Hneď v úvode by som chcel zdôrazniť, že CEFTA nie je integračná organizácia, ako je často aj v periodikách nesprávne označovaná a chápaná, ale len dohodou o voľnom obchode. To znamená, že nemá žiadnu stálu inštitúciu a jednotlivé zmluvné strany majú plnú suverenitu pri rozhodovaní. CEFTA teda práve z tohto dôvodu nie je ani subjektom medzinárodného práva. Táto dohoda o zóne voľného obchodu bola výsledkom snáh a rokovaní o liberalizácii vzájomného obchodu medzi ČSFR, Poľskom, Maďarskom, ktoré sa začali v roku 1992 v Krynici (PR).

Dňa 21.12. 1992 bol na historickom hrade Wawel v Krakowe vytvorený aj organizačný rámec pre tieto krajiny pod názvom Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode – CEFTA, ktorá sa na základe vôle signatárov vyjadrenej v Spoločnej deklarácii uplatňovala na predbežnej báze od 1.3.1993. Dohoda vstúpila úplne do platnosti 1.7. 1994 a členskými krajinami sa stali Česká republika a Slovenská republika, Maďarsko a Poľsko.

Špecifikom CEFTA je, že medzi SR a ČR je uzavretá dohoda o colnej únii a preto vystupujú tieto krajiny v rámci CEFTA ako jeden celok. To znamená, ich vzájomné obchodné vzťahy nie sú predmetom dohody CEFTA ale sú upravované Zmluvou o vytvorení colnej únie medzi SR a ČR.

Základné motívy, ktoré viedli k podpísaniu tejto dohody sú:

  • malý vnútorný trh, geografická poloha
  • nedostatok voľnej meny, spoločná história, bývalé prepojenie v rámci RVHP
  • vzájomný obchod medzi susediacimi krajinami hral už v minulosti významnú úlohu ( v roku 1991/92 klesol na historické minimum cca 4% súhrnného objemu členských štátov )
  • snahy o obnovenie vzájomných obchodných vzťahov, ktoré ale mali byť založené na iných princípoch ako v rámci RVHP
  • po dojednaní asociačných dohôd s ES a dohôd o voľnom obchode s EZVO vznikla situácia, keď V-4 poskytovali väčšie obchodné preferencie ostatným ako sebe navzájom
  • pokles ciel a odstraňovanie bariér má pozitívnu úlohu v rozvoji firiem a podnikania, vedie k rastu zahraničných investícií, uspokojí potreby spotrebiteľov, vedie k hospodárskemu rastu a rastu konkurencieschopnosti
  • vyslal sa pozitívny signál pre EÚ, že V-4 dokážu liberalizovať obchod v regionálnom rámci

Pôvodným cieľom krajín V-4 bola snaha o užšiu spoluprácu a koordináciu so západoeurópskymi štruktúrami s následným spoločným vstupom členských krajín do Európskej únie. V dôsledku toho, že stratégia rozvíjania politickej spolupráce prijatá krajinami V-4 nepriniesla očakávané výsledky a taktiež pod tlakom českej strany, ktorá začala podporovať rivalitu stredoeurópskych štátov na ceste do Európskej únie, sa ťažisko spolupráce prenieslo do hospodárskej oblasti a práve CEFTA predstavuje výsledok tejto zmeny .

Prechod od politickej k hospodárskej spolupráci ukončený podpisom Dohody CEFTA bol spôsobený nielen v dôsledku málo úspešnej vzájomnej politickej spolupráce, ale aj podobným vývojom ekonomík v jednotlivých členských krajinách, ktorý je sprevádzaný množstvom zložitých problémov:

  1. V priemysle došlo k oslabeniu jeho potenciálu najmä v strojárstve, ktorého postavenie je veľmi ťažké nahradiť odvetviami surovinového a materiálno-konštrukčného charakteru,
  2. Poľnohospodárska výroba je hlboko pod úrovňou predtransformačného obdobia a len pomaly dochádza k obnovovaniu jej rastu,
  3. Oproti krajinám EÚ vysoká nezamestnanosť a inflácia.

