Eritrea sa nachádza na strategicky dôležitom pobreží Červeného mora. Krajinu si chceli podmaniť už egyptskí faraóni. Pozostatky prvých obyvateľov nájdené na tomto území sú 10 000 rokov staré. V 1. storočí sa na severe Etiópie začalo formovať kráľovstvo Aksum, ktoré bolo závislé od eritrejského prístavu Adulis. Eritrejci obchodovali aj samostatne a významným artiklom sa stal obsidián.
Kresťanstvo sem priniesli sýrski obchodníci, ktorí tu storoskotali a čoskoro získalo silný vplyv na eritrejskú kultúru. Kráľovstvo Aksum začalo svoj vplyv strácať v siedmom storočí, keď obchod v Červenom mori padol do rúk Arabov. Spolu s nimi sa do krajiny dostal islam. V šesťnástom storočí sa územia zmocnili osmanskí Turci a udržali sa tu 300 rokov.V polovici 19. storočia sa o Eritreu začal zaujímať Egypt, ale bol porazený etiópskym kráľom Johannesom. Neskôr bol pre zmenu porazený Talianmi v roku 1889 etiópsky kráľ Johannes. Ďalší etiópsky panovník kráľ Menelik sa nárokov na Eritreu vzdal.
Taliani vybudovali medzi mestami Massawa a Asmara železnicu a vybudovali infraštruktúru natoľko, že Eritrea sa stala jednou z najviac industrializovaných kolónii. Po porážke Talianska v Afrike, hneď po začiatku druhej svetovej vojny, sa Eritrei zmocnili Angličania. Po roku 1950 sa Eritrea po rozhodnutí Spojených národov stala 14. proviciou Etiópie.
V 60-tych rokoch 20. storočia sa v krajine začala vojna za nezávislosť, ktorá sa skončila eritrejským víťazstvom nad Etiópiou v roku 1991. Víťazstvo Eritrei bolo prekvapivé, lebo veľkú armádu Etiópie striedavo podporovali aj Rusi a Američania. 25.4.1993 sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za nezávislosť krajiny a po 30 rokoch vojny bol vyhlásený nezávislý Eritrejský štát.
Koncom roku 1997 sa po výmene meny v Eritrei začali nepokoje s Etiópiou. Dôvodom bojových zrážok boli spory o určenie hranice regiónu Badme. Konflikt skončil v júni roku 2000 pozdĺž hranice sa vyvtorila demilitarizovaná zóna. Ešte v roku 2006 nebol tento spor urovnaný.