Prvým kritériom ktoré bolo si treba zvoliť, bolo kritérium na aký druh regiónu sa zameriam a teda aj hľadisko aký veľký región budem brať do úvahy. Keďže je toto práca na tému najzaostalejšie regióny Európy tak som sa rozhodol že základný región alebo prvok si zvolím štát aby som charakterizoval väčší okruh území, pretože v niektorých štátoch je veľmi veľa podregiónov ktoré sú zaostalé a na ich charakterizáciu je potrebné poznať daný región dokonalejšie či už z vlastnej skúsenosti alebo pomocou literatúry ku ktorej som sa nedostal.
V tejto práci by som chcel postupne charakterizovať štáty Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Juhoslávia, Bosna a Hercegovina a Slovensko, zvlášť jeho východnú časť. O zaostalosti týchto štátov v prvom rade hovorí ich HDP a to je nasledovné: Rumunsko má spomedzi týchto štátov najvyššiu hodnotu HDP a to 1600 USD, potom nasleduje Juhoslávia s hodnotou 1510 USD, Bulharsko 1190 USD, Macedónsko 1100 USD, Bosna a Hercegovina 785 USD a Albánsko s hodnotou HDP 760 USD. Slovensko ma hodnotu HDP až 3680 no to ani zďaleka nie je hodnota ktorá by zodpovedala a platila aj pre východnú časť tohto štátu.
Spoločnými problémami a príčinami zaostalosti týchto štátov je na jednej strane ich historický vývoj, poznačený vojnami, ktoré sa skončili pred niekoľkými rokmi alebo to že patrili pod inú mocenskú veľmoc, ktorá bránila ich rozvoju a nielen hospodárskemu. Na strane druhej je to zlá politická situácia a teda aj zlé politické rozhodovanie, ktoré brzdí alebo brzdilo rozvoj, ďalší faktor ktorý vplýva na daný problém je dopravná situácia tej ktorej krajiny, spoločné však je to že táto doprava je málo rozvinutá, cestnej chýbajú diaľničné úseky ktoré dopravu urýchľujú, takisto sú to aj cesty prvej triedy a celkovo chýbajú úseky do finančne náročnejších a horských úsekov.
Podobné to je aj v železničnej doprave ktorá je slabo rozvinutá, málo elektrifikovaná alebo nie je stavaná na vyššie rýchlosti, čo je v dnešnej dynamickej spoločnosti nevyhnutné a potrebné. Taktiež letecká doprava zaostáva za tými vyspelými, chýbajú veľké letiská medzinárodného významu a priame linky do iných miest svetového významu. Vo všetkých týchto krajinách sa vlády snažia o nápravu chýb minulosti, tých je však mnoho a preto tieto procesy prebiehajú pomaly, sú však aj finančne, organizačne a časovo veľmi náročné no aj tak sa začali realizovať pretože sú jednoducho pre danú spoločnosť v štáte nevyhnutné a potrebné. Teraz by som prešiel ku charakteristike jednotlivých štátov.
Bulharsko
Prvým zo štátov ktorý by som charakterizoval je Bulharsko. Bulharsko je rozvíjajúci sa poľnohospodársko-priemyselný štát, ktorý od roku 1990 opustil centrálne plánované hospodárstvo, buduje trhovú ekonomiku a dokončuje privatizáciu štátnych podnikov. Hlavným cieľom vlády je trvalo udržateľný rast a dostatok financií na euroatlantickej ambícii krajiny. Reformy úzko súvisia s integračným procesom do EÚ a kroky v oblasti ekonomiky sú vedené Medzinárodným menovým fondom (MMF). Dlhodobý plán ekonomického rastu počíta s 5-7 %, inflácia sa teraz pohybuje okolo 1 %. Prioritnými oblasťami sú telekomunikácie, technológie, energetika, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a doprava. Ročne chce vláda prilákať zahraničné investície vo výške 1,2 mld. USD. Počíta sa tiež s daňovou reformou a zvýšením sociálnych dávok. Znížiť sa majú dane z príjmu, zvýšiť dane z áut, nehnuteľností, alkoholu a cigariet. Rozpočtový deficit (cca. 480 mil. BGN) má byť krytý efektívnejším vyberaním spotrebnej dane, DPH a colných poplatkov.
