Náhle spriemyselňovanie stredného Považia v druhej polovici 20. storočia, ktoré dalo neskôr vzniknúť funkčnému mestskému regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom, znamenalo pre toto územie mnoho výrazných zmien. Veľké priemyselné závody vyžadovali množstvo pracovnej sily, ktorá sa nachádzala i vo vidieckych obciach ležiacich v zázemí priemyselných centier. Mnohé príčiny ako napríklad stavebná uzávera v nestrediskových obciach a lákavé ponuky rozrastajúcich sa miest mali za následok úbytok produktívnej zložky obyvateľstva vidieka a zmenu jeho hospodárskej štruktúry.

Dovtedy poľnohospodársko-remeselné obce začali nadobúdať funkciu akýchsi spální a sídla s náročnejšou dostupnosťou do priemyselných jadier začali byť postupne vysídľované. S odchodom ekonomicky aktívneho obyvateľstva do miest resp. zmenou jeho profesijnej orientácie, ale i v dôsledku kolektivizácie poľnohospodárstva, fakticky zaniklo hospodárenie, ktoré tu existovalo storočia a vo svojej podstate rešpektovalo prírodné predpoklady, ale i limity územia. 

V súčasnosti pozorujeme v rôznych oblastiach politického i spoločenského života snahy o obnovu vidieckej krajiny, čím sa okrem iného myslí obnovenie jeho hospodárskej základe. V doterajšom období transformácie hospodárstva sme sa stali na území FMR Dubnica nad Váhom svedkami niektorých pozitívnych zmien v odvetvovej štruktúre obcí. Ide však prevažne o vidiecke obce s dobrou dopravnou polohou.

Horšie sú na tom obce, ktoré sa nachádzajú mimo hlavných dopravných ťahov. Tieto však poväčšinou disponujú prírodným potenciálom, na ktorom by zas ony mohli postaviť svoju ekonomickú základňu. Problém však podľa nášho úsudku nastáva vtedy, keď sa jediným odvetvím rozvíjaným na báze prírodných predpokladov stane cestovný ruch (CR) resp. jeho jedna forma, zvlášť ak z neho neprofituje najmä domáce obyvateľstvo. Rizikom je i nekontrolované (bez posudzovania vplyvov na životné prostredie) budovanie materiálno-technickej základne CR v bezprostrednom zázemí maloplošných chránených území. Takéto tendencie sú zjavné v oblasti NPR Vršatecké bradlá a NPR Vršatecké hradné bralo.

Cieľom tohto príspevku je posúdenie udržateľnosti súčasného rozvoja cestovného ruchu v tejto lokalite ako i návrh riešení, ktoré by zabránili degradácií tohto vzácneho územia pri rešpektovaní potrieb hospodárskeho rozvoja priľahlých obcí.

Vymedzenie územia

Sledované územie sa nachádza na území geomorfologických podcelkov Vršatecké bradlá a Kobylináč, ktoré sú súčasťou celku Biele Karpaty. Obce, ktoré sa nachádzajú v tomto území, sú vzhľadom na dennú dochádzku ich obyvateľov za prácou súčasťou FMR Dubnica nad Váhom, ktorého hranice sú totožné s administratívnou hranicou okresu Ilava.

Materiál a metódy

Náš výskum je založený na spracovaní štatistických údajov ŠÚSR, terénnej obhliadke lokality, individuálnych rozhovoroch s obyvateľmi a zamestnancami samospráv a materiáloch poskytnutých správou CHKO Biele Karpaty. Súčasťou výskumu bola i fotodokumentácia územia.

Výsledky

V predmetnom území sa nachádzajú dve významné prírodné rezervácie PR Vršatecké hradné bralo a PR Vršatecké bradlá. Jedná sa o dve maloplošné chránené územia s celkovou výmerou približne 95 ha, na ktorých vznikli po stáročia trvajúcom pôsobení prírodných a antropogénnych činiteľov pestré spoločenstvá teplomilných a alpínskych druhov rastlín a na ne (v mnohých prípadoch) naviazaných živočíchov. Za všetky spomeňme z rastlín aspoň vzácny všivec chochlatý (Pedicularis comosa) a kriticky ohrozený popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longfolia), ktorý tu má svoju celosvetovo najbohatšiu populáciu.

