Slovensko je krajinou bohatou na vzácne prírodné celky. Jedinečné prírodné hodnoty sú na území Slovenska chránené formou prírodných rezervácií.
Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla
Vyhlásená Ministerstvom kultúry SSR v roku 1986. Predmetom je ochrana prírodného komplexu najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami, význačnými teplo a suchomilnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov a s významnou paleontologickou lokalitou Sandberg.
Plocha je 101,11 ha. Okrem MČ Devín sa nachádza sa aj v MČ Devínska Nová Ves.
Národná prírodná rezervácia Haligovské skaly
Nachádzajú sa severne od obce Haligovce na pravej strane Lipnického potoka. Masív Haligovských skál je rozčlenený piatimi žľabmi, ktorých dná sú vyplnené vrstvou sutín. Skalné chrbáty medzi žľabmi sú silne skrasovatelé s mnohými formami podzemného krasu. Rozširovaním puklín mrazovými procesmi vzniklo v nich aj niekoľko skalných okien.
V dôsledku izolovaného vývoja Pienin od ostatnej tatranskej oblasti sa flóra Haligovských skál vyznačuje mnohými endemickými a subendemickými druhmi rastlín a spoločným výskytom teplomilných prealpínskych a dealpínskych druhov a druhov horských až vysokohorských.
Výhrevné skalné podložie zdobí Arábka pieninská (Arabis pieninica), žerušničník Borbášov (Cardaminopsis borbasii), astra alpínska (Aster alpinus), dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata), bodliak sivastý (Carduus galaucinus), zerva hlavičkatá (Phyteuma orboculare).
Lesné spoločenstvá zastupuje skupina lesných typov vápencových bučín s fragmentom reliktných borín. Z drevín prevláda smrek, menej buk, jedľa, borovica a smrekovec.
Rezervácia nie je turistom prístupná. So scenériou Haligovských skál sa môže turista zoznámiť zo štátnej cesty II/543 Červený Kláštor - Hniezdne a z okružného turistického chodníka (zelenej značky) z obce Haligovce na červenú značku vedúcu hrebeňom národného parku.
Národná prírodná rezervácia Prielom Dunajca
Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma. Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.
Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence, ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty.
Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských až vysokohorských.
Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity a subendemické druhy ako arábka pieninská (Arabis pieninica), chryzantéma (pieninská (Dendranthema zawadskii), horčičník pieninský (Erysimum pieninicum), púpava pieninská Taraxacum pieninicum) a iné.
Pestrú mozaiku vytvárajú aj lesné spoločenstvá, ktoré si v prevažnej časti územia zachovali svoj pôvodný charakter. V stromovej etáži dominuje jedľa a buk s prímesou smreka. Na južných expozíciach a extrémnych lokalitách ihličnany vytlačila lipa, jaseň, javor horský a mliečny. Na vápencových bralách je významný výskyt vzácnej borievky netatovej (Juniperus sabina) a tisa obyčajného (Taxus baccata).
Základom fauny je živočíšstvo západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Vyznačuje sa viacerými pozoruhodnými, zoogeografickými prvkami. Významný je výskyt reliktného cicavca piskora vrchovského (Sorex alpinus subsp. tatricus). Zo skalných druhov tu žije napr. skaliar pestrý (Monticola saxatilis), murárik červenokrídly (Tichodroma murana).
Prielom Dunajca je biotopom bociana čierneho (Ciconia nigra), orla krikľavého (Aquila pomarina), výra skalného (Bubo bubo), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes) a ďaľších druhov vtákov. Vodný tok osídľuje vydra riečna (Lutra lutra), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), mrena stredomorská východná (Barbus meridionalis petenyi), ktorá tu dosahuje západnú hranicu svojho rozšírenia na Slovensku.
Prielomom vedie turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou.
Národná prírodna rezervácia Prielom Lesnického potoka
Cez podložie vápencového pieninského vývoja vytvoril Lesnický potok, ktorý je pravostranným prítokom Dunajca esteticky pôsobivú tiesňavu, nad ktorou sa týčia strmé stráne a steny brál Osobitej skaly, Kače, Bystríka a Bielej skaly.
Hoci tento prírodný výtvor priamo nadväzuje na NPR Prielom Dunajca , je z prírodovedeckého a krajinárskeho hľadiska úplne odlišný. Lesné komplexy tu nahradila skalná úžina, ktorá oddelila útvar Osobitej skaly od masívu Kače.
Rastlinné spoločenstvá sa vyznačujú bohatým zastúpením väčšinou xerotermných druhov rastlín s dominanciou ostrevky vápnomilnej (Sesleria calcarea) a mnohými inými chránenými a ohrozenými druhmi rastlín. Na hrebeňoch vápencových brál môžeme vidieť reliktné vápencové boriny. Vzácne sa tu vyskytuje tis obyčajný.
