Na základe histórie geografie obyvateľstva a empirických analýz v najdôležitejších geografických časopisoch je možné načrtnúť 6 súčasných smerov geografických štúdií:

  1. vnútorná migrácia a rezidenčná mobilita
  2. medzinárodná migrácia, transnacionalizmus a spojenie vnútorných (interných) a medzinárodných migračných systémov
  3. asimilácia imigrantov, akulturácia a vznik etnických enkláv
  4. regionálna geografická variabilita
  5. sociálny kontext populačných procesov
  6. výskum verejnej politiky

Pozadie – história

Hoci geografi už dávno integrovali populačné charakteristiky do ich širších regionálnych štúdií, geografia obyvateľstva vznikla ako samostatný smer štúdia začiatkom 50. rokov 20. storočia. Jej vznik je prisudzovaný od roku 1953 Glennovi Trewarthaovi, prezidentovi AAG, známemu klimatológovi a populačnému geografovi. Nepáčilo sa mu zanedbávanie geografie obyvateľstva, ktorá vtedy bola začlenená do subdisciplín fyzickej a kultúrnej geografie. Navrhoval nové trojité členenie geografie na obyvateľstvo, fyzický svet a kultúrnu krajinu.

Viditeľnosť geografie obyvateľstva

Na základe tradície S. E. Whitea analýzy geografie obyvateľstva a jej prínosov pre disciplínu sa vytvoril prehľad zo zdrojov „Annals“ a „Professional Geographer“ z obdobia 1990-1998. V prvom prípade sa geografii obyvateľstva venuje len 7,5 % článkov, v druhom prípade 13,6 %. Počet populačných geografov v Asociácii amerických geografov (AAG) je 329 z 6910 (4,8 %).

Dôležitým míľnikom v geografii obyvateľstva bolo založenie časopisu Internationa Journal of Population Geography v roku 1994. Je to prvý časopis s úlohou priblížiť geografiu obyvateľstva, spojiť práce plánovačov obyvateľstva a lekárov a sociálnych vedcov so záujmom o obyvateľstvo, poskytnúť priestor pre odbornú debatu o metodologických a teoretických otázkach týkajúcich sa geografie obyvateľstva, atď.

Výskumné témy

I. Vnútorná (interná) migrácia a priestorová mobilita

Už od počiatkov štúdium pohybu obyvateľstva formovalo intelektuálne jadro geografie obyvateľstva, pretože migrácia je vo svojej podstate demografická udalosť ako aj geografický proces. Súčasné štúdium migrácie zosobňujú:

  1. pôsobenie ekonomickej reštrukturalizácie na migračné vzory a procesy
  2. pôsobenie demografických cyklov na miery migrácie a časový priebeh
  3. zjednotenie migrácie a rezidenčnej mobility do celoživotnej perspektívy
  4. etnografické prístupy k migrácii

II. Medzinárodná migrácia

Rozsah medzinárodnej migrácie v poslednej dobe vzrástol kvôli globalizácii medzinárodnej ekonomiky, rozširovaniu regionálnych ekonomických a demografických rozdielov, rozširovaniu sociálnych sietí spájajúcich krajiny a komunity, pád ZSSR a rastúce etnické a územné konflikty.

III. Asimilácia imigrantov a prispôsobenie a vznik etnických enkláv

Podľa výskumov Allena a Turnera (1996) sa zistilo, že členovia etnických skupín narodení v USA sú omnoho viac rozptýlení ako imigranti. Čerství imigranti s veľkou pravdepodobnosťou budú žiť v etnických zoskupeniach ako tí, čo prišli skôr. Títo noví imigranti žijúci v etnických zoskupeniach neovládajú dobre angličtinu, majú horšie vzdelanie a nižší príjem ako tí žijúci mimo takýchto zoskupení.

Proces prispôsobenia je ovplyvnený osobnými charakteristikami, kultúrnym pozadím, dôvodom k migrácii, dostupnosťou sociálnych služieb a práce.

IV. Regionálna demografická variabilita

Geografia obyvateľstva pokračuje v opise a vysvetľovaní regionálnych vzorov demografických odlišností zahŕňajúcich štúdium mier pôrodnosti a úmrtnosti a iné. Žiadny aspekt demografických charakteristík neupútal v posledných rokoch pozornosť tak ako geografické aspekty starnutia obyvateľstva s dôsledkami na zdravotnú starostlivosť, sociálnu bezpečnosť a penzie, rozsah miestnych služieb a na výhľady do budúcnosti.

V. Sociálna teória a populačné procesy

Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola geografia obyvateľstva kritizovaná pre nedostatok širších debát humánnej geografie, hlavne o sociálnej teórii a rodovým otázkam. Začlenenie sociálnej teórie do geografie obyvateľstva si vyžaduje výskum alternatívnych prístupov k štúdiu migrácie a taktiež zaradenie nového subjektu do výskumného poľa. Medzi ďalšie teórie začleňované do geografie obyvateľstva patrí aj štrukturačná teória s možnosťou spájať štruktúrne a behaviorálne prístupy.

VI. Geografia obyvateľstva a verejná politika

Populační geografi sa venujú výskumným otázkam, ktoré ovplyvňujú verejnú politiku v lokálnej, na regionálnej a národnej úrovni. Väčšina týchto prác sa nezverejňuje v odborných knihách ani časopisoch, ale majú podobu neformálnych správ o populačných zmenách pre lokálne a regionálne plánovacie inštitúcie, v podobe rôznych populačných projekcií a iné.

Záver - Perspektívy

Strategické možnosti pre geografiu obyvateľstva spočívajú vo vyhľadávaní nových rýchlo rastúcich smerov výskumu. Inými slovami hľadať skôr smerom von ako do vnútra. Medzi takéto smery výskumu patrí oblasť environmentálnej geografie. Dynamicky rastúca disciplína zodpovedá národným požiadavkam pre užšiu spoluprácu medzi vedou a sociálnou vedou. Napriek tomu, že obyvateľstvo je jadrom väčšiny environmentálnych problémov, populační geografi venujú týmto otázkam málo pozornosti spojenej s nedostatočnou spoluprácou s fyzickými geografmi. Geografia obyvateľstva by mala byť lídrom vo využívaní GIS v riešení podstatných výskumných otázok.

Významný potenciál je spojený s budovaním pevnejších vzťahov s rozvíjajúcou sa geografickou GIS-komunitou. Populační geografi len pomaly integrujú geografické informačné analýzy do svojich štúdií.

Nakoniec, geografia obyvateľstva by sa mala zaoberať rastúcim záujmom o rodové otázky, rasizmus, vekovú diskrimináciu a o triedne konflikty.