Vývoj priemyslu po roku 1989 v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom

V období po roku 1989 nastali výrazné zmeny v odvetviach hospodárstva a ani priemysel nebol výnimkou. Intenzívnu industrializáciu vystriedali značné zmeny ako na poli vlastníctva, tak aj v odvetvovej štruktúre i zamestnanosti. Mnohé podniky znižovali stavy zamestnancov, i objem výroby, boli sprivatizované a neskôr prešli aj do zahraničného vlastníctva. Privatizačná vlna výrazne ovplyvnila štruktúru a výkonnosť priemyslu nielen Slovenska, ale aj Považia.

Najpriemyselnejší charakter si v roku 1992 v novomestskom okrese udržali tradiční lídri, Nové Mesto nad Váhom a Stará Turá. Zaujímavé výsledky prinieslo zisťovanie podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v priemysle z trvale bývajúceho. Najvyššie hodnoty sme zaznamenali v meste Stará Turá, obciach Očkov, Hôrka nad Váhom, Čachtice, Moravské Lieskové a pod. Naopak najnižší podiel mali obce Haluzice, Stará Lehota, Zemianske Podhradie, Nová Bošáca, Bošáca, Modrovka.

Najviac pracujúcich v priemysle na km² v tomto období bolo podľa očakávaní v Novom Meste nad Váhom a Starej Turej. Dobré výsledky dosiahli i Čachtice, Častkovce, Pobedim a Podolie.

V okrese Trenčín bolo najviac pracujúcich v priemysle na km² v okresom meste, Nemšovej, Trenčianskej Teplej, Trenčianskych Tepliciach, Hornom Srní, Nemšovej atď. Čo sa týka pomeru pracujúcich v priemysle a trvale bývajúceho obyvateľstva, najvyšší podiel sme zaznamenali v známych priemyselných obciach. V Hornom Srní, Zamarovciach, Veľkej Hradnej, Trenčianskych Miticiach, Bobote, Veľkých Bierovciach ako aj v meste Nemšová. Naopak najnižšie hodnoty dosiahli Adamovské Kochanovce, Trenčianske Teplice, Štvrtok a iné.

Z dôvodu inej štatistickej klasifikácie v tomto období dokumentujeme štruktúru zamestnanosti v priemyselnej výrobe podľa OKEČ až z roku 1999. Koniec 90. rokov môžeme označiť ako začiatok silnej dominancie elektrotechnického priemyslu v okrese Nové Mesto nad Váhom. Pozoruhodná je aj skutočnosť, že v tomto období sa toto odvetvie ešte neudomácnilo v trenčianskom okrese, kde bola toho času ešte výrazná dominancia textilného a odevného priemyslu, zamestnávajúceho viac ako polovicu osôb pracujúcich v priemyselnej výrobe.

Je dôležité poznamenať, že dostupné štatistiky neuvádzajú ani v jednom z okresov zamestnaných v odvetví energetiky a podobne, ako je tomu u ostatných rokov, ktoré sme analyzovali, evidencia OKEČ uvádza len podniky s dvadsať a viac zamestnancami a z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za päť a viac podnikov. Taktiež treba uviesť, že dňa 1.7.1995 vznikla v okrese Trenčín obec Petrova Lehota odčlenením od obce Motešice, čo sme zohľadňovali aj pri súhrne štatistických informácií a následnej tvorbe máp.

Súčasný stav priemyslu

V tejto kapitole by sme chceli poukázať na vývoj priemyselného odvetvia v posledných rokoch. Z dôvodu bohatšej dátovej základne sme si vybrali roky 2001, 2005 a 2007, pričom sme zapracovali i najnovšie poznatky. Taktiež sme charakterizovali hlavné odvetvia priemyslu a ich predstaviteľov, predovšetkým mladé rozvíjajúce sa podniky, taktiež podniky, ktoré zmenili v dôsledku zahraničného investora svoje meno a pod. Na úvod je však potrebné uviesť, ako sme už vyššie poznamenali, že dostupné štatistiky OKEČ uvádzajú podniky s dvadsiatimi a viac zamestnancami a rovnako z dôvodu uchovania dôverných informácií za tri alebo päť a viac podnikov. Preto musíme pri našich výpočtoch počítať s istým skreslením a výpovedná hodnota vypočítaných údajov neodzrkadľuje dostatočne presne skutočný stav. K odchýlkam výsledkov štatistík, ktoré nám slúžili ako zdroj dát v poslednom období výrazne prispieva i skutočnosť, že mnohé veľké podniky zamestnávajú ľudí na dohodu o vykonaní práce, alebo cez personálne agentúry.

