Čínske občianske a revolučné vojny alebo Čínska občianska vojna (v širšom zmysle) je označenie pre sériu občianskych a revolučných bojov v Číne v prvej pol. 20. stor., ktorých najdôležitejšími “hráčmi” boli Kuomitang – Čínska národná strana, KMT, a Komunistická strana Číny. Skončili sa v roku 1949, kedy komunisti obsadili pevninu a Kuomitang utiekol na Taiwan a iné ostrovy.

Začiatok čínskych občianskych a revolučných vojen závisí od interpretácie, udáva sa rok 1911 (sinchajská revolúcia – čínska revolúcia I.), 1924 (začiatok občianskej vojny za národné zjednotenie Číny) alebo rok 1926 (rok nástupu Čankajška k moci). Pod pojmom čínska občianska vojona (v užšom zmysle) sa jednoznačne najčastejšie chápe iba občianska vojna v rokoch 1945/1946 – 1949 (čínska revolúcia II.)

Stručný priebeh občianskych vojen v Číne

Vojne predchádzali tieto udalosti:

  • 1912: po sinchajskej revolúcii je vyhlásená Čínska rep, na jej čele Sunjatsen, ktorá v roku 1913 odovzdáva vládu Juan Š-kchajovi, založenie Kuomitangu
  • 1912/1914-1916: diktatúra Juan Š-kchajovi
  • 1914: Sunjatsen vodcom Kuomitangu
  • 1916 – 1928: po smrti Juan Š-kchaja sa Čína fakticky rozpadla na regionálne štáty väčšinou pod vedením generálov
  • 1921: založenie Komunistickej strany Číny

Samotné občianske vojny:

  • 1924 – 1927: obč. vojna za národné zjednotenie Číny vedená koalíciou Kuomitangu a komunistov, 1926: Čankajšek nový vodca Kuomitangu, 1926 – 1927 a rok
  • 1928: dve úsešné výpravy, tzv. severný pochod za odstránenie vlád region.vládcov
  • 1927 – 1937: obč. vojna medzi Kuomitangom a komunistami (komunisti chceli sovietizáciu Číny), 1927: rozpad Kuomitangu na ľavé a pravé krídlo, prevahu získava Čankajškové pravé krídlo, potlačenie komunistov, rozpad koalície Kuomitangu a komunistov, Čankajšek vytvára vlastnú vládu v Nankingu. Rok 1929: komunisti vytvárajú sovietsku republiku Južný Ťiang – si, neskôr ich Čankajšek obkľúči. 1934 – 1936: tzv. Dlhý pochod, kedy Komunisti sa prebili z obkľúčenia a 2 roky tiahli s Čínou a agitovali.
  • 1932 – 1945: po japonskej invázii roku 1931 existoval v Mandžusku bábkový štát Japonska
  • 1933 – 1935: postup Japoncov v severnej Číne
  • 1937 – 1945: japonsko – čínska vojna (prevažne súčasť 2. sv. vojny)
  • 1937 – 1945: Kuomitang a komunisti vo vynútenom spoločnom boji proti Japoncom
  • 1945/1946 – 1949: po jap. kapitulácii opäť občianska vojna medzi Kuomitangom a komunistami (čínska revolúcia II.)
  • 1949: Komunisti obsadili pevninu a v Pekingu vyhlásili ČĽR, Kuomitang bol vytlačený na ostrov Taiwan, Penghu a niekoľko ďalších ostrovov, na Taiwane dodnes kontinuálne pokračuje režim ČR.

V lete 1945 krátko pred porážkou Japonska, pôsobili na území tri vlády. Prvá sídlila v Čunčchingu, druhá v Nankingua tretia v Jenane. V Čunčchingu sídlila komunisticá vláda na čele s generalissimom Čankajškom, v Nankingu projaponská kolaborantská vláda a v Jenane komunistická vláda na čele s Mao Ce- Tungom. Patrí medzi paradoxy dejín, že všetky tieto 3 vlády sa hlásili k odkazu zakladateľa ČR Sunjatsena. Paradoxnejšie však je aj to, že všetky tri mali pre svoj postoj pádne a opodstatnené argumenty. Čankajšek bol pokračovateľom Sunjatsena, no projap.kolabranti sa mohli odvolávať na Sunjatsenove výzvy, aby Čína nasledovala príklad Japonska, a čínski komunisti na Sunjatsenov obdiv k rusej revolúcii a Soviet. zväzu.

Keď Japonci zaútočili na Čínu, Čankajšek a Mao Ce-tung sa stali formálnymi spojencami. Bolo to však také spojenectvo ako napríklad medzi Titom a Mihajlovičom v Juhoslávii. Bolo zrejmé že signálom na obč. vojnu v Číne bola porážka Japonska.

