Uzatvorenie Všeobecnej dohody o obchode so službami GATS (General Agreement on Trade with Services) na pôde Svetovej obchodnej organizácie WTO (resp. jej predchodcu Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT) je jedným z najdôležitejších úspechov Uruguajského kola rokovaní.
Dohoda GATS, ktorá vstúpila do platnosti v januári 1995, je založená na podobných cieľoch ako Všeobecná dohoda o clá a obchode GATT, ktorá sa týka tovarov: zabezpečenie predvídateľného systému pravidiel medzinárodného obchodu, zabezpečenie rovného a nediskriminačného zaobchádzania so všetkými účastníkmi trhu, stimulácia hospodárskych aktivít, či podporovanie obchodu a rozvoja pomocou progresívnej liberalizácie.
Existujú 3 hlavné faktory, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri formovaní Dohody GATS:
- Vytvorenie multilaterálneho systému pravidiel a princípov, zameraných na progresívne otváranie obchodu so službami, ako prostriedku na zabezpečenie expanzie služieb.
- Uznávanie práva členských krajín WTO regulovať poskytovanie služieb s cieľom zabezpečiť plnenie zámerov vlastnej hospodárskej politiky.
- Snaha pomôcť rozvojovým krajinám zvýšiť a skvalitniť ich účasť na svetovom obchode
Dohoda GATS obsahuje ciele a použité definície, základné, ale aj špecifické povinnosti a ustanovenia, ktoré sa aplikujú pri všetkých, resp. jednotlivých sektoroch služieb.
V rámci Uruguajského kola rokovaní GATT (1986-1994) zmluvné strany GATT naštartovali prvotné rokovania o liberalizácii obchodu so službami (Všeobecná dohoda o obchode so službami GATS). Nešlo však o otváranie sektorov služieb v pravom zmysle slova, ale išlo skôr o premietnutie vtedajšieho stavu do oficiálnych listín špecifických záväzkov. V rámci týchto oficiálnych listín sa krajiny zaviazali, že nebudú v obchode so službami zavádzať väčšie prekážky, ako uviedli v svojich listinách.
Členské krajiny sa mohli rozhodnúť, ktoré služby ponúknu pre počiatočnú liberalizáciu a aké obmedzenia v prístupe na trh (otázka umožnenia a podmienok vstupu zahraničnej konkurencie na domáci trh) alebo v národnom zaobchádzaní (otázka rovnakého zaobchádzania s domácimi aj zahraničnými subjektami) si chcú dočasne ponechať. Krajina má teda možnosť zohľadniť svoje ciele a zámery pri prijímaní záväzkov. Dohoda GATS nepredpisuje množstvo, úroveň, či sektorový rozsah prijímaných záväzkov. Na druhej strane majú krajiny samozrejme možnosť poskytnúť liberálnejší prístup na svoj trh, než k akému sa oficiálne zaviazali v listinách.
Listiny špecifických záväzkov rozlišujú 4 hlavné spôsoby poskytovania služieb:
- Cezhraničné poskytovanie služieb t.j. "dodávka cez hranicu" Služby poskytované z územia jednej členskej krajiny WTO do druhej členskej krajiny (napr. bankové služby, či služby architektov uskutočňované prostredníctvom telekomunikačnej siete, či pošty). Iba služba prechádza cez hranicu, t.j. nedochádza k pohybu fyzických osôb.
- Spotreba v zahraničí. Spotrebiteľ z jednej členskej krajiny sa presunie do druhej členskej krajiny, aby tam spotrebúval služby (napr. cestovný ruch).
- Komerčná prítomnosť. Poskytovateľ služieb z jednej členskej krajiny si založí zastúpenie na území druhej členskej krajiny, včítane kúpenia/prenajatia pozemkov a budov s cieľom poskytovať služby (zakladanie právnických osôb, pobočiek, dcérskych spoločností, napr. bankové služby poskytované etablovanými zahraničnými bankami).
- Pohyb samostatných fyzických osôb poskytujúcich služby, pohyb vnútropodnikových pracovníkov. Pohyb (a pôsobenie) samostatných, nezávislých fyzických osôb z jednej krajiny do druhej krajiny s cieľom poskytovať služby (napr. služby konštrukčné, poradenské, vzdelávacie), resp.
Pohyb (a zamestnávanie) cudzích štátnych príslušníkov pracujúcich pre zahraničnú firmu etablovanú v Slovenskej republike (výkonní pracovníci, experti, špecialisti, ...).
Medzi základné princípy GATS patrí:
- doložka najvyšších výhod DNV
- doložka národného režimu
- transparentnosť
- nestrannosť národných predpisov
- progresívna liberalizácia pomocou ďalších rokovaní
- odstránenie prekážok prístupu na trh
Doložka najvyšších výhod znamená, že daná členská krajina je povinná zaobchádzať zo zahraničnými poskytovateľmi služieb z jednej členskej krajiny WTO nie menej priaznivo, ako zaobchádza z poskytovateľom služieb z akejkoľvek inej krajiny. Tento princíp sa aplikuje aj v prípade, že daná krajina neprijala v danom sektore služieb žiadne záväzky.
