Ako južnú časť Afriky v tomto príspevku chápeme oblasť južne od Zairu, teda štáty Angola, Zambia, Malawi, Mozambik, Zimbabwe, Botswana, Namíbia, Juhoafrická republika, Lesotho, Svazijsko a Madagaskar. Kým Juhoafrická republika (JAR) predstavuje najvyspelejší a najpriemyselnejší štát afrického kontinentu, susedný Mozambik patrí k najchudobnejším. V podstate ide o poľnohospodárske štáty s mimoriadnym bohatstvom nerastných surovín. Jednoznačným lídrom kontinentu je z tohto hľadiska JAR, ktorá disponuje 93% zásob a ťažby zlata kontinentu a má najväčšie zásoby platiny na svete.

Mimoriadne sú tu i zásoby železných rúd. Afrika je najväčším svetovým producentom elektrolytickej medi, ktorá sa ťaží predovšetkým v tzv. „medenom pásme“, ktoré prechádza cez Zair, Zambiu a Zimbabwe. V tomto pásme sú i ložiská niklových a kobaltových rúd a rúd olova a zinku. V Zimbabwe a JAR sú okrem toho značné zásoby čierneho uhlia.

Poľnohospodárstvo Južnej Afriky

V poľnohospodárstve má vo väčšine štátov výraznejšie zastúpenie rastlinná výroba s pestovaním kukurice, pšenice, prosa, ďalej sa pestujú strukoviny, jam, maniok, zelenina a banány. K hlavným vývozným plodinám patrí káva, čaj, tabak a sisal. Vo väčšine štátov má však prevahu živočíšna výroba, ktorá je zastúpená chovom hovädzieho dobytka, karakulských oviec a kôz.

Zamestnanosť v poľnohospodárstve dosahuje stále vo viacerých krajinách viac ako 70% (Angola, Malawi, Mozambik, Zambia). Najnižšie hodnoty, vzhľadom na relatívnu vyspelosť a prírodné podmienky týchto krajín, vykazujú JAR, Namíbia a Botswana.

Priemysel Južnej Afriky

Ťažobný priemysel

Z odvetví priemyslu má prvoradý význam ťažobný priemysel, a to: ťažba diamantov v Namíbií, Botswane, zlata v Zimbabwe, Lesothe a na Madagaskare, tuhy a sľudy na Madagaskare.

Spracovateľský priemysel

Spracovateľský priemysel je zastúpený odvetviami, ktoré spracovávajú poľnohospodárske suroviny, ako potravinársky, kožiarsky a textilný priemysel, ďalej je tu čierna a farebná metalurgia, koksochémia, výroba hnojív a strojársky priemysel.

Obchod a služby v Južnej Afrike

Terciárny sektor sa na tvorbe HDP vo väčšine štátov, okrem Angoly a Mozambiku, podiela asi polovicou.

Ekonomika Juhoafrickej Republiky

Vzhľadom na mimoriadny ekonomický význam JAR v regióne sa o tejto krajine zmienim podrobnejšie.
Tento vyspelý priemyselný štát sa delí na 4 provincie: Kapsko, Natal, Oranžsko a Transvaal. Pôvodne poľnohospodársky štát sa po objavení diamantov (1867) a zlata (1886) rýchle industrializoval pre veľký záujem koloniálnych mocností. Boj o koloniálnu nadvládu v tejto krajine vyvrcholil v rokoch 1899 – 1902 britsko-búrskou vojnou, po ktorej boli všetky kolónie spojené do Juhoafrickej únie, ktorá sa stala britským domíniom. V roku 1961 vystúpila Juhoafrická únia z Britského spoločenstva a vyhlásila sa za samostatnú republiku.

Priemysel v Juhoafrickej Republike

Na JAR pripadá 40% všetkej priemyselnej produkcie a 43% ťažby nerastov Afrického kontinentu. Vyrába sa tu vyše 60% všetkej elektrickej energie a 80% ocele Afriky. JAR patrí k štátom s najväčším nerastným bohatstvom na svete. Celkovo sa tu ťaží vyše 40 rôznych druhov. Nachádzajú sa tu obrovské zásoby zlata, platiny, chromitov, mangánových rúd a antimónu. Významná je ťažba diamantov, uránovej rudy a uhlia. K najvýznamnejším strediskám patria Witwatersrand s okolím, juh provincie Transvaal, Kimberley. Rozsiahly priemysel JAR zamestnáva takmer 1,5 mil. obyvateľov.