Zo zástupcov fauny vyberáme vzácne chránené druhy chrobákov: plocháč červený (Cucujus cinnabarinus) a fúzač alpský (Rosalia alpina). Okrem spomínaných maloplošných území sú však v tejto oblasti významné lúčne spoločenstvá, ktoré tu vznikali už od neolitu, kedy človek začal ťažiť drevo a prispôsobovať krajinu svojím potrebám. Extenzívnym spôsobom hospodárenia (kosením a pasením) sa tu vytvorili druhovo veľmi bohaté spoločenstvá, v ktorých sa taktiež vyskytujú mnohé chránené a kriticky ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Z týchto lúčnych spločenstiev patria k najohrozenejším vstavačovité (Orchidaceae), na ktoré sú obzvlášť bohaté neďaleké PP Krivoklátske lúky a PR Nebrová.

Avšak to, čo skutočne láka väčšinu návštevníkov do tejto lokality je najvýraznejší a najvyšší skalný bradlový hrebeň na Slovensku, z ktorého sa ponúkajú krásne výhľady do širokého okolia. Pri pohľade z Ilavskej kotliny pôsobia Vršatecké bradlá ako výrazná dominanta scenérie Bielych Karpát. Túto skutočnosť si uvedomujú i súčasní majitelia ubytovacích zariadení v tomto území, ktorí sú zároveň i budovatelia priľahlej turistickej infraštruktúry (s výnimkou informačných systémov).

Vzhľadom na to, že sa tieto ubytovacie zariadenia (hotel a horská chata) nachádzajú na území CHKO, navyše na kontaktom území s maloplošnými chránenými územiami (pozri mapa), mal by sa ich ďalší rozvoj riadiť postupom, aký stanovuje legislatíva (najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). O tom, že tomu nie je tak nasvedčujú nelegálne stavebné práce (zamerané na výrazné zvýšenie kapacity) na turistickej chate a úpravy okolitého terénu, ktoré sa tu v roku 2004 uskutočnili bez náležitých povolení. Na viac bez adekvátnych resp. žiadnych postihov tých, ktorí tieto práce vykonali.

V ďalších rokoch sa tu uskutočnilo ešte niekoľko neoprávnených zásahov, ktoré mali spoločného vinníka. Zatiaľ posledným je výstavba plynovodu a rekonštrukcia lesnej cesty (zmena poľnej cesty na asfaltovú) z obce Červený Kameň do obce Vršatské Podhradie. Táto rekonštrukcia sa uskutočnila bez akejkoľvek projektovej dokumentácie a viedla ku zničeniu prioritného biotopu európskeho významu, nelegálnemu výrubu stromov (v hodnote 282 300,- Sk) a k ďalším nezvratným poškodeniam v tejto oblasti. Je pritom nepochybné, že hlavným zámerom rekonštrukcie cesty bolo zlepšenie prístupnosti k spomínaným ubytovacím zariadeniam.

Naším cieľom nie je zabrániť rozvoju turistickej infraštruktúry. Považujeme však za nanajvýš dôležité, aby sa takýto rozvoj uskutočňoval v súlade s platnou legislatívou a rešpektovaním pripomienok odbornej verejnosti. Takýto postup je nevyhnutný na to, aby sa CR rozvíjal udržateľným spôsobom.

Dôležité si je uvedomiť, že cestovný ruch patrí medzi sektory ekonomiky, ktoré sú najcitlivejšie na zmeny životného prostredia. Ak jeho aktivity nerešpektujú environmentálnu, sociálnu a kultúrnu únosnosť územia, môžu sa stať nežiadúce. Túto únosnosť je veľmi náročné kvantifikovať, no je zrejmé, že uvedené postupy podnikateľských subjektov sú príkladom absolútnej ignorancie, ktorá nerešpektujeme žiadne limity. V oblasti sociálnej a kultúrnej únosnosti hrozí degradácia tohto územia vzhľadom na ubúdanie starousadlíkov a príchod skôr chalupárov. Títo však krajine nemôžu zabezpečiť jej pôvodnú resp. stáročia trvajúcu starostlivosť, ktorá jej dala špecifický charakter.

