Droga je prirodzená alebo syntetická, chemická látka, ktorá keď sa dostane do ľudského organizmu, môže vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií. Rýchly a výrazný účinok má aj na psychiku. Drogy sa často rozdeľujú na „tvrdé" a „mäkké" drogy. Pod „tvrdými" sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly, a na ktoré obyčajne rýchlo vzniká fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín alebo kokaín, ale niekedy sa sem zaraďuje aj alkohol. Pod „mäkkými drogami" sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zľahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín a kofeín. Používa sa taktiež formulácia: mäkká droga „nasadá" na osobnosť, tvrdá ju mení.

Drogy, ktoré vyvolávajú závislosť, sú trojakého druhu. Jedny pôsobia vyslovene psychostimulačne, t.j. povzbudivo a vyvolávajú stav eufórie, dobrej nálady. Ich reprezentantom sú látky amfetamínového typu. Druhé pôsobia psychoinhibične, t.j. tlmivo a dočasne potláčajú tieseň, úzkosť a depresívne nálady. Ich predstaviteľom sú látky barbiturátového typu (sedatíva, hypnotiká). Napokon sú to látky, ktoré pôsobia na ľudskú psychiku dezintegračne a vyvolávajú halucinácie, ilúzie a fantázie. Ich predstaviteľom sú látky halucinogénneho typu.

Kofeín

Kofeín je stimulant, ktorý ovplyvňuje centrálny nervový systém a spôsobuje, že sú ľudia aktívnejší a bdelý. Študenti užívajú kofeín v akejkoľvek forme, aby sa mohli dlho učiť počas skúškového obdobia.
Kofeín je nepriamy stimulant centrálnej nervovej sústavy v tom zmysle, že „nedovolí" mozgu, aby spomalil, aj keď mozog priamo nestimuluje, ale nechá ho pracovať efektívnejšie. V primeraných dávkach (150-250 mg) pomáha droga prekonávať malátnosť a únavu a posúva dobu, kedy je nutné ľahnúť do postele. Taktiež zabraňuje, aby sa pri riešení manuálnych i duševných úloh dostavila nuda a otupenosť.

Alkohol

Alkohol sa vstrebáva do krvného obehu a začína pôsobiť behom 5 až 10 minút, jeho účinok pretrváva v závislosti na použitom množstve až niekoľko hodín.

Niektoré poznatky ukazujú, že mierne pitie má i priaznivé účinky na zdravotný stav. Štúdie ukazujú, že umiernení konzumenti – muži so spotrebou dvoch jednotiek denne a menšie ženy so spotrebou do jednej jednotky denne – majú menšiu pravdepodobnosť úmrtia na určité srdcové ochorenia. (Jedna jednotka zodpovedá zhruba jednej fľaši piva, jednému poháru vína alebo jednému panákovi.)

Po väčších dávkach môžu pijaci okrem ďaleko výraznejších výkyvov nálady a správania zažiť taktiež výpadky pamäti alebo „okná", kedy si na druhý deň nemôžu spomenúť na niektoré či dokonca všetky udalosti predchádzajúceho večera. Príčinou „okien" je stúpajúca hladina alkoholu v krvi a precitlivenosť dlhodobo poškodzovaného nervového systému.

Mozog je veľmi citlivý na alkohol a jeho toxické poškodenie sa potom prejavuje v psychike človeka vznikom alkoholických duševných porúch. Najznámejšou alkoholickou psychózou je delírium tremens, ktoré sa vyvíja spravidla po dlhoročnom 7 až 10-ročnom abúze (užívaní) alkoholu. U alkoholikov postihnutých delíriom tremens sa často objavujú pamäťové poruchy a dezorientácia. Medzery v pamäti pacienti zapĺňajú konfabulovaním.
Korsakovova psychóza, v popredí sú poruchy pamäti (amnestický syndróm), chorý napr. rozpráva o udalostiach, ktoré nemohol prežiť, napr. bitky v prvej svetovej vojne. Prejavuje sa aj poruchami pamäti na nové zážitky a konfabuláciami. Táto psychóza má chronický priebeh a často vyústi do alkoholickej demencie.

