Francúzsko leží v západnej Európe. Zo západu ho obmýva Atlantický oceán a z juhovýchodu Stredozemné more. Od Španielska ho delia Pyreneje. Ďalšími susedmi sú: Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko a Taliansko. K Francúzsku patrí ostrov Korzika. Korzika bola predaná Francúzsku v r. 1768.

Na čele štátu je prezident volený obyvateľstvom na sedemročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhromaždenia so 491 poslancami a zo senátu, ktorý má 305 členov. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.

Francúzsko je krajinou, ktorá sa takmer celá rozprestiera na rovine. Od stredu na juh sa tiahne Francúzske stredohorie, východ krajiny lemujú Alpy a juh Pyreneje. Politicky sa Francúzsko člení na 22 regiónov a 96 departmentov a 4 zámorské územia. Jedným zo zámorských území je známy vulkanický ostrov Bora-Bora vo Francúzskej Polynézii, ktorá leží v Tichom oceáne. Tento ostrov je obkolesený koralovými útesmi.

Poloha Francúzska

Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Je druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom, Severným a Stredozemným morom prispela k včasnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

Rozloha Francúzska je 547 026km² (bez zámorských území a zámorských departmentov) Správne rozdelenie: 96 departmentov vlastného Francúzska zoskupených do 22 regiónov (hospodárskych oblastí); ako zvyšky niekdajšej francúzskej koloniálnej ríše zostali Francúzsku zámorské departmenty Réunion, Martinique, Guadeloupe a Francúzska Guayana, ako aj zámorské územie Afar a Issa (Francúzske somálske pobrežie), ostrovy Saint Pierre a Miquelon, Komory, Nové Hebridy (kondomínium s Veľkou Britániou), Nová Kaledónia, Wallis a Futana, Francúzska Polynézia a francúzska oblasť pri južnom póle.

História Francúzska

Francúzsky štát sa formoval už v 10.storočí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V takzvanej storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavia na európskom kontinente.

Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storočia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centralizovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoločnosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou. 

Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúčastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podielalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej republike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Československo napospas hitlerovskému Nemecku. Dňa 3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu.

Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska. Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti.

Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú úlohu v európskej i svetovej politike. Od roku 1949 je členským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je členom EHS, Európskeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácií. V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. Pravicová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto kurze nepokračuje.

Povrch Francúzska

Povrch Francúzska pokrývajú dve veľké geomorfologické jednotky: Francúzska nížina s Parížskou panvou a Francúzske stredohorie. Severná, západná a juhozápadná časť Francúzska je nížinatá zatiaľ čo východné, centrálne a južné regióny pokrývajú pohoria Vogézy, Francúzske stredohorie, vrchoviny Ardén, Champagne, Burgundska, časť Jury a na hranici Talianska a Švajčiarska Alpy. Hranicu so Španielskom tvoria Pyreneje. Pobrežná nížina na severe a západe sa skláňa od Calais smerom k poloostrovu Cotentin a Normandia.

Rozhranie Atlantického oceánu a pobrežnej časti Francúzskej nížiny v oblasti prielivu La Manche tvoria strmé kriedové útesy. Na rozdiel od juhozápadnej časti Biskajského zálivu a Azúrového pobrežia, ktoré mierne spadajú do mora, pláže sú piesočnaté s veľkými lagúnami, často i piesočnatými dunami. Centrálnu časť Francúzska pokrýva rozsiahle Francúzske stredohorie tvorené žulovými masívmi pozdĺž rieky Rhôny a jej prítoku Saôny. Južná časť masívu je vápencová, rozrezaná hlbokými kaňonmi riek.

Centrálnu časť masívu vypĺňajú vulkanické pohoria a obrovská žulová náhorná plošina. Prerážajú ju vyhasnuté sopky a minerálne pramene v okolí ktorých vznikli mnohé kúpeľné mestá ako napr. Vichy. Juh Francúzska je krajinou extrémov, kde vysoké hrebene Pyrenejí klesajú do náplavovej nížiny v okolí Golfe du Lion až po Rhônu, potom sa terén opäť dvíha do Alpských štítov.

Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek.

Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme.

Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva, centrálne ťažisko zeme. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku. Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov zarastených borovicovými lesmi.