Rozpadom hospodárskeho zoskupenia členských štátov RVHP došlo k zmenám v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu jednotlivých krajín a stratám niektorých bývalých odbytových trhov. Neschopnosť väčšiny produkcie krajín CEFTA (pri vývoze na trhy vyspelých trhových ekonomík ) konkurovať výrobkom na kvalitatívne vyššej úrovni spôsobila, že došlo k celkovému poklesu vývozu týchto krajín. Zároveň dochádzalo k postupnému otváraniu trhov krajín CEFTA voči výrobkom z ekonomicky vyspelých krajín, čo spôsobilo rast dovozu stredoeurópskych štátov. Výsledkom týchto skutočností bolo zaostávanie objemu vývozu za objemom dovozu a následný rast pasívneho salda zahraničného obchodu.

Nadobudnutím platnosti dohody 1. júla 1994 sa strany zaviazali vytvoriť postupne v prechodnom období oblasť voľného obchodu. Vznik zóny voľného obchodu vytvára u jednotlivých krajín záväzok presadzovať liberalizáciu vzájomného obchodu s priemyselnými a poľnohospodárskymi výrobkami, to znamená nezavádzať žiadne nové dovozné, vývozné, fiškálne clá a kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu a už v minulosti zavedené postupne zrušiť podľa rozpracovaného návrhu v dohode. Je známe, že odstraňovanie dovozných a vývozných ciel a kvantitatívnych reštrikcií prebieha v obchode s priemyselnými výrobkami rýchlejšie a s menšími problémami ako v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sú na tento proces liberalizácie veľmi citlivé .

Ciele Dohody CEFTA

  1. Rozširovaním obchodu podporovať harmonický rozvoj hospodárskych vzťahov medzi stranami a tým napomáhať rozvoju ich hospodárskej činnosti,
  2. Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských krajinách, rast produktivity a finančnej stability,
  3. Poskytnúť spravodlivé podmienky súťaže pre obchod medzi stranami,
  4. Vytvorenie zóny voľného obchodu k 1.1.2001, to znamená odstránenie všetkých tarifných a netarifných bariér prekážok v obchode s priemyselnými výrobkami. Špecifický charakter má liberalizácia poľnohospodárstva, kde sa strany dohodli vzhľadom na jeho citlivosť len na postupnej liberalizácii, nie na úplnom odstránení prekážok v tejto oblasti,
  5. Odstraňovaním bariér prispieť k harmonickému rozvoju a rozmachu svetového obchodu.

Všetky tieto ciele by mali byť napĺňané v súlade s GATT v prechodnom osemročnom období. Cieľom všetkých členov CEFTA je stať sa plnoprávnym členom Európskej Únie.

Pristúpenie nových členov

Ďalšie krajiny videli význam vo fungovaní takejto spolupráce a hoci v pôvodnom texte Dohody sa o rozširovaní neuvažovalo, neskôr bol prijatý nový článok, ktorý umožnil vstup nových členov, v prípade, že splnia nasledujúce stanovené podmienky:

  1. kandidát musí mať podpísanú asociačnú dohodu s EÚ
  2. kandidát musí byť zmluvnou stranou WTO/GATTkandidát musí mať podpísané dohody o voľnom obchode so všetkými momentálnymi členmi CEFTA, náhradou za takúto dohodu môžu byť dohodnuté koncesie za priemyselné a poľnohospodárske výrobky vo forme samostatných protokolov
  3. všetci členovia musia zaujať pozitívne stanovisko k rozšíreniu o kandidáta ( princíp jednomyseľnosti)
  4. nový člen bude akceptovať princípy Dohody ku všetkým členom v rovnakej miere, ako keby bol členom od vzniku Dohody a bude uplatňovať voči ostatným rovnaké colné tarify

Ako prvá signatárska krajina, ktorá pristúpila k Dohode, bolo Slovinsko (1.1.1996), nasledované Rumunskom (1.7. 1997) a Bulharsko ( 1.1.1999)
V blízkej budúcnosti môžeme očakávať aj ďalšie rozšírenie členských krajín. Predstavitelia siedmich krajín odsúhlasili začatie rokovaní s Chorvátskou republikou, ktoré by mali viesť k jej pristúpeniu k CEFTA ako 8. členského štátu. Ministri hospodárstva SR a Chorvátska v novembri 2001 v Bratislave podpísali dohodu o voľnom obchode medzi obidvoma krajinami.

