Najrýchlejší druh dopravy je letecká doprava. Uplatňuje sa najmä v medzinárodnom styku, medzinárodnom obchode a cestovnom ruchu. Nákladná letecká doprava má v našich ekonomických podmienkach malý význam. Najvýznamnejšie letiská a letecká infraštruktúra je v Bratislave a Košiciach. Sieť dopĺňajú medzinárodné letiská regionálneho charakteru v Piešťanoch, Sliači a Poprade.

Medzinárodnú leteckú dopravu na Slovensku ovplyvňujú medzinárodné letiská v Prahe, Budapešti a v najväčšej miere blízke letisko Viedeň – Schwechat.

Po rozpade ČSR sa letecká doprava u nás úplne zrútila a v súčasnosti si vyžaduje veľké množstvo financií ( nákup nových strojov, opravy...) Pre pracovné ale aj dopravné lety je na Slovensku k dispozícii 6 letísk: Košice, Poprad, Sliač, Piešťany, Žilina, M. R. Štefánika v Bratislave.

V súčasnosti nie je v plnej miere využívaný potenciál letísk na Slovensku, spojenia s Európou a svetom nám zabezpečuje letisko Schwechat vo Viedni, vzdialené od Bratislavy 50 km, rovnako sa využíva aj letisko Ruzyne v Prahe a letisko Budapešť.

Možnosť cestovať lietadlom výrazne „skracuje vzdialenosti“, tvrdia mnohí náhliaci sa ľudia, pre ktorých je každá sekunda v bežnom živote drahá. Aj napriek tomu, že letecká doprava, tak isto ako iné druhy dopravy škodia nášmu životnému prostrediu, je stále viac ľudí, ktorí ju využívajú a preto je na Slovensku potrebné popracovať a zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb, vytvoriť pre cestujúcich príjemné prostredie, ktoré strávia na letisku čakaním na ich lietadlo a tak sa aspoň malými krokmi priblížiť k letiskám západnej Európy.

Letecká doprava je vo vzťahu k Slovenskej republike vykonávaná na nasledovných trasách:

  • z letiska Bratislava: Amsterdam, Atény, Amritsar, Barcelona, Birmingham, Brusel, Dubrovník, Kodaň, Praha, Moskva, Varšava, Zürich, Miláno, Benátky, Rím, Lipsko, Mníchov, Stuttgart, Kyjev, Paríž, Barcelona, Londýn, Dillí, Bejrút, Kuvajt, Larnaca, Tel Aviv, Manchester, Nice, Split, Zadar
  • z letiska Košice: Praha, Viedeň.
  • z letiska Sliač: Praha
  • z letiska Žilina: Praha

Medzinárodné letiská na území Slovenskej Republiky

  • Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, BTS
  • Letisko Košice, KSC
  • Letisko Piešťany, PZY
  • Letisko Poprad - Tatry, TAT
  • Letisko Sliač, SLD
  • Letisko Žilina, ILZ

Letisko M.R.Štefánika

Letisko M. R. Štefánika sa nachádza 9 km severovýchodne od centra Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Letové prevádzkové služby na letisku sú poskytované nepretržite. Nová riadiaca veža je v prevádzke od apríla 1998. Na Letisku M. R. Štefánika sa nachádza aj Oblastné stredisko riadenia (ACC) Bratislava, ako aj riaditeľstvo podniku LPS SR. Na letisku sa nachádzajú dve vzletové a pristávacie dráhy orientované 13/31 a 04/22, obidve vybavené systémom ILS (Instrument Landing System) pre prístrojové priblíženie.

Košické letisko

Vlastníkom Medzinárodného letiska v Košiciach je štát. Letisko Košice ako prvé zo samostatných letísk bývalej SSL získalo od Leteckého úradu SR v decembri 2004 povolenie na prevádzkovanie verejného medzinárodného letiska. Vznik novej obchodnej spoločnosti a samostatné riadenie letiska prinieslo potrebu štandardizácie v našej hlavnej činnosti, ktorou je poskytovanie letiskových služieb. Preto sa manažment letiska rozhodol pre skvalitnenie existujúcej úrovne poskytovaných služieb, zavedením systému manažérstva kvality podľa normy STN EN ISO 9001/EN ISO 9001:2000. Proces zavádzania systému do praxe vyvrcholil získaním tohto certifikátu, ktorý bol spoločnosti udelený 16.02.2005. Letisko poskytuje služby odbavenia cestujúcich a lietadiel na pravidelných linkách a na charterových letoch.

Popradské letisko

Letisko Poprad – Tatry - je najvyššie položeným medzinárodným letiskom pre dopravné lietadlá v Európe (leží vo výške 718 m.n.m., čo je o cca 150 m vyššie ako rakúsky Innsbruck). Napriek tomu prílety a odlety nevyžadujú špeciálne postupy ani kvalifikáciu posádky, pretože Popradská kotlina je široká a umožňuje priblíženie v ose dráhy. Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich. Vďaka svojej geografickej polohe má letisko Poprad-Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy.