Dlhotrvajúcim pitím sa objavujú poruchy vštepenia, poruchy dlhodobej a krátkodobej pamäti. Môže dôjsť aj k totálnemu reverzibilnému výpadku krátkodobej pamäti. Niekedy sa celkom stráca schopnosť pamätať si súčasné i nedávno minulé udalosti. Chorí chronicky klamú, vymýšľajú si príbehy, ktorými by zaplnili medzery v pamäti. Pri dlhotrvajúcej konzumácii alkoholu sa nakoniec vyvinie alkoholová demencia, zhlúpnutie.
Alkoholická demencia, v popredí je výrazný pokles intelektových funkcií a nápadný je aj úbytok pamäťových schopností a vymiznutie citov.

U zvierat a ľudí sa vyskytujú špecifické zmeny vo funkcii a morfológii diencephala, v štruktúrach mediálneho temporálneho laloku, bazálnom prednom mozgu, frontálnom kortexe a cerebelle, kým iné subkortikálne štruktúry ako nucleus caudatus sa zdajú relatívne nepostihnuté. Existujúca strata objemu mozgovej hmoty a narušenie fungovania sa zhoršujú s pokračujúcou konzumáciou alkoholu, ale môžu sa čiastočne obnoviť po období kompletnej abstinencie.

Počítačová tomografia ukázala mozgovú atrofiu ako jeden z najčastejších nálezov u osôb závislých na alkohole. Bola preukázaná aj atrofia mozočku a povrchu mozgových hemisfér.

Rozpúšťadlá – lepidlá, benzín, náplne do zapaľovačov, rôzne spreje, farby - laky

V jednej štúdii o zneužívaní toluénu malo 11 z 24 chronických pacientov poruchy mozočku. Táto časť mozgu riadi jemné svalové pohyby a hrá určitú rolu v procese učenia. Nie je isté, či sa tento chorobný proces zastaví po ukončení čuchania. Dlhodobým užívaním môže trpieť taktiež pamäť a pozornosť.

Marihuana

Rozsah pozornosti je vplyvom konopných drog znížený, jej intenzita je však zvýšená. Pozornosť je tiež skôr spontánna a teda horšie ovládateľná. Pri pohltení splýva pozorovateľ s pozorovaným a dochádza k zmene identity na úrovni vedomia.

Značne posilnená je fantázia, predstavy sú živšie, spontánne a nasledujú za sebou v rýchlom slede. Vďaka zostrenej pozornosti je každá myšlienka lepšie štruktúrovaná, a tak sa proces myslenia zdá oveľa koncentrovanejší, rýchlejší. Často vnímané spomalenie času, typické pre marihuanový rauš, má pravdepodobne pôvod v subjektívne vnímanej vyššej rýchlosti myšlienok.

Cappell a Pillner sa vo svojej štúdii zamerali na ďalší významný faktor – skúsenosť s drogou. Po zadaní inštrukcie, aby účastníci experimentu zostali i po vyfajčení marihuany triezvi, chýbali charakteristické príznaky ako zrýchlený pulz a chybné posudzovanie času, i keď okamžitá pamäť bola príznačne narušená. Autori vyvodzujú, že schopnosť potlačiť účinky drogy je síce obmedzená len na určité oblasti, ale z rozhovorov s probandami po skončení výskumu vyplynulo, že metódou, ako dosahujú okamžitého „vytriezvenia", je jednoduché, občas namáhavé sústredenie sa na bezchybné splnenie zadanej úlohy.

Ďalšie štúdie na zvieratách (Scallet, 1991) ukázali, že chronické opakované vystavenie organizmu ∆-9-tetrahydrocannabinolu (THC) mení štruktúru a funkciu hipokampu u potkanov, paleocortex zapojený do učenia a pamäťových procesov ako u potkanov, tak i u ľudí. Predpokladá sa, že dôležitými kritickými determinantami neurotoxicity THC sú vek a intenzita vystavenia tejto látke.

Prebehlo i niekoľko štúdií primátov. Robert Heath z Tulanskej lekárskej fakulty (Tulane School of Medicine) na začiatku 70. rokov voperoval do mozgov makakov rhesus elektródy, ktorými získaval hĺbkové hodnoty EEG pred a po inhalácii marihuanového dymu. Uviedol, že marihuana vyvolala výrazné zmeny. Aj napriek tomu, že sa hodnoty EEG u opíc behom hodiny od podania drogy vrátili do normálu, vyslovil predpoklad, že by marihuana pri dlhodobom užívaní spôsobila štrukturálne poškodenie mozgu a permanentné abnormality mozgových impulzov.

