  3. recipatiu – je protikladom empatii, na jednej strane ju chápeme ako proces uvedomovania si emocionálne-citového prežívania, ktoré v nás iný človek vyvoláva a na strane druhej je to proces hodnotenia tohto emocionálno-citového prežívania.

Vlastný výskum

Cieľ výskumu

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, ako v dnešnej dobe študenti vnímajú vybrané Allportove tendencie, ktoré sa využívajú pri vyvodzovaní vlastnosti človeka. Skúmali sme to, či sa aj v dnešnej dobe, dané tendencie berú ako všeobecne dané.

Charakteristika výskumnej vzorky

Výskumnú vzorku tvorilo 20 študentov vysokých škôl vo veku od 19 do 23 rokov. Vo výskume sme mali zastúpenie oboch pohlaví.

Hypotéza výskumu

Predpokladáme, že niektoré z vybraných tendencii študenti berú ako všeobecne dané.

  • Hypotéza 1. Študenti vyvrátia tendenciu, že ľuďom s tmavou pleťou sa prisudzuje nedostatok priateľskosti a nedostatok zmyslu pre humor.
  • Hypotéza 2. Študenti vyvrátia tendenciu, že plavovlasým ľuďom sú prisudzované pozitívne vlastnosti.
  • Hypotéza 3. Študenti potvrdia tendenciu, že ľuďom s vráskami okolo oči je prisudzovaná priateľskosť, humor a ľahkovážnosť.
  • Hypotéza 4. Študenti potvrdia tendenciu, že ženám s plnými perami je prisudzovaná zmyselnosť.
  • Hypotéza 5. Študenti potvrdia tendenciu, že ľuďom s vysokým čelom a s okuliarmi je prisudzovaná inteligencia, spoľahlivosť a snaživosť.
  • Hypotéza 6. Študenti vyvrátia tendenciu, že starším mužom je pripisovaná ušľachtilosť, zodpovednosť a vzdelanosť.
  • Hypotéza 7. Študenti vyvrátia tendenciu, že ženám je pripisovaná materskosť.

Výsledky výskumu

Hypotéza 1. Študenti vyvrátia tendenciu, že ľuďom s tmavou pleťou sa prisudzuje nedostatok priateľskosti a nedostatok zmyslu pre humor. Táto hypotéza sa nám potvrdila a študenti vyvrátili túto tendenciu.

socialne-poznavanie-tmava-plet

Hypotéza 2. Študenti vyvrátia tendenciu, že plavovlasým ľuďom sú prisudzované pozitívne vlastnosti. Táto hypotéza sa nám potvrdila a len málo študentov potvrdilo danú tendenciu.

socialne-poznavanie-plavovlasi

Hypotéza 3. Študenti potvrdia tendenciu, že ľuďom s vráskami okolo oči je prisudzovaná priateľskosť, humor a ľahkovážnosť. V tejto hypotéze sa polovica študentov priklonila k danej tendencii, ale až 40% študentov vyvrátilo túto tendenciu. To znamená, že študenti si nemyslia, že je to všeobecne dané a tým pádom naša hypotéza sa potvrdila, ale nie až do takej miery ako sme očakávali.

socialne-poznavanie-vrasky

Hypotéza 4. Študenti potvrdia tendenciu, že ženám s plnými perami je prisudzovaná zmyselnosť. Táto hypotéza sa nám potvrdila, hoc až 35% študentov túto tendenciu neberú za všeobecne platnú.

socialne-poznavanie-zmyselnost

Hypotéza 5. Študenti potvrdia tendenciu, že ľuďom s vysokým čelom a s okuliarmi je prisudzovaná inteligencia, spoľahlivosť a snaživosť. Túto tendenciu až 90% študentov potvrdilo, z čoho vyplýva, že naša hypotéza sa potvrdila.

socialne-poznavanie-inteligencia

Hypotéza 6. Študenti vyvrátia tendenciu, že starším mužom je pripisovaná ušľachtilosť, zodpovednosť a vzdelanosť. Táto hypotéza sa nám nepotvrdila a až 60% študentov potvrdilo túto tendenciu.

socialne-poznavanie-starsi-muzi

Hypotéza 7. Študenti vyvrátia tendenciu, že ženám je pripisovaná materskosť. Posledná naša hypotéza sa nám taktiež nepotvrdila, pretože 55% študentov potvrdilo danú tendenciu.

socialne-poznavanie-materskost

Na výsledkoch výskumu môžeme pozorovať, že predpoklady v hypotézach sa v niektorých prípadoch potvrdili a v niektorých nie. Nepotvrdili sa nám len posledné dve hypotézy. Nepotvrdenie týchto predpokladov hypotéz môžeme pripisovať tomu, že naša vzorka bola malá.

Záver

Cieľom práce bolo ozrejmiť pojem sociálne poznávanie, jeho históriu a súčasnosť výskumu. Táto práca bola zameraná aj na poukázanie pojmu sociálna percepcia, jej zdroje, zložky a mechanizmy.
V praktickej časti seminárnej práce je popísaný vlastný výskum a v prílohe je dotazník, ktorý sme použili pri našom výskume.

Zoznam použitej literatúry

  • BOROŠ, J.: Základy sociálnej psychológie. Iris, Bratislava, 2001, 227 s ISBN 80-89018-20-3
  • HAYESOVÁ, N.: Základy sociální psychologie. Portál, Praha, 2007, 166 s ISBN 978-80-7367-283-6
  • KOLLÁRIK, T.: Sociálna psychológia. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1993, 194 s ISBN 80-08-01828-3
  • KRECH, D. – CRUTCHFIELD, R. S. – BALLACHEY, E.L.: Človek v spoločnosti. Základy sociálnej psychológie. SAV, Bratislava, 1968, 632 s
  • NAKONEČNÝ, M.: Sociální psychologie. Academia, Praha, 1999, 287 s ISBN 978-80-200-1679-9
  • VÝROST, J. – SLAMĚNÍK, I.: Sociální psychologie – sociálna psychológia. ISV, Praha, 1997, 453 s ISBN 80-85866-20-X
  • VÝROST, J. – SLAMĚNÍK, I.: Sociální psychologie. Grada Publishing 2. Přepracované a rozšířené vydání, Praha, 2008, 408 s ISBN 978-80-247-1428-8