Slovenský priemysel zaznamenal v rokoch vojny konjunktúru, ktorá sa prejavovala značnými prírastkami vo výrobe i zamestnanosti. Analogický vývoj môžme pozorovať aj na Považí. Cez druhú svetovú vojnu pribudol priemysel odevný, strojársky, mliekárenský. Povojnová industrializačná vlna svoju základňu ďalej rozširovala a kompletizovala. Preto typickým javom povojnových desaťročí nie sú pre Trenčín ani tak nové továrne, i keď tiež vznikli, ale nadstavba na staršiu priemyselnú základňu v podobe početných ústavov a podnikov projekčných, výskumných, či obchodných. Mnohé boli umelým a dočasným produktom, ale i tak po desaťročia spoluvytvárali hospodársku tvár mesta i okresu Trenčín a prispievali k zvýšeniu kvalifikácie obyvateľstva.

Na úvod tejto časti je však nutné uviesť, že v tomto období bola súčasťou okresu Trenčín i veľká časť dnešného okresu Nové Mesto nad Váhom, pričom celkovo mal okres 72 obcí. Z tohto dôvodu aj my uvádzame tabuľky za vtedajší spoločný okres.

Po oslobodení Slovenska ( Nové Mesto nad Váhom bolo oslobodené 7.apríla 1945) sa začal rozvíjať priemysel, vznikli viaceré podniky, nastal kultúrny a hospodársky rozvoj mesta. Hoci mesto prestalo byť r. 1960 okresným mestom, jeho význam neupadol vďaka rozvoju závodov, z ktorých mnohé zaisťujú jeho prosperitu dodnes. Rast pracovných príležitostí podmienil aj rozsiahlu bytovú výstavbu, vznikli nové sídliská, napríklad Hájovky, Javorinská, Lúka a Rajková a počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil.

Vývoj priemyselnej výroby po 2. svetovej vojne bol v existujúcich závodoch riešeného územia značne narušený lúpením a drancovaním ustupujúcich nemeckých vojsk koncom marca 1945. Ustupujúca fašistická armáda sa sústredila na rozsiahle ničenie strojového zariadenia a drancovania skladov takmer vo všetkých závodoch. Okrem vykrádania ničili i prírodné zdroje a taktiež podmínovali továreň na dopravné prostriedky v Trenčianskych Biskupiciach, výbušninou zdevastovali vojenské autoopravovne v Zlatovciach, úplne zničili 17 objektov, založili požiar v gumovke. Plienili i v poľnohospodárstve a ničili infraštruktúru, predovšetkým železničné trate, cesty, mosty či prívody vody.

V roku 1945 sa začalo budovať na troskách. Vzhľadom na skutočnosť, že v okrese boli zlé výrobné podmienky a najmä nízka kapacita závodov, začali sa tu od roku 1947 prevádzať rekonštrukcie závodov. Najvýznamnejšie prebehli v závodoch : Odeva, Merina, Sklárne Moravia Nemšová, Hornosrnianske cementárne, Vzduchotechnika Nové Mesto nad Váhom, TOS Trenčín, Západoslovenské konzervárne a liehovary Trenčín, Palma Nové Mesto nad Váhom, Obal Nové Mesto nad Váhom, Papierne Bobot a ďalšie. 

Možno teda povedať, že rekonštrukcia pochopiteľne prebehla v najvýznamnejších závodoch, ktoré sa opäť stali ťahúňmi priemyslu v tomto regióne. Okrem rekonštrukcií však prebehla aj výstavba nových závodov ako Drevina Nové Mesto nad Váhom, Západoslovenské konzervárne a liehovary Nové Mesto nad Váhom, ČSAO Nové Mesto nad Váhom, Západoslovenské pekárne Zlatovce a vznikli aj výrobné družstvá : Ľudotex, Kovotex, Nitratex, Podjavornícke ľudové družstvo a Dekora. 

