Antropológovia zvyčjne latinsko-amerických indiánov radia medzi mongolské národy, považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu. Ich predkovia prišli na americký kontinent zo severovýchodnej Ázie asi pred 50 000 až - 12 000 rokmi , keď boli obidva kontinenty spojené na mieste dnešného Beringovho prielivu. Je možné, že Inuiti (Eskimáci) a Aleuťania (obyvatelia Aleutských ostrovov) sú potomkami poslednej a viacerých samostatných kolonizačných vĺn. Priplávali do Ameriky a osídlili ju v posledných 5 000 rokoch. Prvé usadené spoločnosti sa vyvinuli až v druhom tisícročí p.n.l. a prvé skutočné civilizácie s voľným časom a deľbou práce ešte neskôr.

Prví kolonisti si so sebou priniesli len kamenné nástroje a priviedli azda aj zdomácnené psy. Zver lovili zahrotenými kopijami, zbierali lesné plody a postupne rozšírili na juh kontinentu.

Indiánske poľnohospodárstvo sa vyvíjalo celkom odlišne ako v Starom svete. Jeho začiatky spadajú do obdobia asi pred 7 000 rokmi. Bolo založené na pestovaní kukurice , tekvíc a fazule , v oblastiach tropických pralesov sa pestovala kasava ( maniok ). Pretože okrem lamy a morčiat sa na zdomácnenie nevyskytovali nijaké vhodné zvieratá a neexistovali ani zvieratá ťažné, vývoj rozmanitejšieho obrábania pôdy pokračoval veľmi pomaly. Od roku 1000 p.n.l. roľníci v Andách získali zručnosť v kovorytectve.

Severoamerické kultúry

Tri predhistorické kultúry na východe Spojených štátov – adenská, hopewellská a Mississippi – mali spoločný charakteristický rys: vedeli stavať mohyly. Mohyly sa stavali jednak na účely obradné a náboženské, tak aj ako pohrebisko. Mississippiovia budovali hlinené násypy ako základne drevených chrámov, mauzóleí aj obydlí. Posledná z kutúr, Mississippi, zmizla okolo roku 1400.

Na juhozápade Spojených štátov, východne od Skalnatých hôr, žilo asi po roku 1000 p.n.l. mnoho poľnohospodárskych národov, ktoré pestovali plodiny dovezené z Mexika – kukuricu, tekvice a fazule. Najvýznamnejšie z nich – Hokohamovia, Magolloni a Anasaziovia – žili v tejto oblasti medzi rokmi 300 p.n.l až 1400 n.l. Najpôsobivejšie pozostatky spomínaných kultúr predstavuje komplex asi sto anasazských dedín, ktoré sa skladajú z mnohopodlažných skalných obydlí postavených pod útesom Chaco Canyonu v Novom Mexiku. Najznámejšie z nich je Pueblo Bonito, v ktorom sa nachádza asi 800 miestností.

Stredoamerické kultúry

V Strednej Amerike, južne od Rio Grande, vznikli postupne tri veľké civilizácie: olmécka, ktorá dosiahla vrcholu pred naším letopočtom, mayská, toltécka a aztécka.

Všetky štyri národy obývali úrodnú zem pozdĺž Mexického zálivu a záviseli na bohatej úrode kukurice a koreňovej zeleniny, aby boli schopné uživiť veľké množstvo ľudí, ktorí pracovali na stavbách obrovských obradných miest a vyrábali nádherné umelecké diela. Všetky národy vyznávali mnoho bohov a uctievali Slnko.

Pretože Olmékovia boli prví, kto v Amerike využíval hieroglyfy a kalendár, až Mayovia vyvinuli skutočne ideografické písmo. Mayovia budovali obrovské stavby bez kovových nástrojov. Prvou civilizáciou ktorá dokázala spracovať kov boli Toltékovia. Toltékovia a Aztékovia boli najmä bojovníci, ktorých honba za bohatstvom nútila k ďalším a ďalším výbojom. Avšak boli to predovšetkým budovateľské ríše, nie osadníci a tak požadovali od podrobeného ľudu tribút. Pre Aztékov mali výboje aj iný hlavný dôvod: získať ľudské bytosti na stovky krvavých obetí, ktoré denne prinášali bohu Slnka vo svojom nádhernom meste Tenochtitlán.

Inkovia v Peru

Najkratšie trvanie z veľkých predkolumbovských ríši mala ríša Inkov. Hlavné mesto si založili vysoko v Peruánskych Andách začiatkom 13. storočia. Expanziu zahájili až po tom čo na trón okolo roku 1438 nastúpil Pachacutec. Okolo roku 1500 spravovali Inkovia ríšu (s vynikajúcou sieťou ciest a tunelov, čiastočne zdedenou po porazenom národe Chimú a čiastočne postavenú vojakmi), ktorá sa rozprestierala od Quita až po Santiago v Chile a mala rozlohu takmer 1 mil. km².

Inkovia nepoznali písmo, ale vyvinuli pozoruhodnú formu uchovávania informácií – kipu, čo bol systém založený na uzloch a farebných šnúrkach. Správa ríše Inkov bola vysoko centralizovaná a vyberali sa vysoké dane.

V čele ríše stál božský cisár, o ktorom sa verilo, že je potomok bohov. Poddaní tyranských vládcov, napríklad Aztékov a do určitej miery aj Inkov, považovali Pizzara a Španielskych conquistadorov začiatkom 16. storočia za svojich osloboditeľov.

Z doterajších dostupných informačných materiálov je zrejmé, že kultúra Inkov bola plná erotiky. V hlavnom meste Peru, v Lime je veľa múzeí, ktoré dnešnému človeku dosť vierohodne podávajú informácie o živote tejto kultúry. Nachádza sa v nich veľa nádob z keramiky, ktoré zobrazujú poväčšine milostné scény heterosexusálov, ale aj homosexuálov, či lesbické výjavy lásky.

Prví španielski kronikári, ktorí popísali o živote a zvyklostiach týchto Indiánov veľa, uvádzajú vo svojich kronikách aj fakt, že títo muži boli veľkí "zoofilici". Títo yungovia, (tak nazvali domorodé obyvateľstvo prví Španieli, keď dorazili na územie dnešného Peru), mali čudné sexuálne praktiky. Svoje sexuálne potreby vykonávali nielen so ženami, ale čo sa belochom hnusilo a pohoršovali sa nad týmto ich správaním a praktikami bolo to, že youngovia súložili aj so zvieratami, najmä s lamami. Práve v tejto oblasti vznikla už veľmi dávno najnebezpečnejšia pohlavná choroba nazývaná syfilis.

Odporúčané weby