Podnebie a počasie vo Francúzsku

Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám.

Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia.

Podnebie na severe krajiny je mierne. Na severovýchode prevláda kontinentálne podnebie. Vodné zrážky sa vyskytujú celoročne, v zime aj sneženie. Na juhu prevláda stredomorské podnebie. V horských oblastiach býva chladnejšie a v zimnom období tu často silno sneží. Letá na západnom pobreží môžu byť veľmi teplé a slnečné, celoročne sa tu však vyskytujú vodné zrážky. Vo vnútrozemí je podnebie takisto mierne. Francúzske Pyreneje sú známe slnečným počasím.

Francúzsko samotné ešte môžeme rozdeliť na 3 klimatické podoblasti. Západná časť Francúzska je vystavená severozápadnému prúdeniu vetrov, ktoré prinášajú veľkú vlhkosť, vďaka čomu je leto relatívne chladné a zimy mierne. Na východ od Parížskej panvy postupne pribúda kontinentalita, zrážky trochu klesajú. Juhovýchodná časť, hlavne v Provensálsku má letá horúce a suché, v zime vanie suchý, studený mistrál. Monako pred ním chránia Prímorské Alpy.

Vodstvo vo Francúzsku

Riečna sieť Francúzska je bohatá: Severozápadnú časť odvodňuje rieka Seina s prítokmi. Hustú sieť má tiež Loira ako najdlhšia rieka prameniaca vo Francúzskom stredohorí, odvodňuje veľkú časť Francúzskej nížiny. Juh odvodňuje Garonne stekajúca z Pyrenejí.

Rýn tvorí východnú hranicu s Nemeckom, hlavné prítoky Mosele a Meuse odvádzajú vodu z regiónov Alsaska, Lotrinska a Champagne. Rieka Rhône pramení v Alpách, preteká Ženevským jazerom vo Švajčiarsku a prerezáva si cestu medzi pohoriami Jury a Álp, neskôr oddeľuje Francúzske stredohorie a Alpy.

Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému, taktiež ku Stredozemnému moru. Čo sa týka riečnej siete, odtokové pomery francúzskych riek vykazujú značné rozdiely. V severných oblastiach majú stabilné vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky.

Nízke rozvodie tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina najdlhšej francúzskej rieky Loiry už značne kolísa. V južných častiach zeme majú rieky v lete vody málo. Medzi ďalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Veľký hospodársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom.

Rastlinstvo

Parížska panva je pokrytá nesúvislými zmiešanými lesmi, stredohorie pokrývajú horské lúky a ihličnaté lesy sa vyskytujú južne od Bordeaux. Juhovýchod pokrýva stredomorská vegetácia. Celkovo prevládajú nížiny a poľnohospodárska pôda asi 60% územia, lesy tvoria približne 26%. Tiež v Monaku je vegetácia prísne presadzovaná, rastie na strechách budov a vyhradených plochách.

Obyvateľstvo Francúzska

Vo Francúzsku žije 92% Francúzov, ku ktorým sa počítajú aj národnostné menšiny Baskov, Bretóncov, Korzičanov a Kataláncov. Ďalej tam žije 8% prisťahovalcov (hlavne Portugalci, Alžírčania, Španieli, Taliani a Maročania). Prvé masové prisťahovalectvo bolo v 20. rokoch príchodom Talianov, Poliakov a Španielov, keď krajina podporovala imigráciu kvôli poklesu prirodzeného prírastku. Druhá prisťahovalecká vlna bola v 60. rokoch, kedy prišli za prácou obyvatelia severnej Afriky.

Zmiešaný pôvod francúzskeho obyvateľstva sa prejavuje aj antropologicky a kultúrne v rozdieloch medzi severom a juhom, naviac i v regionálnych dialektoch etnických menšín. Štandardná francúzština dominuje v strede a na severe krajiny, južani sa odlišujú výraznými nosovkami.