Heath sa túto hypotézu pokúsil overiť na polročnom pokuse s trinástimi makakmi rhesus. Dvom opiciam bolo THC podávané intravenózne, deväť opíc dostávalo dávky marihuanového dymu (nízke, stredné či vysoké) a dve opice dostávali tieto dávky z neúčinnej marihuany (bez THC). Podľa neho došlo u opíc vystavených marihuane alebo THC k abnormalitám mozgových impulzov, naznačujúcim „nevratné zmeny mozgových funkcií". Heath tak isto uvádza, že tieto zmeny pretrvali ešte osem mesiacov po užívaní drogy, i keď je treba dodať, že do tej doby dve opice s implantovanými elektródami zahynuli a u troch opíc elektródy prestali fungovať. K účelom osemmesačnej analýzy bola k dispozícii len jedna opica vystavená marihuanovému dymu.

Heath ďalej s kolegami pitval mozgy troch opíc. Jedna z nich dostávala injekcie THC, jedna bola vystavená neúčinnému dymu (placebu) a jedna dostávala marihuanu. Pre porovnanie boli vyšetrené i mozgy dvoch opíc, ktoré sa experimentu nezúčastnili. Výskumníci na základe skúmania týchto piatich mozgov oznámili, že v septálnej oblasti mozgu došlo následkom užívania marihuany k štrukturálnemu poškodeniu buniek. Po ďalšom experimente, v ktorom sa skúmali len štyri mozgy z celkového počtu devätnástich pokusných opíc z oboch štúdií, oznámil poškodenie hippokampu.

Pri laboratórnych pokusoch vedci zistili, že ak podávali mladým krysám vysoké dávky THC, došlo u nich k strate mozgových buniek. Podobné zmeny je možné pozorovať pri starnutí. V 11 - 12 mesiacoch veku (čo je asi v polovici ich vekového rozpätia) vykazovali mozgy mladých krýs zmeny ako v starobe. Zatiaľ nie je známe, či sa tieto zmeny môžu objaviť aj u ľudí.

Marihuana ovplyvňuje krátkodobú pamäť, a preto môžu mať užívatelia problémy so zvládaním komplikovanejších úloh. Pri užívaní silnejších druhov marihuany môže byť aj vykonávanie jednoduchých úloh problematické.

Elektrofyziologické a neuropsychologické štúdie ukazujú, že kanabinoidy majú vplyv na pozornosť, psychomotorické tempo a krátkodobú pamäť behom 12 - 24 hodín po užití. Spolu s narušením behaviorálnych funkcií môže tak požitie konopných drog potencionálne narušiť riadenie motorového vozidla alebo pôsobiť ako rizikový faktor pri obsluhe nebezpečných strojov a zariadení.

Frederick Struve (1998) sa so skupinou vedcov zameral na analýzu EEG u denných užívateľov marihuany (v dobe od 15. do 24. roku veku). V porovnaní s neužívateľmi a ľuďmi s denným požívaním marihuany po kratšiu dobu zaznamenali u subjektov s výrazným vystavením organizmu THC signifikantne zvýšenú theta aktivitu frontálneho kortexu a zníženú interhemisférickú súdržnosť theta aktivity centrálnych a zadných regií mozgu. I na základe ďalších štúdií sa predpokladá, že veľmi dlhé a kumulované vystavovanie sa THC môže byť spojené s pomalšími kognitívnymi procesmi.

Nadia Solowij a kol. (1993) sa zaoberali selektívnou pozornosťou u užívateľov marihuany. V rámci tejto štúdie objavili abnormality evokovaného potenciálu u chronických užívateľov marihuany. Schopnosť zamerať pozornosť a odfiltrovať nepodstatné informácie postupne klesala s rastúcim počtom rokov užívania marihuany. S frekvenciou užívania však táto schopnosť nesúvisela. Vplyv vyššej častosti užívania sa však ukázal byť signifikantný v rýchlosti spracovania informácií, na ktorú mal negatívny vplyv.