Ako už bolo spomínané, vzácne lúčne spoločenstvá vznikli pričinením človeka. No v súčasnosti prežívajú len vďaka starostlivosti profesionálnych ochranárov a dobrovoľníkov. V tomto smere by však únosnejším resp. udržateľnejším prístupom bolo aspoň čiastočné oživenie pôvodného hospodárenia. Vzhľadom na súčasný stav profesijnej orientácie domáceho obyvateľstva, ktorej vývoj sme v stručnosti opísali v úvode príspevku, ide však o veľmi náročnú a dlhodobú stratégiu. Prekážkou je najmä ich relatívny nezáujem a zmena hodnotovej orientácie. Tieto bariéry môžu ešte viac posilniť neuvážené aktivity cestovného ruchu, ktoré častokrát vedú k zmene miestnej identity, životného štýlu, morálky a narušeniu medziľudských vzťahov v hostiteľskej komunite.

Treba preto s takýmito rizikami počítať a prijímať preventívne opatrenia, ktoré zabránia narušeniu tradičných hodnôt územia. Na druhej strane však uvážený a komplexný (prepojený s ostatným hospodárením) rozvoj CR môže znamenať nielen ekonomický prínos, ale i žiadúce oživenie hospodárstva. Formami cestovného ruchu, ktoré podporujú takýto vývoj sú najmä:

  1. Ekoturizmus – cestovanie, ktorého cieľom je pozorovanie prírody v v prírodných oblastiach s vyšším stupňom ochrany. Má byť orientovaný na pochopenie vzťahu človeka a životného prostredia. Realizuje sa pre malé skupinky, zapája miestne obyvateľstvo do poskytovania služieb, využíva miestne produkty, využíva ekologicky vhodné dopravné prostriedky atď.
  2. Vidiecky turizmus – ubytovanie v rôznych ubytovacích zariadeniach (spravidla v domácnostiach) na vidieku spojené s vykonávaním činností, ktoré sú typické pre vidiecku krajinu. Výhodou je, že sa využíva existujúci bytový fond a objekty, ktoré už neplnia svoj účel.
  3. Agroturistika – pobyt návštevníka sa uskutočňuje na farme, majeri, kopaniciach alebo lazoch a je spojený so starostlivosťou o domáce zvieratá a ďalšími prácami na hospodárstve. Sú to práve vidiecky turizmus a agroturistika, ktoré zo všetkých foriem CR najviac prispievajú k zachovaniu tradičného osídlenia a jeho krajinotvorných a ekologických funkcií.

Sledované územie má dobré (zatiaľ) predpoklady na to, aby sa tam uvedené formy cestovného ruchu mohli začať rozvíjať. S finančnou a metodickou pomocou sa možno v prípade vidieckeho turizmu obrátiť na MH SR a v prípade agroturizmu na MP SR. Finančné prostriedky možno získať i z fondov EÚ, ktorej politika je výrazne naklonená rozvoju vidieka. V tomto smere možno hľadať pomoc v sídle neziskovej organizácie Euroregión Bíle-Biele Karpaty, ktorej slovenská pobočka sa nachádza v neďalekom Trenčíne. Podporu je možné získať najmä z programu Interreg, určeného najmä na rozvoj cezhraničnej spolupráce, keďže predmetné územie sa nachádza v pohraničnom území s ČR.

Napriek tomu, že hovoríme udržateľných formách CR, existujú i tu riziká, s ktorými treba počítať už pri počiatočných štádiách ich rozvoja. Ohľad treba brať na možnosť nelegálneho podnikania v týchto oblastiach. Pre skutočný rozvoj regiónu je veľmi dôležité korektné partnerstvo medzi samosprávou a súkromným sektorom. Súčasťou spolupráce musí byť dobrá informovanosť obyvateľov o nebezpečenstve takéhoto počínania. Dôležitá je spoločná vízia rozvoja obce resp. mikroregiónu a priebežné monitorovanie jej napĺňania. Zabezpečeniu udržateľného rozvoja cestovného ruchu môže významne napomôcť zostavenie súboru indikátorov, ktoré by umožňovali monitorovanie využívania prírodných zdrojov, stavu biotopov, intenzitu a vplyv dopravy ale i také ukazovatele ako je napríklad spokojnosť obyvateľov a návštevníkov atď. Na ich vytvorení by sa mali podieľať najmä odborné a vedecké inštitúcie. Kontrolovanie rozvoja aktivít sa môže zabezpečiť i formou vydávania licencií a povolení (na poskytovanie ubytovania, podnikania atď.).