Prirodzený prírastok pôvodného obyvateľstva je veľmi nízky, dosahuje až nulovú hodnotu. Naopak, vysoký prírastok je u imigrantov zo severnej Afriky. Niekoľko miliónov Francúzov žije v zahraničí, hlavne v zámorských departementoch (Guadeloupe, Francúzska Guayana) alebo zámorských teritóriách (Nová Kaledónia). Súčasná situácia prisťahovalcov je podobná ako v celej Európe. Rôzne politické strany vidia v prítomnosti prisťahovalcov zhoršenie hospodárskych a sociálnych pomerov domáceho obyvateľstva. 

Ďalším znakom, ktorý je spoločný pre celú Európu, je vnútorná migrácia z vidieka do miest. Vo Francúzsku sa vidiek vyľudňuje hlavne z hospodárskych príčin. V mestách sú lepšie pracovné príležitosti. Stupeň urbanizácie je vysoký (73,4%), prevažujú mestá malej a strednej veľkosti. K najväčším patria po Paríži Marseille, Lyon, konurbácia sídiel Lille-Roubaix-Tourcoing, Bordeaux, Nantes, Grenoble a ďalšie.
Francúzsko nemá štátne náboženstvo. Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Sú tu významné menšiny protestantské a židovské a značný počet moslimov medzi prisťahovaleckými komunitami zo severnej Afriky. Životná úroveň Francúzov zodpovedá štandardu vyspelej európskej krajiny.

  • Obyvateľstvo: Francúzsky národ sa vytvoril po storočiach vývoja po zmiešaní rímskych Keltov s Frankami, Burgundami, Normanmi a inými prisťahovalcami.
  • Počet obyvateľov: 1974-52,5mil.; 1985-55mil.; 1987-55 506 000obyvateľov
  • Hustota obyvateľstva: 95 obyv./km²(1974); 102obyv./km²(1987) Priemerná hustota zostáva nižšia ako v ostatných častiach západnej Európy. Najhustejšie je osídlený priemyselný pás na severe Francúzska a široké okolie hlavného mesta. Taktiež v priemyselných častiach Alsaska a Lotrinska, na rybárskom pobreží Atlantiku, pri Stredozemnom mori, v úrodných vinárskych krajoch, v úvaloch Rhôny a Saôny je hustota osídlenia väčšia než 100 obyv.na km².
  • Národnostné zloženie: Dnes je Francúzsko národnostne takmer jednotné, i keď takmer desatina obyvateľstva hovorí taliansky, bretónsky alebo alsaskou nemčinou. Francúzi tvoria (87-90)% z celkového obyvateľstva, potom sú to Taliani, Španieli, Alžírčania, Portugalci, Flámi, Baskovia, Katalánci a iní.
  • Religiózna štruktúra: Prevláda rímskokatolícke náboženstvo. Francúzsko patrí medzi katolícke krajiny Európy.

Priemysel Francúzska

Počas 2. svetovej vojny bol priemysel krajiny značne poškodený. Jeho obnova bola zozačiatku financovaná americkou pomocou v rámci Marshalovho plánu. V súčasnosti je Francúzsko 4. najsilnejšou priemyselnou veľmocou na svete, po Spojených štátoch, Japonsku a Nemecku. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami tu pôsobí menej veľkých spoločností. Charakteristický je rozsiahly štátny sektor. Jeho podiel sa však v posledných rokoch znižuje a narastá význam súkromného sektora. Štát priamo kontroluje tretinu celej hospodárskej činnosti. V súvislosti s rozvojom integračných zoskupení v medzinárodnom meradle nadobúdajú niektoré súkromné aj štátne podniky nadnárodnú povahu.

V20.stor sa v priemysle uskutočnila významná štrukturálna zmena. Po prvej svetovej vojne stratili odvetvia ľahkého priemyslu (textilný, odevný, kožiarsky priemysel a priemysel luxusných výrobkov) svoje vedúce postavenie pred ťažkým priemyslom (hutnícky, priemysel stavebných hmôt, strojárstvo, výroba automobilov a lietadiel). Po druhej svetovej vojne získal vedúce pozície chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika, hutníctvo železa a automobilový priemysel.

Nerastné zdroje Francúzska sú obmedzené. Bohaté zásoby železnej rudy a čierneho uhlia v Lotrinsku sa pre lacnejší dovoz využívajú stále menej. Európsky významné sú zásoby bauxitu, kamennej soli a uránových rúd. V menšej miere sa ťaží ropa a zemný plyn na JZ v oblasti Landes a v Parížskej panve.

