Pod pojmom výchova rozumieme cieľavedomú, zámernú a plánovanú činnosť, v ktorej sa utvára a formuje človek, rozvíjajú sa jeho duševné a telesné stránky, pripravuje sa na plnenie spoločenských úloh a na osobný a rodinný život. Výchova je základným pedagogickým pojmom a základnou pedagogickou kategóriou. (Rozinajová, 1998)

Výchova je teda predmetom skúmania pedagogiky, je to činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Rôzne koncepcie výchovy boli ovplyvnené sociokultúrnymi podmienkami a odlišnými koncepciami chápania človeka. Otázky výchovy sa stali súčasťou náboženského, filozofického, politického a umeleckého myslenia.

Túžbou každého rodiča je vychovať svoje deti čo najlepšie. Však výchova dieťaťa je predsa obraz rodičov. Ale pomenovanie dobrá výchova je predsa len relatívny pojem. Deti sa predsa nevychovávajú len v rodinnom prostredí, ale aj školskom, či mimoškolskom. Takže ovplyvňuje ich celkovo celé prostredie, v ktorom sa pohybujú. Výchova má byť prípravou na život. Bez nej by sa deti neboli schopné zaradiť do spoločnosti a naučiť sa správnym návykom, ktoré sú nevyhnutné pre normálny život. Dôležité je aj dosiahnuť autority u detí, ktoré pre jej nedostatok trpia. Môžeme povedať, že z nedostatkom zákazov pochádzajú všetky ľahké aj vážne problémy dieťaťa, od bežnej nestálosti až po ťažké problémy osobnosti. (Delaroche, 2000)

Každá spoločensko-ekonomická formácia určovala výchove nielen ciele, ale usilovala sa vymedziť aj základné súčasti – zložky, prostredníctvom ktorých sa výchova a jej ciele mali realizovať. Zložky výchovy v rodine môžeme rozdeliť na jednotlivé časti výchovy. Každá z nich má svoj cieľ, obsah, zásady a metódy. Odlišujú sa navzájom a každá má výraznú úlohu vo sfére rodinnej výchovy. Svojím obsahom riešia špecifické úlohy výchovy a orientujú sa na intelektuálnu, etickú, estetickú, pracovnú a telesnú stránku rozvoja človeka z hľadiska biologického, psychologického a sociálneho. Vzájomne sa dopĺňajú, ovplyvňujú a tvoria výchovnú realitu.

Mravná výchova pre život v rodine

Cieľom mravnej výchovy v rodine je vychovať osobnosť s ušľachtilými mravnými, citovými, vôľovými a povahovými vlastnosťami. V súvislosti s mravnou výchovou nás zaujímajú hlavne návyky, ktoré súvisia s osvojovaním mravných vlastností a ktoré pomáhajú tieto návyky zachovávať. S výchovou týchto návykov sa začína mravná výchova dieťaťa. Mravné návyky patria k pestovaniu kultúrneho správania, ktoré sa začína už v predškolskom období. Zvyk nespočíva iba v znalosti, ale aj vo vnútornej potrebe určitého konania alebo správania. V danej oblasti je veľmi dôležitá výchova návykov a zvykov k čistote. (Rozinajová, 1998) Je to požiadavka nielen hygieny, ale aj etiky. Tak isto cennou je aj poriadkumilovnosť.(Pavlík, 1983) Bez nej sa nedá vypestovať mravná vlastnosť – disciplinovanosť.

Úlohou mravnej výchovy je pestovať a utvárať mravné city už v útlom detstve. Dôležitým mravným citom je cit hanby. Pomáha pri zachovaní pohlavnej čistoty, zdržanlivosti, vernosti. V nemalej miere negatívne pôsobia aj rôzne funkcionálne vplyvy prostredia, ktoré sú často v rozpore s požiadavkami, ktoré sa vštepujú mladému človeku z pohľadu na jeho výchovu pre rodinný život.

Obsah mravnej výchovy je pri výchove pre život v rodine východiskom. Výchova mravných vlastností vo vzťahu človeka k iným ľuďom a k partnerovi opačného pohlavia. (Rozinajová, 1998) Zásady výchovy sú sformulované všeobecne platné požiadavky, ktoré má učiteľ, vychovávateľ pri výchove ako cieľavedomej činnosti dodržiavať. Pri výchove žiakov pre život v rodine rešpektuje učiteľ popri všeobecne platných zásadách mravnej výchovy, ktoré aplikuje na problematiku výchovy pre život v rodine, aj špecifické zásady výchovy pre život v rodine. Metódy mravnej výchovy ukazujú najúčelnejšie výchovné postupy a im zodpovedajúce prostriedky pri realizácií konkrétnych výchovných úloh. Pričom sa metódy ako najúčinnejší spôsob výchovného pôsobenia musia opierať o zásady. Voľba adekvátnych metód a prostriedkov je špecifickým znakom výchovy. Pri výbere metód hrá dôležitú úlohu osobnosť rodiča, učiteľa, vychovávateľa, ich autorita, ktorá sa opiera o ich mravné kvality, sami majú byť vzorom cnosti, ktoré vychovávaním vštepujú.

