Otázky rozvoja spoločnosti v súčasnosti rezonujú stále častejšie aj v našej spoločnosti, či už je to v dôsledku zvýšenej občianskej angažovanosti alebo rastúceho záujmu médií o tento problém. V súvislosti s rozvojom spoločnosti sa často spomína populárny pojem „trvalo udržateľný“ („sustainable“) ako vhodné riešenie zabezpečenia životných potrieb obyvateľov a ochrany, či zachovania (conservation) ekosystémov zároveň.

Práve trvalo udržateľný rozvoj (TUR) vo viacerých prípadoch reaguje na problémy globalizmu prostredníctvom regionalizmu. Naopak, pri riešení lokálnych problémov často využíva dosah globalizácie. Tým tvorí akýsi most medzi týmito dvoma zdanlivo protikladnými smermi rozvoja spoločnosti. Na tomto mieste si však dovolím spraviť trochu poriadku v pojmoch. Pojem „globalizmus“ chápeme v zmysle „globalizácie“, čo je širšie zaužívaný pojem a preto ho budem používať aj ja v mojom príspevku. Následne, pojem „regionalizmus“ nemôžme zameniť za „regionalizáciu“, viacerí autori však v tomto zmysle používajú výraz „lokalizácia“. Keďže tieto procesy považujem skôr za trendy ako smery rozvoja, zdá sa mi takéto označenie adekvátnejšie.

Ozrejmime si, čo sa skrýva pod tajuplným pojmom globalizácia. Prejavom globalizácie môže byť, keď si japonský turista v talianskej reštaurácií v Londýne objedná nemecké pivo a donesie mu ho Ind. Príčinou globalizácie je okrem trhovej ekonomiky rýchly tok informácií a vplyv nadnárodných korporácií. Peter Mederly považuje za tri hlavné aspekty globalizácie - voľný obchod tovaru a služieb, medzinárodný tok kapitálu a globálne environmentálne problémy. Naopak, hlavnými aspektami lokalizácie sú podľa neho decentralizácia politickej moci a urbanizácia. Na politickej a inštitucionálnej úrovni sa v súlade s globalizačnými procesmi vyvinuli rôzne nadnárodné korporácie, medzinárodné politické aj mimovládne organizácie a združenia, kým v súlade s lokalizačnými procesmi pôsobia početné miestne združenia, iniciatívy, nadácie, či samosprávy.

Hoci globalizácia ako taká nehodnotí, čiže je neutrálna a iba vytvára predpoklady, v súčasnosti sa často chápe v zmysle šírenia akejsi uniformnej, euroamerickej kultúry do okolitého sveta a to aj na miesta, kde rozvracia miestne štruktúry a tradície. Ide teda prevažne o jednosmerný proces, ktorého symbolom sa stáva Coca-cola či McDonald’s. Toto šírenie pseudokultúry spôsobuje technologický a ekonomický náskok krajín západu a šírenie vraj univerzálnych hodnôt demokracie aj na miesta, kde nemá tradíciu. A tak hocako dobrý úmysel ukázať miestnemu ľudu hodnoty slobody a demokracie, v mnohých prípadoch sa ukazuje ako nežiadúci import cudzej kultúry.

Peter Mederly následne vyčleňuje 6 základných globálnych problémov ako dôsledkov doterajšieho vývoja:

  1. Environmentálne problémy: tu vyčleňuje prírodné hazardy a riziká súvisiace s prirodzenými procesmi ako zemetrasenia, sopečnú činnosť, klimatické extrémy, tornáda, dezertifikáciu na jednej strane a človekom vytvorené hazardy a riziká, kam zaraďuje fyzickú devastáciu krajiny, znečisťovanie zložiek prostredia, ochudobňovanie biodiverzity a vyvolané procesy klimatických zmien
  2. Problémy chudoby, nepriaznivého stavu a vývoja ekonomiky a zadĺženosti krajín: tu zdôrazňuje najmä prehlbujúce sa rozdiely v bohatstve nielen medzi krajinami „bohatého Severu“ a „chudobného Juhu“, ale aj v rámci jednotlivých krajín. Za najzadĺženejšie krajiny sveta považuje Brazíliu, Mexiko, Čínu, Indonéziu a Argentínu
  3. Demografické problémy: popisuje protikladné procesy expanzívneho rastu populácie v istých regiónoch ako JZ Ázia na jednej strane a procesy starnutia a stagnácie či úbytku populácie v rozvinutých krajinách na strane druhej
  4. Problémy zdravia a výživy obyvateľov: napriek rapídnemu zlepšovaniu zdravotníckej starostlivosti v rozvojových krajinách spomína obrovský rozdiel v dĺžke života rôznych krajín (78 rokov v rozvinutých krajinách, 52 rokov v rozvojových), ako aj vysokú mieru kojeneckej úmrtnosti, šírenie AIDS, nedostatočnú úroveň výživy a prístup k pitnej vode
  5. Problémy vzdelanosti a sociálneho rozvoja obyvateľov: okrem nedostatočnej gramotnosti a zlých sociálnych istôt uvádza nerovnoprávne postavenie oboch pohlaví a ohrozenie etnickej a kultúrnej diverzity ľudstva
  6. Problémy násilia a malej bezpečnosti ľudstva: popri autokratických režimoch spomína vzrast kriminality vo svete v 20. storočí. Obchod s drogami predstavuje asi 8% objemu svetového obchodu a rozsah „prania peňazí“ 2-5% svetového produktu. Od 2. svetovej vojny sa odohralo viac ako 200 vojnových konfliktov. Terorizmus, obchod so zbraňami a s narkotikami