V tomto období boli vybudované aj štyri vodné elektrárne na Váhu : Skalka, Kostolná, Horná Streda, Nové Mesto nad Váhom. Nezaostávalo ani výskumné a projektové odvetvie. Vznikli ústavy Konštrukta a Keramoprojekt, tiež tri odborové riaditeľstvá - Slovenský odevný priemysel, Cementárne – vápenky a Chirana Stará Turá spolu s výskumnými ústavmi. „Je však potrebné spomenúť skutočnosť, že pomerne veľký počet nových závodov vznikol v období pred 1. svetovou vojnou. Boli však svojou kapacitou veľmi malé a celkový vzrast pracovníkov v priemysle od roku 1920 do 1945 bol len okolo 2 600 osôb. V začínajúcej sa výrobe a rekonštrukciami sa tento počet zvýšil ešte o ďalších 1 700, t.j. spolu približne štyri a pol tisíca osôb“. 

Od konca päťdesiatych rokov, sa ako dôsledok koncentrácie textilného, odevného, kožušníckeho, pletiarskeho priemyslu, vytvoril nový imidž mesta : „Trenčín – mesto módy“. Výrobná kapacita existujúcich podnikov sa v tomto období zvýšila a vznikli aj ďalšie podniky ako napríklad Mliekáreň a Odevspol. 

Vtedajší okres Trenčín bol dôležitou oblasťou najmä priemyselného charakteru so zložitou spoločensko-ekonomickou problematikou. Na konci šesťdesiatych rokov sa v okrese Trenčín (vtedy aj NM) nachádzal najmä vyspelý spotrebný a ťažký priemysel a pomerne špecializované – intenzívne poľnohospodárstvo. „Napríklad podiel priemyselnej výroby vo vtedajšom Západoslovenskom kraji činil v roku 1967 9,2 %; na Slovensku 3,75 %“.

Okres patril už v tom čase medzi regióny s nadštandardnou dopravnou dostupnosťou. Prechádzali ním dôležité dopravné cesty celoštátneho (v tom čase československého) významu ako Brno - Banská Bystrica, Bánovce – Ostrava a tiež medzinárodného Viedeň – Trenčianske Teplice a ďalšie linky kratšieho významu, na Moravu, stredné a južné Slovensko. Z hľadiska železničnej dopravy bol a najvýznamnejší ťah Bratislava – Žilina. 

V povojnovom období počet obyvateľov v okrese neustále narastal, čo významne ovplyvňovalo aj pracovnú silu okresu. Koncom roku 1967 bolo v okrese zamestnaných 61 503 osôb, čo bolo o 20 254 viac ako na konci roka 1949. Zamestnanosť obyvateľstva bola oproti viacerým okresom vtedajšieho Západoslovenského a tiež aj jeho priemeru charakteristická vyššou pracovnou aktivitou. ,,Oproti Slovensku bola na konci roku 1967 však pracovná aktivita nižšia o 1 % a oproti vtedajšej ČSSR až o 8 %. Podiel zamestnaných žien na celkovom počte osôb v priemysle bol v roku 1966 42,8 % a nijako výrazne sa nemenil ani v roku 1967“. 

Charakteristickým pre okres je zvyšovanie zamestnanosti najmä v priemysle, čo dokumentuje aj priložená Tabuľka sledujúca jej vývoj v období rokov 1949-1985. V roku 1949 pracovalo v priemysle 27 % zo všetkých zamestnaných, čo je o vyše 10 % menej ako v roku 1985. Počet pracovných miest v priemysle neustále narastal. V roku 1965 pracovalo v priemysle o vyše 12 000 osôb viac ako v roku 1949. V roku 1975 už bolo o takmer 16 a pol tisíca viac a v roku 1985 o vyše 18 000 viac zamestnaných v priemysle ako v roku 1949. 