Privatizácia štátnych podnikov a bánk
Privatizáciu štátnych podnikov a bánk (od roku 1993) sa usilovala vláda dokončiť do konca roku 2002. V tomto roku ostávalo predať 1 700 štátnych firiem (napríklad metalurgický závod Kremikovci, Bulgartabak, leteckú spoločnosť Balkan, BTC atď.). Očakávaný výnos mal činiť 600 mil. USD.
Vzhľadom k nevýhodným podmienkam na trhu, na ktoré upozorňovala najmä opozícia, privatizácia dokončená doteraz nebola. Po množstve sporov nakoniec bola ukončená rokovaním s exkluzívnym kandidátom na privatizáciu bulharského telekomu BTC s britskou maklérskou firmou Advent International. Ďalším záujemcom bol napríklad priemyslový konglomerát Koc Holding či Turk Telekom. Kritizovaný bol tiež postup pri privatizácii ďalšieho významného monopolu Bulgartabak. Exkluzivitu získal neznámy rakúsky Tabaco capital partners, ktorý ponúkol len okolo110 mil. EUR. Záujem pritom prejavovali firmy Philip Morris, British American Tabacco, Imperial Tabacco Group atď. Isté nároky na časť akcií vznieslo i Rusko.
Vcelku pozitívne je naopak hodnotená privatizácia bánk. Druhá najväčšia bulharská banka - DSK Bank, bola sprivatizovaná v októbri 2003 najväčšou maďarskou komerčnou bankou OTP. Privatizujú sa aj colnice a pošty. Bulharské colnice teraz spravuje britská poradenská firma Crown Agents. Najvýznamnejším privatizačným obchodom je v súčasnosti predaj siedmych bulharských distribučných spoločností. Ponuky energetických spoločností mali byť podané do konca januára 2004. Záujem zatiaľ potvrdili ČEZ a ruský UES. Špekuluje sa o záujme Enelu. Bulharský štát by naopak chcel naďalej držať jadrovú elektráreň Kozloduj (resp. jej funkčnú časť), železnice, leteckú dopravu a niektoré ďalšie strategické podniky.
Reforma bulharského poľnohospodárstva
Poľnohospodárstvo dnes využíva 41 % pôdy štátu. 29 % z celkovej plochy krajiny tvoria lesy (dubové, v najvyšších polohách ihličnaté). Počas komunistickej éry bola väčšina pôdy družstevná. Poľnohospodárska produkcia sa zvyšovala, veľká pozornosť bola venovaná umelému zavlažovaniu. Bulharsko patrilo k významnému vývozcovi zeleniny. Pokus zo 70-tých rokov 20. storočia zjednotiť tisíce malých družstiev do obrovských agrárne priemyselných komplexov (APK) neuspel a po niekoľkých rokoch sa opäť prešlo na tradičné hospodárenie v menších, "záhradníckych" družstvách. S pádom socializmu sa mnohé družstvá rozpadli a mnoho polí zostáva dodnes neobrábaných. Reforma poľnohospodárstva nebola úspešná a v súčasnosti sa dováža množstvo potravín. Roľníci sú existenčne ohrození lacnejším exportom napríklad z Ruska a Ukrajiny. Ich uplatnenie na medzinárodnom trhu je veľmi problematické, preto žiadajú od štátu podporu a dotácie. Prevažuje rastlinná produkcia. Významnú úlohu hrá pestovanie zeleniny a viniča. Teplé podnebie umožňuje v nížinách pestovať tiež tabak, bavlník a najnovšie aj ryžu.