Rozumová výchova pre život v rodine

Cieľom rozumovej výchovy pre život v rodine je osobnosť s patrične rozvinutým intelektom a s optimálne rozvinutou rozumovou stránkou, osobnosť je schopná založiť si zdravú rodinu a udržiavať harmonický život v rodine so zabezpečením dobrej rodinnej výchovy. Úlohou rozumovej výchovy pre život v rodine je formovanie intelektuálnej stránky osobnosti, rozvíjanie poznávacích a rozumových schopností, formovanie potrieb, postojov, záujmov a rozvíjanie vedomostí intelektuálnej výchovy a manuálnych schopností, zručností a návykov, potrebných pre harmonický manželský a usporiadaný život.

Obsah v zložke rozumovej výchovy môžeme podľa chronológie etáp rozdeliť do štyroch oblastí.

  • poznatky z oblasti predmanželského obdobia, psychosomatický a citovo-mravný vývin chlapcov a dievčat, ich vzájomné vzťahy a vzťah predmanželského obdobie k budúcemu manželskému a rodinnému životu
  • poznatky o partnerskom živote muža a ženy v manželstve a vzájomných vzťahoch medzi manželstvom a plnením rodičovských úloh, eticko-citové a psychosomatické otázky manželského obdobia
  • poznatky o rodičovstve a jeho poslaní v sociálno-etickej rovine
  • poznatky z oblasti rodinnej výchovy

Metódy rozumovej výchovy vychádzajú z cieľa a obsahu výchovy pre život v rodine, zo zákonitostí výchovno-vzdelávacieho procesu, zo zákonitostí ľudského poznávania a vychovávania a zo špecifických výchovných zásad a metód výchovy pre život v rodine.

Pracovná výchova pre život v rodine

Cieľom pracovnej výchovy pre život v rodine je pripravenosť detí na úspešné vykonávanie práce, vychovaných k pozitívnemu vzťahu k práci v domácnosti, k práci v súvislosti s opaterou a starostlivosťou o dieťa ako mravnej povinnosti človeka. Úlohou pracovnej výchovy pre život v rodine je poskytnúť vedomosti a rozvíjať pracovné schopnosti, utvárať kladný vzťah k práci a rozvíjať mravné, charakterové a vôľové vlastnosti.

Obsah pracovnej výchovy môžeme rozdeliť na práce spojené so sebaobsluhou, práce pre ostatných členov rodiny, spolupráca v rodine, učenie, príprava na povolania a verejnoprospešné práce. Pracovná výchovy je nevyhnutnou súčasťou všestranne harmonicky rozvinutej osobnosti. Ako výchovnú zložku ju začíname uplatňovať už v detstve. Rozvíja myslenie, fantáziu, estetické a mravné city, upevňuje vôľu, pomáha pestovať kladný vzťah k práci a ľudom. Práca je jeden z najdôležitejších výchovných prostriedkov.

Metódy pracovnej výchovy sa členia na:

  • metódy pôsobiace na intelekt – metóda vysvetľovania a príkladu
  • metódy pôsobiace na vôľu – metóda cvičenia a činnosti
  • metódy pôsobiace na city – rôzne formy hodnotenia práce

Estetická výchova pre život v rodine

Cieľom estetickej výchovy pre život v rodine je kultúrne vyspelá osobnosť s estetickým vkusom, s pozitívnym vzťahom k estetickým predmetom, schopná vnímať krásu a aktívne sa zúčastňovať na jej vytváraní v manželskom a rodinnom živote. Úlohou estetickej výchovy pre život v rodine je vypestovať schopnosť správne vnímať a citovo prežívať krásu. Vypestovať kladný vzťah ku kráse, kultúre a umeniu, vypestovať estetický vkus v obliekaní, bývaní, spoločenskom správaní, rozvíjať aktívnu, vlastnú umeleckú tvorivosť v kreslení, hudbe a v ručných prácach.

Obsahom estetickej výchovy pre život v rodine môžeme zahrnúť výchovu vkusu v obliekaní v rodinnom prostredí v predmetoch dennej potreby, výchova ku kultúrnemu a spoločenskému správaniu ku kultúre slovného prejavu v rodinnom živote aj v styku s inými ľudmi, výchova a rozvoj schopností, vedomostí a návykov vnímania, objektívneho hodnotenia umeleckého diela. Výchova a rozvoj vedomostí, zručností a návykov pre tvorivú činnosti a tvorivosť v niektorom umeleckom smere, výchova estetických citov v láske a estetická výchova z hľadiska rozvoja osobnosti.