Aktuálna štúdia na ľuďoch (uverejnená v júni 2008 v časopise Archives of General Psychiatry) preukázala poškodenie mozgu vplyvom kanabisu. Participantmi boli pätnásti muži dlhodobo (po dobu vyššiu ako 10 rokov) a intenzívne (viac ako 5 jointov denne) užívajúci marihuanu. Kontrolnú skupinu tvorilo 16 mužov – neužívateľov. Na základe vysoko rozlišujúcej štrukturálnej magnetickej rezonancie sa preukázalo, že užívatelia mali bilaterálne zmenšený objem hipokampu a amygdaly, a to o 12 % vs 7,1 %. Tak isto sa u nich prejavila nižšia schopnosť verbálneho učenia. Zo štúdie ďalej vyplýva, že dlhodobí užívatelia konopných drog sú ďaleko náchylnejší voči celej rade psychotických zážitkov, ako je presvedčenie o prenasledovaní (paranoja) či sociálna izolácia. U dlhodobých užívateľov konopných drog tiež dochádza ku strate pamäti približne o 15 rokov skôr. I keď bol priemerný vek skúmanej skupiny jedincov 39 rokov, mali pamäťové schopnosti na úrovni 55-ročných. Ako výskumníci naznačili, je potrebný ďalší výskum, aby sa určil rozsah a mechanizmus dlhodobého poškodenia mozgu konopou i doba, do ktorej sa po abstinencii mozog zregeneruje.

Benzodiazepíny, prášky na spanie a na ukľudnenie

Benzodiazepíny účinkujú hlavne zosilnením tlmivého účinku kyseliny gama-aminomaslovej (GABA) v mozgu, takže utlmujú mozgovú činnosť.

Alkohol a benzodiazepíny spolu prehlbujú svoj tlmivý účinok takže môže dôjsť k výraznému narušeniu psychiky. Psychologické účinky jednotlivých a opakovaných dávok benzodiazepínov na normálne osoby sa sledovali v rozsiahlych štúdiách na dobrovoľníkoch, dokázalo sa krátkodobé narušenie jemných pohybov, obratnosti, intelektovej výkonnosti i pamäti. Väčšina nežiaducich účinkov časom ustupuje. Niektoré poruchy, najmä pamäti, však môžu pretrvávať, aj keď sa ľudia s nimi často naučia žiť. Veľa takto postihnutých ľudí si napríklad vypomáha písomnými zoznamami.

Rohypnol (flunitrazepam) sa v posledných rokoch zapísal do povedomia kvôli zneužívaniu k uspatiu obeti. Je desaťkrát účinnejší než diazepam a môže spôsobiť ochrnutie, bezvedomie a výpadok krátkodobej pamäti, takže človek si po užití nevybavuje udalosti niekoľkých nasledujúcich hodín.

Amfetamíny – speed, uppers, black beauties, whites, bennies

Amfetamíny sú syntetické stimulačné látky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém podobne ako telu vlastný adrenalín. Ich účinkom je vybudenie a mobilizácia energie. Získali si obľubu ako tzv. „pracovné" drogy u veľa profesných skupín, ako sú študenti, športovci, diaľkový vodiči nákladiakov, a rekreačne u tých, ktorí chcú celú noc stráviť pri tanci alebo zábave.

Malé a stredné dávky nenarušujú myšlienkové procesy. Užívatelia hovoria rozumne, ale môžu byť veľavravní a niekedy dotieraví. Čo užívateľ považuje za výsledok brilantného úsudku, presvedčivo a zrozumiteľne vyjadreného, môže poslucháčovi pripadať ako nezmysly. Užívatelia majú často dojem, že sa lepšie sústredia, ale býva to len zvýšené úsilie pri nutkavom alebo vtieravom zameraní na jednoduché úlohy.

Ritalin

Na začiatku 60. rokov sa prípravok používal k liečeniu detí trpiacich syndrómom poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), ktorému sa v tej dobe hovorievalo hyperaktivita alebo ľahká mozgová dysfunkcia. Kritici tvrdia, že je Ritalin v USA často predpisovaný zbytočne a používa sa hlavne k upokojeniu „problémových detí", ktoré potom nevyrušujú v triedach na vyučovaní. Podľa nich premieňa prípravok zdravé deti v „zombie", pretože tlmí ich kreativitu a intelektuálnu energiu. Naviac môže viesť k závislosti na drogách v neskoršom veku. Na druhú stranu veľa rodičov tvrdí, že Ritalin zmenil k lepšiemu ich životy i životy ich detí.