Priemysel a ťažba
- Elektrárne: Kozloduj –najväčšia jadrová, Marica-východ – najväčšia tepelná, Marica, Struma, Arda, Iskar, Dunaj – vodné
- Ropné rafinérie: Burgas, Ruse, Pleven
- Metalurgické priemysel: Kremikovce - spracovanie železa a ocele. Plovdiv, Kardzali – spracovanie medených rúd
- Chemický priemysel: Stará Zagora
- Strojársky priemysel: Sofie, Ruse, Varna, Burgas, Plovdiv, Stara Zagora – najmä poľnohospodárske stroje, zariadenia pre potravinársky a textilný priemysel
- Lodenice: Varna - stavba námorných lodí, Ruse - riečne lode
- Cementárne: Dimitrovgrad
- Výroba ružového oleja: Levskigrad
- Potravinársky priemysel, konzervárne a cukrovary: Sofie, Plovdiv, Burgas, Pleven, Ruse,
- Tabakový priemysel: Plovdiv
- Textilný priemysel: Sliven, Gabrovo
Bulharsko je bohaté na kamenné uhlie, ropu, rudy, horniny a pod. Kamenné uhlie je Bulharským „čiernym zlatom“. Sú tu ložiská všetkých druhov uhlia. Najdôležitejším zdrojom hnedého uhlia je Pernický revír ( mesto Pernik ). Ložiská lignitu sú v Marickom, Sofijskom a Lomskom revíre. Ropu objavili Bulhari pri pobreží Čierneho mora v oblasti Dobrudže pri dedinách Tjulenovo a Dolný Dabnik, v okolí mesta Pleven. Zemný plyn objavili v okolí Vrace. Ložiská železnej rudy sú v mnohých oblastiach Rodop a v západnej časti Starej Planiny. V Rodopách sú aj bohaté ložiská olovnato-zinkových rúd. Medená ruda sa ťaží v pohorí Strandža a Strednej gore, v okolí mesta Panagjurište, vo veľkých povrchových baniach. Značné sú i zásoby nerastov: kamennej soli, vápnika, dolomitu,... Sú to cenné suroviny pri veľkej priemyselnej výrobe vápna, cementu, kaolínu a pod.
Ostané problémy
V Bulharsku žije po masovej emigrácii (motivovaná ekonomickými problémami v posledných rokoch) približne 8 miliónov obyvateľov, pričom v hlavnom meste Sofia je to viac ako jeden milión. Bulhari sú prívetiví, komunikatívni a pohostinní. Dorozumievajú sa bulharským jazykom, píšu cyrilikou, no dôležité nápisy sú písané aj latinkou. Dohovoriť sa dá po rusky, ale svetovými jazykmi, ako je angličtina alebo nemčina, len čiastočne. Národná mentalita zodpovedá juhovýchodnému regiónu. Často narazíme na ležérny postoj a všeobecné improvizovanie.
Mnoho ľudí ale musí pre svoju obživu dosť tvrdo pracovať. Väčšina obyvateľstva sa pohybuje na hranici chudoby, jeho kúpna sila je oproti našej asi štvrtinová a každý zárobok je preto pochopiteľne vítaný. Ľudia často nevidia žiadnu perspektívu a svojim politickým vodcom nedôverujú. Populistické sľuby však majú stále očakávaný ohlas. Bulhari sa túžia priblížiť zatiaľ nedosiahnuteľným západným vzorom a mnoho si sľubujú od budúceho vstupu do euroatlantických štruktúr. Problémami, ktoré ich trápia, sú nízke platy, vysoká nezamestnanosť, neustále prepúšťanie, neúmerné zvyšovanie cien energie, zlá činnosť zdravotných poisťovní, vysoké ceny liekov a nákladov na liečbu, likvidácia národného priemyslu, korupcia, vysoká kriminalita, zlá činnosť súdov,... Bulhari nedôverujú svojmu štátu, ale svoju zem milujú a dá sa povedať, že sú pomerne hrdým národom.
Doprava je tu v určitých oblastiach na dobrej úrovni ale je veľa takých oblastí a to najme v horských oblastiach kde je rozvinutá slabo alebo úplne chýba, čo je jeden z hlavných faktorov prečo táto krajina hospodársky zaostáva za tými vyspelými. Sú tu diaľničné siete no je ich tu málo, tak isto chýbajú cesty prvej triedy a železnice s vyššími rýchlosťami.
Rumunsko
Ďalšou z krajín ktorú by som chcel charakterizovať je Rumunsko. Na tvorbe HNP sa poľnohospodárstvo podieľa 20%, priemysel 33% a služby 47%. Nezamestnanosť v tejto krajine dosahuje hodnotu 10,3%. Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín ako napríklad: soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato...Najzákladnejšou surovinou celého Rumunského priemyslu a energetiky je ropa a zemný plyn. Hutníctvo železa pracuje na báze domácich i dovezených železných rúd a čierneho uhlia. Strojárstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel, dopravné prostriedky a poľnohospodárske stroje.
Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Veľké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy. Priemysel je vývojom socialistickej industrializácie predimenzovaný, snaha o sebestačnosť vo všetkých smeroch sa prejavila ako brzda zahraničného obchodu. V kotlinách s kontinentálnym podnebím prevláda rastlinná výroba( kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, konope...). význam ma však aj chov hospodárskych zvierat ako sú: hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová...