Odvetvová štruktúra priemyslu

Rok 2001

V roku 2001 v okrese Nové Mesto nad Váhom tvorilo priemyselné odvetvie zamestnávalo 55 % ľudí zo všetkých odvetví ekonomických činností. V rámci priemyslu bol najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov vo výrobe elektrických a optických zariadení. Tvoril podiel 25 % zo všetkých zamestnaných a 49% v rámci pracujúcich v priemysle.

Je taktiež zaujímavé sledovať indexy za rovnaké obdobie (teda porovnanie rokov 2001 a 2000). Výrazné zmeny sme zaznamenali v oblasti výroby strojov a zariadení, kde bol medziročný prepad takmer polovičný. Ostatné priemyselné odvetvia zaznamenali buď mierny pokles alebo rovnako miery nárast. Je však ešte nutné poukázať na výraznú pozitívnu zmenu v zamestnanosti v oblasti výroby elektrických a optických zariadení, kde bol medziročný nárast viac ako 1,5 násobný.

Priemerná mesačná mzda v tomto období vo všetkých odvetviach hospodárstva dosiahla výšku 406.69 € (12 252 Sk), v priemysle bola výrazne vyššia a predstavovala 453.40 € (13 659 Sk). Najvyššie mzdy boli v roku 2001 v oblasti výroby potravín, nápojov a ich priemer bol 477.56 € (14 387 Sk).

V okrese Trenčín sa priemysel podieľal na zamestnanosti v roku 2001 viac ako 47 %. V tomto období bol okres ešte silne zameraný na jedno priemyselné odvetvie. Bol ním tradičný textilný priemysel. Zamestnával takmer 23 % zamestnancov zo všetkých odvetví ekonomických činností a viac ako polovicu (60 %) v jednotlivých odvetviach priemyslu.

Medziročný nárast v tomto odvetví bol len mierny a preto možno hovoriť o textilnom priemysle ako o stabilnom odvetví v tomto období. Priemerná mesačná mzda bola však v tomto odvetví nižšia ako priemer vo všetkých odvetviach ekonomických činností a dokonca najnižšia zo všetkých priemyselných odvetví. V tomto období predstavovala 329.78 € (9 935 Sk). Najvyššie mzdy boli vo výrobe strojov a zariadení, ktoré prevyšovali priemerné zárobky v textilnom priemysle až o vyše 165.97 € (5 000 Sk). Celková priemerná mesačná mzda v roku 2001 bola 388.44 € (11 702 Sk) a v priemysle 395.04 € (11 901 Sk).

Je zrejmé, že oba sledované okresy mali v roku 2001 jedno dominantné odvetvie, textilná a odevná výroba v trenčianskom okrese a výroba elektrických a optických zariadení v novomestskom okrese. Štruktúra priemyselnej výroby Trenčianskeho kraja i Slovenskej republiky (SR) bola pochopiteľne omnoho rôznorodejšia, pričom priemysel v kraji zamestnával 55 % (pracujúcich a priemerná mzda v tomto odvetví bola 420.40 € (12 665 Sk).

Podiely počtu pracujúcich v priemysle k trvale bývajúcemu obyvateľstvu a k ploche sme za jednotlivé obce analyzovali aj za rok 2001. Najvyšší počet pracovných miest v priemyselnej výrobe k počtu obyvateľov sme zaznamenali v obciach Horné Srnie, Bobot, Neporadza, Trenčianske Mitice, Selec v trenčianskom a v meste Stará Turá a obciach Kálnica, Očkov, Višňové a Vaďovce v novomestskom okrese.

Z hľadiska podielu pracujúcich v priemysle na km² najlepšie výsledky dosiahli Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Nemšová a Svinná. V okrese Nové Mesto nad Váhom vysoko najvyššie hodnoty dosiahlo okresné mesto a s výrazne nižším podielom ho nasledovali aj Stará Turá a obce Častkovce, Čachtice, Dolné Srnie a Kočovce.