Leží v blízkosti turistických centier vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji a Pieninách, ako aj historických miest Spiša a Liptova. Letisko zaznamenalo za prvých 8 mesiacov roku 2005 takmer 15 000 cestujúcich, čo je rovnaký počet ako za celý minulý rok. Takmer 94 % cestujúcich využilo medzinárodné lety. Od 3.12.2005 bude v prevádzke pravidelná linka medzi Popradom a Londýnom. Lietadlo Boeing 737 spoločnosti SkyEurope Airlines bude každú stredu a sobotu lietať na letisko Stansted.

Letisko Sliač

Medzinárodné letisko Sliač, známe aj pod historickým názvom z druhej svetovej vojny, „Tri Duby“ sa nachádza v ideálnej polohe na území Stredného Slovenska, priamo v strede medzi dvomi metropolitnými mestami tohto regiónu, Zvolen a Banská Bystrica. Letisko dotvára komplex dopravnej infraštruktúry Stredoslovenského regiónu. Na základe technických parametrov a vybavenia je letisko zaradené podla ANEXU 14 ICAO do kategórie 4D, čo znamená že ho môžu využívať takmer všetky typy lietadiel používané v civilnom letectve.

Od 28. júla 2003 letisko Sliač spája náš región s celým svetom, prostredníctvom obnovenej pravidelnej leteckej dopravy. Túto dopravu zabezpečujú České Aerolínie a.s. Praha, 45 miestnym dvojmotorovým lietadlom ATR 42. Okrem týchto pravidelných letov prevádzkuje aj nepravidelnú dopravu, športové letectvo, vojenské letectvo a nákladnú prepravu.

Letisko Piešťany

Letisko Piešťany je medzinárodné letisko. V súčasnosti slúži pre pravidelné medzinárodné charterové lety pre pacientov do/z piešťanských kúpeľov a nepravidelnú dopravu cestujúcich a carga.

Žilinské letisko

Letisko Žilina je verejné medzinárodné letisko. Je využívané pre leteckú dopravu slovenských a zahraničných leteckých spoločností, lety firemných a súkromných lietadiel, letecký výcvik a športové lietanie, sanitné lety, špeciálne letecké práce a činnosť letectva Armády SR. Od 15. júla 2005 sa začala prevádzkovať leteckou spoločnosťou České Aerolínie ČSA pravidelná linka Praha - Žilina - Praha.

Zaujímavosti:

  • Prvý medzimestský let: Let medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) 1. augusta 1908 absolvoval za 58 minút Andrej Kvas, priekopník aviatiky
  • Prvé letisko: Trávnaté letisko v Bratislave-Vajnoroch, ktoré sa používalo od roku 1923. Tu založili i prvý aeroklub (r. 1927) a organizovali prvý kurz pilotov (r. 1930).

Slovenské aerolínie

Slovenská republika sa po rozdelení bývalého Československa ocitla v oblasti leteckej dopravy v špecifickom postavení tým, že nám neostal žiadny letecký dopravca a ani nikdy v minulosti nebola vybudovaná efektívna sieť leteckých liniek spájajúca priamo Slovensko so svetom. Na Slovensku nezostalo ani jedno lietadlo, ani jedno zahraničné zastúpenie.

Na riešenie tejto nepriaznivej situácie bola už v minulosti pociťovaná potreba vybudovať leteckého dopravcu, ktorý by zabezpečoval spojenie Slovenska so zahraničím a riešil celú koncepciu rozvoja leteckej dopravy, najmä v nadväznosti na cestovný ruch a budovanie infraštruktúry (technické zázemie, catering, handling a pod.)

V roku 1995 misia medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) pri návšteve Slovenska navrhla ako jednu z možností rozvoja civilného letectva vytvorenie národného leteckého dopravcu. Už predtým sa o tento status uchádzali niektoré letecké spoločnosti, vtedajšie snahy o vytvorenie takéhoto dopravcu však neboli úspešné. Odborníci sa po takmer roku intenzívnych diskusií zhodli v názore, že silnú, kvalitnú leteckú spoločnosť v našich podmienkach je možné vytvoriť len formou národného leteckého dopravcu. Výsledkom tohto úsilia bolo určenie spoločnosti Slovenské aerolínie, a.s. za národného leteckého dopravcu. Podnikateľský zámer spoločnosti Slovenské aerolínie, a.s. počítal s vybudovaním základnej siete liniek v horizonte 5-ich rokov.

Slovenské aerolínie, a.s. boli v rámci programu Phare "Air Operation Safety Improvement" vybraté ako jeden z troch prevádzkovateľov v rámci štátov východnej Európy ako vzorový dopravca a konzultant pri tvorbe programu zvyšovania bezpečnosti leteckej dopravy v krajinách Phare.

Slovenské aerolínie, a.s. pôsobia na trhu vyše 7 rokov ako letecký dopravca, prevádzkujú pravidelnú a nepravidelnú prepravu cestujúcich a prepravu carga a pošty. V tejto činnosti sa maximálny dôraz kladie na bezpečnosť, spoľahlivosť, efektívnosť a kvalitu prepravy cestujúcich. Na základe splnenia podmienok získali SA ako prvé zo slovenských leteckých dopravcov oprávnenie k údržbe lietadel podľa európskych leteckých predpisov JAR-145, čo znamená, že letecká doprava a údržba lietadiel sú vykonávané na rovnakej úrovni bezpečnosti a kvality, ako v ktorejkoľvek európskej krajine. Špičkoví odborníci Slovenských aerolíní zaisťujú pravidelnú údržbu svojho leteckého parku. Letecká spoločnosť Slovenské aerolínie, a. s. prevádzkuje pravidelné a nepravidelné letecké linky na lietadlách typu Boeing 737-300 s kapacitou 148 pasažierov.