Orgány CEFTA

Dohoda nemá v súčasnosti zastrešujúce orgány. Hoci svojho času vyšla SR s návrhom zriadenia stáleho sekretariátu v Bratislave, tento návrh bol zamietnutý.
Vykonávaní Dohody je poverený Spoločný výbor, ktorý môže prijímať rozhodnutia týkajúce sa zmien, príloh a protokolov , ktoré sú súčasťou Dohody. V ostatných záležitostiach prijíma Spoločný výbor len odporúčania. Predsedníctvo Spoločného výboru tvorí vždy jedna krajina a trvá 1 rok. Summit najvyšších predstaviteľov, na ktorom predsedá vždy jedna z krajín sa koná 1 krát ročne. Raz do roka sa stretávajú aj predsedovia členských vlád a 2 krát do roka sa uskutočňuje stretnutie ministrov zahraničných vecí.

4. Význam ekonomického zoskupenia CEFTA pri príprave jej členských krajín na stup do Európskej únie

Členské krajiny CEFTA sa okrem rozvíjania a prehlbovania vzájomných zahranično-obchodných vzťahov snažia aj o rozvoj vzťahov s Európskou úniou (EÚ), ako v oblasti obchodnej, tak aj politickej a legislatívnej. CEFTA aj ako celok potvrdzuje svoju orientáciu na EÚ, a to podmienkami kladenými na svojich potencionálnych členov, ktorí musia mať s EÚ podpísanú asociačnú dohodu.

V súčasnosti prebiehajú bilaterálne rokovania EÚ so všetkými členmi CEFTA s cieľom postupnej implementácie európskej legislatívy do národných legislatív členských štátov tohto zoskupenia. Na pôde CEFTA teda okrem liberalizácie vzájomného obchodu dochádza aj k zosúlaďovaniu legislatívy v zahraničnoobchodnej oblasti. Znamená to, že dokumenty, legislatíva a vzájomné vzťahy sa musia prispôsobovať európskym zvyklostiam, čím možno CEFTA považovať za akési „tréningové ihrisko“ pre jej členov pred vstupom do EÚ.

Na základe dohôd uzavretých medzi EÚ a krajinami CEFTA, odstránila únia všetky clá na dovážaný priemyselný tovar z týchto krajín, pričom naopak členovia CEFTA sa zatiaľ nachádzajú vo fáze postupného odstraňovania týchto prekážok na dovozy z členských krajín EÚ. Bezcolný vývoz priemyselných výrobkov do únie však nie je v skutočnosti preferenčný, pretože približne 80% zo všetkých dovozov európskeho spoločenstva je uskutočňovaných pri takýchto výhodných dovozných podmienkach. Táto situácia vo vzájomnej zahranično-obchodnej výmene teda nie je žiadnou výhodou pre vývozcov z krajín CEFTA, pretože iba vyrovnáva podmienky väčšiny vývozcov pri ich vstupe na trhy EÚ, čo znamená, že v trhovej súťaži medzi nimi sú hlavnými prednosťami platobné a dodacie podmienky, cena a kvalita ponúkanej produkcie. Európska únia sa však pred takýmito dovozmi chráni zavádzaním antidumpingových ciel, a prijímaním dohôd o pevných cenách, ktoré tak výrazne obmedzujú u členov CEFTA vývozy napr. železa a ocele. Taktiež uplatňuje autolimitačné kvóty na dovozy tzv. citlivého tovaru, predovšetkým na textil, odevy a obuv. Pokračujúci proces začleňovania štátov CEFTA do EÚ a uplatňovanie prijatých dohôd o liberalizácii vzájomného obchodu bude mať za následok úplné odstránenie ciel uplatňovaných na dovozy z EÚ v týchto štátoch, čo už len pri minimálnom znížení colných sadzieb spôsobí prehĺbenie pasívneho salda zahraničného obchodu krajín CEFTA s členmi EÚ.