Najnižšie hodnoty sme zaznamenali u predovšetkým o obcí na ľavom brehu Váhu, ako aj v okrajových častiach Bielych Karpát. Ako napríklad Nová a Stará Lehota, Nová Bošáca, Drietoma, Dubodiel a pod. viď Mapa č. 6 v Prílohách.

V roku 2001 sme sledovali aj počet priemyselných subjektov v jednotlivých obciach a najvyšší sme zaznamenali podľa očakávaní v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom. Vysokú početnosť priemyselných subjektov sme zaznamenali aj v Trenčianskej Teplej, Trenčianskej Turnej i Trenčianskych Tepliciach, podobne v Nemšovej, Hornom Srní, Trenčianskych Stankovciach a Drietome. V novomestskom okrese v priemyselnej Starej Turej a obciach Čachtice, Lubina a Moravské Lieskové.

Rok 2005

Analýza okresu Nové Mesto nad Váhom podľa Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ) potvrdila, že priemysel možno označiť ako dominantné odvetvie. V roku 2005 zamestnávalo viac ako 70 % zamestnancov spomedzi všetkých ekonomických činností.

Najvyššiu zamestnanosť dosiahla výroba elektrických a optických zariadení. Toto moderné odvetvie sa udomácnilo vo viacerých okresoch na Slovensku a v roku 2005 v novomestskom okrese zamestnávalo 41,5 % zamestnancov v rámci všetkých ekonomických odvetví a až 63 % v rámci priemyselných odvetví.

Priemerná mzda v tomto odvetví však nedosahovala najvyššie hodnoty a v roku 2005 bola na úrovni 608.64 € (18 336 Sk), teda dokonca nižšia ako priemerná mzda vo všetkých priemyselných odvetviach. Tá predstavovala 620.76 € (18 701 Sk). V rámci výroby elektrických a optických zariadení je vhodné poukázať na dve hlavné podkategórie, ktorými sú výroba elektrických strojov a prístrojov, ktorej počet zamestnancov bol 3 968 a výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a hodiniek, s počtom zamestnancov 1 872.

Druhým najzastúpenejším odvetvím, čo sa zamestnanosti týka, bola výroba strojov a zariadení. Priemerný evidovaný počet zamestnancov bol 1 375 a priemerná mzda dosiahla 652.63 € (19 661 Sk). Čo sa priemernej mzdy týka, vo väčšine priemyselných odvetví dosahovali zamestnanci vyššie mzdy ako priemer vo všetkých odvetviach ekonomických činností, ktorý v roku 2005 bol 585.14 € (17 628 Sk). Najvýraznejší medziročný nárast zaznamenali odvetia výroby gumy a spracovania dreva, mierny pokles zaznamenalo odvetvia strojárstva.

V okrese Trenčín v roku 2005 priemysel zamestnával 43,5 % ľudí zo všetkých odvetví ekonomických činností. Odvetvie priemyslu malo v okrese Trenčín v porovnaní s Novým Mestom nad Váhom v roku 2005 už značne rôznorodejšie zastúpenie. K tradičným odvetviam tohto regiónu sa pridali i nové modernejšie a vytvorili tak zaujímavú mozaiku. Najzastúpenejšia v okrese bola naďalej výroba textílií a odevov s priemerným evidenčným počtom zamestnancov 4 551, čo predstavuje 32 % zamestnanosť v priemysle a 13,6 % v rámci všetkých ekonomických činností. Dominancia odevného a textilného odvetvia bola na ústupe, výroba elektrických a optických zariadení sa jej veľmi priblížila a dosiahla podiel 31% v rámci priemyselných odvetví a takmer 13 % zo všetkých ekonomických odvetví.

V rámci textilného priemyslu v okrese Trenčín treba rozlíšiť výrobu textílií a výrobu odevov, úpravu a farbenie kožušín, ktorá má výrazne vyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov. Paradoxom je skutočnosť, že v týchto odvetviach bola najnižšia priemerná mesačná mzda a dosiahla hlboko podpriemerné hodnoty. Predstavovala 391.59 € (11 797 Sk) v textilnom a 431.12 € (12 988 Sk) vo výrobe elektrických a optických zaradení.