Odchýlka od tohto princípu je možná výlučne v rámci listiny MFN výnimiek. Existujúce výnimky nemajú byť v platnosti viac ako 10 rokov, pričom opodstatnenosť ich trvania sa preveruje. Nové výnimky z doložky najvyšších výhod nie je možné zavádzať.
Doložka národného režimu (tzv. národné zaobchádzanie) znamená, že daná členská krajina je povinná zaobchádzať so zahraničnými poskytovateľmi služieb nie menej priaznivo, ako s domácimi poskytovateľmi služieb a to do takej miery, do akej sa zaviazala v svojej listine špecifických záväzkov.
Prístup na trh znamená, že daná členská krajina je povinná otvoriť domáci trh zahraničnej konkurencii minimálne do takej miery, do akej sa zaviazala v svojej listine špecifických záväzkov. Ide o záruku určitej otvorenosti domáceho trhu.
Dohoda GATS umožňuje členským krajinám odchýliť sa od uvedených princípov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany verejnej morálky, verejného poriadku, či na zabezpečenie ochrany života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín.
Vďaka vzájomnému prijímaniu záväzkov (princíp doložky najvyšších výhod a doložky národného režimu) je možné podporiť rozvoj multilaterálneho obchodného systému formou odstraňovania diskriminačných obchodných prekážok. V prípade vzniknutých sporov je možné tieto spory riešiť na základe spoločne dohodnutých postupov na rozdiel od neefektívneho systému riešenia sporov unilaterálnymi činmi založených na veľkosti krajín, či politickej sile.
Členská krajina WTO je povinná umožniť iným členským krajinám vstup na domáci trh a národné zaobchádzanie iba v prípade, ak sa k tomu výslovne zaviazala v rámci svojej listiny špecifických záväzkov. Ak sa krajina zaviazala k otvoreniu konkrétneho sektora, je povinná umožniť nediskriminačný prístup zahraničnej konkurencie na domáci trh podľa miery svojho záväzku. Ak sa krajina nezaviazala k otvoreniu daného sektora, je otázka otvorenia daného sektora výlučne v rukách danej krajiny. Na druhej strane je však v rámci doložky najvyšších výhod krajina povinná poskytnúť úplne rovnaké zaobchádzanie každej členskej krajine aj v prípade, že sa k otvoreniu daného sektoru nezaviazala.
Listiny špecifických záväzkov automaticky neodrážajú plne skutočný stav otvorenosti danej krajiny, ale iba odrážajú záväzky, ku ktorým sa daná krajina oficiálne zaviazala, t.j. krajina je povinná dodržiavať minimálne takú úroveň otvorenosti, aká je stanovená v jej listine špecifických záväzkov.
Člen WTO je povinný povoliť tok kapitálu plynúci z poskytnutia týchto služieb a nesmie diskriminovať zahraničných poskytovateľov služieb napr. formou limitovania počtu poskytovateľov služieb, celkovej hodnoty transakcií v službách, celkového počtu operácií v službách alebo celkového množstva výroby a výkonov v službách, celkového počtu fyzických osôb, ktoré môžu byť zamestnané v príslušnom sektore, obmedzenia vyžadujúceho špecifické druhy právnických subjektov, prostredníctvom ktorých môže dodávateľ služby dodávať služby alebo limity ohľadne výšky zahraničnej účasti na danej spoločnosti.
Listiny špecifických záväzkov sú rozdelené na horizontálnu (všeobecnú) a špecifickú časť (jednotlivé sektory služieb). Horizontálna časť sa týka opatrení, ktoré ovplyvňujú poskytovanie všetkých druhov služieb (získavanie nehnuteľností, rámcové pravidlá pre pohyb fyzických osôb poskytujúcich služby, zdaňovanie, subvencie, ...). Špecifická časť je rozdelená do 12 sektorov služieb podľa klasifikácie OSN, tzv. CPC (Central Product Classification): obchodné, komunikačné, stavebné, inžinierske, distribučné, vzdelávacie, environmentálne, finančné, zdravotné, sociálne, turistické, rekreačné, športové a dopravné služby.
Obchodné služby
- profesionálne služby (napr. právnické, účtovnícke, auditorské služby a služby daňového poradenstva, architektonické služby (urbanistické a architektúra krajiny); inžinierske a integrované inžinierske služby, lekárske, dentálne a veterinárne služby a ostatné profesionálne služby
- počítačové a im príbuzné
- služby výskumu a vývoja
- realitné služby
- služby nájmu a prenájmu bez operátorov, vrátane služieb vzťahujúcich sa k lodiam, lietadlám a ostatným dopravným zariadeniam
- ostatné obchodné služby (inzertné, marketingové, manažérske, konzultačné, technické testovanie a analýza, služby vzťahujúce sa k poľnohospodárstvu, lesníctvu, lovu, rybolovu, ťažbe, výrobe a distribúcii energie, umiestňovanie personálu, fotografovanie, vydavateľstvo, konferenčné služby, ai.)