Hlavnou riekou Rumunska je Dunaj, ktorý zohráva dôležitú dopravnú úlohu i keď vojna v Juhoslávii a embargo spôsobili ťažké straty a krízu dopravy, ktorá v tejto krajine je na nízkej úrovni a bráni rozvoju. Rumunsko sa v súčasnej dobe snaží o začlenenie do Európskych štruktúr.
Bosna a Hercegovina
Nasledujúcou krajinou bude Bosna a Hercegovina kde nezamestnanosť dosahuje až 80% a je tam až 14,2% analfabetov. Štát získal nezávislosť v roku 1992, no po tom vypukla v Bosne vojna. Srbi do roku1994 vyhnali moslimov z viacerých oblastí krajiny. Na základe dohody z roku 1995 vznikol jednotný štát. Má značné lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ).
Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárstvo - najmä vojenská výroba a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaraná a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Pre značné lesné bohatstvo sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľstva sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.
V roku 2004 Bosna a Hercegovina zaznamenala rast HDP na odhadovanej úrovni 5 %, ktorý bol podporovaný najmä nárastom priemyselnej výroby a domácim dopytom. Prognózuje sa, že rast hospodárstva bude pokračovať nezmeneným tempom aj v roku 2005. Napriek rekordnému prílevu priamych zahraničných investícií a nárastu vývozu počas roka 2004, vysoká úroveň dovozu mala za následok, že deficit bežného účtu platobnej bilancie zostáva nad úrovňou 18 % HDP. Zahraničný dlh za posledné roky zaznamenal klesajúcu tendenciu a v roku 2004 dosiahol úroveň 34 % HDP.
Juhoslávia
Teraz by som prešiel k charakteristike k zväzovej republike Juhoslávia. V tejto krajine dosahuje nezamestnanosť až 40 %, čo je dosť vysoké číslo vzhľadom na európsky priemer. Podiel na tvorbe HNP : poľnohospodárstvo 19%, priemysel 39% a služby 42%. Juhoslávia ako zväzový štát dvoch republík Srbska a Čiernej Hory vznikol po rozpade Juhoslovanskej federatívnej republiky v r. 1991-1992.
Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinkové, olovnaté a medené rudy, ktoré spracovávajú huty v mieste ťažby a bauxit, ktorý sa ťaží v Čiernej Hore. Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria výroba automobilov, strojárstvo a chemický priemysel. V r. 1999 NATO podniklo rozsiahle bombardovanie Juhoslávie ako odpoveď na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom sa zničila značná časť priemyselných komplexov a infraštruktúry.
Potravinovou zásobárňou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnečnica, repka olejná, chmeľ a konope. Rozvinul sa aj spracovateľský priemysel v podobe mäsokombinátov, cukrovarov a mlynov. V údoliach riek sa pestuje vinič. Na území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým pre Kosovo a Čiernu Horu je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka.
Kedysi prekvitajúci cestovný ruch v dôsledku vojen takmer zanikol. Srbsko v roku 2004 zaznamenalo rast HDP a odhaduje sa, že, v dôsledku oživenia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, dosiahol úroveň 7,2 %. Vonkajšia nerovnováha, podporovaná týždenným vývozom, zostáva na vysokej úrovni. Odhaduje sa, že deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 2004 dosiahol úroveň 12 % HDP. V dôsledku dohody o reštrukturalizácii s londýnskym klubom veriteľov však pomer dlhu k HDP poklesol na úroveň 57 %.
Albánsko
Vyše 40 rokov vládol v Albánsku komunistický vládca Enver Hodža, ktorý zomrel roku 1985. Hromadný odchod Albáncov z krajiny presvedčil režim o tom, že je potrebné vypísať pluralitné voľby. Výsledná stredopravicová koalícia však zlyhala pri pokuse vytvoriť liberálny štát v západnom štýle. Veľa ľudí sa dostalo na mizinu, keď investovali do systémov ,,pyramídového“ sporenia, ktoré roku 1997 skrachovali. To vyvolalo povstanie na juhu krajiny a vláda musela odstúpiť.