Priemysel spolu s energetikou a stavebníctvom zamestnáva 30% ekonomicky činného obyvateľstva a vytvára vyše 27% HDP. Energetický priemysel závisí od dovozu ropy a zemného plynu. Rafinérie ropy sú umiestnené hlavne v prístavoch. Vo výrobe elektrickej energie má dominantné postavenie jadrová energetika (75%). Podielom elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach zaujíma Francúzsko po Litve 2. miesto na svete. Potom nasleduje hydroenergetika (najmä oblasť Lyonu) a tepelné elektrárne (parížska oblasť, uholná panva na severe a v Lotrinsku). V ústí rieky Rance (Bretónsky polostrov) pracuje prílivová elektráreň.

Hlavnou oblasťou čiernej metalurgie je Lotrinsko. Moderné hutnícke kombináty v iných oblastiach (pri Marseille) spracúvajú dovážané suroviny. Hutníctvo produkuje hlavne valcované materiály a kvalitnú oceľ (3. miesto v Európe). Významným odvetvím farebnej metalurgie je výroba hliníka.

K hlavným priemyselným oblastiam francúzskeho hospodárstva patrí strojárstvo, hlavne výroba dopravných prostriedkov (automobily-2.miesto v Európe, lode, civilné a vojenské lietadlá-Concorde, Airbus-1.miesto v Európe, vysokorýchlostné železničné súpravy), obrábacích a textilných strojov, prístrojov pre vedecké účely, ďalej výroba elektronických a elektrotechnických prístrojov (oblasť Paríža, Lille, Lyon, Marseille, Toulouse, Nantes). Vyspelý chemický priemysel vyrába umelé vlákna, plastické látky a gumárenské výrobky (Michelin), kozmetiku a farmaceutické produkty.

Rozsiahla petrochémia bola vybudovaná v prístavoch na dovážanej rope (Marseille, Le Havre). Francúzsko je taktiež na čele európskeho kozmického výskumu. Vyspelý je tradičný potravinársky priemysel (syry, destiláty, víno, lahôdkárske mäsové výrobky a i.) a ďalšie odvetvia ľahkého priemyslu (textilný- na severe a v okolí Paríža, odevný, kožiarsky, obuvnícky). Paríž je centrom svetovej módy. V niektorých odboroch (jadrová energetika, letecký priemysel, elektronika, telekomunikácie, raketová technika) dosiahol francúzsky priemysel špičkovú úroveň.

Francúzsko vyváža stroje a zariadenia, dopravné prostriedky, hliník, hutnícke výrobky, potraviny, odevy a i. Dováža ropu a palivá, farebné kovy, bavlnu, drevo, obrábacie stroje a i. Najväčší obchodní partneri sú štáty EU a USA. V obchode s krajinami tzv. tretieho sveta je veľký podiel afrických krajín.

Celý priemysel kontrolujú niekoľké monopolné spoločnosti. Francúzski priemyselníci sú združení v spolku podnikateľov v Národnej rade francúzskych podnikateľov (CNPF).