Historický prehľad Slovenských aerolínií:

1998

  • máj - začiatok lietania - pravidelná letecká linka do Bratislava – Moskva
  • 26. máj - oficiálne otvorenie zastúpenia v Moskve
  • jún - september - otvorené charterové linky do Grécka, Turecka, Španielska a Francúzska
  • 11. august - otvorená pravidelná letecká linka Bratislava - Košice
  • 18. október - otvorenie zastúpenia na Cypre - Larnaca
  • 26. december - otvorenie pravidelnej leteckej linky Poprad - Moskva,

1999

  • 22. november - prvý krát otvorenie pravidelnej leteckej linky Bratislava - Mníchov, s možnosťou okamžitých spojení do viac ako 200 destinácií na celom svete

2000

  • 14. apríl - prvý let pre potreby OSN: Karači - Priština, Slovenské aerolínie sa úspešne uchádzali o možnosť zabezpečovať leteckú prepravu pre potreby Organizácie spojených národov (OSN) a podieľali sa na preprave mierových zborov OSN a organizácií v rámci programov UNICEF
  • 1. október - dočasné uzatvorenie pravidelnej linky Bratislava - Mníchov

2001

  • 5. výročie vzniku spoločnosti
  • Slovenské aerolínie na sezónnej linke Moskva - Poprad/Tatry - Moskva v období od decembra 2000 do marca 2001 prepravili celkovo vyše štyritisíc cestujúcich

2002

  • 23. júl - lietadlový park Slovenských aerolínií sa rozšíril o lietadlo typu Boeing 737-30
  • 9. december - spoločnosť Slovenské aerolínie prepravila od začiatku svojej pôsobnosti na pravidelnej linke číslo 6Q700 Bratislava - Moskva svojho päťstotisíceho pasažiera

2003

  • 6. jún - Slovenské aerolínie podpísali s lotyšskou leteckou spoločnosťou RAF - Avia Airlines obchodnú zmluvu o spolupráci v oblasti leteckej prepravy
  • Slovenské aerolínie a.s. podpísali zmluvu s lotyšskou leteckou spoločnosťou RAF - Avia Airlines o zriadení leteckej linky medzi Bratislavou a Rigou
  • 3. máj - otvorenie pravidelného leteckého spojenia Bratislava - Kyjev - Charkov v spolupráci s ukrajinskou spoločnosťou Aeromost - Kharkov
  • 27. október - spoločnosť Slovenské aerolínie, a. s. otvorila novú pravidelnú linku Bratislava – Brusel

2004

  • 25. marec - spoločnosť Slovenské aerolínie, a. s. otvorila nové pravidelné letecké spojenie na trase Bratislava – Tel Aviv; linka bola operovaná 2x týždenne
  • máj - začiatok intenzívnej spolupráce s leteckou spoločnosťou Austrian Airlines
  • jún - nadviazanie spolupráce s leteckou spoločnosťou LOT Polish Airlines v podobe spoločnej linky na trase Bratislava – Varšava; linka bola v septembri jej prevádzkovateľom - spoločnosťou LOT - pozastavená
  • 1. júl - Slovenské aerolínie, a. s. v spolupráci s Austrian Airlines otvorili nové codesharové linky z Bratislavy do Bruselu, Paríža a Londýna, kde Slovenské aerolínie, a. s. boli len marketingovým partnerom
  • október - Austrian Airlines Group prejavila záujem o Slovenské aerolínie, a. s. ako o národného prepravcu SR
  • 29. november - spoločnosť Austrian Ailrlines, prevádzkovateľ spoločnej linky na trase Bratislava – Londýn zrušil všetky lety do tejto destinácie
  • počas roku 2004 operovala spoločnosť Slovenské aerolínie, a. s. na pravidelných a charterových linkách dvoma lietadlami typu Boeing 737- 300 s kapacitou 148 miest

2005

  • január - zmenila sa akcionárska štruktúra spoločnosti Slovenské aerolínie, a. s.; Austrian Airlines Group získala 62 % podiel v spoločnosti, čím sa Slovenské aerolínie, a. s. stali členom významnej skupiny leteckých dopravcov. Toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právnu účinnosť
  • január - novou generálnou riaditeľkou spoločnosti sa stala pani Christiane Bőhm – Mayer
  • 31. marec - rozšírenie frekvencií na pravidelnej linke do Bruselu; ukončenie codesharovej spolupráce s Austrian Airlines, linka opäť prevádzkovaná Slovenskými aerolíniami, a. s.
  • máj - flotila Slovenských aerolínií, a. s. sa rozšírila o ďalšie lietadlo typu Boeing 737 - 300 s kapacitou 148 miest, ktoré je využívané najmä na charterové lety našej spoločnosti do najznámejších dovolenkových destinácií
  • jún - do letového parku Slovenských aerolínií, a. s. pribudlo nové lietadlo typu Fokker 100 s kapacitou 100 miest, ktoré zabezpečuje pravidelné letecké spojenia na linkách Bratislava - Brusel a Bratislava - Moskva

