Uznávajúc význam obchodu pre ekonomický rast sa vlády dohodli na obmedzení svojho práva jednať jednostranne, teda nejednať bez konzultácie s ostatnými štátmi, v otázkach obchodnej politiky a podpísali Všeobecnú dohodu o clách a obchode, ktorá sa stala základným dokumentom v oblasti medzinárodného obchodu. Cieľom GATT je znížiť mieru ochranných obchodných opatrení a zaistiť poctivé a rovnocenné obchodné dohody medzi štátmi. Uplatňovanie GATT prispelo ku konsolidácii svetového obchodu, k zastaveniu ochranárskych tendencií, uvádzaných do praxe pred 2. svetovou vojnou, a k podstatnému zníženiu ciel ako aj k postupnému odstraňovaniu netarifných prekážok v celosvetovom meradle. Od roku 1947 bolo dokončených osem kôl jednaní.

Jednania v rámci GATT:

  • 1947 Ženevské kolo
  • 1949 Annecy, Francúzsko
  • 1950-51 Torquay, Veľká Británia
  • 1956 Ženeva
  • 1960-62 Dillonovo kolo
  • 1964-97 Kennedyho kolo
  • 1973-79 Tokijské kolo
  • 1986-94 Uruguajské kolo

Posledné, ôsme kolo mnohostranných obchodných rokovaní, nazývané Uruguajské kolo, bolo zahájené roku 1986 na Ministerskom zasadnutí zmluvných strán GATT v Punta del Este, Uruguaj.

Závermi ministerskej deklarácie prijatej v Punta del Este sa stanovilo pre nasledujúce obdobie riešiť dve zásadné oblasti. Cieľom prvej oblasti bolo dosiahnuť podstatné zníženie colných taríf, zabezpečiť odstránenie netarifných prekážok v obchode, odstránenie podpôr v poľnohospodárstve, odstrániť bilaterálne dohodnuté kvantitatívne obmedzenia v textile a zvýšiť právnu istotu pre novú úroveň v prístupoch na trhy, ako aj sprísniť a rozšíriť pravidlá a postupy GATT. V druhej oblasti sa stanovili ciele na riešenie problematiky v obchode so službami. Týmto sa hlavne sledovalo odstránenie existujúcich bariér v obchode so službami.

Princípy stanovené v ministerskej deklarácii z Ministerského zasadnutia v Punta del Este sa napĺňali postupne v priebehu mnohostranných obchodných rokovaní medzi zmluvnými stranami GATT. Tieto rokovania trvali celých 7 rokov až sa dospelo k takým záverom, ktoré boli v decembri 1993 prijaté konsenzom medzi všetkými zmluvnými stranami. Závery sú spracované v Záverečnom dokumente z Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní.

Záverečný dokument Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní pozostáva z troch častí, ktoré tvoria jeden celok. Obsahuje tiež dva dôležité doplnky. Prvým je, že výsledky bilaterálnych rokovaní o prístupe na trh, v rámci ktorých boli prijaté viazané záväzky znížiť alebo odstrániť špecifické tarifné a netarifné bariéry v obchode, sú zaznamenané i v národných Listinách colných koncesií. Druhým doplnkom je, že boli dohodnuté počiatočné záväzky v liberalizácii obchodu so službami, v súlade s novou Všeobecnou dohodou o obchode so službami . Aj tieto záväzky sú uvedené v národných Listinách počiatočných záväzkov v obchode so službami. Prvú časť tvorí Záverečný akt. V druhej časti je Dohoda zakladajúca Svetovú obchodnú organizáciu. V tretej časti sú ministerské rozhodnutia a prehlásenia.