  • Ťažba: čierne uhlie (Nord, Pas-de-Calais, Lorraine); lignit, ropa (Akvitánska a Parížska panva, Alsasko); zemný plyn (Lacq, Sain Marcet + dováža sa z Alžírska a Holandska); železná ruda (zóny Metz-Thionville a Briey-Longwy); bauxit (Brignoles, Bédarieux, Baux, Toulon); mangán; olovo; zinok; cín; volfrám; vanádium; antimón; zlato; striebro; urán (Monts du Forez-Bois Nois); soľ (pri Mulhouse); draselná soľ; fosfáty; síra.
  • Priemysel: ťažobný; hutnícky (väčšina pri náleziskách: Lorraine, od Longwy k Nancy, Nord-Dunkerque, Valenciennes, stred - Le Creusot, Saint-Étienne) - výroba železa (Lotrinsko), ocele (sever Francúzska, pobrežie prielivu La Manche), hliníka (Toulon); chemický (uhoľné a hutnícke oblasti, parížska oblasť, oblasti pre spracovanie ropy - Marseille, v údolí Rhône, v Alsasku, pri ústiach Seiny a Loiry a pri Bordeaux); elektrotechnický (Paríž); strojársky (Lyon, Saint Étienne, Toulous, Strasbourg, Le Havre, Marseille); stavba lietadiel, lodí (Nantes, Saint Nazaire, Marseille, Bordeaux, Le Havre); textilný (Alsasko, okolie Lille, Roubaix, Tourcoing, Lyon, Saint Étienne, južné Francúzsko); potravinársky (Paríž); energetický (zásobovanie elektrickou energiou závisí z 2/3 na zahraničných zdrojoch, predovšetkým na dovážanej rope; pokračuje budovanie jadrových elektrární, ktoré zabezpečujú výrobu okolo 20% elektrickej energie).
  • Výroba: surové železo, oceľ, koks, hliník (Saint-Jean-De Maurienne, Noqueres), zinok, olovo, meď rafinovaná, magnézium, chemické výrobky, nafta, benzín, oleje, kozmetika a liečivá (Paris, Lyon), pneumatiky, autá osobné (Paris, Le Mans, Rennes, Flins, Sochaux), nákladné (Lyon-Vénissieux),lode (Saint-nazaire, La Ciotat, Dunkerque), lietadlá (Paris, Toulouse, Bordeaux), lokomotívy, vagóny, žel. zariadenia (LeCreusot, Lille, Belfort), poľnohospodárske stroje (Vierzon, Beauvais, Saint-Dizier), rádioprijímače, televízory, cement, celulóza a papier, priadza a tkaniny, potravinárske výrobky (mliečne výrobky, rybacie konzervy, víno-1. miesto na svete, Lanquedoc, Bordelais, Bourgogne, Champagne; liehoviny -Cognac, Armagnac, Fécamp, Isére; pivo a i.), cigarety, tabak, cigary.
  • Vývoz: stroje, autá, lietadlá (Caravelle, Mystére), suroviny a polotovary (železo, rudy),textilné a chemické výrobky, poľnohospodárske produkty, víno a i. Doprava: Francúzsko má hustotu modernej železničnej siete s približne 40 tis. km tratí, z nich je viac ako 25% elektrifikovaných. Automobilová doprava má k dispozícii cez 130 tis. km ciest, z toho asi 7 tis. km diaľnic. Francúzsky autopark tvorí cez 22 mil. automobilov, z toho 20 mil. osobných. Značne rozvinutá vnútrozemská lodná doprava využíva na 9 tis. km vodných ciest. Námorné obchodné loďstvo disponuje plavidlami s celkovým výtlakom 10 mil. BRT. Cez 90% nákladov prepravovaných po mori prechádza prístavmi Marseille, Le Havre, Dunkerque, Nantes, Bordeaux a Rouen. Dĺžka pravidelných leteckých spojov francúzskej leteckej dopravnej spoločnosti Air France je asi 650 tis. km a robí ju tak jednou z najväčších na svete.

Hospodárske oblasti Francúzska

Severozápadná oblasť je centrom priemyselnej a poľnohospodárskej výroby štátu a aj terciárnych činností. Prirodzeným strediskom je Paríž s aglomeráciou, Ďalšie strediská sú prístav Le Havre, Rouen, Lille, Dunkerque, Nantes. V povodí Seiny a Loiry je intenzívne poľnohospodárstvo.
Juhozápadná oblasť vyniká poľnohospodárskou výrobou (tabak, kukurica, vinič, ošípané, ovce), cestovným ruchom (juh pobrežia Atlantického oceánu a Pyreneje) a vyspelým priemyslom. Priemyselné centrá sú prístav Bordeaux, Toulouse, Limoges.

Juhovýchodná oblasť má prvoradé postavenie v cestovnom ruchu (stredomorské pobrežie, Alpy), dôležitú dopravnú funkciu a vyspelý priemysel spolu s poľnohospodárstvom. Priemyselné centrá sú Marseille, vojenský prístav Toulon, Grenoble, Lyon, Clermont-Ferrand. Súčasťou tejto oblasti je hornatý ostrov Korzika (chov oviec, kôz, rybolov).

