Demografická situácia v Európe sa po celé stáročia mení. Dnes, v dvadsiatomprvom storočí, sa demografická situácia v Európe ustaľuje. No nie je to tak na všetkých kontinentoch. Kým nastane demografická stabilizácia v Južnej Amerike, Afrike a najmä v Ázii, nejaké to desaťročie to potrvá. Môžeme povedať, že v Severnej Amerike a v Európe tento proces už prebieha.

Čo sa týka Európy ako celku, dá sa povedať, že je na tom z hladiska demografickej situácie viacmenej jednotná. Aj keď východná Európa má predsa len výraznejšie odlišnosti od tej ostatnej. Na dynamiku obyvateľstva má najväščí vplyv prirodzený pohyb obyvateľstva. Sú to vlastne všeky zmeny ovplyvňujúce prirodzenú reprodukciu obyvateľstva. Je výsledkom bilancie dvoch pohybov: natality (pôrodnosť) a mortality (úmrtnosť). No ovplyvňujú ju aj (pozitívne alebo negatívne) sobášnosť, rozvodovosť, plodnosť, potratovosť …

Pôrodnosť (natalita) v Európe

Pokiaľ ide o natalitu v rámci Európy, jej hodnoty sa na začiatku 21. storočia, konkrétne v roku 2002 pohybovali okolo 9-11 ‰. Celoeurópsky priemer bol 10 ‰. Najnižšia hodnota v rámci regiónu bola vo Východnej Európe ( 9 ‰ ). Najvyššiu natalitu majú ešte stále ekonomicky najrozvinutejšie štáty na severe a západe Európy (okolo 11‰).

Južná Európa je na úrovni celoeurópskeho priemeru. Na pôrodnosť, ako aj na všetky ostatné demografické procesy vplýva celý komplex faktorov. V Európe na pôrodnosť vplývajú tiež viaceré faktory. Európa je ako celok v podstate ekonomicky veľmi rozvinutou časťou sveta (až na nejaké výnimky vo Východnej a Juhovýchodnej Európe).

Takisto ako v Európe, aj na Slovensku sa za posledné desaťročia znížilo percento narodených. Je to dlhodobý trend. V Európe sa postupne viac presadzuje model jednodetnej (príp. aj bezdetnej) rodiny, po r.1989 nastala zmena sociálno-ekonomickej situácie v množstve krajín. Do budúcnosti predpokladám postupné a pomalé znižovanie natality tak v Európe ako aj na Slovensku.

Úmrtnosť (mortalita) v Európe

Mortalita je protajškom natality. V Európe sa mortalita v súčasnosti pohybuje v rozmedzí od 9 do 14 ‰. Najnižšia hodnota bola v roku 2002 v oblasti Južnej a Západnej Európy. Naopak najvyššie hodnoty dosahovala vo Východnej Európe (priemerne 14 ‰). Čo sa týka Slovenska sme na tom v porovnaní s Európou a celým svetom zhruba na rovnakej úrovni. V Európe bol priemer v r. 2002 11 ‰, u nás okolo 9,5 ‰ a vo svete 9 ‰.

Na Slovensku nastala stabilizácia hrubej miery úmrtnosti od 70-tych rokov, v posledných rokoch veľmi mierne stúpa. Takýto trend je v celej Európe. Je to dané najmä tým, že obyvateľstvo Európy pomerne rýchlo starne, rodí sa menej detí. Tieto rozdiely sú najväčšie vo Východnej Európe, kde môžme sledovať aj najväčší úbytok obyvateľstva. Ďalšími príčinami sú aj nižšia ekonomická vyspelosť a s tým spojená zdravotná starostlivosť, správna životospráva, atď. Čo sa týka prognóz do budúcnosti, mal by sa zachovať trend pomalého zvyšovania úmrtnosti, s tým rozdielom, že vo východnej Európe a najmä v Rusku by sa mala úmrtnosť zvyšovať rýchlejším tempom ako v ostatnej Európe.