Estetická výchova má bohatú citovú odozvu. Ovplyvňuje nielen city estetické, ale aj mravné. Dotýka sa celej osobnosti. Ovplyvňuje vzťahy človeka k ľudom, prírode, k sebe. Umožňuje plnšie prežívať rôzne životné situácie, hlbšie precítiť a plnšie sýtiť emocionálne potreby a vyjadrovať vzťah k inému človeku. (Rozinajová, 1998)

Medzi metódy estetickej výchovy pre život v rodine zaraďujeme metódu príkladu a vzoru, metódu vysvetľovania, metódu cvičenia a vplyvu prostredia a metóda hodnotenia.

Telesná výchova pre život v rodine

Cieľom telesnej výchovy pre život v rodine sú zdraví telesne zdatní pohybovo schopní chlapci a dievčatá, pripravení na rodičovstvo. Úlohy telesnej výchovy pri dosahovaní cieľa z pohľadu výchovy pre život v rodine môžeme rozdeliť na výchovne, zdravotné a vzdelávacie.

Obsah telesnej výchovy pre život v rodine môžeme rozdeliť na :

  • všeobecné poznatky z oblasti starostlivosti o zdravie a telesný rozvoj a z oblasti výživy
  • poznatky, zručnosti a návyky v osobnej hygiene, dodržiavanie telesnej čistoty, odevu a prostredia
  • poznatky, zručnosti a návyky zo správne organizovaného režimu v osobnom i rodinnom živote ako správny stupeň pracovného zaťaženia
  • poznatky, návyky a zručnosti z oblasti športu, hier, cvičenia a práce v rámci denného poriadku rodinného života a voľného času

Prvky telesnej výchovy sa začínajú v prvých detských pohyboch. Telesná výchova je jednou z hlavných výchovných zložiek predškolského veku, ktorý charakterizuje prirodzený jednoduchý pohyb na vzduchu a Slnku. Už pri začiatkoch výchovy k základným hygienickým návykom môžeme hovoriť o prvkoch telesnej výchovy a procese telesnej výchovy.

Hlavnou náplňou telesnej výchovy je činnosť a pohyb. Metódy telesnej výchovy pre život v rodine zahrňujú :

  • metóda ukážky, vysvetľovania a presviedčania
  • metóda cvičenia, pokusu o napodobňovanie
  • metóda príkladu
  • metóda hodnotenia

Záver

Všetky zložky výchovy pre život v rodine majú svoje špecifické ciele, úlohy, obsah, zásady a metódy, ktorými je odporúčané sa riadiť, aby sme mohli deti vychovávať v riadnych životných podmienkach pre kvalitný rodinný život. Jednou z najdôležitejších zložiek je mravná výchova, ktorá ma veľa spoločného s ostatnými zložkami. Psychický vývin ide paralelne s telesným vývinom, čo sa odráža aj vo výchovnom procese. Uvedomelosť sa prejavuje v tom, že odmieta napodobňovať zlo a kladie si sám požiadavky na svoje správanie.

V procese výchovy všestranne harmonicky rozvinutej osobnosti máme na mysli výchovný rozvoj jednotlivca vo všetkých zložkách výchovy, čo môžeme stručne charakterizovať ako rozvoj mravne vyspelého jedinca. Mimoriadny význam má vypestovanie kladného vzťahu k práci, ale aj vypestovanie pracovných zručností a návykov, telesných cvičení a športu. Dôležitá úloha pripadá aj rozvoju rozumových schopností. Musím však zdôrazniť, že sa jednotlivé zložky výchovy vzájomne doplňujú a ovplyvňujú v jednote výchovného systému. V tomto procese sa však nevychováva po častiach, ale komplexne a to aj napriek tomu, že sa jednotlivé mravné vlastnosti, estetická a telesná kultúra utvárajú v rozličných fázach, zato však súčasne dosahujú spoločné výchovné ciele.

Bibliografické odkazy

ROZINAJOVÁ, H. Pedagogika rodinného života pre učiteľov, Bratislava: SPN, 1988, ISBN: 067-269-88
POTOČÁROVÁ, M. Teoretické východiská rodinnej výchovy, Bratislava: UK, 2008, ISBN: 978-80-223-2458-8
DELAROCHE, P. Rodiče, nebojte se ríkat NE, Praha: Portál, 2000, ISBN: 807-178-441-9
PAVLÍK, O. Mravná výchova v socialistickej spoločnosti, Bratislava: SPN, 1983

Odporúčané weby