Severovýchodná oblasť má ešte stále veľké zásoby surovín čiernej metalurgie. Oblasť vyniká dobrou dopravnou polohou (blízkosť Nemecka a Paríža) a vyspelým poľnohospodárstvom (špecializované na vinárstvo). Priemyselné centrá sú Štrasburg, Mulhouse, Dijon a Nancy s Metz, kde je čierna metalurgia.

Poľnohospodárstvo Francúzska

Francúzsko je najväčší európsky producent a vývozca poľnohospodárskych výrobkov. Medzi svetovými vývozcami zaujíma 2.miesto po USA. Značne profituje zo štedrej subvenčnej politiky Európskej únie i napriek tomu, že význam poľnohospodárstva neustále klesá. Nadprodukcia pšenice, mliečnych výrobkov a vína spôsobuje v EU i v zámorí problémy.

Poľnohospodárstvo zamestnáva približne 6% ekonomicky činného obyvateľstva, na tvorbe HDP sa podieľa 6% (viac než v Nemecku a Spojenom kráľovstve). Francúzsko disponuje najväčšou rozlohou poľnohospodárskej a ornej pôdy v Európe, popredné miesto zaujíma i v prepočte na obyvateľa. Poľnohospodársky využívaná pôda zaberá 57% celkovej rozlohy štátu, z nej 34% je orná pôda.

Živočíšna výroba mierne prevyšuje rastlinnú výrobu. Chov dobytka je najintenzívnejší na SZ (Normandia, Bretónsko) a vo Francúzskom stredohorí. Vo výrobe mäsa je Francúzsko medzi prvými štátmi sveta a patrí tiež k veľkoproducentom mlieka a mliečnych výrobkov. Na menej úrodných vysočinách a horách stredného a južného Francúzska sú rozšírené ovce.

Medzi hlavné rastlinné produkty patria pšenica (Severofrancúzska nížina), kukurica (juhozápadné Francúzsko), jačmeň, cukrová repa (Severofrancúzska nížina), ovocie a zelenina (juh štátu). Ďalej sa pestujú zemiaky, slnečnica, olivy, chmeľ, tabak, ryža (ústie Rhôny) a kvety (v okolí Nice) na výrobu voňaviek. Normandia a Bretónsko sa preslávili pestovaním jabĺk, výrobou muštu a jablčnej pálenky (calvadosu). Akvitánia na JZ je známa svojimi slivkami, teplé údolie Rhôny marhuľami a broskyňami.

Francúzsko je po Taliansku druhým najväčším pestovateľom vinnej révy. Väčšinu vína dodáva na juhu Languedoc, avšak najväčší objem špičkových vín produkuje oblasť Bordeaux a Burgundsko. Najcennejšie šumivé vína pochádzajú zo Champagne. Krajina je 3. najväčším producentom dreva v Európe. Doplnkový význam má morský rybolov, sústredený najmä na pobrežie Atlantického oceánu.

Úrodná pôda a mierne podnebie sú rovnako vhodné na obrábanie pôdy, ako aj na chov dobytka. Svojou štruktúrou je poľnohospodárstvo mnohotvárne. Kryje 90% vnútornej spotreby. V poslednej dobe každoročne zaniká 20 000-30 000 malých hospodárstiev. Objemom hospodárskej produkcie je Francúzsko v kapitalistickom svete na 3.mieste a v západnej Európe mu patrí prvenstvo.

  • Rastlinná výroba: 36% celkového územia Francúzska zaberá orná pôda, 24% lúky, 4% záhrady, 21% lesy a húštiny. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva je pestovanie obilia: pšenica (Beauce, Brie, Picardie), ovos (prevažne sever Francúzska), raž (stredné Francúzsko), kukurica (Aquitaine, Beauce), cukrová repa (najdôležitejšia technická plodina, pestuje sa prevažne na Severofrancúzskej nížine, Nord, Parížska panva), vinič (Languedoc - pobrežie Stredozemného mora, Gironde, Burgund; hrozno - 1.miesto na svete). Francúzsko je najväčším producentom vína na svete, ovocie (jablká, hrušky, jahody - Normandia, severné Francúzsko), zemiaky, ľan, repka, olivy, slnečnica, chmeľ; zelenina (rajčiny), ozdobné rastliny, tabak.
  • Živočíšna výroba: Asi 60% poľnohospodárskej produkcie predstavuje chov dobytka. Prevláda výroba mäsa a mlieka. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a hydina, kone. 