Zrejme najkontroverznejšou oblasťou globalizácie sú jej ekonomické dôsledky. Petr Kužvart uvádza, že vo svete existuje asi 40 000 nadnárodných korporácií, ktoré pružne presúvajú svoje aktivity a kapitál do krajín, kde majú najvýhodnejšie podmienky. Vo veľkom využívajú nedostatočnú legislatívu v otázke ochrane prírody či ľudských práv a pracovných podmienok a usilujú sa o maximálne stlačovanie miezd, prechod na čiastočnú zamestnanosť, či nahradzovanie ľudskej práce strojmi.

Sociológ Ralf Dahrendorf popisuje dopady takéhoto správania sa spoločností takto:

  1. Konkurencieschopnosť na zglobalizovanom trhu vyžaduje znižovanie nákladov na prácu, teda redukciu počtu zamestnancov a miezd
  2. Znižovanie miezd znižuje daňový výnos využiteľný na služby sociálneho štátu
  3. Nižšie a stredné príjmy stagnujú alebo dokonca klesajú, ale prudko rastú špičkové príjmy, nožnice príjmov sa roztvárajú
  4. Na dne spoločnosti narastá vrstva vylúčených, diskvalifikovaných, často prekračujúca 10% obyvateľstva

Vzhľadom na hroziace ekonomické, sociálne, kultúrne a environmentálne problémy ako dôsledky globalizácie pozorujeme trendy lokalizácie a sebestačnej spoločnosti. Na politickej úrovni ide o decentralizáciu a vznik regionálnych samospráv – riadenie sa dostáva bližšie k občanovi. Na mimovládnej úrovni sa jedná o rôzne organizácie a nadácie pôsobiace v lokalitách či regiónoch, alebo celkom neformálne komunity, často snažiace sa o blízky kontakt s prírodou, vyznávajúce tradičné hodnoty a snažiace sa o čo najväčšiu mieru sebestačnosti, pomocou permakultúrneho poľnohospodárstva či bezpeňažnej výmeny.

Boris Merhaut spomína aj netradičný spôsob odmietnutia globálneho finančného systému pomocou alternatívneho systému LETS (Local exchange Trading Systems). Ide o koncept lokálnej meny často založenej na jednotke ako hodina práce, ktorú používajú obyvatelia istej obce. Kým poprední ekonómovia tento systém zatracujú, jeho stúpenci vyzdvihujú jeho dôsledky ako zvýšený stupeň solidarity, sebestačnosti, žiadneho rizika inflácie a zábavu. Takýto systém funguje aj v niekoľkých malých lokalitách na Slovensku. Treba však dodať, že je málo pružný, obmedzuje kontakt s okolitým svetom a napokon, jeho používatelia sa občasnému používaniu bežných peňazí nevyhnú.

Petr Jelínek pripomína riziko, ktoré so sebou nesú centralizované rozvojové projekty. Často sa v nich zabúda na skúsenosti a záujmy miestnych ľudí. Preto vyzdvihuje skôr posilňovanie miestnej občianskej spoločnosti a presadzovanie trvalo udržateľného života pomocou lokálnych hnutí.

Na oficiálnejšej úrovni evidentne vzrastá význam regiónov – vyzdvihujú sa tradície a špecifiká regiónu, upevňuje sa jeho identita, hľadá sa genius loci miesta, tvoria sa cezhraničné regióny. Dáva sa skôr dôraz na historické a prírodné danosti regiónu ako na umelé administratívne hranice.

Odporúčané weby