Obdobie priemyselnej industrializácie v južnej časti Stredného Považia

Slovenský priemysel zaznamenal v rokoch vojny konjunktúru, ktorá sa prejavovala značnými prírastkami vo výrobe i zamestnanosti. Analogický vývoj môžme pozorovať aj na Považí. Cez druhú svetovú vojnu pribudol priemysel odevný, strojársky, mliekárenský. Povojnová industrializačná vlna svoju základňu ďalej rozširovala a kompletizovala. Preto typickým javom povojnových desaťročí nie sú pre Trenčín ani tak nové továrne, i keď tiež vznikli, ale nadstavba na staršiu priemyselnú základňu v podobe početných ústavov a podnikov projekčných, výskumných, či obchodných. Mnohé boli umelým a dočasným produktom, ale i tak po desaťročia spoluvytvárali hospodársku tvár mesta i okresu Trenčín a prispievali k zvýšeniu kvalifikácie obyvateľstva.

Na úvod tejto časti je však nutné uviesť, že v tomto období bola súčasťou okresu Trenčín i veľká časť dnešného okresu Nové Mesto nad Váhom, pričom celkovo mal okres 72 obcí. Z tohto dôvodu aj my uvádzame tabuľky za vtedajší spoločný okres.

Po oslobodení Slovenska ( Nové Mesto nad Váhom bolo oslobodené 7.apríla 1945) sa začal rozvíjať priemysel, vznikli viaceré podniky, nastal kultúrny a hospodársky rozvoj mesta. Hoci mesto prestalo byť r. 1960 okresným mestom, jeho význam neupadol vďaka rozvoju závodov, z ktorých mnohé zaisťujú jeho prosperitu dodnes. Rast pracovných príležitostí podmienil aj rozsiahlu bytovú výstavbu, vznikli nové sídliská, napríklad Hájovky, Javorinská, Lúka a Rajková a počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil.

Vývoj priemyselnej výroby po 2. svetovej vojne bol v existujúcich závodoch riešeného územia značne narušený lúpením a drancovaním ustupujúcich nemeckých vojsk koncom marca 1945. Ustupujúca fašistická armáda sa sústredila na rozsiahle ničenie strojového zariadenia a drancovania skladov takmer vo všetkých závodoch. Okrem vykrádania ničili i prírodné zdroje a taktiež podmínovali továreň na dopravné prostriedky v Trenčianskych Biskupiciach, výbušninou zdevastovali vojenské autoopravovne v Zlatovciach, úplne zničili 17 objektov, založili požiar v gumovke. Plienili i v poľnohospodárstve a ničili infraštruktúru, predovšetkým železničné trate, cesty, mosty či prívody vody.

V roku 1945 sa začalo budovať na troskách. Vzhľadom na skutočnosť, že v okrese boli zlé výrobné podmienky a najmä nízka kapacita závodov, začali sa tu od roku 1947 prevádzať rekonštrukcie závodov. Najvýznamnejšie prebehli v závodoch : Odeva, Merina, Sklárne Moravia Nemšová, Hornosrnianske cementárne, Vzduchotechnika Nové Mesto nad Váhom, TOS Trenčín, Západoslovenské konzervárne a liehovary Trenčín, Palma Nové Mesto nad Váhom, Obal Nové Mesto nad Váhom, Papierne Bobot a ďalšie. 

Možno teda povedať, že rekonštrukcia pochopiteľne prebehla v najvýznamnejších závodoch, ktoré sa opäť stali ťahúňmi priemyslu v tomto regióne. Okrem rekonštrukcií však prebehla aj výstavba nových závodov ako Drevina Nové Mesto nad Váhom, Západoslovenské konzervárne a liehovary Nové Mesto nad Váhom, ČSAO Nové Mesto nad Váhom, Západoslovenské pekárne Zlatovce a vznikli aj výrobné družstvá : Ľudotex, Kovotex, Nitratex, Podjavornícke ľudové družstvo a Dekora. 