Letisko Poprad-Tatry

Medzinárodné letisko Poprad-Tatry je najvyššie položeným letiskom pre dopravné lietadlá v Európe (leží vo výške 718 m.n.m., čo je o cca 150 m vyššie ako rakúsky Innsbruck). Napriek tomu prílety a odlety nevyžadujú špeciálne postupy ani kvalifikáciu posádky, pretože Popradská kotlina je široká a umožňuje priblíženie v ose dráhy. Betónová vzletová a pristávacia dráha 09/27 je 2600 m dlhá a 45 m široká. Uhol zostupu je 3,5o a pre dráhu 27 je k dispozícii navigačné zariadenie ILS I.kategórie.

Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich (napr. Airbus A320, Boeing 737, MD-83, TU-154, TU-204 a iné), pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu, ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1993, je 300 cestujúcich (150 na odlet/150 na prílet).

Vďaka svojej geografickej polohe má letisko Poprad-Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy. Medzinárodné letisko Poprad-Tatry leží v blízkosti turistických centier vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji a Pieninách, ako aj historických miest Spiša a Liptova.

História letiska Poprad-Tatry

Až do roku 1970 bola v Poprade iba trávnatá vzletová a pristávacia dráha. Pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese bola daná do prevádzky nová betónová dráha a administratívna budova. V období bývalého Československa bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine, pričom v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vybavilo ročne priemerne 70 000 cestujúcich. Najúspešnejším rokom v histórii letiska bol rok 1976, keď letisko vybavilo 156 000 cestujúcich. V tomto období pravidelne lietali z Popradu lietadlá spoločností ČSA a Interflug. Okrem pravidelných letov boli časté aj charterové lety rôznych leteckých spoločností z celej Európy (Dan-Air, Condor, Malev, Britannia a ďalšie).

Po roku 1989 došlo z politických a ekonomických dôvodov k postupnému utlmovaniu celoročnej pravidelnej dopravy, ktoré vyvrcholilo jej prerušením v novembri 1996, čím poklesol počet prepravených cestujúcich na cca 10 až 15 tisíc za rok.

V ostatných rokoch vybavuje letisko Poprad-Tatry v zimných mesiacoch sezónne pravidelné lety z/do Kyjeva (Aeromost) a charterové lety z Ruska, Ukrajiny, Estónska a Nemecka. V letných mesiacoch charterové lety odvážajú slovenských turistov k moru. Pristávajú tu aj divertujúce lietadlá ČSA, SkyEurope Airlines a Austrian Arrows, ktoré využívajú popradské letisko v prípade zlých poveternostných podmienok v Košiciach.

Celoročne letisko využívajú súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy (najmä z Nemecka, Francúzska, Belgicka a Rakúska), aerokluby a letecké školy. Letisko hrá významnú úlohu pre rozvoj regiónu a rast zahraničných investícií v ňom (nadnárodné spoločnosti ako Whirlpool, Alcatel, Embraco majú svoje výrobné zariadenia na Liptove, Spiši a Orave). Letisko slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby Krištof 03.

V období po roku 1989 bolo letisko Poprad-Tatry súčasťou viacerých spoločenských udalostí - návšteva amerického viceprezidenta v roku 1991, odlet pápeža Jána Pavla II. v roku 1995, stretnutie desiatich prezidentov stredoeurópskych krajín (Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko, Rumunsko, Ukrajina) v roku 1998 v neďalekej Levoči a viaceré ďalšie, ktoré ukázali schopnosť letiska vybaviť aj takýchto významných cestujúcich.

Od 3. decembra 2005 je v prevádzke pravidelné letecké spojenie letiska Poprad-Tatry s londýnskym letiskom Stansted.

Lietadlo Boeing 737 spoločnosti SkyEurope Airlines lieta každú stredu a sobotu.

Od 28. decembra 2005 začne na letisku Poprad-Tatry zimná sezóna charterových letov. Lietadlá leteckých spoločností Atlant-Soyuz Airlines, Airlines 400, Krasnoyarsk Airlines, UM Air, Ukraine International a Estonian Air budú privážať turistov z Moskvy, Rostova na Done, Kyjeva a Tallinu až do konca zimnej lyžiarskej sezóny v Tatrách.

Letisko Piešťany

Letisko Piešťany je medzinárodné letisko. V súčasnosti slúži pre pravidelné medzinárodné charterové lety pre pacientov do/z piešťanských kúpeľov a nepravidelnú dopravu cestujúcich a carga.

VPD 01-19 2.000m x 30m rekonštruovaný terminál a ostatná vybavenosť zodpovedá požiadavkám menšieho regionálneho letiska s možnosťou poskytnutia všetkých handlingových služieb pre lietadlá do 95 cestujúcich.
Letisko poskytuje štandardné handlingové služby t.j. kompletný ramp handling, obchodný handling, vrátane služby plnenia LPH. Prevádzkoví pracovníci letiska aktívne ovládajú anglický, nemecký jazyk.