Rezerváciou vedie značkovaný turistický chodník (modrá značka), ktorý po napojení na červený turistický chodník nás zavedie až po peší turistický hraničný prechod Lesnica - Sczawnica.
Prírodná rezervácia Fialková dolina
Vyhlásená bola vyhláškou MŽP SR v roku 1993. Predmetom ochrany je výskyt kriticky ohrozených druhov vstavačovitých rastlín. Plocha je 20,60 ha. Chránený areál Devínske alúvium Moravy Vyhlásený vyhláškou Krajského úradu v Bratislave v roku 1999.
Predmetom ochrany sú lúčne, močiarne a lesné spoločenstvá s mnohými chránenými a ohrozenými rastlinami a živočíchmi. Plocha je 253,16 ha. Okrem mestskej časti Devín sa nachádza sa aj v mestskej časti Devínska Nová Ves.
Prírodná rezervácia Kamienska tisina
Územie prírodnej rezervácie sa nachádza severovýchodne od obce Stráňany a zachováva jedinečné a vzácne ekosystémy pôvodných jedľovo-bukových a bukovo-jedľových porastov s výskytom vzácnej dreviny tisu obyčajného (Taxus bacata).
Jedince tisu obyčajného napriek tomu, že mu lepšie vyhovujú severné svahy a svieže pôdy sú skoncentrované na južných a juhovýchodných expozíciách a hlavne na ťažkoprístupných lokalitách skalnatých hrebienkov a suťovísk odkiaľ roztrúsene zabiehajú i do ostatných častí porastu.
Prírodná rezervácia nie je verejnosti prístupná.
Prírodná rezervácia Malé jazerá
Nachádza sa severozápadne nad obcou Osturňa vo výške 885 m n.m. V dôsledku plazivých svahových deformácií sa vo východnom svahu chrbáta Polianky, od štátnej hranice s Poľskom, vytvorila stena s výškou 20-30 m a pod ňou asi 400 m dlhá depresia s podlhovastým valom, ktorý zahradil Malé jazerá.
Hĺbka jazier nepresahuje 1 m. Jazerá nemajú súvislú vodnú hladinu. Len východná časť jazernej panvy je prevažnú časť roka vyplnená vodou, západná časť má močaristý charakter. Jazero nemá povrchový odtok.
Z kveteny sa tu vyskytujú viaceré ohrozené a vzácne druhy rastlín prechodných rašelinísk ako napr.ostrica oblastá (Carex diandra), všivec močiarny (Pedicularis palustris). Z chránených druhov tu rastie vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a v okolitých smrečinách soldanelka karpatská (Soldanella carpatica).
- Veľké Osturnianske jazero
Veľké Ostrurnianske jazero
Veľké Osturnianske jazero sa nachádza severozápadne od obce Osturňa na južnom svahu nevýrazného pohraničného hrebeňa Spišskej Magury. Terajšia rozloha vodnej hladiny je pomerne malá, hoci kedysi bola oveľa väčšia, o čom svedčí močaristé okolie.
Jazero je zásobené povrchovým prítokom i podzemnou vodou a v priebehu roka nepodlieha výkyvom. Z jazera vyteká potok, ktorý je prítokom Osturnianskeho potoka.
Rastlinné spoločenstvá sa striedajú v závislosti od výšky hladiny spodnej vody a predstavujú vzácne taxóny vodných biotopov a prechodných rašelinísk. Z významnejších druhov sa tu vyskytuje vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), všivec močiarny (Pedicularis palustris), ostrica oblastá (Carex diandra) a iné.
Zo živočíšnych druhov sa tu vyskytujú endemické druhy mlok vrchovský (Triturus alpestris) a mlok karpatský (Triturus montandoni).
Jezerské jazero
Prírodná rezervácia Jezerské jazero sa nachádza 2 km juhojuhozápadne od obce Jezersko. Z geomorfologického hľadiska je to územie rozsiahlejšieho zosuvného územia.
Jezerské jazero, vzniklo zahradením klinovite zbiehajúcich krýh, ktoré sa pri bočnom tlaku vyzdvihovali a ukláňali a vytvorili val ohraničujúci jazero. Jazero je hlboké 2-4 m s max. hĺbkou uprostred 7,5 m.
Brehy jazera lemuje smrekový porast. Kvetenu reprezentujú ponorené porasty močiarky niťovitolistej (Batrachium trichophyllum). Na vodu odtekajúcu povrchom a podzemnou cestou sú viazané spoločenstvá pramenísk so žerušnicou horskou a záružlím močiarnym (Cardamino-Chrysosplenietumalternifolii).
Zo živočíšnych druhov je tu významný výskyt endemitov mloka vrchovského (Triturus alpestris) a mloka karpatského (Triturus montanus).
Z obce Jezersko vedie k jazeru zeleno značený turistický chodník.