V tomto období boli vybudované aj štyri vodné elektrárne na Váhu : Skalka, Kostolná, Horná Streda, Nové Mesto nad Váhom. Nezaostávalo ani výskumné a projektové odvetvie. Vznikli ústavy Konštrukta a Keramoprojekt, tiež tri odborové riaditeľstvá - Slovenský odevný priemysel, Cementárne – vápenky a Chirana Stará Turá spolu s výskumnými ústavmi. „Je však potrebné spomenúť skutočnosť, že pomerne veľký počet nových závodov vznikol v období pred 1. svetovou vojnou. Boli však svojou kapacitou veľmi malé a celkový vzrast pracovníkov v priemysle od roku 1920 do 1945 bol len okolo 2 600 osôb. V začínajúcej sa výrobe a rekonštrukciami sa tento počet zvýšil ešte o ďalších 1 700, t.j. spolu približne štyri a pol tisíca osôb“. 

Od konca päťdesiatych rokov, sa ako dôsledok koncentrácie textilného, odevného, kožušníckeho, pletiarskeho priemyslu, vytvoril nový imidž mesta : „Trenčín – mesto módy“. Výrobná kapacita existujúcich podnikov sa v tomto období zvýšila a vznikli aj ďalšie podniky ako napríklad Mliekáreň a Odevspol. 

Vtedajší okres Trenčín bol dôležitou oblasťou najmä priemyselného charakteru so zložitou spoločensko-ekonomickou problematikou. Na konci šesťdesiatych rokov sa v okrese Trenčín (vtedy aj NM) nachádzal najmä vyspelý spotrebný a ťažký priemysel a pomerne špecializované – intenzívne poľnohospodárstvo. „Napríklad podiel priemyselnej výroby vo vtedajšom Západoslovenskom kraji činil v roku 1967 9,2 %; na Slovensku 3,75 %“.

Okres patril už v tom čase medzi regióny s nadštandardnou dopravnou dostupnosťou. Prechádzali ním dôležité dopravné cesty celoštátneho (v tom čase československého) významu ako Brno - Banská Bystrica, Bánovce – Ostrava a tiež medzinárodného Viedeň – Trenčianske Teplice a ďalšie linky kratšieho významu, na Moravu, stredné a južné Slovensko. Z hľadiska železničnej dopravy bol a najvýznamnejší ťah Bratislava – Žilina. 

V povojnovom období počet obyvateľov v okrese neustále narastal, čo významne ovplyvňovalo aj pracovnú silu okresu. Koncom roku 1967 bolo v okrese zamestnaných 61 503 osôb, čo bolo o 20 254 viac ako na konci roka 1949. Zamestnanosť obyvateľstva bola oproti viacerým okresom vtedajšieho Západoslovenského a tiež aj jeho priemeru charakteristická vyššou pracovnou aktivitou. ,,Oproti Slovensku bola na konci roku 1967 však pracovná aktivita nižšia o 1 % a oproti vtedajšej ČSSR až o 8 %. Podiel zamestnaných žien na celkovom počte osôb v priemysle bol v roku 1966 42,8 % a nijako výrazne sa nemenil ani v roku 1967“. 

Charakteristickým pre okres je zvyšovanie zamestnanosti najmä v priemysle, čo dokumentuje aj priložená Tabuľka sledujúca jej vývoj v období rokov 1949-1985. V roku 1949 pracovalo v priemysle 27 % zo všetkých zamestnaných, čo je o vyše 10 % menej ako v roku 1985. Počet pracovných miest v priemysle neustále narastal. V roku 1965 pracovalo v priemysle o vyše 12 000 osôb viac ako v roku 1949. V roku 1975 už bolo o takmer 16 a pol tisíca viac a v roku 1985 o vyše 18 000 viac zamestnaných v priemysle ako v roku 1949. 

Priemyselný charakter sa v okrese plne odrážal aj v rozdelení počtu zamestnaných do jednotlivých národohospodárskych odvetví. Najväčší počet pracujúcich bol dlhodobo v priemysle a od 60. rokov sa pohyboval ich podiel okolo 40 % z celkového počtu zamestnaných v okrese. Táto dominancia bola ešte zvýraznená neustále znižujúcim sa stavom pracovníkov v poľnohospodárstve, a to najmä v dôsledku združstevňovania poľnohospodárstva, zvýšenou mechanizáciou a chemizáciou a pod. Z celkového počtu zamestnaných pracovalo v poľnohospodárstve v roku 1967 už len 22,7 %. Treba poukázať aj na výraznú stagnáciu stavebníctva už od roku 1949, kde pracovalo na konci roku 1967 len 7,7 % z celkového počtu zamestnaných.    