Čínski komunisti

Slovo komunizmus sa do čínštiny prekladá ako „kung-čan ču-ji“, čo doslovne znamená práca spolu ako prvý princíp. V období „veľkého skoku“, keď sa v Číne zakladali tzv. komúny, sa ukázalo, že chápanie komunizmu znamenalo naozaj skôr rovnostárstvo a nastolenie uniformity než taký obraz spoločnosti, o akej písal Karl Marx. Čína sa stala v 19. stor. obeťou imperializmu európskych krajín, ku ktorým sa na konci storočia pripojilo Japonsko. USA sa o ovládnutie Číny bezprostredne nezúčastnilo, čo spôsobilo sympatie medzi Číňanmi. Čínu však nebolo možné ovládnuť tak ako iné krajiny. Európania preto získavali oporné body a Čínu vykorisťovali na základe nenerovnoprávnych obchodných zmlúv. Európske zásahy spôsobili, že v Číne sa udržali zaostalé pomery a korupčný polit. systém už dávno nevyhovujúci modernej dobe.

Komunistická strana Číny založená r. 1921, na jej čelo nakoniec Mao Ce-Tung: politik s veľkým vojenským talentom a zákulisných manévroch. Tzv. dlhý pochod v južných oblastiach ovládaných komunistami na sever krajiny, kde útočili Japonci, sa stal legendou nielen v čínskych dejinách. Maova politika sa zakladala na čínskych tradíciách. (rozpor so Stalinom)

Čína po porážke Japonska

Počas 2. sv. vojny bol uznávany Čankajšek, Sovieti mu poslali vojenských poradcov, napr. maršal Čujkov. Mao chcel byť zas nezávislý od zahraničia. Číňania: 28. 8. 1945 vo vtedajšom sídle kuomitangskej vlády Čchunčchingu začali rokovania medzi komunistami a čankajškovcami, ktoré trvali do októbra 1945. Kuomitang ponúkol komunistom legalizáciu strany na celom území krajiny a účasť vo vláde, no komunisti sa mali vzdať práva mať vlastnúm armádu a aj moc na územiach, ktoré kontrolovali, mali odovzdať ústrednej vláde, komunisti odmietli tieto podmienky.

Občianska vojna naplno vypukla koncom júna 1945. Čankajškova armáda prevyšovala komunistickú nielen počtom vojakov, ale aj kvalitou výzbroje a úrovňou výcviku. V prevej etape vojny mal Kuomitang veľké úspechy. Od júla do okt 1946 obsadili čankajškovci sto miest. Územie komunistou sa zmenšilo o 200tis štv. kilometrov.

Maovu armádu tvorili partizánske oddiely a jej opora bola na vidieku, medzi roľníctvom, porážky boli síce ťažké, ale nie ničivé. Mao mal aj zahraničnopolitickú výhodu, v tomto období začala už studená vojna, Čankajšek mal predovšetkým podporu USA. Ak sov.zväz chcel zabrániť, aby sa taká mocnosť na jeho hraniciach stala spojencom USA, musel zvýšiť pomoc a podporu Mao Ce-tunga, nech by sovietski predstavitelia mali voči nemu akokoľvek silné kritické stanovisko a výhrady.

November 1946 - po masívnych dodávkach zbraní zo Sovietskeho zväzu Maovi, sa situácia na frontoch občianskej vojny začala meniť. Čankajškova ofenzíva pokračovala na vých.Číny, niektoré oblasti musel Kuomitang vyprázdniť. Do febebruára 1947 mali obe strany pod kontrolou zhruba rovnaký počet miest. Kuomitangské velenie však v marci 1947 urobilo osudovú chybu, všetky sily sústredilo na dobytie sídla komunistickej vlády Jenanu. Hoci mesto 19.3. padlo, pre Čankajška to bolo povestné Pyrrhovo víťazstvo. Kuomitang veľké straty, prospech Maova armáda.

Júl 1947 - Maova armáda podnikla ofenzívu, ktorej cieľom bolo zvrhnúť Čankajšeka. Do decembra 1949 komunisti obsadili väčšinu Číny.

September 1949 - v Pekingu ustanovené Čínske ľudové poradné zhromaždenie, na 1. zasadnutí vyhlasený parlament. Zvolený stály výbor ako stály pracovný orgán a zároveň vládu ČĽR.

V deň vyhlásenia ČĽR dal veliteľ komunistickej armády maršal Ču Te rozkaz na poslednú ofenzívu. 30.nov 1949 armáda obsadila sídlo čankajškovej vlády. V polovici 1950 vojenské operácie skončili. Ešte plánovali úder na Taiwan, avšak neuskutočnené.

Dnešný pohľad

Kým napríklad Sovietsky zväz z mapy zmizol, Čínska Republika je najvýznamnejšou zo 4 krajín, kde je pri moci komunistická strana. Patrí medzi rešpektované veľmoci. Jej vzťahy s USA sa takmer unormalizovali a čo sa týka ekonomiky, zaznamenáva mimoriadny rast.

Súčasné problémy v Číne: delegácie navštevujúce Čínu, ak si trúfnu, nastoľujú otázku dodržiavania ľudských práv v tejto krajine. Úspech Číny súvisí s úspechom Taiwanu, ktorý sa stal rešpektovanou ekonomickou mocnosťou, zaraďovanou medzi povestné “východo ázijské tigre”. Za posledných 55 rokov Čína prešla kus cesty.