K najdôležitejším odvetviam priemyslu patrí popri ťažobnom priemysel hutnícky, strojársky s bohatou štruktúrou výroby. Rýchle sa rozvíja elektronika. Prvotná výroba chemického priemyslu bola spojená s potrebami ťažobného priemyslu (výroba výbušnín) a poľnohospodárstva (umelé hnojivá). V súčasnosti je významná aj výroba pohonných hmôt z uhlia, výroba syntetického kaučuku, umelých vlákien a plastov. Potravinársky a textilný priemysel zásobuje predovšetkým vnútorný trh a sčasti výrobky dováža. Hlavné priemyselné oblasti sú Durban – Pinetown, Port Elizabeth – Uitenhage, Johannesburg – Pretoria.

Čo sa týka zahraničných kapitálových investícií, hlavný zdroj peňazí pre JAR predstavuje Európa. Veľká Británia sa podieľa 24%, Nemecko 17%, Švajčiarsko 12%, USA 18%.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa v roku 2003 bol slušných 10 700$, napriek tomu 50% obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Nezamestnanosť dosahuje 31%, verejný dlh 38% HDP. Naopak, miera inflácie dosahuje necelých 6%.

Poľnohospodártvo Juhoafrickej Republiky

Poľnohospodárstvo JAR zamestnáva asi 20% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Rozdelenie pôdy medzi vlastníkov je veľmi nerovnomerné. Z jej celkového rozsahu je 90% v rukách bielych farmárov. Zvyšok pripadá na domorodcov. Vzhľadom na nedostatok zrážok a obmedzené možnosti zavlažovania sú výnosy rastlinnej produkcie pomerne nízke. Hlavná výrobná oblasť je severne od Lesotha s pásmi na východ a západ. Pestuje sa tu prevažne kukurica, pšenica, proso, jačmeň a ovos.

Z ostatných plodín má význam ešte cukrová trstina, bavlna a olejnaté semená. Hospodársky významnejšia je živočíšna výroba, hoci i tu niekoľko činiteľov ohrozuje jej kvalitu, a to zlá kvalita pastvín a častý výskyt rôznych chorôb dobytka. Prvoradý význam má chov hovädzieho dobytka a oviec na vlnu. Vo výrobe vlny má JAR svetové postavenie. Najvýznamnejšou oblasťou chovu oviec na vlnu je Kapsko a Oranžsko. Hovädzí dobytok sa chová v celej strednej a východnej časti štátu. Najvyššie stavy dobytka sú v Natale a v severnom Oranžsku. Výlovom morských rýb sa JAR radí medzi popredné štáty sveta.

Ekonomika ostatných krajín v Južnej Afrike

Kým v prípade JAR predstavoval ešte v roku 1992 zahraničný dlh krajiny 15% hrubého národného produktu, v prípade Zimbabwe to je 64% a v prípade Mozambiku dokonca úctyhodných 495%. Podobne, rozvojová pomoc v tom istom roku tvorila len 3,4% HNP v prípade Botswany, ale 30% v prípade Zambie a celých 116% v prípade Mozambiku.

Angola

Ekonomika už od roku 1975 trpí nestabilnou politickou situáciou a občianskymi vojnami, hoci situácia sa v roku 2002 stabilizovala po smrti rebelantského vodcu Jonasa Savimbiho. Napriek postupnému znižovaniu inflácie IMF vláde vyčíta absenciu rozsiahlejších reforiem a vysokú mieru korupcie a netransparentnosti. Popri poľnohospodárstve, ktoré zamestnáva 85% populácie, do štátneho rozpočtu významne prispievajú značné zásoby ropy.

Botswana

Jeden z vyspelejších štátov regiónu s jednostranným zameraním ekonomiky (diamanty tvoria 80% exportu) je od roku 1966 príkladom afrického ekonomického zázraku, keď sa z jednej z najchudobnejších krajín sveta stal relatívne vyspelý štát s HDP v roku 2003 celých 8 800$. Na druhej strane krajinu trápi vysoká miera nezamestnanosti, chudoba značnej časti obyvateľstva a jeden z najvyšších výskytov HIV na svete.