Nie je presné, ako pôsobí. Možno nejakým spôsobom ovplyvňuje mozgové neuróny. Miesto toho, aby pracovali vyvážene ako zvyčajne, pracujú niektoré aktívnejšie a iné sú naopak utlmené. Ritalin z nejakého dôvodu neuróny stimuluje, takže potom pracujú inak než zvyčajne. Časť mozgu, ktorá nám hovorí, kedy máme na nejaké deje dávať pozor a kedy si ich nemáme všímať, je u ľudí postihnutých ADHD menej činná. Ritalin tieto nervové bunky stimuluje a deti s ADHD upokojuje. Keď ich užívajú deti trpiace ADHD, bývajú kľudnejšie a zvyšuje sa ich schopnosť sústrediť sa.

Extáza – E, éčko X, Adam, XTC, M&M

Výskumy prevádzané na zvieratách odhalili, že pravidelné užívanie extázy alebo veľké dávky môžu spôsobiť zmeny v mechanizme mozgu a môžu poškodiť niektoré nervové zakončenia (receptory serotonínu) v mozgu. Niektoré z týchto poškodení môžu byť trvalé.

Výskumy pri ktorých sa používalo skenovanie mozgov u dlhodobých užívateľov extázy preukázali významné poškodenie buniek, ktoré produkujú serotonín. Mnoho vedcov tvrdí, že 40 ročný pravidelný užívateľ extázy môže mať mozgovú kapacitu 70 ročného človeka. Je ťažké v skutku preukázať jednoznačný dlhodobý efekt extázy na ľudský mozog, keďže väčšina súčasne užíva viacero drog. Výskum na Univerzite v New Castli však preukázal, že užívatelia extázy sú až o 14 % náchylnejší k strate pamäti ako užívatelia drog, ktorí nikdy nemali extázu a o 23 % viac ako tí, ktorí nikdy žiadnu drogu neužili. Tí, ktorí si dávajú predovšetkým extázu majú však najviac poškodený mozog.

Štúdie skúmajúce poškodenie nervov, funkcie mozgu našli spojenie medzi intenzívnym užívaním extázy, mierne nižšou hladinou serotonínu a obmedzeným vybavovaním veci z pamäti.

Rôzne pokusy poukazujú na zhoršené schopnosti úsudku, problémy s aritmetikou a protichodné správy o strate pamäte. Funkcie podľa Wechslerovej pamäťovej stupnice boli v niekoľkých prípadoch ľahko narušené. V celkovom závere sa uvádza, že častí užívatelia MDMA majú pravdepodobne horšiu krátkodobú pamäť. MDMA umožňuje opätovne vyvolať traumatické spomienky, ktoré boli dlho potlačované, pretože boli príliš bolestivé a postaviť sa im bez strachu.

Mikroskopickým skúmaním mozgu zvierat, ktorým bola pred utratením podaná vysoká dávka MDMA, bolo zistené poškodenie niektorých neurónov. Tieto metódy sa nedajú samozrejme použiť u ľudí a tu bola vyvinutá náhradná metóda: bádatelia si všimli odlišnosti miechového moku u opíc, ktorých mozog bol poškodený účinkami MDMA a podobná odlišnosť bola zistená tiež u miechového moku ľudí, ktorí užívajú MDMA. Výskumníci sa potom snažili zistiť, aký má toto poškodenie vplyv na užívateľa MDMA. Podrobili súhrnu bežných psychologických testov ľudí, ktorí drogu užívali a aj tých, ktorí ju neužívali. K svojmu prekvapeniu zistili, že mozog užívateľov MDMA fungoval vo všetkých ohľadoch rovnako dobre. Pesimisti sa obávajú, že bunky, ktoré MDMA poškodzuje, zaisťujú nejakú funkciu, ktorá nie je v testoch priamo zreteľná alebo môžu byť poškodené bunky potrebné potom, čo iné bunky odumrú, a tím by mohlo dôjsť k mentálnym ťažkostiam v staršom veku.

