Pôdny typ slúži na základné kategorizovanie pôdy a je daný vlastnosťami pôdy. Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach i kultiváciou. Na Slovensku môžeme rozlíšiť viacero pôdnych typov.

Černozem je rozšírená na Podunajskej pahorkat. a rovine, ostrovy černozemí sa nach. aj na západe Chvojnickej pahorkatiny, vo Východoslovenskej nížine a na juhu Košickej a Rimavskej kotliny.

Hnedozeme nadväzujú v predhorskej zonálnosti na černozeme smerom k pohoriam, kde je o niečo viac zrážok. Sú najviac rozšírené na Podunajskej a Chvojníckej pahorkatine, Juhoslovenskej a Košickej kotline a Východoslovenskej nížine

Luvizeme sa nachádzajú v predhorskom rade za hnedozemami a to v najvlhších okrajových častiach nížin, na severnom okraji Podunajskej, Východoslovenskej a Myjavskej pahorkatiny. Ich výskyt možno pozorovať vo všetkých slovenských kotlinách. Tiež sa nachádzajú na plošinách Krupinskej planiny a Nízkych Beskýd.

Pseudogleje sa nachádzajú v stredne a vysoko položených kotlinách a v najvlhších častiach nízko položených kotlín a nížin a na úpätí pohorí.

Kambizem sa vyskytuje v Slovenskom rudohorí, v jadrových, flyšových, sopečných pohoriach a v kotlinách

Podzoly sa nachádzajú v našich najvyšších pohoriach. Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Babia Hora, Pilsko, v Levočských vrchoch a Borskej nížine

Rankre sa nachádzajú vo výškach nad 1800 m na strmých skalných svahoch v najvyšších pohoriach v Tatrách, Nízkých Tatrách

Rendziny – vyskytujú sa v Slovenskom krase a v Slovenskom raji a na Muránskej planine, v Strážovských a Chočských vrchoch

Pararendziny sa nachádzjaú vo flyšovom a bradlovom pásme a na mezozoických horninách jadrových pohorí a v Juhoslovenskej a Košickej kotline

Regozeme možno pozorovať na viatych pieskoch Záhorskej ako aj v Podunajskej a Východoslovenskej nížine.

Fluvizem sa vyskytuje pozdĺž veľkých riek- Hron, Morava, Nitra, Hornád, ako aj pri sútokoch riek vo Východoslovenskej a Podunajskej nížine

Čiernice sa nach. dolných nivách prítokov Dunaja ako aj na Podunajskej nížine, Záhorskej a Východoslovenskej nížine

Glejové pôdy sa vyskyt. na nivách neregulovaných riek, pozdĺž Ipľa; a tiež na Záhorskej a Východoslovenskej nížine

Organozeme sa vyskytujú na Orave, Podunajskej a Záhorskej nížine

Slané pôdy vznikajú: pri ročnom úhrne zrážok 550 až 600 mm a pri vysokých teplotách je aj veľký výpar. Napríklad v Hurbanove je deficit vlahy 350 mm. V oblastiach, kde hladina podzemnej vody nie je hlboko pod povrchom, je nedostatok vody nahradzovaný kapilárnym vzlínaním. Vzlínajúca voda transportuje aj rozpustené soli a tie hromadí pri povrchu. V dôsledku výparného vodného režimu máme na Slovensku ostrovovitý výskyt halomorfných pôd typu slanisko, slanec. Nachádzajú sa na juhu Podunajskej roviny v oblasti Komárna, Šali, a na Východoslovenskej rovine.

V dôsledku výparného (exudačného) vodného režimu máme na Slovensku ostrovkovitý výskyt halomorfných pôd typu slanisko a slanec. V týchto oblastiach hladina podzemnej vody nie je hlboko pod povrchom a nedostatok vody je nahradzovaný kapilárnym vzlínaním. Vzlínajúca voda transportuje aj rozpustné soli (sulfátové, sódové, chloridové) a tieto hromadí pri povrchu. Vzniká tak pôdotvorný proces slancovanie alebo zasolenie.

Nepremyvný (impermacídny) vodný režim pôd

V našich podmienkach je nepremyvný vodný režim vhodný na pôdotvorný proces hromadenia humusu (humifikácia) , výsledkom ktorého vznikajú černozeme. Výsledkom humifikácie je tvorba a akumulácia humusu v povrchovej časti pôdnej vrstvy. Zahrňuje mikrobiálne a chemické deje, pri ktorých vzniká z odumretej organickej hmoty humus. Pri humifikácií organická hmota mení svoju chemickú skladbu a získava nové vlastnosti.

Periodicky premyvný režim pôd

Pri periodicky sa opakujúcom premývaní (spravidla na jar vo vlhších rokoch) dochádza predovšetkým k vyplavovaniu ílových častíc a ich posunu smerom nadol – poces ilimerizácie. Ilimerizácia je premiestňovanie (translokácia) minerálnych a organických koloidov bez ich podstatnejšej deštrukcie. K translokácii koloidov dochádza v období zvýšenej vlhkosti.

Hlavným pedogenetickým procesom pri vzniku hnedozemí je mierna ilimerizácia a vnútropôdne zvetrávanie.
Luvizeme vznikli ilimerizáciou.

Pseudoglej (oglejená pôda) – výskyt tohto pôdneho typu je čiastočne podmienený azonálnym činiteľom, ktorým je nepriepustný podklad. Nepriepustná, alebo slabo priepustná vrstva spôsobuje periodické prevlhčovanie časti pôdnej masy, ktoré je počas roka vystriedané v kratšom letnom období vysychaním. Takto dochádza k procesu oglejovania povrchovou vodou, keď prebiehajú redukčné procesy. Prejavujú sa svetlosivými jazykmi a škvrnami, ktoré sa striedajú s hrdzavohnedými oxidovanými partiami (mramorovaný pseudoglejový B-horizont).

Premyvný (permacídny) vodný režim pôd

Presakujúca voda v pôdach rozpúšťa ľahko rozpustné látky ako CaCO3, humus, živiny, ktoré sa potom vyzrážajú a hromadia v spodných horizontoch pôdneho profilu. V dôsledku premyvného režimu vznikli u nás kambizene (hnedé lesné pôdy) a podzoly. Dominantný podogenetický proces pri vzniku kambizemí je sialitizácia, spojená s hnednutím od zlúčenín železa. Je to vnútropôdne zvetrávanie minerálov. I keď kambizeme ležia v pásme premyvného pôdneho režimu, nedochádza pri nich k ilimerizácií, ani podzolizácii. Je to preto, že pôdy obsahujú veľa skeletu, ktorý sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo zlúčenín železa, horčíka, vápnika a hliníka. Tiato inaktivujú kyslé humusové látky, stabilizujú humus, a tak bránia ilimerizácii i podzolizácii.

Pri podzolizácii dochádza k chemickému rozkladu ílu v kyslom prostredí hlavne na oxidy železa a hliníka (Fe2O3, Al2O3). Tieto „sesquioxidy“ sa vplyvom premyvného režimu posúvajú a hromadia v spodných horizontoch pôdy.

Mrazový vodný režim pôd

Hlavným pedogenetickým procesom hromadením nekvalitného humusu vzniká pôdny typ ranker.