Horúčka (febris) má charakter nešpecifickej obrannej reakcie. Tento nešpecifický klinický symptóm charakterizovaný zvýšenou telesnou teplotou (nad 38°C) a celkovou reakciou organizmu je odpoveďou na pôsobenie patogénnych faktorov. Význam horúčky spočíva v inhibícii aktivity mikróbov, okrem iného snížením plazmatických koncentracií železa či medi a v obmedzení replikacie buniek napadnutých vírmi.

Regulácia a kontrola telesnej teploty

Telesná teplota je regulovaná hypotalamom. Ak pri zvýšení telesnej teploty nedošlo k prebudovaniu termoregulačného centra, hovoríme o hypertermii, čo je prehriatie organizmu vyvolané výlučne exogénnou príčinou. Prebudovaním termoregulačného centra na vyššie hodnoty sa dosahuje horúčka.

Vedenie tepla v organizme

Rozvod tepla sa v organizme uskutočňuje krvným prúdom. Modulujúcim faktorom strát tepla je objem krvi, ktorá preteká cez povrch tela. Odovzdávaniu tepla napomáha potenie. Potné žľazy sú kontrolované cholinergnými impulzmi cez sympatikové vlákna. Pri veľkom potení sa tvorí až 1 liter potu za hodinu. Keď je potrebné akumulovať teplo v organizme, adrenergné stimuly spôsobia redukciu prietoku krvi kožou. Koža sa stane izolátorom, cez ktorý sa teplo stráca iba minimálne. Organizmus využíva jednoduchý mechanizmus pre reguláciu telesnej teploty. Je ním prietok krvi cez kožu a podkožie.

Vazokonstrikcia dovoľuje urýchliť akumuláciu tepla a vazodilatácia zabezpečuje jej rýchle straty. Zmeny telesnej teploty do 3 °C nespôsobujú narušenie fyziologických funkcií. Ak sa telesná teplote zvýši nad 42,2 °C, vzniknú ireverzibilné zmeny v mozgu. Naopak, nekontrolované zníženie telesnej teploty pod 32,8 °C je sprevádzané konfúziami a postupnou stratou vedomia. Ak pokračuje zníženie pod 30 °C, objavuje sa fibrilácia predsiení, ktorá býva znakom fatálneho zakončenia stavu.

Produkcia tepla

Hlavnú úlohu v produkcii tepla má termogenéza vyvolaná účinkom tyreoidných hormónov, ktoré stimulujú Na-K-ATPázu. Zvýšená produkcia tepla sa dosahuje urýchlením metabolických dejov, pri ktorých sa uvoľňuje energia vo forme tepla. Najväčšia produkcia je pri štiepení molekúl ATP. V organizme sú najväčšími producentmi tepla hlavne kostrové svaly, pečeň, splanchnické orgány a mozog.

Strata tepla

Teplo sa z organizmu stráca viacerými cestami. Najväčšie straty sú vedením, závisia od gradientu medzi telesnou teplotou a teplotou okolitého prostredia. Druhá cesta sú straty sálaním. Tretia cesta je vyparovaním.

Hnedý tuk

Významnú úlohu v termogenéze u novorodencov a detí má hnedý tuk. Od bieleho tuku sa odlišuje skladbou a zložením. Nachádza sa medzi lopatkami, na krku, v axilách, okolo aorty a obličiek. Je silne vaskularizovaný a v bunkách má veľké mitochondrie. Receptory na chlad vedú informáciu do termoreg. centra, z neho sa šíria impulzy po sympatikových vláknach a tým sa uvoľňuje v hnedom tuku noradrenalín, ktorý aktivuje lipázu. Táto rozkladá tuk na glycerol a voľné mastné kyseliny, pričom sa uvoľňuje teplo. U dospelých je hnedého tuku málo.

Patogenéza horúčky

Horúčka je zpôsobená vyplavením endogénnych pyrogénov do cirkuláce následkom infekcie, zápalového procesu alebo malignity. Mikróby a ich toxíny pôsobia ako exogénne pyrogény a stimulují uvolňovanie endogénnych pyrogénov. Medzi endogénne pyrogény zaradzujeme: interleukín-1(IL-1), interleukín-6 (IL-6), tumor necrosis factor (TNF) a interferóny uvolňované monocytymi, makrofágmi, mesangiálnymi bunkami, gliami, epiteliami a B-lymfocytmi. Endogénne pyrogény se cestou arteriálneho krvného zásobenia dostávajú do predného hypotalamu, odkiaľ sa následne uvoľňuje kyselina arachidonová, ktorá je ďalej metabolizovná na prostaglandín E2, ktorý zvyšuje nastavenie „hypotalamického termostatu“. Horúčka však môže vzniknúť aj bez prítomnosti pyrogénov, napr. pri intrakraniálnom krvácaní, trombóze, silnej hemolýze, mozgových nádoroch, poruchách hypotalamu.