Pracovisko handling services zároveň zabezpečuje a sprostredkúva služby na vyžiadanie t.j. catering, ubytovanie v hoteloch, prepravu posádok. Cieľom je poskytovať také služby, ktoré v maximálnej miere pokryjú požiadavky leteckých dopravcov.

Na letisku je v súčasnosti vykonávaná celoročná pravidelná charterová letecká doprava na úseku Berlín-Piešťany s lietadlami BAe 146, ATR 72, ATR 42. Na sklonku roka je vykonávaná séria letov na úseku Groningen-Piešťany.

Letisko je veľmi intenzívne využívané pre lety General aviation a zároveň je v menšej miere využívané pre lety air carga, ktoré je hlavne tvorené strojným vybavením, náhradnými súčiastkami atď. Plány do budúcnosti počítajú so zvyšujúcim sa objemom leteckej dopravy a rozšírením kapacity terminálu.

Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave

Hlavným a zároveň najväčším medzinárodným letiskom Slovenskej republiky je Letisko M.R.Štefánika. Rozprestiera sa 9 km severovýchodne od centra mesta v nadmorskej výške 132 m.n.m., na ploche 477 ha. Má mimoriadne vhodné klimatické podmienky a výhodnú polohu v stredo-európskom regióne. Slúži pravidelnej a nepravidelnej leteckej doprave na domácich i zahraničných linkách. Súčasný dráhový systém letiska umožňuje pristátie všetkých vo svete bežne používaných dopravných lietadiel. Vďaka dostatočnej kapacite a technologickému vybaveniu je možné letisko porovnať s bežným európskym štandardom. Zvýšený dopyt po službách bratislavského letiska súvisí so vstupom Slovenska do Európskej únie.

Záujem o lety do našej krajiny, ktorá otvára možnosti vstupu do strednej Európy, naďalej rastie. Zlepšuje sa aj propagácia hlavného mesta Slovenska ako zaujímavej destinácie. Motorom rozvoja leteckej dopravy je stále rozširovanie ponuky domácich dopravcov –SkyEurope Airlines, Slovenských Aerolínií a Air Slovakia BWJ – a aj tohtoročný príchod renomovaných leteckých spoločností, ako sú Austrian Airlines a Lufthansa. Poslednou „lastovičkou“, ktorá od novembra využíva služby bratislavského letiska, je druhá najväčšia európska nízkonákladová spoločnosť EasyJet.

Od začiatku roka pribudli v ponuke leteckých spoločností pravidelné lety z Bratislavy do významných svetových destinácií – Mníchova, Barcelony, Varny, Ríma, Amsterdamu, Palmy de Mallorca, Londýna, Paríža a Kodane. Počas letnej sezóny boli medzi cestujúcimi veľmi obľúbené charterové (nepravidelné) lety do Egypta, Grécka, Tuniska, Turecka, Bulharska, na Cyprus, do Čiernej Hory a na ostrov Malorka. V zimnom letovom poriadku sú v rámci nepravidelných letov okrem Egypta lákavé aj ďalšie exotické destinácie ako Jordánsko, Maledivy, Maurícius, Spojené arabské emiráty, Srí Lanka či Thajsko.

Infraštruktúra bratislavského letiska – terminál pre cestujúcich:

Terminál pre cestujúcich pozostáva z dvoch na seba technologicky nadväzujúcich častí:

  • Stará časť /1971/
  • Nová časť /1994/

Staršia časť terminálu slúži pre medzinárodné a vnútroštátne odlety. Nachádza sa v nej infraštruktúra ako sú reštauračné služby, obchody, bankové a zmenárenské priestory či kancelárie leteckých spoločností.
Na vybavenie cestujúcich slúži na prízemí 9 check-in pultov, v ktorých je nainštalovaný vybavovací systém BABS spoločnosti British Airways a transportný systém VIDECOM ukončený v triediarni batožín. K poskytovaniu prevádzkových informácií sa využíva systém TIMATIC.

Prvé poschodie je koridorom spojené s novou časťou terminálu, kde sa nachádzajú 4 východy. Prízemie novej časti terminálu slúži na prílety cestujúcich. Kapacita terminálu je 720 cestujúcich v špičkovej hodine, čo predurčuje dosiahnuť ročnú kapacitu terminálu až 1.mil.vybavených cestujúcich

Letiskové služby

Cieľom letiskových služieb je uspokojenie cestujúceho pred, počas a po lete.

Obchodný handling cestujúcich a batožiny:

Obchodné vybavenie cestujúcich a batožín je zabezpečené útvarom „výpravňa osôb“. Výpravňa osôb zabezpečuje obchodný handling pre tie letecké spoločnosti, s ktorými má Slovenská správa letísk, Letisko M.R.Štefánika Bratislava uzavretú zmluvu o pozemnej obsluhe tzv. Ground Handling Agreement a taktiež pre nezmluvné letecké spoločnosti.