Priemyselný charakter sa v okrese plne odrážal aj v rozdelení počtu zamestnaných do jednotlivých národohospodárskych odvetví. Najväčší počet pracujúcich bol dlhodobo v priemysle a od 60. rokov sa pohyboval ich podiel okolo 40 % z celkového počtu zamestnaných v okrese. Táto dominancia bola ešte zvýraznená neustále znižujúcim sa stavom pracovníkov v poľnohospodárstve, a to najmä v dôsledku združstevňovania poľnohospodárstva, zvýšenou mechanizáciou a chemizáciou a pod. Z celkového počtu zamestnaných pracovalo v poľnohospodárstve v roku 1967 už len 22,7 %. Treba poukázať aj na výraznú stagnáciu stavebníctva už od roku 1949, kde pracovalo na konci roku 1967 len 7,7 % z celkového počtu zamestnaných.    

Vývoj celkovej zamestnanosti a zamestnanosti v priemysle v okrese Trenčín

 

Rok

 

Zamestnanosť celkom

 

i“ bázický 1949=100

Zamestnanosť v priemysle

(vrátane učňov)

 

i“ bázický 1949=100

1949

41 249

-

11 177

-

1953

44 254

107,2

15 621

139,7

1956

47 359

114,8

15 786

141,2

1959

50 464

122,3

17 413

155,7

1962

54 707

132,6

20 920

187,1

1965

59 692

144,7

23 349

208,9

1967

61 503

149,1

24 376

218,1

1970

67 401

163,4

25 179

225,3

1975

68 639

166,4

27 672

247,6

1980

72 911

176,8

28 530

255,3

1985

76 525

185,5

29 483

263,8Pr

 

Porovnanie celkovej zamestnanosti a zamestnanosti ostatných odvetviach potvrdilo výraznú dominanciu priemyslu. Druhým odvetvím s najvyšším počtom zamestnancov bolo v období rokov 1970-80 stavebníctvo, no v roku 1985 ho vymenil obchod. 

Zamestnanosť v okrese Trenčín 

Ukazovateľ

1970

1975

1980

1985

Pracovníci spolu

67 401

68 639

72 911

76 525

Z toho: priemysel

25 179

27 672

28 530

29 483

stavebníctvo

4 826

4 967

5 624

5 200

poľnohospodárstvo bez JRD

2 006

1 854

2 064

2 277

doprava

3 391

3 318

3 489

3 576

spoje

769

863

913

1 008

veda - výskum

1 834

3 115

3 839

4 695

obchod

4 096

4 886

5 483

5 937

Poznámka: vrátane drobných prevádzok 

Pozoruhodný je aj vývoj počtu pracovníkov v jednotlivých odvetviach priemyselnej výroby po 2. svetovej vojne. „Najväčší vzrast po roku 1949 zaznamenalo sklárstvo, avšak najvýznamnejší rozvoj zaznamenal ťažký priemysel a priemysel textilno-odevný, ktorý zaujíma aj najväčšie zastúpenie v hmotnej výrobe.“

,,Neustále stúpajúca zamestnanosť v priemysle sa samozrejme odráža aj vo vývoji objemu výroby, keď napr. v roku 1918 bolo docielené cca 100 mil., v roku 1949 cca 500 mil. a v roku 1967 to boli už 2,2 mld. Kčs / v zrovnateľných cenách /.

Vývoj počtu pracovníkov v odvetviach priemyslu

Rok 1949=100

 

Odvetvie

 

1954

 

1960

 

1967

 

1970

i“ bázický 1970/49

Energetika

142,3

103,3

100,9

100,9

218,7

Ťažký priemysel

196,1

106,9

154,8

111,0

402,4

Potravinársky priemysel

148,7

121,7

107,4

98,8

205,7

Text. a odev. priemysel

98,1

112,0

125,0

102,6

144,9

Stavebný priemysel

128,7

107,5

121,7

107,6

203,7

Sklársky priemysel

166,0

104,3

109,6

242,2

473,5

I keď objem hrubej výroby (prepočítaný na zrovnateľné ceny) mal v okresnom priereze vzostupnú tendenciu, tempo rozvoja priemyselnej výroby sa v posledných rokoch 60. rokov dokonca proti pôvodnému plánu znížilo a to najmä z dôvodu stabilizačnému odvodu z medziročného prírastku pracovníkov.

