Geografický výskum sa pri svojich analýzach a syntézach musí opierať o látkový a štruktúrny horninový záznam geologického vývoja krajiny. Poznávanie pestrej geologickej stavby Slovenska ale aj iných regiónov, na ktorej sa podieľajú horniny najrôznejšej genézy, veku i charakteru umožňuje nielen odhaľovať procesy, ktoré viedli k ich vzniku, ale predovšetkým chápať krajinu vo všetkých jej súvislostiach a vzťahoch.

 

Základné vplyvy na georeliéf

Vrchná časť litosféry, zemská kôra, prostredníctvom hornín, ich minerálneho zloženia, štruktúry a textúry, chemických i fyzikálnych vlastností a úložných pomerov, ktoré určujú ich odolnosť voči zvetrávaniu a jednotlivým exogénnym procesom ovplyvňuje predovšetkým georeliéf.

Geomorfologické pomery území ovplyvňuje nielen litologický charakter hornín ale aj priestorová tektonická diferenciácia a priebeh významných zlomových línií, ktoré majú zreteľné vyjadrenie v súčasnom georeliéfe. Dôležité sú najmä neotektonické a recentné (súčasné) pohyby krýh zemskej kôry a seizmicita príslušných území.

V rámci krajinno-ekologických výskumov je v súvislosti s hodnotením prírodných hazardov negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie človeka uvažovaný aj seizmický hazard.

Horniny ako základ vrchnej časti litosféry vplývajú na podzemné i povrchové vody. Majú napr. vplyv na tvar a hustotu riečnej siete, tvar riečnej doliny, priebeh a intenzitu erózneho pôsobenia rieky, vývoj profilu rovnováhy, typy a režim podzemný vôd a pod.

Horniny výrazne ovplyvňujú aj pedosferickú a biosférickú zložku krajinnej sféry. Závisí od nich množstvo skeletu v pôde, textúra jemnozeme, zrnitosť pôdy, pôdny druh minerálna sila pôdy, pôdny typ, úrodnosť, charakter rastlinného krytu a pod.

Priamo (ako zdroj nerastných surovín) a nepriamo cez ostatné zložky krajinnej sféry má zemská kôra veľký význam i pre ľudskú spoločnosť a jej aktivity v krajine. Význam v krajine majú v nielen horniny predštvrtohorného podložia, ale predovšetkým štvrtohorné pokryvné útvary. Sú to najmä riečne sedimenty nív, terás a náplavových kužeľov, rôzne svahové a veterné sedimenty rôznych zrnitostných kategórii a vlastností, pokrývajúce plošiny a svahy v rámci pohorí, kotlín i nížin.

V krajinno-ekologických prístupoch, najmä v rámci regionálnych územných systémoch ekologickej stability (ÚSES) má svoje nezastupiteľné miesto charakteristika abiokomplexov a medzi nimi geologicko - substrátových komplexov. Geologicko - substrátový komplex je Účelové označenie vrchnej časti litosféry, a to kvartérnych pokryvných útvarov, ale aj hornín starších vystupujúcich k povrchu. Tieto zložky krajiny vo veľkej miere ovplyvňujú súčasné hospodárske využitie krajiny, tak pre technické, ako aj bioprodukčné činnosti (ako pôdotvorný substrát).

Geologický informačný systém a Geofond

Dokumentárna práca a informačná činnosť má v geológii špecifické postavenie a zvláštny význam, nakoľko činnosťou jednotlivých geologických organizácií sa získavajú dôležité informácie o geologických podmienkach krajiny.

Využitie informácií o často nákladných terénnych a technických prácach, špecializovaných analýzach a rozboroch hornín prináša značné finančné úspory a zamedzuje vykonávať duplicitné práce.

Z tohto vyplynula potreba vybudovať v geológii dobre organizovaný informačný a dokumentárny systém a služby. Vznikol tak v roku 1954 Geofond (Bratislava, Patrónka), do ktorého sú zasielané výsledky geologických prác všetkých geologických organizácií na Slovensku.

Katalogizácia správ do kartoték sa vykonáva podľa mapových listov, autorov, lokalít, vykonávajúcich organizácií a medzinárodného desatinného triedenia. Sú k dispozícii v študovni Geofondu a možno si ich prezenčne požičať na základe potvrdeného splnomocnenia.

Okrem študovne je možné informácie získať v jednotlivých registroch preskúmanosti

  • register geologickej mapovej preskúmanosti,
  • register geofyzikálnej preskúmanosti,
  • register preskúmanosti technickými prácami,
  • register ložísk,
  • register hydrogeologických údajov,
  • register zosuvov.

Využitie v praxi

  • vyhľadávanie, sledovanie a ochranu zdrojov pitnej a úžitkovej podzemnej vody, termárnych a minerálnych prameňov
  • využívanie geotermálnej energie
  • bezpečné zakladanie stavieb, skládok odpadov a spevňovanie hradných skál
  • predpovedanie ničivých katastrof (napr. výbuchov sopiek, zemetrasení, zosuvov a ďalších katastrofických javov
  • vyhľadávanie lokalít na odpad z jadrových elektrární
  • ochranu človeka a živej prírody pred negatívnymi vplyvmi ťažby a spracovania nerastných surovín, sledovanie kontaminácie životného prostredia
  • vyhľadávanie nových druhov nerastných surovín

Odporúčané weby