Lesotho

Hospodársky zaostalý štát je od roku 1998 vďaka vodným elektrárňam energeticky nezávislý, pričom energiu dodáva aj do priemyselných oblastí Pretorie a Johannesburgu. Asi 40% HDP pochádza z príjmov gastarbajtrov v JAR.

Madagaskar

Krajina trpí vysokou zadĺženosťou, asi 20% ziskov z vývozu musí byť vynaložené len na splácanie úrokov Svetovej banke. Vďaka mimoriadnemu prírodnému bohatstvu krajiny sa nádeje vkladajú do ekoturistiky a biotechnických a farmaceutických firiem, ktoré môžu využiť zvláštnosti prírodného sveta vo svoj prospech.

Malawi

Počet obyvateľov na 1 lekára dosahuje úctyhodných 46 000. Hlavným vývozným artiklom je tabak, tvorí 75% exportu krajiny. Nasleduje vývoz čaju a cukru. V priemysle je zamestnaných iba 5% obyvateľov. Malawi patrí medzi 10 najchudobnejších krajín sveta.

Mozambik

Krajina sužovaná občianskymi vojnami od získania nezávislosti v roku 1975 až do roku 1992 bola vtedy vyhlásená za najchudobnejšiu chudobu sveta. Od roku 1994 sa prezidentovi Chissanovi zaviesť rozsiahle ekonomické reformy, znížiť infláciu pod 10% a HDP zvýšiť na 1 200$ v roku 2003 oproti 80$ v roku 1993. Napriek tomu 70% ľudí stále žije pod hranicou chudoby. Významnými exportnými artiklami sú kraby a oriešky kešu.

Namíbia

Export krajiny tvoria zo 75% nerastné suroviny, osobitne 30% diamanty. V 90. rokoch JAR Namíbií odpustila splatenie dlhu vo výške 200 mil.$. Takisto sa prist[pilo k rozsiahlej pozemkovej reforme, ktorá spočívala k spravodlivejšej distribúcií pôdy černošským obyvateľom. V roku 1990 totiž 44% všetkej pôdy vlastnilo asi 4200 belošských roľníkov. Popri rybárstve stále väčší význam v hospodárstve zaujíma cestovný ruch.

Zambia

Dominantným vývozným artiklom krajiny je meď (85% exportu), hoci jej výroba sa od 70. rokov postupne znižuje. Nedávna privatizácia medených dolov sľubuje zvýšenie ziskovosti a efektivity výroby. Nezamestnanosť dosahuje 50%, podiel obyvateľstva pod hranicou chudoby 86% a verejný dlh tvorí 134% HDP, ktoré na osobu činí 800$.

Zimbabwe

Ekonomika tohto štátu je v súčasnosti v kríze. Značne ju zdecimoval vojnový konflikt s Demokratickou republikou Kongo v rokoch 1998 – 2002. Problémovou je aj násilná a chaotická pozemková reforma, ktorá umožnila vláde automatické vyvlastnenie pozemkov za trhovú cenu od bielych farmárov, ktorí sa sťažovali na porušovanie vlastníckych práv. Istú časť týchto pozemkov nepridelila černošskému obyvateľstvu, ako sľubovala, ale porozdávala vysokým štátnym úradníkom. Toto ohrozuje celé poľnohospodárstvo krajiny, ktoré predstavuje najdôležitejšie ekonomické odvetvie krajiny a predstavuje 400 000 pracovných miest. Zimbabwe je najväčším producentom tabaku v Afrike, ktorý tvorí najvýznamnejší exportný artikel štátu (24%). Inflácia dosiahla v roku 2004 neuveriteľných 700%.

Krátke osobné zhodnotenie regiónu:

Hoci ako mladý vedec sa nerád pokúšam o subjektívne hodnotenia študovaných problémov, pokúsim sa o zdôraznenie niektorých osobitostí, ktoré charakterizujú tento pestrý, ale kontroverzný región.

