Väčšina tepla v našej atmosfére pochádza zo Slnka. Zadržujú ho skleníkové plyny CO2, H2O, CH4 bez nich by väčšina tepla unikla do kozmického priestoru. Hovoríme tomu prirodzený skleníkový efekt atmosféry.

Šírenie tepla do pôdy

Teplo sa šíri hlavne molekulovou vodivosťou. Závisí od typu pôdy (farba pôdy, tepelná kapacita pôdy), látky horninového charakteru lepšie vodia teplo ako látky humusového charakteru. Závisí to tiež od štruktúry pôdy (v skyprenej pôde sa horšie vedie teplo). Úlohu zohráva aj snehová pokrývka, u nás mrzne pôda do hĺbky 30-40 cm bez snehu do hĺbky 80-120cm.

Pre šírenie tepla do pôdy platia tieto pravidlá:

  • Perióda výkyvov tepla je vo všetkých hĺbkach rovnaká.
  • Amplitúda teplotných výkyvov sa s hĺbkou zmenšuje.
  • Hĺbky vrstiev stálej dennej a nočnej teploty sú v pomere druhých mocnín periód výkyvov (hĺbka, v ktorej zanikajú ročné výkyvy je 19-krát väčšia ako hĺbka v ktorej zanikajú denné výkyvy).
  • Doba nástupu maximálnej a minimálnej teploty sa s hĺbkou oneskoruje.

Šírenie tepla do vody

Voda má 2-3 krát väčšiu tepelnú kapacitu ako pôda (dlhšie trvá kým sa ohreje, ale potom sa pomalšie ochladzuje). Svetový oceán je hlavným akumulátorom a regulátorom tepla na Zemi (svoje teplo odovzdáva atmosfére). Voda je pohyblivá - morské prúdy (distribúcia vody do väčších hĺbok a vzdialeností. Voda nie je pohyblivá len v morských prúdoch (horizontálne) ale aj vertikálne a existuje aj pohyb vody po morskom dne. Do vody sa teplo šíry najmä cestou turbulentnej výmeny (molekulárnou vodivosťou šírenie tepla môžeme zanedbať). Denná amplitúda teplôt siaha do hĺbky 15-30m a ročná do hĺbky 200-300m.

Šírenie tepla do vzduchu

Teplo do vzduchu sa šíri hlavne dvoma cestami:

1. konvekciou a turbulenciou

  • konvekcia - pohyby pramienkov vzduchu vo vertikálnom smere, teplý vzduch od zeme vystupuje nahor (vlnenie vzduchu pri veľkom teple nad cestou)
  • turbulencia - víry v atmosfére. Prúdenie vzduchu, keď vzduch narazí na terénne prekážky alebo terénne nerovnosti (vrchy, doliny) tak vznikajú víry a to je vlastne turbulencia.

2. výparom a kondenzáciou

Teplo z oceánu sa odoberie výparom, do atmosféry sa prenesie kondenzáciou - vzniká rosa, hmla, oblaky pričom sa teplo uvoľňuje do atmosféry. Takýmto spôsobom sa šíri latentné (neviditeľné, skryté, utajené) teplo- my ho nevidíme ani necítime. Časť žiarenia sa priamo pohltí v atmosfére. Šírenie tepla molekulárnou vodivosťou je tiež zanedbateľné.

Tepelná bilancia Zemského povrchu je rozdiel množstva tepla ktoré prijme a vydá Zem. Ako celok je tepelná bilancia Zeme nulová.

Denný a ročný chod teploty vzduchu

Denný chod teploty vzduchu

V zimnom období je max. teplota vzduchu okolo 13 hodiny. V letnom období je max teplota vzduchu medzi 14-15 hodinou. Minimálna teplota je tesne pred východom slnka. Rozdiel medzi maximálnou a minimálnou teplotou sa nazýva denná amplitúda teploty vzduchu. Denná amplitúda teploty vzduchu závisí od:

  • vlhkosti - čím menšia vlhkosť, tým je amplitúda menšia, podobne je to aj z oblačnosťou
  • vzdialenosti od oceánu - čím je väčšia vzdialenosť od oceánu, tým je väčšia amplitúda
  • vegetácie - kde je vegetácia tam je amplitúda menšia
  • zemepisnej šírky - väčšia amplitúda je nad rovníkom
  • nadmorskej výšky - s nadmorskou výškou klesá denná amplitúda
  • ročného obdobia - v lete je denná amplitúda väčšia

Ročný chod teplôt vzduchu

Najteplejší mesiac je júl každý štvrtý rok august a každý 10 rok jún. Najchladnejší mesiac je január každý štvrtý rok to môže byť február a každý desiaty rok december. Ročná amplitúda teplôt vzduchu je rozdiel medzi najnižšou a najvyššou teplotou vzduchu v roku. Závisí od tých istých činiteľov ako denná amplitúda teploty vzduchu s výnimkou zemepisnej šírky. Väčšia amplitúda ročnej teploty vzduchu je nad polárnymi oblasťami, najvyššia je na Sibíri.

Teplotné singularity v ročnom chode na Slovensku

Sú to vlastne pravidelné výkyvy teplôt z normálu.

  1. singularita je vo februári (medzi 10.-15.2.)- rast teploty sa zastaví a dochádza k poklesu teplôt (návrat zimy) – je ovplivnený Sibírskou tlakovou výšou.
  2. singularita je v máji, na pár dní dochádza k poklesu teplôt (Pankrác, Servác, Bonifác) - traja ľadový muži - je to spôsobené vpádom studeného vzduchu zo severu
  3. singularita je v júny, najvýraznejšia singularita Medardova kvapka, je to spôsobené tzv. európskym monzúnom (tzv. preto lebo mu chýba zimná zložka). Prúdenie je stále iba od mora. Na príčine je Iránska tlaková níž.
  4. singularita je na konci septembra a začiatkom októbra. Zastavý sa pokles teplôt vzduchu, nastáva ustálené teplé počasie, kt. môže trvať niekoľko dní až týždňov - Babie leto - je to spôsobené azorskou tlakovou výšou. Babie leto spolu s medardovou kvapkou je najčastejšie sa vyskytúcou sa singularitou (je 90% pravdepodobnosť že nastane). Najslabšiu pravdepodobnosť má výskyt troch zimných mužov.
  5. singularita je okolo Vianoc – vianočné oteplenie, teploty sa zvýšia, je to spôsobené postupujúcou cyklónou od Janovského zálivu smerom na severovýchod, teda okrajom zachytí aj Slovensko, hlavne Podunajskú nížinu.

Vertikálny gradient teploty vzduchu

Je to skutočný pokles teploty s výškou na 100m. Teplota klesá 0,6°C na 100m.

Geografické rozdelenie teploty na Zemi a na Slovensku

Najteplejšie na svete je v púšťových oblastiach - Sahara, arabské púšte, Austrália, údolie smrti USA. Najchladnejšie je v Antarktíde, severnej Kanade, Grónsku. Na Slovensku je najteplejšia oblasť okolo Štúrova, veľmi teplou oblasťou je aj Bratislava, čo je čiastočne spôsobené činnosťou človeka - mestský ostrov tepla. Najchladnejším miestom na Slovensku je Lomnický štít a Tatry, veľmi chladné sú aj oravské doliny, Zamagurie. Min. teplotný rekord bol nameraný pri Zvolene Vígľaš- Pstruša -41°C ale vtedy nemerali stanice na Orave. Najviac namerali v Komárne 39,8°C. Na svete najviac namerali El Azízia (Líbia) 57,8°C, najmenej Vostok (Antarktída) -89,6°C