Štruktúra obyvateľstva patrí medzi najvýznamnejšie charakteristiky demografickej statiky. Statické veličiny sú však výsledkom predchádzajúceho populačného vývoja, napr. súčasnú vekovú štruktúru obyvateľstva určitej populácie ovplyvnil vývoj populačných procesov za minulých 60 až 100 rokov (pôrodnosť, úmrtnosť, mech. pohyb).

Rozhodujúce znaky (kritériá) podľa ktorých sa štruktúra obyvateľstva sleduje sa rozdeľujú do troch skupín:

  1. biologické znaky (štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia, veku, rasová štruktúra, apod.)
  2. ekonomické znaky (štruktúra podľa ekonomickej aktivity, povolania a zamestnania, triedna a sociálna štruktúra, a pod.)
  3. kultúrne znaky (štruktúra podľa vzdelania, národnosti, jazyková, náboženská štruktúra a pod.)

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku

Patrí medzi základné charakteristiky obyvateľstva. Často sa stretávame s kombináciou charakteristík obidvoch znakov. Poskytuje dôležité informácie o obyvateľstve. Na základe štruktúry podľa pohlavia a veku sa zostavujú špecifické ukazovatele na vyjadrenie mnohých procesov (úmrtnosť, plodnosť, ...) a tiež sa používajú pri konštrukcii mier reprodukcie obyvateľov, úmrtnostných tabuliek a pod.

Štruktúra podľa pohlavia

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia sa najčastejšie vyjadruje dvoma spôsobmi

  1. ako percentuálny podiel žien a mužov z celkového počtu obyvateľov (koeficient maskulinity, femininity)
  2. index maskulinity alebo index femininity, ktorý udávajú vzájomný podiel osôb jedného pohlavia k druhému

Používajú sa aj špecifické ukazovatele pre rozličné skupiny obyvateľstva (podľa veku skupín, ekonomických znakov, apod.), napríklad index štruktúry podľa pohlavia pre jednotlivé vekové kategórie obyvateĽov.

Na základe štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia sa celosvetovo rozoznávajú dva typy populácií, a to

  • populácie s prevahou ženského obyvateľstva (populácia ekonomicky rozvinutých štátov)
  • populácie s prevahou mužského obyvateľstva (väčšinou rozvojové štáty)

Veková štruktúra

Najčastejšie používaný spôsob interpretácie vekovej štruktúry obyvateľov je veková pyramída, ktorá predstavuje dva spojené grafy – histogramy početnosti mužov a žien. Veková pyramída sa zostrojuje pre jednotlivé vekové ročníky alebo pre 5-ročné vekové kategórie.

Početnosť jednotlivých kategórií môžeme vyjadriť v absolútnych alebo relatatívnych hodnotách. Pri relatívnych môžeme porovnávať vekovú štruktúru rôznych populácií. Vekové pyramídy môžu nadobúdať rozličné tvary, poznáme tri základné tvary:

  • progresívny
  • stacionárny
  • regresívny typ vekovej štruktúry;

Jednou z možností hodnotenia vekovej štruktúry je typológia G. Sundbärga. Zakladá sa na porovnaní troch biologických vekových kategórií obyv.: predreprodukčná (0-14), reprodukčná (15-49), poreprodukčná (50-). Sundbärg určil zákonitosť, na základe ktorej tvorí reprodukčná skupina obyv. v každej populácii polovicu obyvateľstva. Typ vekovej štruktúry nám umožňuje určiť aj osobitného ukazovateľa – index veku:

  • ak I > 100 = progresívny typ
  • ak I < 100 = regresívny typ populácie

Charakter vekovej štruktúry údávajú aj niektoré stredné hodnoty, ako napríklad priemerný vek a vekový medián. Priemerný vek je stredná hodnota úrovne, pri ktorej sa zohľadňujú všetky jednotky hodnoteného súboru obyvateľstva. Vekový medián udáva vek tej jednotky súboru obyv., kt. ho delí na dve počtom rovnaké polovice.

Možnosť analýzy a interpretácie vekovej štruktúry obyvateľstva poskytuje aj trojuholníkový graf (Ossanov trojuholník) – rovnostranný 3uholník, relatívne hodnoty, vyjadruje sa takto napr. štrukt. troch hlavných ekonomických sektorov.