Budúcnosť bratislavského letiska:

Nápor cestujúcich možno očakávať aj v nasledujúcich rokoch. Optimistické prognózy na budúci rok naznačujú až 1,2 milióna cestujúcich. Nakoľko majú vedenie letiska a zamestnanci záujem poskytovať servis na primeranej úrovni, je nevyhnutné rozšíriť kapacity letiska. Preto sa pripravuje niekoľko operatívnych zmien, ktoré pomôžu čiastočne riešiť tento problém už v budúcej letnej sezóne. Ďalej sa rozšíri kapacita vybavovacích pultov a predajných priestorov. Letisko si pritom uvedomuje, že uspokojivé zvládnutie zvýšeného počtu pasažierov nebude v budúcnosti možné bez prístavby nového terminálu. S jeho budovaním by sa malo začať už v roku 2006. V rámci nového terminálu chce letisko zriadiť (aj) viac gastronomických zariadení, obchodov, úschovňu batožín, ako aj verejné zóny, kde si cestujúci budú môcť spríjemniť čakanie na odlet alebo prílet lietadla.

Pribudnúť by malo aj zábavné centrum, hotel a parkovací dom. Tieto plány svedčia o tom, že letisko nechce byť len „stanicou“ pre letecké spoločnosti a cestujúcich, ale chce zabezpečovať komplexné služby. Ďalej sa pracuje (aj) na rozvoji carga, pričom významným krokom bolo otvorenie fytosanitárneho centra v apríli 2004. Letisko Bratislava má svoju pozíciu oproti konkurenčným letiskám jasne definovanú. Chce sa zamerať na nízkonákladovú dopravu a na nákladnú leteckú prepravu. Pri zohľadnení výhodnej polohy v spádovej oblasti, ktorá má cez 13 miliónov obyvateľov, niet o budúcej expanzii letiska Bratislava nijakých pochýb.

Trúfam si tvrdiť, že bratislavské letisko má minimálne rovnakú šancu hrať v stredoeurópskom priestore úlohu významného leteckého bodu. Z bratislavského letiska je možné vybudovať plnohodnotný dopravný uzol, ktorý bude ťažiť zo synergie prevádzky nízkonákladových i klasických dopravcov, charterovej a nákladnej dopravy a kombinácie krátkych a diaľkových liniek. Bratislava ako hlavné mesto má konečne šancu vybudovať letecké spojenie do všetkých významných leteckých bodov v EÚ, vyhnúť sa osudu malého sekundárneho letiska. Prínos pre rozvoj regiónu bude nespochybniteľný, od prílevu zahraničných investícii, cez rozvoj turistického ruchu, až po tvorbu nových pracovných miest.

Tieto príležitosti sú však nebezpečné pre najbližších susedov. Tým, koho bude najviac „bolieť hlava“ z rozvoja letiska v Bratislave, je nepochybne viedenské letisko. To sa v prebiehajúcej privatizácii paradoxne považuje za veľkého favorita. Jeho snahou logicky nemôže byť nič iné, než dostať pod kontrolu rozvoj bratislavského letiska, udržiavať nižšiu úroveň služieb a pretvoriť tak bratislavské letisko na druhotný letecký prístav určený najmä pre nízkonákladové letecké spoločnosti a cestujúcich z nižších príjmových skupín, o ktoré Schwechat nemá veľký záujem.

Letisko Košice

Letisko Košice sa začalo stavať v priestoroch za mestskou časťou Barca v roku 1950. Pri príležitosti jeho otvorenia sa uskutočnil v roku 1951 letecký deň. O tri roky neskôr bola daná do prevádzky vzletová a pristávacia dráha (VPD) v dĺžke 2000m, rolovacie dráhy a vybavovacia plocha. V roku 1954 bola postavená prvá časť budovy pre cestujúcich, ďalej hangár, neskôr veža pre riadenie letovej prevádzky.

Priama letecká linka na trase Praha-Košice-Praha bola otvorená v roku 1955. Energeticky systém vrátane vybudovania trafostaníc bol ukončený v roku 1962. V rokoch 1974-1977 bola vzletová a pristávacia dráha predĺžená o 1100 m a zároveň prebehla rekonštrukcia energetického systému a výstavba svetelného systému, ktorý spĺňa podmienky pre CAT II ICAO.

Neustále narastajúci počet cestujúcich i zamestnancov letiska prinútil správu letiska v 80-tych rokoch na prístavbu nových prevádzkových priestorov. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia VPD, rolovacích dráh, vybavovacej plochy bola vykonaná v rokoch 1992-1993. Betónový povrch dráhy bol zmenený na asfaltový, vylepšila sa nosnosť a kvalita VPD. Vymenil sa svetelný a energetický systém a zabezpečilo sa jeho nepretržité monitorovanie a ovládanie. Posledné rekonštrukcie terminálu boli zrealizované v rokoch 1995 (juhovýchodná strana existujúceho terminálu) a 1999 (severozápadná strana existujúceho terminálu).

Letiskom Košice prešlo v januári tohto roku takmer 19.000 cestujúcich, čo pri porovnaní za predchádzajúce obdobie predstavuje medziročný nárast o 57%. Nárast bol spôsobený predovšetkým vnútroštátnou a medzinárodnou pravidelnou dopravou. Najviac cestujúcich prepravili České aerolínie (8 146), za nimi sa umiestnili SkyEuropeAirlines (7 773) a Austrian Airlines (2206).