Produktivita práce v priemysle 1949-1967

 

Rok

 

Produktivita práce (v KČS)

 

Index oproti roku 1949

(1949=100)

Index oproti predchádzajúcemu roku

1949

4 473

-

-

1960

6 692

149,6

149,6

1961

7 052

157,6

105,3

1962

6 930

154,9

98,2

1963

6 821

152,4

98,4

1964

6 909

154,4

101,2

1965

7 309

163,4

105,7

1966

7 897

176,5

108,0

1967

8 148

182,1

103,2

 

„Spomalená tendencia zamestnanosti mala za následok minimálny vzrast výroby, keď napr. za rok 1967 sa táto zvýšila len o 4%. Takéto zvýšenie však nemôže zabezpečiť zvýšené potreby a to ako na vnútornom, tak i zahraničnom trhu.“

Ekonomická charakteristika okresu Trenčín

Ukazovateľ

1970

1975

1980

1985

hrubá priemyselná výroba (v mil. Kčs)

2 934

4 190

5 088

5 594*

Výrobné zákl. prostriedky (v mil. Kčs) /priemysel/

2 728

4 077

5 603

7 682

Rozloha

1 309

1 309

1 309

1 309

počet obyvateľov

164 803

171 090

175 952

178 977

hrubá poľohosp. produkcia (v mil. Kčs)

784

865

1002

1071

Poznámka: * - v cenách r. 1980 ; okres Trenčín mal v tomto období 72 obcí

Zaujímavý bol i vývoj miezd v jednotlivých odvetviach. V priemysle bol plynulý a od roku 1970 sa za 15 rokov sa mzda zvýšila takmer o 1000 KČS. Bola však nižšia ako priemerná mzda v stavebníctve a doprave.

Vývoj priemerných miezd vo vybraných odvetviach

Odvetvie

1970

1975

1980

1985

index 1985/1970

priemysel

1872

2200

2567

2860

152,8

stavebníctvo

2124

2530

2567

3087

145,3

poľnohospodárstvo bez JRD

1824

2125

2493

2769

151,8

doprava

2300

2588

2961

3177

138,1

zdravotníctvo

1744

2191

2399

2575

147,7

školstvo

1740

2104

2541

2717

156,2

Poznámka: okres Trenčín - 1970-85 počet obcí 72, vrátane Nového Mesta nad Váhom

Výrazný nárast zamestnanosti zaznamenávame v období rokov 1970 – 1975, následné päťročné intervaly boli už miernejšie, plynulé avšak so stále rastúcou tendenciou.

Treba zdôrazniť, že už v tomto období jestvovalo povedomie, že na území dnešných okresov Trenčín a Nové Mesto nad Váhom sú priaznivé podmienky pre vybudovanie, resp. rozšírenie ďalších priemyselných závodov, ktoré však treba využiť. Ide predovšetkým o vhodné geografické umiestnenie územia, rozvinutú cestnú a železničnú dopravu s možnosťou rozšírenia na leteckú a vodnú, dostatočné zásoby stavebného materiálu a podobne.

Použitá literatúra

  • Lipták, Ľ. (1993) : Na prahu súčasnosti. In : Trenčín – Vlastivedná monografia I. Vydavateľstvo Alfa, Bratislava 1993, pp. 367-369, ISBN 80-05-01114-8, 382 p.
  • www.nmnv.sk/historia.html, 15.11.2008,(2)
  • Rexa, A. et al. (1968) : 1918 – 1948 – 1968, 50 rokov sociálno-ekonomického rozvoja okresu Trenčín. Trenčín 1968, pp. 1-36; prílohy. Č.j. OK-574/1968, 121 p.
  • Rexa, A. (1986) : Okres Trenčín v číslach – životná úroveň. Vydala Krajská správa Štatistického úradu v Bratislave, Spracovalo Okresné oddelenie SŠÚ Trenčín, Bratislava 1986, pp. 1-25, 25 p.
  • Krasňanová, M. (2009): Rozvoj a transformácia priemyslu južnej časti Stredného Považia, Bratislava 2009