K výhodám vstupu členských krajín CEFTA do EÚ je možné zaradiť napr.:

  • výraznejší rast vzájomného obchodu v dôsledku voľného pohybu tovaru
  • celospoločenské úspory v súvislosti so zrušením rôznych obmedzení
  • zvýšenie exportných možností každej krajiny
  • zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch spojené s rozsiahlejšou ponukou, vyššou kvalitou, širším sortimentom ponúkanej produkcie s nižšími cenami pre spotrebiteľa
  • nové podnikateľské možnosti a príležitosti v rámci EÚ
  • rast objemu prílevu PZI ako z kajín únie, tak aj z iných ekonomicky vyspelých štátov, čo spôsobí urýchlenie ekonomického rastu, zníženie nezamestnanosti v týchto krajinách CEFTA
  • na základe nenávratných prostriedkov poskytnutých zo štrukturálneho fondu budú môcť členovia CEFTA riešiť existujúce problémy hlavne v oblasti výroby, ľudských zdrojov, v oblasti energetiky, infraštruktúry, dopravných systémov....
  • nenávratné finančné prostriedky na podporu poľnohospodárstva a poľnohospodárskej výroby
  • posilnenie pozície a dôveryhodnosti týchto štátov v zahraničných obchodných a politických vzťahoch

Okrem výhod prinesie vstup do Európskej únie zmluvným krajinám CEFTA samozrejme aj isté nevýhody, ktorých však bude podstatne menej, ako napr.

  • zvýšenie objemu dovozov z krajín EÚ v dôsledku úplnej liberalizácie vzájomného obchodu a zvýšenie konkurenčného tlaku na slabšie podnikateľské subjekty
  • vysoké náklady na reštrukturalizáciu spojenú so začlenením do EÚ a prispôsobovanie sa spoločným štandardom
  • štáty budú musieť okrem príjmov počítať aj s výdavkami na príspevky do rôznych fondov
  • štátne rozpočty krajín CEFTA stratia príjmy získavané vyberaním ciel pri dovoze výrobkov z EÚ

Poľnohospodárske výrobky

Samostatnú kapitolu Dohody predstavuje skupina poľnohospodárskych výrobkov. Ako som už v práci spomenul, jedná sa o oblasť nesmierne citlivú a v súčasnosti neexistuje žiaden časový harmonogram, ktorý by viedol k úplnému eliminovaniu ciel. Čo sa týka celkového agropotravinárskeho obchodu krajín CEFTA v roku 2001, netto vývozcom bolo len Maďarsko a Bulharsko, ostatné krajiny dosiahli záporné saldo obchodnej bilancie.

Celkový agropotavinársky obchod krajín CEFTA

Rok 2001 Dovoz (mil.USD) % Vývoz % Obrat % Saldo

Česko 1 757 20,1 1071 13,5 2828 17,0 -686
Poľsko 3 374 38,7 2668 33,7 6042 36,3 -706
Maďarsko 995 11,4 2310 29,2 3305 19,9 1315
Slovinsko 686 7,9 337 4,3 1023 6,1 -349
Slovensko 787 9,0 420 5,3 1207 7,3 -367
Rumunsko 795 9,1 484 6,1 1279 7,7 -311
Bulharsko 335 3,8 621 7,8 956 5,7 286
CEFTA spolu 8729 100,0 7911 100,0 16640 100,0 -818

Agrárny zahraničný obchod CEFTA bol teda v jednotlivých krajinách diferencovaný. Na jeho obrate malo v roku 2001 najväčší podiel Poľsko, ktoré bolo zároveň aj najväčším dovozcom a vývozcom. V súvislosti s vývozom je nutné poznamenať, že niektoré agropotravinárske výrobky v krajinách CEFTA, okrem Slovinska a Bulharska, sa dotujú. Exportné dotácie sú realizované do výšky limitov stanovených WTO.