Hamburskí vedci v medicínsko-psychologickom výskume dokázali, že kultová droga extáza neodvratne zabíja mozog. Tri roky prebiehal výskum na vzorke viac ako sto užívateľov extázy a na o polovicu menšej kontrolnej skupine. Výskumníci dospeli pod vedením psychiatra Dr. Rainera Thomasiusa k alarmujúcim výsledkom: Extáza otravuje mozgové nervy tak intenzívne, že ich poškodenia, ktoré vyvoláva, sú trvalé. Odumierajú nervové zakončenia. Niektoré síce dorastú, ale sú prikrátke a majú zdeformovaný tvar. Poruchy krátkodobej pamäti a výkonnosti, ťažké psychické poruchy, halucinácie, zmeny osobnosti a šialenstvo – to sú konkrétne nálezy.
Výsledky pokusov na zvieratách ukázali, že extáza zničila u myší, potkanov a opíc nervové dráhy, predovšetkým v tých oblastiach mozgu, ktoré riadia pamäť a city.

Ketamín – K, vitamín K, ket, suecial K

Časté užívanie ketamínu, ktorý sa stáva čoraz populárnejšou diskotékovou drogou, môže spôsobiť problémy s pamäťou. Osoby, ktoré často užívali túto drogu, mali zníženú schopnosť spomínať si na mená alebo konverzácie. Zistili to britskí vedci z University College London. Odborníci najprv rozdelili 120 účastníkov prieskumu na päť skupín - osoby, ktoré užívali ketamín denne, tí, ktorí ho užívali raz alebo dvakrát za mesiac, ľudia, ktorí ho už prestali brať, osoby, ktoré užívali iné drogy a ľudia, ktorí neužívali žiadne drogy. Následne všetky skupiny podrobili rôznym pamäťovým a psychologickým testom. Okrem testov vyplnili všetci respondenti dotazníky a po roku sa znova zúčastnili na testoch. Z výsledkov uverejnených v časopise Addiction vyplýva, že osoby, ktoré často užívali ketamín, mali v pamäťových testoch omnoho horšie výsledky než ostatné skupiny respondentov. V opakovanom testovaní vykonanom po roku sa ich výsledky ešte viac zhoršili. Po psychologickej stránke vedci u všetkých skupín, ktoré mali skúsenosti s užívaním ketamínu, zaznamenali mierne preludy, napríklad vo forme konšpiračných teórií.

Kokaín

Pri šnupaní začína droga účinkovať už niekoľko minút po tom, čo vnikne do krvného obehu, do dôležitých častí mozgu: do kôry veľkého mozgu, kde je centrum pamäti a rozumu, do hypotalamu, ktorý kontroluje chuť, pocity a spánok, do malého mozgu, riadiaceho motorickú činnosť.

V mozgu spôsobuje droga skutočnú búrku, pretože narúša odovzdávanie impulzov medzi jednotlivými nervovými bunkami, čím spôsobuje trvalé zrušenie všetkých nervových oblastí. Americký neurológ Walter Riker prirovnáva nervový systém ovplyvnený kokaínom k preťaženej telefónnej centrále.

Zoznam použitej literatúry

  • ERB, H. H. – SCHNEIDEROVÁ, S. , Drogy. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 2003. 128 s. ISBN 80-10-00087-6
  • KOLIBÁŠ, E. – NOVOTNÝ, V., Alkoholizmus a drogové závislosti. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996. 120 s. ISBN 80-223-1078-6
  • NAIK, A. , Sme či nie sme závislí? 1. vyd. Bratislava: Egmot, 1999. 152 s. ISBN 80-7134-937-2
  • OĽHA, Š. , Drsný diktát drogy. 1. vyd. Bratislava: SÚV SZM, 1984. 215 s. ISBN 73-056-8402
  • ONDRUŠ, D. , Toxikománia strašiak či hrozba? 2. vyd. Osveta, 1983. 89 s. ISBN 80-217-0141-2
  • SAUNDERS, N. , Extáza a techno scéna. 1. vyd. Brno: JOTA, 1996. 336 s. ISBN 80-85617-93-5
  • SHAPIRO, H. , Drogy - Obrazový průvodce. 1. vyd. Svojtka & Co. nakladatelství, 2005. 360 s. ISBN 80-7352-295-0
  • SKÁLA, J. et al. , Závislost na alkoholu a jiných drogách. 1. vyd. Praha: Avicenum zdravotnické nakladatelství, 1987. 208 s. ISBN 08-077-87