Priemerná mzda v okrese Trenčín v rámci priemyslu dosiahla v sledovanom období 498.37 € (15 014 Sk) a celkovo vo všetkých odvetviach ekonomických činností 523.60 € (15 774 Sk). Najvýraznejší medziročný nárast zaznamenalo elektrotechnické odvetvie, naopak najvýraznejší pokles zaznamenal potravinársky priemysel a strojárstvo.

Podľa prehľadu aktívnych hospodárskych subjektov podľa činnosti (OKEČ-u) z ročeniek ŠÚ SR sme zistili, že 31.12.2005 bolo v okrese Nové Mesto nad Váhom evidovaných 222 priemyselných subjektov z celkového počtu 1 387, čo predstavuje 16%. V okrese Trenčín sa v tomto období nachádzalo 335 subjektov s priemyselným zameraním, teda 10 % zo všetkých hospodárskych subjektov. V oboch okresoch najvyššiu početnosť dosiahli subjekty vnútorného obchodu, hotelov a reštaurácií, pričom treba brať na zreteľ skutočnosť, že sa jedná o podniky s 20 a viac zamestnancami.

Podľa mestskej a obecnej štatistiky poskytnutej ŠÚ SR, z ktorej sme vychádzali aj v roku 2001, bolo najviac priemyselných podnikov v rokoch 2005 a 2006 v tradične priemyselných mestách a obciach ako Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce , Nemšová a Horná Súča, v novomestskom okrese okrem okresného mesta a Starej Turej aj v Čachticiach, Moravskom Lieskovom a pod. viď. Mapa č. 7 v Prílohách.

Rok 2007

Výrazne priemyselný charakter si okres Nové Mesto nad Váhom udržal aj v roku 2007, kedy v odvetví priemyslu pracovalo už 72 % zamestnancov zo všetkých ekonomických činností. Najvýznamnejším priemyselným odvetvím naďalej ostala výroba elektrických a optických zariadení, ktorá zamestnávala takmer 47 % pracujúcich v rámci všetkých ekonomických odvetví a až 67 % v rámci priemyslu.

Priemerná mzda v okrese sa v sledovanom roku zvýšila a dosiahla celkový priemer 696.47 € (20 982 Sk), pričom priemerná mzda v priemyselných odvetviach bola ešte vyššia a predstavovala až 734.88 € (22 139 Sk). Najvyššia priemerná mesačná mzda bola v roku 2007 v odvetví výroby výrobkov z gumy a plastov, kde dosiahla 969.93 € (29 220 Sk) a naopak najnižšia v oblasti spracovania dreva, 436.20 € (13 141 Sk). Pri analýze priemernej mesačnej mzdy je však potrebné podotknúť, že v roku 2007 v porovnaní všetkých okresov dosiahla najvyššiu hodnotu kraja práve v novomestskom okrese.

V okrese Trenčín predstavovala zamestnanosť v priemysle ku koncu roku 2007 takmer 37 %. Výroba elektrických a optických zariadení bola priemyselným odvetvím s najvyšším priemerným evidenčným počtom zamestnancov. Pracovalo v nej 12 % zamestnancov zo všetkých ekonomických odvetví a 36 % zamestnancov z priemyslu. Textilný priemysel sa ako tradične silné odvetvie v tomto regióne umiestnil z hľadiska počtu zamestnancov na druhom mieste s 25 %-ným podielom zamestnanosti v priemysle.

Čo sa priemernej mzdy okresu Trenčín týka, celkovo možno povedať, že nepatrí k najvyšším v kraji, avšak, i keď len mierne, ale je vyššia ako krajský priemer. Jej hodnota v roku 2007 predstavovala 645.46 € (19 445 Sk), kraj 644.63 € (19 420 Sk). Odvetvím s najvyššou priemernou mesačnou mzdou v rámci priemyslu bola výroba strojov a zariadení (786.16 € (23 684 Sk)), naopak najnižšia v textilnom priemysle (465.91 € (14 036 Sk)).

