Slovenská republika patrí do skupiny postkomunistických krajín s transformovanou ekonomikou. Spomedzi všetkých členských štátov EÚ je korupcia najrozšírenejšia práve v tejto skupine. S problematikou korupcie sú naopak najlepšie vysporiadané škandinávske krajiny [1, 4]. Treba však upozorniť na to, že rozdiely medzi staršími členmi EÚ (s výnimkou Grécka) nie sú také výrazné ako rozdiely medzi staršími a novými členmi (krajiny, ktoré do EÚ pristúpili od roku 2004).

Slovenská verejnosť považuje korupciu za štvrtý (po životnej úrovni, zdravotníctve a zamestnanosti) najzávažnejší problém na Slovensku [3]. Ak sa však hlbšie zamyslíme na širšie dopady korupcie zistíme, že tento negatívny fenomén do značnej miery determinuje aj mnohé ďalšie problémy spoločnosti. Je teda nevyhnutné, v záujme ďalšieho progresívneho rozvoja, nielen Slovenska ale aj ostatných krajín, hlbšie sa venovať tejto problematike a hľadať prostriedky na elimináciu priestorového rozšírenia korupcie ako patologického javu.

Cieľom tejto práce je hlbšie zhodnotiť rozsah korupcie v globálnom merítku a vytvorenie adekvátnej regionalizácie. V ďalšom kroku sa pomocou tejto regionalizácie pokúsime zhodnotiť v nej pozíciu Slovenska, objasniť prvotné, potenciálne príčiny korupcie a vytýčiť čiastkové ciele na postupné zlepšovanie súčasného stavu.

Materiál a metódy

Pre objektívne zhodnotenie intenzity rozšírenia korupcie na Slovensku je nevyhnutné oboznámiť sa s regionálnymi disparitami v rámci jednotlivých štátov na globálnej úrovni. V príspevku teda načrtneme súčasný stav korupcie vo svete. Hlbšie však budeme analyzovať situáciu na samotnom Slovensku avšak v kontexte jeho integračného procesu.

Pri tvorbe tohto príspevku boli použité internetové zdroje a verejne dostupné výsledky výskumov zameraných na problematiku korupcie a akademickej nečestnosti. Práca je vytvorená kompilačnou metódou.

Výsledky a diskusia

Korupciu možno vnímať vzhľadom na jej spôsob (úplatkárstvo, rodinkárstvo...), formu úplatku, účastníkov procesu uplácania, či iné jej aspekty, rôzne. Náš výskum sa však opiera o výsledky prieskumov mimovládnej organizácie Transparency International, ktorá je jediným celosvetovým hnutím s exkluzívnym zameraním na problémy transparentnosti, úplatkárstva a korupcie [1]. Táto organizácia sa snaží sledovať rozšírenie korupcie prostredníctvom Indexu vnímania korupcie (CPI), podľa ktorého sa korupciou rozumie zneužívanie verejného úradu za účelom súkromného zisku. Všíma si predovšetkým podplácanie verejných činiteľov a rovnako ako ponúkanie, tak aj prijímanie provízií pri verejnom obstarávaní.

Hodnotiť úroveň korupcie empiricky tak, aby zistené údaje bolo možné spoľahlivo porovnať je takmer nemožné. CPI je indikátorom miery rozšírenia korupcie po celom svete tak, ako ju vnímajú respondenti prieskumov, organizovaných renomovanými medzinárodnými inštitúciami. Realizáciou indexu CPI poverila Transparency International univerzitného profesora Johanna Grafa Lambsodorfa z univerzity v nemeckom Passau CPI 2006 určuje poradie 163 krajín, čo je dosiaľ najvyšší počet. Hodnota CPI 2006 sa pohybuje v intervale 0 až 10, pričom hodnotenie 10 znamená, že verejný sektor príslušnej krajiny je vnímaný ako „čistý“. [4].

Z výsledkov CPI 2006 je evidentne zrejmý vzájomný vzťah medzi korupciou a chudobou. Najchudobnejšie krajiny totiž dosahujú najnižšie hodnoty indexu CPI [4]. Najnižšie hodnoty CPI indexu boli namerané v Haiti 1.8 a štátom: Mjanmarsku, Iraku a Guinei prislúchajú hodnoty 1.9. Nemožno však tvrdiť, žeby tieto štyri krajiny boli na svete najskorumpovanejšie. Prieskum CPI 2006 totiž hodnotil úroveň korupcie „iba“ v 163 krajinách sveta.
Najnižšiu úroveň korupcie podľa tohto indexu majú krajiny európskeho severu Fínsko 9.6, Island 9.6, Dánsko 9.5 a Švédsko 9.2, ale aj Nový Zéland 9.6, Singapur 9.4 a Švajčiarsko 9.1.