Hlbšia analýza a porovnanie výkonov jednotlivých dopravcov ukazuje na stúpajúcu tendenciu u všetkých dopravcov, pričom na vnútroštátnych pravidelných linkách zaznamenali nárast až o 222 %, čo predstavuje o takmer 5 360 viac prepravených cestujúcich. ČSA prepravili o 24% a Austrian Airlines o 26% viac cestujúcich.

Spoločnosť koncom minulého roka vyradila zo svojho lietadlového parku 30-miestne turbovrtuľové lietadlá typu Embraer 120 a nahradila ich prúdovými lietadlami typu Boeing B737, čím zvýšila komfort cestovania a ponúkla väčšiu kapacitu na spomínaných pravidelných linkách.

Trend využívania väčších typov lietadiel sa objavuje aj u ČSA, ktoré nasadzujú typ B737 aj na ďalšie pravidelné linky smerujúce z/do Košíc.

Letisko Sliač

Medzinárodné letisko Sliač, známe aj pod historickým názvom z druhej svetovej vojny, „Tri Duby“ sa nachádza v ideálnej polohe na území Stredného Slovenska, priamo v strede medzi dvomi metropolitnými mestami tohto regiónu, Zvolen a Banská Bystrica. Letisko dotvára komplex dopravnej infraštruktúry Stredoslovenského regiónu.
Jeho história siaha do medzivojnového obdobia a pravidelná civilná letecká prevádzka bola na ňom zahájená v roku 1947.

V roku 1991 letisko splnilo podmienky pre udelenie štatútu medzinárodného letiska. Týmto výrazným medzníkom bolo Stredoslovenskému regiónu umožnené priame spojenie so zahraničím a tým aj zväčšenie jeho dynamiky všestranného rozvoja a rastu.

Na základe technických parametrov a vybavenia je letisko zaradené podľa ANEXU 14 ICAO do kategórie 4D, čo znamená že ho môžu využívať takmer všetky typy lietadiel používané v civilnom letectve. Letisko je možné využívať pre presné prístrojové priblíženie podľa I. kategórie ICAO, čo umožňuje prevádzku na letisku v zhoršených meteorologických podmienkach bez viditeľnosti zeme a taktiež v noci.

Neodmysliteľnou funkciou letiska v našom regióne je podpora rozvoja cestovného ruchu. V letných mesiacoch je to možnosť využívať letisko pre odlety turistov do prímorských letovísk a v zime dovoz zahraničných turistov do okolitých zimných športových stredísk.Ako hlavným poslaním letiska vo vzťahu k regiónu v budúcnosti, bude naďalej prispievať k rozvoju ekonomiky, turistiky, kúpeľníctva a ostatných aktivít spojených so všeobecným rozvojom Stredoslovenského regiónu. Všetky aktivity letiska budú vykonávané s rešpektovaním environmentálnych požiadaviek prostredia v ktorom sa letisko nachádza.

Od 28. júla 2003 letisko Sliač spája región s celým svetom, prostredníctvom obnovenej pravidelnej leteckej dopravy. Túto dopravu zabezpečujú České Aerolínie a.s. Praha, 45 miestnym dvojmotorovým lietadlom ATR 42.
Letisko Sliač sa nachádza vo Zvolenskej kotline takmer v strede Slovenskej republiky medzi metropolitnými mestami stredoslovenského regiónu Banskej Bystrice a Zvolena. Od stredu kúpeľného mesta Sliač je situované severozápadne vo vzdialenosti 3,6 km. Letisko je dostupné z cesty I. triedy spájajúcej Banskú Bystricu a Zvolen.

Letisko Žilina – Dolný Hričov

Letisko – Žilina – Dolný Hričov bolo vybudované v 70 – tych rokoch ako náhrada za letisko Brezovský Majer, ktoré muselo ustúpiť rozvíjajúcemu sa mestu Žilina. Na základe ustanovení zákona o letiskových spoločnostiach č. 136/2004 Z.z. vznikla od 1.1.2005 spoločnosť Letisková spoločnosť Žilina a.s., ktorej úlohou je zabezpečiť prevádzkovanie letiska Žilina v Dolnom Hričove. Zakladateľom spoločnosti a jediným akcionárom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

V priebehu prvých mesiacov v roku 2005 prišlo k sérii rokovaní zástupcov obidvoch spoločností o usporiadaní vzájomných vzťahov k zabezpečeniu prevádzky, ale najmä rozvoja letiska a leteckej prevádzky zo žilinského letiska. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie „Deklarácie o usporiadaní vzájomných vzťahov“ zo dňa 27. apríla 2005. Následne začali ďalšie rokovania o plnení dohodnutých zásad v „Deklarácii“ za účasti zástupcov obidvoch spoločností, ale aj MDPT SR, Mesta Žilina a Žilinského samosprávneho kraja. Zúčastnené strany sa tiež dohodli na novom zložení predstavenstva, kde bude zástupca MDPT SR, Mesta Žilina a Žilinského samosprávneho kraja, čo bolo realizované začiatkom júla 2005. Praktická realizácia dohodnutých zásad v „Deklarácii“ tak začala intenzívne až od 15. júla 2005, kedy bola aj otvorená pravidelná letecká linka Praha-Žilina-Praha.