Ekonomiky oslabené občianskymi vojnami. Všetky krajiny ako bývalé kolónie až do 60. až 70. rokov minulého storočia s relatívne umelou identitou sa vyznačujú, ako väčšina afrických krajín, mimoriadnou etnickou pestrosťou, ktorú nové členenie nerešpektuje. Dôsledkom boli nezmyselné a dlho trvajúce občianske konflikty, ktoré chudobné štáty pripravovali o značné finančné zdroje.

Malé skúsenosti politických vodcov s nezávislým riadením štátu. Toto je len ďalší dôsledok koloniálneho systému. Miestni vodcovia sa len učia zavádzať potrebné ekonomické reformy a spravodlivo riešiť pozemkovú reformu, ktorá spočíva vo vlastnení pôdy prevažne bielymi farmármi. Istou výnimkou je samozrejme výrazná osobnosť Nelsona Mandely, ktorý bol v roku 1964 odsúdený na doživotie, v roku 1990 však prepustený a o štyri roky neskôr sa stal prezidentom a nositeľom Nobelovej ceny za mier.

Jednostranné zameranie ekonomík na ťažbu nerastných surovín a poľnohospodárstvo. Málo diferencovaná ekonomika vždy nesie riziko nestability kvôli nepredvídateľnému správaniu sa svetových finančných trhov. Zásoby nerastných surovín sa navyše neustále zmenšujú a poľnohospodárstvo je ohrozované extrémnymi výkyvmi počasia v dôsledku globálnej zmeny klímy a pre región aj charakteristickými komplikáciami v pozemkovej reforme.

Problematická rasová otázka. Najvýraznejšie vystupuje v prípade JAR, kde 13% bieleho obyvateľstva vlastní prevažnú časť pôdy a bohatstva celkovo. Vláda Nelsona Mandely po roku 1994 navrátila 30% pôdy černošským bezzemkom a postavila 1 milión nových domov. Napriek tomu rasová neznášanlivosť pretrváva a sociálne rozdiely sú značné.

Štatistika ukazujúca ekonomickú a sociálnu úroveň rozvoja spoločností je zúfalá. Napriek istým ekonomickým reformám a stabilizácie občianskych konfliktov v 90. rokoch je vo viacerých krajinách polovica ľudí bez práce, tri štvrtiny populácie žije pod hranicou životného minima (príjem 1$/osoba/deň). Gramotnosť málokde presahuje 50% a počet obyvateľov na 1 lekára sa udáva v desaťtisícoch. Priemerná dĺžka života len v niektorých oblastiach presahuje 50 rokov.

Kvôli nestabilnej politickej situácií a nízkej vzdelanostnej úrovni obyvateľov je záujem zahraničných investorov o región minimálny. Ďalšími faktormi sú aj slabá infraštruktúra a všadeprítomná korupcia. Výnimkami sú početné ťažobné spoločnosti v JAR. V Zimbabwe dve austrálske firmy ťažia od roku 1995 v platinových doloch, čím vytvorili 2 700 pracovných miest a Zimbabwe sa tak stala druhým najväčším výrobcom platiny v južnej Afrike. Samozrejme, otázne ostáva správanie sa nadnárodných spoločností voči zamestnancom v otázke bezpečnosti a miezd. Podobne ako využívanie legislatívnych dier týchto krajín.

Sociálne nožnice sa otvárajú. Hoci rozdiely v príjmoch obyvateľstva sa v dôsledku pôsobenia nadnárodných spoločností a formovania elít zväčšujú na celom svete, pre región južnej Afriky to platí dvojnásobne. Hoci Botswana vykazuje hodnotu HDP na osobu podobnú Slovensku, pod hranicou chudoby tam žije 47% ľudí. Tento problém v regióne úzko súvisí s rasovou otázkou.

PRAMENE:

  • Lexikon zemí: Svět ve faktech 1996. Fortuna Print, Praha, 1995.
  • Prehľadný atlas sveta. Slovenská kartografia, Bratislava, 1990.
  • MIŠÚNOVÁ E. et al.: Kapitoly z hospodárskej geografie. Vydavateľstvo Ekonóm, Bratislava, 1999.
  • www.odci.gov/ciapublications/factbook/geos/ z 27.2.2005
  • www.un.org/esa/earthsummit/sadc-cp.htm z 27.2.2005

Odporúčané weby