Takmer trom štvrtinám sledovaných krajín prislúcha hodnota CPI nižšia ako 5, čo nasvedčuje tomu, že väčšina štátov sveta má vážne problémy s výskytom korupcie [4]. Do tejto skupiny patrí s hodnotou 4.7 aj Slovensko. Na podobnej úrovni sa nachádza Lotyšsko, Južná Afrika a Tunisko. Pomocou tabuľky č.1 možno zhodnotiť vývoj indexu CPI Slovenska a jeho porovnanie s krajinami V4. Spomedzi krajín EÚ má nižšie hodnoty ako Slovensko už len Grécko 4.4, Bulharsko 4.0, Poľsko 3.7 a Rumunsko 3.1. Treba však dodať, že od roku 2004 sa začala hodnota CPI na Slovensku zlepšovať.

Celkovo sa dá povedať, že najvyššie hodnoty indexu CPI dosiahli hospodársky najvyspelejšie krajiny ale taktiež Čile 7.3, Uruguaj 6.4 a Barbados 6.7. Drvivá väčšina rozvojových krajín dosiahla hodnoty CPI nižšie 4.0. Patria sem aj dve členské krajiny EÚ: Poľsko a Rumunsko. Vyššie hodnoty CPI ako tieto dva štáty dosiahla napríklad Namíbia 4.1 a Poľsko predbehla aj Kolumbia 3.9 [4].

Z uvedeného vyplýva, že skutočne existuje určitý vzťah medzi celkovou ekonomickou situáciou krajiny a rozšírením korupcie. V tomto vzťahu môžeme hospodársku situáciu nahradiť aj demokraciou a všimnúť si, že aj tu existuje nepriama väzba na korupciu. Korupcia je totiž minimálne rozšírená v krajinách so stabilne fungujúcou demokraciou. Opačný stav naopak nastáva v krajinách s nedemokratickými režimami, v mnohých prípadoch až diktátorského charakteru [5].

Nevyhnutným predpokladom odstraňovania korupcie je identifikácia všetkých jej príčin a dôsledkov. Okrem ekonomických a politických súvislostí korupcie treba zohľadniť aj jemnejšie kritéria ako morálny systém a toleranciu rôznych etických hodnôt spoločnosťou. Podľa výskumu európskych hodnôt, ktorý sa uskutočnil na prelome rokov 1999 a 2000 v 32 európskych krajinách, boli občania Slovenska voči poberateľom úplatkov po občanoch Bieloruska druhí najtolerantnejší [5]. Tolerancia voči úplatkárstvu je tolerovaním podvádzania. Sú to teda postoje aj hodnoty širokej verejnosti ovplyvnené historickým vývojom, kultúrou, tradíciami a v neposlednom rade vzdelávaním, ktoré prispievajú prostredníctvom tolerancie podvodov k ich rozširovaniu.

Pre priestorové obmedzenie sa nemožno v tejto práci venovať všetkým príčinám korupcie a poukážeme preto iba na jednu z nich a to už spomínanú toleranciu voči podvádzaniu. Komparatívny výskum akademickej nečestnosti v prechodných ekonomikách a USA [2] potvrdil predpoklady o zvýšenom výskyte akademickej nečestnosti (plagiátorstvo, opisovanie a iné druhy priestupkov voči vnútorným pravidlám škôl) v postkomunistických krajinách. Podľa záverečnej správy tohto prieskumu väčšina študentov sledovaných postkomunistických krajín verí, že podvádzanie je sociálne prijateľné správanie. Zároveň z tejto správy vyplýva, že dva najdôležitejšie faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť podvádzania sú: 1.akademické výsledky a 2.osobné presvedčenie, že podvádzanie je morálne zlé. Podľa štúdie časopisu Economist je podvádzanie najhlbšie zakorenené v poľskom vzdelávacom systéme [6].

Nevyhnutné je však zdôrazniť, že tak ako sa odlišuje podvádzanie na školách medzi vyspelými štátmi a krajinami s prechodnou ekonomikou, odlišuje sa aj spôsob vyučovania, druh vedomostí, ktoré si študenti musia osvojovať a taktiež aj formy skúšania. Výsledky tejto práce sú teda adresované aj inštitúciám podieľajúcich sa na vytváraní podoby budúcej reformy školstva.

Záver

Ako už bolo povedané korupcia je patologický jav. Obrazne ju možno označiť ako spoločenskú chorobu a skôr ako chorobu liečiť je lepšie jej preventívne predchádzať. Vedieť predchádzať vzniku korupcie a morálne odsudzovanie akejkoľvek formy podvodu je obzvlášť dôležité v súčasnej dobe, kedy prípady korupcie nadobúdajú čoraz sofistikovanejšiu podobu a ich odhaľovanie je stále náročnejšie.

Pokiaľ sa tolerancii a šíreniu podvodov nezabráni už na najnižších stupňoch vzdelávacieho procesu, možno len očakávať, že sa techniky podvodov budú iba zlepšovať. To sa samozrejme prejaví na deformovaní hodnotového systému spoločnosti ako základného determinantu regionálneho rozvoja.