Typické dobytkárske oblasti sú Normandia, severné Francúzsko, parížska oblasť (hovädzí dobytok a ošípané) a stredné Francúzsko (chov oviec a iné). Francúzsko sa ďalej zameriava na výrobu vlny, medu. Produktívny je i rybolov.

Doprava vo Francúzsku

Prosperite a vyspelosti hospodárstva prispieva hustá a kvalitná dopravná sieť. Francúzsko má najrozsiahlejšiu sieť ciest a železníc v Európe s výnimkou Ruska. Stupňom automobilizácie zaujíma Francúzsko popredné miesto vo svete. Má rozvinuté všetky druhy dopravy na vysokej úrovni.

Doprava má výrazné radiálne usporiadanie, všetky dopravné ťahy sa zbiehajú do hlavného mesta. Paríž predstavuje najväčší dopravný uzol v Európe. V preprave osôb aj nákladov dominuje automobilová doprava pred železničnou. Železničná doprava systémom TGV (Train a Grande Vitesse, vyslov trénagránvitez-vlak veľkých rýchlostí) predstavuje európsku špičku osobnej železničnej dopravy. Vlaky TGV patria k najrýchlejším na svete. Hustá sieť potrubnej dopravy smeruje z prístavov do vnútrozemia štátu a Európy. Pre dovoz surovín a zahraničný obchod má veľký význam námorná doprava spolu s riečnou dopravou (prístavy Marseille-2.miesto v Európe+najväčší obrat, Le Havre a Dunkerque a riečny prístav Paríž). V leteckej doprave má Francúzsko významné medzinárodné postavenie (3 parížske letiská, 2. najdôležitejšie letisko má Nice na Azúrovom pobreží).

Mestá vo Francúzsku

Stupeň urbanizácie: Takmer 80% ľudí žije v mestách

Hlavné mesto: Paríž - 10mil. Obyvateľov (1986; s predmestiami); táto parížska aglomerácia má výnimočné postavenie - Paríž je strediskom politického, kultúrneho a hospodárskeho života krajiny i sídlom medzinárodných organizácií. Historické jadro mesta vyrasteného okolo ostrovčekov na Seine obklopuje široký prstenec robotníckych štvrtí a ďalších predmestí.

Významné mestá: Najväčším strediskom severu je strojárenské a textilné mesto Lille (1 mil. obyv.), podobne ako Lyon (1,1 mil.) na juhovýchode. Najvýznamnejšie prístavy Atlantického pobrežia sú Le Havre (250 tis.), Nantes (260 tis.), Rouen (370 tis.) a Bordeaux (560 tis.). Dôležitou križovatkou na Rýne sa stal Strasbourg (340 tis.), hlavným prístavom pre Stredomorie a východnú oblasť je Marseille (970 tis.) - 2.najväčší prístav v Európe. Nice (350 tis.) je strediskom francúzskej riviéry a Toulouse (380 tis.) rozsiahlej oblasti pod Pyrenejami.

Základné informácie

Rozloha: 543 965 km²
Počet obyvateľov: 58 900 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 108 obyv./km²
Hlavné mesto: Paris (Paríž) 2 152 400 obyvateľov,
s aglomeráciami 9 320 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Lyon 1 262 000 obyv., Marseille 1 231 000 obyv.,
Lille 959 000 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc, 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Loire, Garonne, Rhône, Seine, Saône, Rýn
Úradný jazyk: francúzština
Mena: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)
Rasové a národnostné zloženie: Francúzi, mnoho prisťahovalcov z bývalých kolónií. Významné menšiny sú: Portugalci, Alžírčania, Marokánci, Španieli a ďalší
Náboženstvo: rímsko-katolícke (81%), islamské (5,1%),
evanjelické (1,6%), židovské (1,2%), iné (11,1%)
Urbanizácia: 75%
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 81 rokov
Nezamestnanosť: 12,4%
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 28%, služby 70%
HDP: 26 270 USD/obyv.
Vzdialenosť Paríž – Bratislava: 1 083 km