Najvýraznejší medziročný prepad zaznamenalo podľa očakávania odvetvie textilného a odevného priemyslu, ostatné odvetvia sa si držali približne stabilnú pozíciu s miernymi zmenami na poli zamestnanosti.

Podľa prehľadu aktívnych hospodárskych subjektov ŠÚ SR sme zistili, že v okrese Nové mesto nad Váhom sa ku dňu 31.12.2007 nachádzalo 241 subjektov z odvetvia priemyslu z celkového počtu 1 603, čo predstavuje 15 %. Počet priemyselných subjektov bol v trenčianskom okrese 364, čo je 9,6 % z celkového počtu 3 810 hospodárskych subjektov. Oproti roku 2005 ich absolútny počet síce vzrástol, ale pri porovnaní ich podielu z celkového počtu hospodárskych subjektov zaznamenávame pokles.

Z uvedeného je zrejmé okres Nové Mesto nad Váhom má v súčasnosti priemyselnejší charakter ako okres Trenčín. Možno o ňom hovoriť ako o priemyselnom okrese a taktiež okrese s výbornými výsledkami v zamestnanosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Okres sa za posledné roky výrazne zmenil a jeho rozvoju dopomohol predovšetkým príchod zahraničných investorov, budovanie nových priemyselných parkov, výrobných hál, skladových priestorov ako aj technickej infraštruktúry. Naopak okres Trenčín v posledných rokoch podľa viacerých analytikov stagnuje. Je však nutné poznamenať, že sa tu rozvíjajú sofistikovanejšie odvetvia, rozvíja sa veda a výskum.

Ak porovnáme oba sledované územné celky v rozmedzí troch sledovaných rokov 2001, 2005 a 2007, zistíme viaceré zaujímavé skutočnosti.

Kým v okrese Nové Mesto nad Váhom (NM) podiel zamestnaných v priemysle neustále stúpal, v okrese Trenčín (TN) naopak sústavne klesal. Toto možno považovať za dôsledok intenzívnejšieho rozvoja tretieho a štvrtého sektora v trenčianskom okrese, avšak priemyselná tradícia je naďalej veľmi výrazná a podľa najnovších informácií by mal do mesta Trenčín zavítať strategický investor so zámerom priemyselnej výroby. Zaujímavé a mierne prekvapivé je i porovnanie priemerných mesačných miezd, ktoré ukázalo, že v NM bola v sledovanom období neustále vyššia a to výrazne. V roku 2007 o viac ako 120 € (3615.12 Sk).

TN zaznamenal dokonca v roku 2005 nižšiu priemernú mesačnú mzdu, ako krajský priemer. Dôvodom týchto značných rozdielov by mohol azda byť prílev zahraničných investícií v sledovanom období v NM, rovnako ako dominancia moderného a rýchlo sa rozvíjajúceho odvetvia výroby elektrických a optických zariadení.

Priemyselnú prevahu NM potvrdilo aj porovnanie celkového objemu tržieb v priemyselnej výrobe, keď ku koncu roka 2005 bol takmer 1,3 - krát vyšší ako v TN a v roku 2007 bol rozdiel ešte väčší. Novomestský okres maj takmer 1,6 – krát vyšší objem tržieb. Tržby spolu v priemyselných podnikoch Trenčianskeho kraja dosiahli v roku 2007 objem 5 296 mil. € (159 558 mil. Sk) a medziročne stúpli o 3,6%.

Hrubý obrat priemyselných závodov (v tis. EUR)

Poznámka : údaje za priemyselné závodné jednotky s 20 a viac zamestnancami

Použitá literatúra

• Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) (2002) : Bulletin 2001. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky - Krajská správa v Trenčíne, Odbor informatiky, registrov a informačných služieb, Oddelenie informačných služieb, Trenčín 2002. Kód publikácie 3010401, 159 p.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) (2006) : Bulletin 2005. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky - Krajská správa v Trenčíne, Odbor informatiky, registrov a informačných služieb, Trenčín 2006, CD ROM.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) (2008), (1) : Bulletin 2007. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky - pracovisko v Trenčíne, Odbor informatiky, registrov a informačných služieb. Trenčín 2008, CD ROM.
• Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009
• Databáza regionálnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky,
• http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm, 2.3.2009