Prirodzený prírastok / úbytok obyvateľstva v Európe

Výsledkom natality, mortality ale aj iných faktorov je buď prirodzený prírastok, alebo úbytok obyvateľstva. Je daný predovšetkým rozdielom v počte narodených a počte zomretých v danej krajine na 1000 obyvateľov. Väčšina rozvinutej Európy ešte zaznamenáva prirodzený prírastok obyvateľstva. Ale nie všade je tomu tak. Napríklad aj taká rozvinutá krajina ako je Nemecko vykazuje už niekoľko rokov každoročne sa zvyšujúci prirodzený úbytok. Ďalšími krajinami sú napr. Maďarsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a hlavne Rusko. No už aj Slovensko zaznamenalo v r.2001 prvý krát prirodzený úbytok (-844 obyvateľov), čo predstavovalo -0,16 ‰. Takýto trend vývoja sa začal u nás už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, odkedy zaznamenávame výraznejší pokles prirodzeného prírastku.

Vo východnej Európe je prirodzený úbytok už na úrovni –5 ‰ a bude ešte naďalej stúpať. V budúcnosti sa predpokladá, že nastane v celej Európe prirodzený úbytok obyvateľstva, čo vyplýva už z prognóz vývoja natality a mortality.

Sobášnosť a rozvodovosť obyvateľstva v Európe

Sobášnosť a rozvodovosť sú ďalšími ukazovateľmi demografickej situácie na danom území. Všeobecne môžeme povedať, že sobášnosť má pozitívny a rozvodovosť negatívny vplyv na reprodukciu obyvateľstva. Čo sa týka vývoja sobášnosti v Európe, sledujeme jej postupný pokles. Taký istý vývoj pozorujeme aj na území Slovenska. V roku 2001 sa narodilo na Slovensku 81 % detí v rodine, čo je ešte stále pomerne vysoké percento. Do budúcnosti možno predpokladať zachovanie trendu postupného poklesu sobášnosti tak v Európe, ako aj na Slovenku. S rozvodovosťou je to presne naopak. V posledných rokoch zaznamenávame v celej Európe mierny nárast rozvodov. Rozvodovosť má silné ekonomické a etické dôsledky. Má aj určitý pozitívny efekt – po rozvode má jedinec schopnosť uzatvoriť nové manželstvo. Dnes sa pohybuje rozvodovosť v Európe priemerne na hranici 1,8 ‰. Najnižšiu rozvodovosť majú krajiny s vyšším religióznym vplyvom, akými sú Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko. Naopak, Rusko má pomerne vysokú mieru rozvodovosti. V budúcnosti predpokladám postupné zvyšovanie rozvodovosti v celej Európe s regionálnymi odlišnostami. Myslím si, že už v spomínaných silne religióznych krajinách bude predsa len trend zvyšovania sa rozvodovosti pomalší ako v niektorých krajinách východnej Európy.

Plodnosť a potratovosť v Európe

Aj plodnosť a potratovosť ovplyvňujú reprodukciu obyvateľstva. Kým plodnosť má pozitívny vplyv, potratovosť má z hľadiska reprodukcie negatívny vplyv. Oba tieto ukazovateľe majú v Európe ale aj na Slovensku klesajúcu tendenciu. U plodnosti to má negatívny vplyv na reprodukciu a u potratovosti zase pozitívny. Čo sa týka európskeho vývoja (najmä vo vyspelých krajinách, akými sú Švédsko, Rakúsko, Francúzsko) dochádza k postupnému posunu plodnosti pre jednotlivé vekové kategórie do neskorších ketegórii (25-29 r., 30-34 r.). V budúcnosti by sa mal zachovať trend poklesu potratovosti a plodnosti v Európe.

Záver

Na záver by som poznamenal asi len toľko, že všetky regióny Európy majú predpoklady na podobný trend demografického vývoja. To znamená, že by sa mala znižovať pôrodnosť, sobášovosť, plodnosť, potratovosť a zvyšovať úmrtnosť a rozvodovosť. Toto všetko smeruje k postupnému celoeurópskemu trendu nastatia, resp. zvyšovania už v existujúcich krajinách, prirodzeného úbytku.