Vo voľbách, ktoré sa konali v tom istom roku, zvíťazila koalícia pod vedením socialistickej strany PSS. Po roku 2002 sa PSS takmer rozpadla pre vnútorné spory a v júli sa jej vodca Fatos Nano presadil za premiéra. V Albánskej republike sa nezamestnanosť pohybuje na hranici 13%, podiel na tvorbe HNP je : poľnohospodárstvo 56%, priemysel 21%, služby 23%. Albánci sami seba nazývajú obyvateľmi skál a svoj štát Štát Orlov. Albánsko je najzaostalejším štátom Európy, príčiny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti.
V Štáte odrezaného od sveta po 2.svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v období od r. 1960 do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii. Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vysťahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie.
Hlavným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva, je rastlinná výroba – pšenica, kukurica, zelenina, tabak a bavlna. Na pobrežnej nížine so stredomorským podnebím je typické pestovanie ovocia – figy, citrusy a vinič. Menší význam má živočíšna výroba.
Vedúce postavenie v priemysle má potravinársky a ľahký priemysel. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhľadom na malú vnútornú spotrebu časť energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Rast HDP Albánska , podporovaný zlepšeniami v poľnohospodárskej výrobe, silným rastom v sektore služieb a nárastom v stavebníctve, dosiahol odhadovanú úroveň 6,2 % v roku 2004.
Prognózuje sa, že deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 2004 dosiahol 5,8 % HDP a úroveň zahraničného dlhu zostane na relatívne miernej úrovni s pomerom dlhu k HDP na úrovni okolo 22,4 %. asfaltové sú len hlavné cesty aj to nevyhovujúcej kvality (výnimkou je 22 km úsek štvorprúdovej diaľnice s osvetlením z letiska Rinas do Tirany). Vozový park je zastaralý - najviac mercedesov v Európe k počtu obyvateľov. Nepravidelné sú autobusové spoje starými čínskymi autobusmi alebo Karosami. Najvýhodnejšia doprava je minibusovými taxíkmi pre 6 - 8 osôb. Po celej krajine je zlá orientácia - chýbajú smerové ukazovatele a označenia obcí. Benzín 91 - 98 oct. stojí v prepočte 22 - 25 Sk. Čerpacích staníc je nedostatok.
Macedónsko
V Macedónskej republike sa nezamestnanosť pohybuje na hranici 38% a podiel na tvorbe HNP je nasledovný : poľnohospodárstvo 14%, priemysel 28% a služby 58%. Macedónsko získalo samostatnosť v r. 1991. Územie súčasného Macedónska bolo v minulosti súčasťou veľkého kráľovstva Macedónov, ktorého najznámejším panovníkom bol Alexander Veľký. Neskôr sa územie rozdelilo medzi Srbsko a Grécko. Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).
Región východného Slovenska
Na záver by som prešiel k charakteristike regiónu východné Slovensko. Tento región patrí medzi najnerozvinutejšie čo je spôsobené vývojom v socialistickom období Československa. Je tu aj najväčšia nezamestnanosť z dôvodu chýbajúcich podnikov, ktoré sa tu nenachádzajú kvôli spomínanej minulosti avšak aj vďaka ľahostajnosti politikov a vlád, ktoré tu doteraz vládli. Nachádza sa tu síce niekoľko veľkých podnikov, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí, no je ich tu omnoho menej ako ich tu bolo.
Neochota investovať do týchto oblastí slovenských a zahraničných investorov má veľa dôvodov. Je tu veľmi nevyhovujúca infraštruktúra, chýba tu diaľničná sieť a taktiež cesty 1. triedy. Komunikácie, ktoré sa tu nachádzajú sú medzinárodne v nevyhovujúcom stave a taktiež nie sú zo strany štátu, čiže vlády, žiadne záruky, že sa táto situácia zmení. Životná úroveň obyvateľstva tohto regiónu nie je ani zďaleka na takej úrovni ako na opačnom konci republiky.
Toto územie obýva dosť príslušníkov rómskej národnosti, ktorí svojím rabovaním a rozkrádaním ešte viac ochudobňujú už aj tak chudobnú oblasť. Ľudia z týchto oblastí cestujú za prácou niekoľko stoviek km, či už do hlavného mesta alebo ďalej na západ do Čiech z dôvodu nízkej možnosti zamestnať sa v tomto regióne. Ak si aj niekto v tomto regióne zamestnanie nájde jeho mzda nie je na súčasné ceny adekvátna a toto všetko spôsobuje, že tento región patrí medzi najzaostalejšie.