Zostavenie indikátorov je aktuálne už v súčasnosti a to vzhľadom na predpokladané zintenzívnenie návštevnosti územia v dôsledku očakávaného sprevádzkovania spomínanej turistickej chaty. Pohybom ľudí mimo turistické značené trasy totiž dochádza k pôdnej erózií, vyrušovaniu vzácnych hniezdičov a ďalším environmentálnym stratám. Zúfalý je tiež stav náučného chodníka. Jeho rekonštrukcia by prispela k zvýšeniu informovanosti návštevníkov, čím sa tiež môže znížiť ohrozovanie tohto vzácneho, no krehkého ekosystému.

Záver

V uvedenom príspevku sme sa pokúsili o zhodnotenie súčasného rozvoja CR z hľadiska jeho trvalej udržateľnosti. Nemenej dôležitý bol i návrh iných možností jeho rozvoja, ktoré sú v súčasnosti podľa nám dostupných zdrojov odbornej literatúry považované za vhodnejšiu alternatívu ku konvenčnému turizmu. A to najmä, ak sa predmetné územie nachádza v prírodovedne, kultúrno-historicky, etnologicky, či inak významnom území. Vychádzali sme pri tom zo zásad rozvoja cestovného ruchu, ktoré sú obsiahnuté v Koncepcii územného rozvoja Slovenska. Podľa týchto zásad sa totiž navrhuje lokalizovať služby cestovného ruchu prednostne do sídiel s cieľom zabrániť neodôvodnenému rozširovaniu rekreačných útvarov vo voľnej krajine a na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s cestovným ruchom.

Rozvoj cestovného ruchu vnímame len ako jednu z možností celkového rozvoja vidieckej krajiny. Už v úvode sme naznačili, že nepovažujeme za správne, ak sa s podporou CR nerozvíjajú i ďalšie odvetvia hospodárstva. Vlastné skúseností nadobudnuté vo viacerých turistických destináciách, nás ubezpečili v tom, že jednostranná orientácia na rozvoj turizmu resp. zisku z CR, vedie v drvivej väčšine k deformácií ľudských hodnôt a strate vzácnej identity územia. Takéto tendencie sa v konečnom dôsledku prejavia i v poklese záujmu o návštevu týchto lokalít zo strany ľudí túžiacich po skutočnom poznaní. Teda ľudí, ktorí sa snažia pochopiť vzájomnú previazanosť aktivít človeka a jeho životného prostredia.

Na ich miesto potom nastupujú tí, ktorí sa bezohľadne snažia len ukájať svoje neukojiteľné potreby. Aby sa tomuto zabránilo snažíme sa hľadať i iné možnosti ako pomôcť ekonomike tohto územia. Na ich detailnejšiu analýzu však v tomto príspevku nie je priestor. Spomeňme teda aspoň to, že región má skvelé predpoklady na rozvoj ekologického poľnohospodárstva zameraného na pestovanie špeciálnych plodín (napríklad liečivých rastlín) a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä biomasy). Rozvoj vlastnej ekonomickej základne tunajších obcí, ktorí by v sebe zahŕňal i tieto faktory, by určite významným podielom prispel k zníženiu fenoménu vysťahovalectva pôvodného (najmä mladého) obyvateľstva a ďalším negatívnym prejavom slabej hospodárskej úrovne podhorských obcí.

Ak sa nepodarí zastaviť proces ubúdania starousadlíkov, ktorý je v príkrom rozpore s prírodnými podmienkami a kultúrou miestnych obyvateľov, zostanú pestré kvety bielokarpatských lúk už len na ručne vyšívaných krojoch.