Vývoj celkovej zamestnanosti a zamestnanosti v priemysle v okrese Trenčín

Porovnanie celkovej zamestnanosti a zamestnanosti ostatných odvetviach potvrdilo výraznú dominanciu priemyslu. Druhým odvetvím s najvyšším počtom zamestnancov bolo v období rokov 1970-80 stavebníctvo, no v roku 1985 ho vymenil obchod. 

Zamestnanosť v okrese Trenčín 

Poznámka: vrátane drobných prevádzok 

Pozoruhodný je aj vývoj počtu pracovníkov v jednotlivých odvetviach priemyselnej výroby po 2. svetovej vojne. „Najväčší vzrast po roku 1949 zaznamenalo sklárstvo, avšak najvýznamnejší rozvoj zaznamenal ťažký priemysel a priemysel textilno-odevný, ktorý zaujíma aj najväčšie zastúpenie v hmotnej výrobe.“

,,Neustále stúpajúca zamestnanosť v priemysle sa samozrejme odráža aj vo vývoji objemu výroby, keď napr. v roku 1918 bolo docielené cca 100 mil., v roku 1949 cca 500 mil. a v roku 1967 to boli už 2,2 mld. Kčs / v zrovnateľných cenách /.

Vývoj počtu pracovníkov v odvetviach priemyslu

Rok 1949=100

I keď objem hrubej výroby (prepočítaný na zrovnateľné ceny) mal v okresnom priereze vzostupnú tendenciu, tempo rozvoja priemyselnej výroby sa v posledných rokoch 60. rokov dokonca proti pôvodnému plánu znížilo a to najmä z dôvodu stabilizačnému odvodu z medziročného prírastku pracovníkov.

Produktivita práce v priemysle 1949-1967

„Spomalená tendencia zamestnanosti mala za následok minimálny vzrast výroby, keď napr. za rok 1967 sa táto zvýšila len o 4%. Takéto zvýšenie však nemôže zabezpečiť zvýšené potreby a to ako na vnútornom, tak i zahraničnom trhu.“

Ekonomická charakteristika okresu Trenčín

Poznámka: * - v cenách r. 1980 ; okres Trenčín mal v tomto období 72 obcí

Zaujímavý bol i vývoj miezd v jednotlivých odvetviach. V priemysle bol plynulý a od roku 1970 sa za 15 rokov sa mzda zvýšila takmer o 1000 KČS. Bola však nižšia ako priemerná mzda v stavebníctve a doprave.

Vývoj priemerných miezd vo vybraných odvetviach

Poznámka: okres Trenčín - 1970-85 počet obcí 72, vrátane Nového Mesta nad Váhom

Výrazný nárast zamestnanosti zaznamenávame v období rokov 1970 – 1975, následné päťročné intervaly boli už miernejšie, plynulé avšak so stále rastúcou tendenciou.

Treba zdôrazniť, že už v tomto období jestvovalo povedomie, že na území dnešných okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom sú priaznivé podmienky pre vybudovanie, resp. rozšírenie ďalších priemyselných závodov, ktoré však treba využiť. Ide predovšetkým o vhodné geografické umiestnenie územia, rozvinutú cestnú a železničnú dopravu s možnosťou rozšírenia na leteckú a vodnú, dostatočné zásoby stavebného materiálu a podobne.

Použitá literatúra

• Lipták, Ľ. (1993) : Na prahu súčasnosti. In : Trenčín – Vlastivedná monografia I. Vydavateľstvo Alfa, Bratislava 1993, pp. 367-369, ISBN 80-05-01114-8, 382 p.
• www.nmnv.sk/historia.html, 15.11.2008,(2)
• Rexa, A. et al. (1968) : 1918 – 1948 – 1968, 50 rokov sociálno-ekonomického rozvoja okresu Trenčín. Trenčín 1968, pp. 1-36; prílohy. Č.j. OK-574/1968, 121 p.
• Rexa, A. (1986) : Okres Trenčín v číslach – životná úroveň. Vydala Krajská správa Štatistického úradu v Bratislave, Spracovalo Okresné oddelenie SŠÚ Trenčín, Bratislava 1986, pp. 1-25, 25 p.
• Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009