Priebeh

Typická horúčka prebieha v určitých etapách, ktoré označujeme ako štádiá. Ako prvé je prodromálne štádium, trvá asi 15 až 90 minút. Práve v tomto štádiu dochádza k prestaveniu termoregulačného centra na inú teplotu. Druhé štádium sa označuje ako stadium incrementi, čiže štádium vzostupu. Tu v kožných a podkožných cievach vzniká vazokonstrikcia, čím sa znižuje výdaj tepla. Svaly, pečeň a srdce zvyšujú tvorbu tepla. Telesná teplota sa zvyšuje, ale postihnutý má pocit chladu. V dôsledku tyroxínovej termogenézy a aktivácie sympatiku sa zvyšuje účinnosť kardiovaskulárního systému a dýchacej sústavy a zvyšuje sa aj bazálny metabolizmus. Tretie je štádium vyvrcholenia, stadium acme.

Telesná teplota kulminuje, nastane vazodilatácia ciev v koži a pokles periférneho cievneho odporu, klesne krvný tlak a zvýši sa tlak v arteria pulmonalis. Pacient má teplú a červenú kožu, potí sa, teplo sa stráca vedením, sálaním a odparovaním. Štvrté je zostupné štádium, stadium decrementi. Pokles horúčky môže byť lytický alebo kritický. Kritický pokles je stav, kedy telesná teplota klesne na normu počas 1 až 2 hodín. Klesá aj pulzová a dychová frekvencia, môže sa privodiť zlyhanie cirkulácie. Toto je nebezpečné hlavne u osôb starších a s chorobami kardiovaskulárneho systému .

Príčiny

Ide o každú zmenu, ktorá spustí tvorbu endogénnych pyrogénov:

  1. Infekcie baktériami, ricketsiami, chlamýdiami, vírusmi a parazitmi
  2. Imunitné reakcie, vrátane porúch väziva, imunologické abnormality a získané imunodeficientné stavy
  3. Poškodenie tkanív, ako je trauma, lokálna nekróza a zápalová reakcia v tkanivách a v cievach, infarkt pľúc, mozgu, myokardu a rabdomyolýza
  4. Špecifické zápaly (sarkoidóza, granulomatózna hepatitída)
  5. Zápaly čriev a intraabdominálne zápalové procesy
  6. Neoplastické procesy s účasťou lymforetikulárneho systému a hematopoetického systému
  7. Akútne metabolické poruchy, ako sú dna, porfýria, Addisonova kríza, tyreotoxická kríza a feochromocytóm
  8. Aplikácia niektorých liekov
  9. Dehydratácia alebo podanie solí. Preto sa pri hnačkách objavuje horúčka
  10. Podanie cudzorodej bílkoviny

Symptómy

Horúčka je väčšinou spojená s:

  • bolesťou hlavy, kĺbov, svalov a bolesťou v krížoch.
  • triaškou - môže byť pri každej horúčke. Je typická pre pyogénne infekcie spojené s bakteriémiou, ale môže byť aj pri neinfekčných chorobách ako sú vaskulitídy alebo lymfóm.
  • potením - objavuje sa po kulminácii horúčky, je prirodzenou reakciou.
  • zmenami mentálneho stavu - sú hlavne u veľmi mladých alebo veľmi starých osôb. Môžu byť mierne, ale môže sa vyvinúť aj delirantný stav, hlavne u alkoholikov a u senilných ľudí.
  • kŕčami - bývajú hlavne u detí do 5 rokov. Vyvíjajú sa najčastejšie vo fáze zvyšovania telesnej teploty.

Hypertermické poškodenie organizmu

Ako priamy dôsledok horúčky sa pozoruje tachykardia. Okrem nej sa môžu vyskytnúť aj extrasystoly, ktoré môžu mať toxicko-infekčný pôvod alebo môžu byť prejavom degenerácie myokardu pri dlhotrvajúcej horúčke. Zvyšuje sa aj krvný tlak. Na zhoršení funkcií kardiovaskulárneho systému sa podieľa aj oligémia, spôsobená najmä vyparovaním a potením. V iniciálnych štádiách horúčky sa zrýchľuje frekvencia dýchania. V moči sa môžu nachádzať patologické zložky- bielkoviny, hyalinné válce a kreatinín. Asi ide o priame poškodenie obličiek horúčkou. Nepriaznivo sú ovplyvnené aj funkcie gastrointestinálneho traktu - porucha sekrécie tráviacich štiav, motorická porucha a porucha vstrebávania, čo môže najmä u starých ľudí spôsobiť zápchu. Pri hypoptyalizme bývajú prítomné zápaly sliznice úst a jazyka, pacient stráca chuť do jedla.

Počas horúčky sa urýchľujú oxidačné procesy v organizme - zvyšuje sa katabolizmus bielkovín, znižuje sa vylučovanie chloridov a vody. Znížená diuréza spojená so zvýšeným katabolizmom bielkovín často vedie ku vzniku metabolickej acidózy.

Veľmi vysoká horúčka tlmí imunitné reakcie a dlhodobá horúčka spôsobuje poruchy parenchymatóznych orgánov.

Použitá literatura

  • Hulín I. et al.: Patofyziológia a klinická patológia pre magisterské a bakalárske studium, 1.vydanie. SAP, Bratislava, s. 55-62.
  • http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10098810724-domaci-lekar/206562235700002-horecka
  • http://www.fsps.muni.cz/inovace-SEBS-ASEBS/elearning/fyziologie/fyziologie-a-patofyziologie
  • http://www.medinfo.sk/?s=heslo&id=694
  • http://pfyziollfup.upol.cz/castwiki/?p=6542