V roku 2001 na podporu exportu vynaložilo

  • Maďarsko 87 mil. USD ( z toho napr. 20,2 mil. na bravčové mäso, pričom mliečne výrobky nedotovalo)
  • Česko 25,5 mil. USD ( z toho 21,4 mil. USD na mliečne výrobky)
  • Poľsko 18,2 mil. USD ( z toho 10,6 mil. USD na cukor)
  • Slovensko 11,6 mil .USD ( z toho 7,2 mil. USD na výrobky z kravského mäsa)

Októbrové zasadnutie premiérov krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) v Bukurešti v minulom roku rozdelilo členské štáty na dve skupiny, líšiace sa rozdielnym tempom liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi tovarmi. Premiéri Česka, Maďarska a Slovenska podpísali dodatkový protokol, ktorý predpokladá rýchlejšie odstraňovanie bariér v agroobchode ako u zostávajúcich štyroch členov CEFTA. Rozdielne názory v tejto otázke ukázalo už augustové zasadnutie Spoločného výboru CEFTA pre poľnohospodárstvo. Všetky strany sa však zhodli na tom, že ktorékoľvek krajiny môžu liberalizovať súčasné poľnohospodárske koncesie na základe bilaterálnych dohôd. Slovensko urobilo v oblasti liberalizácie obchodu už isté pokroky. Vláda SR schválila Správu o ukončení rokovaní o ďalšej liberalizácii agropotravinárskeho obchodu medzi SR a Maďarskou republikou (MR). Výsledky rokovaní expertov obsahuje Doplnkový protokol č. 10 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA), ktorý bol na riadnom zasadnutí Spoločného výboru CEFTA 11. októbra 2001 v Bukurešti odsúhlasený všetkými zmluvnými stranami CEFTA. V zmysle dohody o Colnej únii postupovali SR a Česká republika pri rokovaniach s MR spoločne, doplnkový protokol sa preto týka aj ČR.

Aplikácia doplnkového protokolu bude znamenať ďalšie zníženie colných sadzieb pri komoditách, ktoré doteraz ešte neboli liberalizované v rámci CEFTA, a ich výška obmedzovala slovenským exportérom prístup na maďarský trh. Priamy dosah liberalizácie obchodu s agropotravinárskymi komoditami sa prejaví pri dovoze z Maďarska znížením vybraného cla asi o 53 mil. Sk. Pri vývoze zo Slovenska sa zníži hodnota vybraného cla na maďarskej strane asi o 382 mil. Sk. Na druhej strane sa počíta so zvýšením príjmovej časti štátneho rozpočtu SR v dôsledku rastu výroby a jej následného vývozu do Maďarska. Podľa odborníkov možno očakávať zvýšenie vývozu približne o 205 mil. Sk oproti doterajšej úrovni vývozu do MR, a tým aj zníženie záporného salda obchodnej bilancie s MR agrárnom sektore.
Už niekoľko rokov si totiž SR udržiava aktívne obchodné saldo v zahraničnom obchode s MR, avšak agrárny sektor dosahuje pasívne saldo. Celkový obchodný obrat za agropotravinárske produkty medzi SR a MR v rokoch 1996 – 2000 každoročne narástol a v sledovanom období vzrástol o 90,86 %. Pasívne saldo, ktoré v prvom polroku 2001 dosiahlo výšku 765 mil. Sk, je následkom zvýšených dovozov kŕmneho obilia do SR v dôsledku ich neúrody v roku 2000 zapríčinenej suchom.

Záver

Existencia Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode dokázala, že toto multilaterálne ekonomické zoskupenie krajín strednej a východnej Európy sa neustále rozvíja, mení a svojimi uskutočnenými krokmi smeruje k postupnému odstraňovaniu tarifných i netarifných prekážok vzájomného obchodu medzi jednotlivými členskými krajinami, t.j. k vytvoreniu zóny voľného obchodu do konca prechodného obdobia stanoveného v Dohode na 1. január 2001. Pri priemyselných výrobkoch, ale predovšetkým v skupine poľnohospodárskych výrobkov existujú také položky, u ktorých úplná liberalizácia nebude ukončená k stanovenému dátumu.

Najväčší pokrok v liberalizácii sa členským krajinám CEFTA podarilo dosiahnuť v obchode s priemyselnými výrobkami, kde oproti pôvodnému návrhu Dohody bolo odstraňovanie ciel urýchlené troma prijatými doplnkovými protokolmi. Na základe týchto protokolov sa v súčasnosti clo uplatňuje len na niekoľko vybraných položiek automobilového priemyslu pri dovoze do Poľska a Rumunska. Dohodnuté „stabilizačné pravidlo“ znamená, že nie je možné zaviesť žiadne nové poplatky, ktoré by mali ekvivalentný účinok ako dovozné clá.

