Mapovanie a využitie krajinnej pokrývky sa ako výskumný smer formoval v súvislosti s evidenciou a registráciou pôdy ako jedného zo základných zdrojov krajiny súvisiacim so zabezpečovaním výživy ale aj spoločenských potrieb. Významný medzník pri formovaní tohto smeru bolo vojenské topografické mapovanie na konci 18. a v 19.storočí. Tieto topografické mapy znázorňovali povrchové objekty blízke aj súčasným triedam využitia krajiny, ktoré eviduje štatistický úrad.
Mapy z prvého takéhoto mapovania v roku 1880 boli v mierke 1:28 000, v 3.mapovaní sa použila mierka máp 1:25 000. K ďalšiemu významnému posunu v poznaní využívania krajiny na Slovensku prispeli katastrálne mapy, ktoré sa od roku 1858 zaznamenávajú v mierke 1:2 880. V roku 1948 na kongrese v Lisabone bola založená Komisia pre inventarizáciu svetového využitia zeme, ktorá sa inšpirovala Britom Stampom, ktorý takúto inventarizáciu robil vo Veľkej Británii. Výskumom využitia krajiny sa vážne zaoberalo aj Poľsko, ktoré založilo tzv.poľskú školu využitia krajiny (zeme).
Tá bola tiež orientovaná na využitie pôdneho fondu a veľmi ovplyvnila aj geografiu poľnohospodárstva a dokonca aj svetovú typológiu poľnohospodárstva. Jej metodika bola detailne rozpracovaná a jej kľúč zahrňoval triedy od poľnohospodárskej až po lesné a poloprírodné urbanizované triedy. Táto škola ovplyvnila aj našich autorov, ktorí z nej vychádzali. Celoslovenským medzníkom v 70tych rokoch bola práca prof. Mazúra, ktorú publikoval v súbore prác o Slovensku v časti Ľud – Využitie zeme (ktoré tiež chápal ako využitie pôdneho fondu).
Neskoršie aktivity doktora Oťahela a jeho kolegov súviseli s vybudovaním laboratória pre diaľkový prieskum Zeme, ktorý inicioval prof. Mazúr a viedol docent Ferianc. Spoločne potom publikovali viacero metodických ale aj registračných prác a máp využitia krajiny a krajinnej pokrývky od lokálnych až po národné mierky. Ako príklad možno uviesť Mapu využití půdy v Atlase československej socialistickej republiky. Z prác prof. Mazúra boli významné napr. Rozloženie typov kultúr v mierke 1:1 000 000, kde využil štatistické údaje o využití pôdneho fondu za rok 1960. Táto mapa bola publikovaná aj v Atlase Slovenskej republiky.
Ďalším významným prínosom prof. Mazúra bola mapa Typy súčasnej krajiny v ktorej integroval poznatky o využití pôdy ale aj o prírodných podmienkach ktoré boli publikované v geoekologickej syntéze Prírodné krajinné typy Slovenska. V 90tych rokoch prebehol obrovský projekt mapovanie krajinnej porkývky metódou CORINE LAND COVER, publikovaná bola napr. samostatná krajinno-turistická mapa v mierke 1:500 tis. a ďalej napríklad prílohy v Geographia Slovaca. Posledné dva výstupy, ktoré boli publikované, sú 2 mapy v Atlase zmien využitia krajiny a krajinnej pokrývky vo vybraných regiónoch sveta, ktoré vytvorila pracovná skupina Landuse Landcover Changes vrámci IGU. Sú v mierke 1:1 700 000 a predstavovajú stav krajinnej pokrývky v rokoch 1990 a 2000.