Posturuguajské rokovania WTO
Počas Uruguajské kola GATT sa členské krajiny dohodli, že budú pokračovať v liberalizácii vybraných sektorov služieb (základné telekomunikácie, finančné služby, námorná preprava). Táto liberalizácia umožnila výraznejšie otvorenie krajín v daných sektoroch. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti finančných služieb a základných telekomunikácií, pričom čiastočný pokrok sa dosiahol v oblasti pohybu osôb poskytujúcich služby. V oblasti liberalizácie námornej prepravy sa nepodarilo dosiahnuť želaný pokrok.
GATS 2000
Na podnet Ministerskej konferencie v Seattli v roku 1999 a v nadväznosti na záväzok prijatý počas Uruguajského kola GATT sa 1.1.2000 začali rokovania o ďalšej výraznej liberalizácii širokého spektra služieb, pričom práve tieto rokovania predstavujú najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť. Boli dohodnuté ciele, rozsah a zameranie ďalších negociácií, ako aj presný časový harmonogram:
1.1.2000 naštartovanie nových rokovaní o liberalizácii služieb
Členské krajiny začali ostatným členským krajinám predkladať návrhy na liberalizáciu jednotlivých sektorov služieb, pričom bolo podaných viac ako 150 liberalizačných návrhov. Tieto návrhy zdôrazňujú význam konkrétnych sektorov služieb, identifikujú existujúce prekážky v danom sektore služieb a navrhujú riešenie týchto obmedzení.
28.3.2001 prijatie pravidiel pre negociácie v sektore služieb
Členské krajiny sa dohodli na cieľoch, rozsahu a zameraní ďalších rokovaní.
9.-13.11.2001 IV. Ministerská konferencia WTO v Dohe, Katar
Konferencia v Dohe bola úspešná, nakoľko krajiny prijali ministerskú deklaráciu, ktorou sa zaviazali pokračovať v procese reforiem a liberalizácie. Rokovania v oblasti služieb boli označené za najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť, nakoľko už dávno pred IV. Ministerskou konferenciou boli dohodnuté ciele, rozsah a zameranie ďalších negociácií. Na ministerskej konferencii v Dohe boli ďalej prijaté presné pravidlá a časové rámce pre prebiehajúce rokovania
30.6.2002 predloženie liberalizačných žiadostí voči ostatným členským krajinám WTO
Členské krajiny mali právo predložiť do 30.6.2002 voči inej konkrétnej členskej krajine WTO svoje žiadosti o liberalizáciu konkrétnych sektorov služieb. Napriek stanoveniu dátumu je však možné podávať liberalizačné žiadosti aj v neskoršom období. Slovenská republika predložila svoje žiadosti voči 3 krajinám, pričom voči Slovenskej republike bolo smerovaných 6 žiadostí.
31.3.2003 predloženie ponúk na liberalizáciu
Do 31.3.2003 by mali členské krajiny WTO predložiť počiatočnú ponuku svojej novej verzie listín špecifických záväzkov, ktorá by odrážala priebeh bilaterálnych rokovaní uskutočnených po 30. júne 2002.
10.-14.9.2003 Ministerská konferencia WTO v Cancúne, Mexiko
V poradí už 5. Ministerská konferencia WTO (najvyšší orgán WTO) bude mať na programe okrem iného aj posúdenie a analýzu vývoja rokovaní v oblasti služieb.
1.1.2005 Zavŕšenie rokovaní o liberalizácii služieb.
Záväzky prijaté v rámci bilaterálnych rokovaní môžu vstúpiť do platnosti aj skôr, a to na princípe predbežného uplatňovania.
Slovenská republika v rámci rokovaní o liberalizácii služieb navrhuje nasledovný postup:
- rokovania by mali zahŕňať všetky sektory a spôsoby dodávok služieb,
- odstránenie horizontálnych prekážok pre niekoľko sektorov naraz (napr. obmedzenia pri získaní väčšinového podielu v akciových spoločnostiach alebo iných obchodných spoločnostiach, zjednodušenie požiadaviek na dlhodobý pobyt, vzájomné uznávanie kvalifikácie),
- ukončenie prác na pravidlách týkajúcich sa ochranných opatrení, subvencií a verejného obstarávania,
- zjednodušenie a zjednotenie zápisu rozsahu liberalizácie jednotlivých druhov služieb.
Bilancia služieb vybraných tranzitívnych krajín (v mil. USD)
Krajina služby / export / import/ Rozdiel
Bulharsko 1 786 1 471 315
Česká republika 6 926 5 828 1 098
Estónsko 1 490 918 572
Maďarsko 5 650 4 266 1 384
Lotyšsko 1 092 786 306
Litva 1 024 689 335
Poľsko 8 426 7 081 1 345
Rumunsko 1 365 1 785 -420
Slovensko 1 899 1 844 55
Slovinsko 1 899 1 535 364
Zdroj: Balance of Paymests Statistics Yearbook, IMF