Môžeme spomenúť tiež názor štátneho podtajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Pétera Balása, ktorý tvrdí, že CEFTA sa stáva brzdou pre liberálnejších členov. Neochota väčšiny zo siedmich krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) napredovať v liberalizácií colného režimu spôsobuje, že toto združenie sa stáva prekážkou rozvoja obchodných vzťahov v regióne. Uzatváranie dvojstranných dohôd je za tejto situácie jedinou možnosťou ako pokročiť v odbúravaní colných bariér. Maďarsko, Slovensko a Česká republika ako krajiny presadzujúce vyšší stupeň liberalizácie preto chcú konzultovať tieto otázky aj na spoločných trojstranných stretnutiach. Na tlačovej besede po stretnutí zmiešanej maďarsko-slovenskej hospodárskej komisie maďarský predstaviteľ upozornil, že obidve krajiny v súčasnosti musia čeliť ochranárskym opatreniam zo strany iných členov CEFTA. Vo vnútri tohto združenia existuje podľa neho napätie. Reštriktívne postoje niektorých členov združenia sú podľa neho bariérou aj vzhľadom na skutočnosť, že každá z členských krajín už má uzavreté vlastné obchodné dohody s EÚ. Jedinou správnou cestou je však podľa P. Balása ísť dopredu, teda snažiť sa o ďalšiu liberalizáciu. Iný postup by znamenal aj odklon od pôvodných zásad CEFTA. Podľa predstaviteľa maďarskej vlády existuje medzi Bratislavou a Budapešťou zhoda v názore, že liberalizáciou CEFTA sa môžu jej členovia pripraviť na pričlenenie k EÚ.

Štátny tajomník slovenského Ministerstva hospodárstva Peter Brňo v tejto súvislosti upozornil, že pristúpením niektorých krajín do združenia (konkrétne menoval Slovinsko), došlo k paradoxu, že niektoré bilaterálne preferenčné clá sú nižšie ako sadzby preferenčných cien v rámci CEFTA. Táto problematika si preto podľa neho vyžaduje "analýzu a možno aj určitý prielom v rokovaniach".

Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami predstavuje tiež jednu z problematických oblastí Dohody. Je menej úspešnejšia, pretože ide o podstatne citlivejšiu oblasť obchodu medzi krajinami CEFTA, a preto prebieha zdĺhavejšie a v omnoho obmedzenejšom rozsahu ako u vyššie uvedenej skupiny priemyselných výrobkov.

Otázkou zostáva, aká bude budúcnosť CEFTA v prípade rýchlejšieho vstupu niektorých zo zmluvných strán CEFTA do Európskej únie, čím by sa pre tieto krajiny stal vzájomný obchod s ostatnými členmi CEFTA problematickejší a menej zaujímavý. následne potom by poklesol objem zahraničného obchodu týchto nových členov EÚ s krajinami CEFTA, ktoré tak budú nahradené členskými štátmi únie. Slovenský obchod so štátmi CEFTA tvorí približne štvrtinu nášho zahraničnoobchodného obratu. S výnimkou Českej republiky má Slovensko so všetkými členmi zoskupenia aktívnu obchodnú bilanciu. Prebytok vývozu nad dovozom dosiahol za osem mesiacov minulého roka 410 miliónov dolárov. Aj vzhľadom na tieto ukazovatele je pre nás podľa mňa veľmi dôležité, aby sme do EÚ vstúpili spoločne s Českom, Maďarskom a Poľskom, pretože inak nám hrozí strata obchodných kontaktov s týmito troma najvýznamnejšími obchodnými partnermi v rámci CEFTA.

Spoločné pôsobenie a činnosť jednotlivých členských krajín v rámci CEFTA napomáha rozvíjať regionálnu a prihraničnú spoluprácu a tiež aj utužovať a prehlbovať vzájomné dobré susedské vzťahy. Predovšetkým však svojou existenciou a významom prispieva k napĺňaniu integračných snáh jej členských krajín zvyšovaním ich celkovej schopnosti a pripravenosti adaptovať sa podmienkam EÚ tak, aby tieto snahy boli zavŕšené vstupom do tohto najvýznamnejšieho politicko-ekonomického spoločenstva Európy.