Na základe dohody obidvoch spoločností a po súhlase Leteckého úradu SR sa dňom 1. októbra 2005 stala prevádzkovateľom letiska spoločnosť Letisková spoločnosť Žilina a.s..

Letisko Žilina je verejné medzinárodné letisko. Je využívané pre leteckú dopravu slovenských a zahraničných leteckých spoločností, lety firemných a súkromných lietadiel, letecký výcvik a športové lietanie, sanitné lety, špeciálne letecké práce a činnosť letectva Armády SR. Obchodné využitie, zabezpečenie prevádzkových služieb a technickú obsluhu letiska Žilina vykonáva Letisková spoločnosť Žilina, akciová spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom letiska.

Pravidelná letecká linka Žilina - Praha zaznamenala za týždeň od jej obnoveného otvorenia podľa predsedu dozornej rady spoločnosti Letisko, a. s., Georga Trabelssieho úspech. Priemerná kapacita lietadla na uvedenej trase je vyťažená na úrovni šesť-sedem cestujúcich denne, čo znamená 14 ľudí, ktorí priletia a odletia, čo je na prvý týždeň prevádzky veľmi dobré číslo, konštatoval. Spustenie leteckej linky je podľa neho ťažká vec a na jej ekonomickú rentabilitu sú potrebné jeden až dva roky intenzívnej práce a marketingu.

Plánovaný rozvoj letiska

Význam žilinského letiska je v uľahčení prístupu najmä pre zahraničnú podnikateľskú klientelu z dôvodu vstupu zahraničných investícií a obchodných kooperácií s firmami v Žilinskom kraji. Všetky väčšie investície v kraji sa doteraz nezaobišli bez leteckej dopravy (INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok, Johnson-Controls Martin, Tesco Žilina, Ecco Slovakia Martin, AVC Čadca, atď.). Nemenej dôležité sú aj návštevy zahraničných podnikateľov pri rokovaniach o exporte našich firiem. Tento trend naďalej pokračuje a v súčasnosti sa už príležitostne vykonáva aj nákladná letecká doprava.

V menšej miere sa vykonávajú i lety v aktívnom cestovnom ruchu, ale možno očakávať rast letov najmä pre kúpeľníctvo (Rajecké Teplice, Bešeňová, Bojnice, Trenč. Teplice…), turistiku (Vrátna, Martinské Hole, …) aj výstavníctvo. Taktiež aktéri významných medzinárodných športových podujatí využívajú leteckú dopravu. Zavedenie pravidelnej dopravy umožní i vykonávanie odletov zo Žiliny na dovolenky v Stredomorí.

Ekonomický efekt regionálneho letiska nastáva aktívnym prepojením na miestnu ekonomiku. Ako súčasť dopravnej infraštruktúry sa prejavuje v podpore hospodárskeho rozvoja svojej spádovej oblasti. Funkčné letisko podporuje styk so svetom, vstup zahraničného kapitálu do ekonomiky regiónu, podporuje vytváranie pracovných miezd a rozvoj terciárnej sféry. Samotné letisko je hospodárne až z dostatočných leteckých výkonov a ďalších doplnkových služieb pre cestujúcich, posádky, letecké spoločnosti a ďalších používateľov letiska. Argumenty a skúsenosti z európskych regiónov boli impulzom na vytvorenie projektu letiskovej priemyselnej zóny v lokalite Letiska Žilina v Dolnom Hričove, ktorá leží v „dopravnom strede“ Slovenska.

Letisko Žilina sa nachádza na križovatke významných európskych koridorov - železničnej, cestnej a v budúcnosti i vodnej dopravy. Areál letiska a celá lokalita bude mať priame napojenie na diaľnicu D1, teda juh-sever SR. V tomto mieste bude i diaľničná križovatka a začiatok diaľnice D3 v smere na východ SR. Zároveň touto lokalitou prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú je možné pripojenie v súčasnej prekládkovej stanici Dolný Hričov. Vzájomné prepojenie letisko – diaľnica – železnica vytvára ideálne miesto pre vytvorenie priemyselnej zóny s aktivitami v oblasti priemyslu, dopravy, cestovného ruchu.

Pripravovaný projekt je zameraný na rozvoj letiska a blízkeho okolia a cieľom projektu je:

  • zavedenie pravidelnej osobnej leteckej dopravy s napojením na významné tranzitné letiská v západnej Európe,
  • zavedenie nákladnej leteckej prepravy vo väzbe na colné sklady, logistické a špedičné strediská,
  • vytvorenie priemyselnej zóny s prevádzkami a technologickými centrami, ktoré majú väzbu na dopravu, najmä leteckú
  • vybudovanie objektov občianskej vybavenosti so zameraním na ubytovanie (hotel s možnosťou prístavby kongresového centra), dopravné zariadenia (diaľničné odpočívadlo a čerpacia stanica PHM)
  • rekreačno – športové aktivity (golfový klub, tenisové kurty, jazdecký park a pod.).

Použité zdroje:

  • www.telecom.gov.sk
  • www.slovakairlines.sk
  • www.letiskobratislava.sk
  • www.airportkosice.sk
  • www.aiport-poprad.sk
  • www.aiport.sk
  • www.aiport-piestany.sk
  • www.aiportsliac.sk