Najvýznamnejšou je dohoda, ktorou sa zakladá nová svetová inštitúcia - Svetová obchodná organizácia. Vznikom tejto organizácie sa mení zmluvný vzťah ku GATT na členstvo v organizácii. Základom celého právneho a inštitucionálneho rámca tejto organizácie sú princípy GATT. Zástupcovia zmluvných strán GATT, ktoré ukončili vzájomné rokovania k Listinám colných koncesií a k počiatočným záväzkom v obchode so službami a súhlasili s princípmi zakotvenými v Záverečnom dokumente, sa zišli 15.4.1994 na Ministerskej konferencii v Merrakeshi (Maroko). Odsúhlasili zriadenie Svetovej obchodnej oranizácie.

Kľúčové články GATT

Nediskriminácia

Články 1 a 3 sú základnými kameňmi princípu nediskriminácie. Inými slovami zákaz diskriminácie dovozov voči domácej produkcii alebo medzi jednotlivými dovozmi. To neznamená, že dovozy nemôžu byť obmedzované, ale pravidlá uplatnené na výrobok z dôvodov ochrany domáceho obyvateľstva alebo životného prostredia musia byť dôsledne aplikované na dovozy i na domácu produkciu

Zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod predstavuje nediskriminačný prístup ku každému výrobku bez ohľadu na to, od ktorého člena tento výrobok pochádza. Vylučuje uprednostňovanie a stanovuje, že všetci členovia musia zaobchádzať s ostatnými ako by išlo o ich najdôležitejšieho obchodného partnera. Doložka najvyšších výhod je základným princípom GATT.

Podľa princípu národného zaobchádzania sa na dovezené tovary nesmú vzťahovať žiadne pravidlá či uvaliť dane a poplatky, ktoré by mali za ciel chrániť domácu produkciu. Dovezené tovary nesmú priamo či nepriamo podliehať opatreniam, ktoré by boli prísnejšie než opatrenia pre domáce výrobky.

Výnimky

GATT je niekedy prezentovaná ako zákaz akýchkoľvek obchodných bariér, či už z dôvodov ekologických, sociálnych alebo iných. Ale článok 20 umožňuje prijať opatrenia na ochranu zdravia, či života ľudí alebo rastlín alebo na zachovanie vyčerpateľných prírodných zdrojov, pokiaľ sú také opatrenia spojené s obmedzením domácej produkcie či spotreby.

Štát teda môže prijať voči dovozu rovnaké opatrenia, ktoré uplatňuje na domácu produkciu a môže prijať opatrenia na ochranu verejného zdravia či životného prostredia pre vlastné výrobné procesy. Nemôže však podniknúť jednostranné kroky proti výrobným procesom iných krajín a nemôže zaobchádzať s dovezenými produktmi inak ako s domácimi.

Antidumping

V článku 6 je zhrnutý priamy postup proti dumpingu. Je možné zaviesť vyrovnávajúce opatrenia (obvykle clá) proti dovozu dumpingových výrobkov, tj. výrobkov za „nižšiu než normálnu cenu“. Keďže „normálne ceny“ možno len ťažko určiť, počítajú sa alternatívnou metódou určenia dumpingu, ktorá pracuje s vykonštruovanou hodnotou výrobku a ktorá tiež počíta s nákladmi výroby vo vyvážajúcej krajine a s rozumným navýšením o predajné náklady a zisk.
Antidumpingové opatrenia sa však nevzťahujú na poľnohospodárske výrobky.

Dotácia

Zmluvné strany by sa mali vyhnúť použitiu dotácii exportu primárnych výrobkov. Ak však zmluvné strana priamo alebo nepriamo prizná niektorú z foriem dotácií za účelom zvýšenia exportu primárneho produktu zo svojho územia, nesmie túto dotáciu použiť spôsobom, ktorý by viedol k jej väčšiemu ako spravodlivému podielu na svetovom obchodnom vývoze daného produktu.

Regionálne dohody

Článok 24 umožňuje výnimku z princípu poskytnutia najvyšších výhod za účelom vytvorenia colných únií a zón voľného obchodu.

Zvláštne zaobchádzanie

Viac ako dve tretiny členov WTO tvoria rozvojové krajiny. Preto sa existujú rôzne ustanovenia pre najzaostalejšie krajiny. Majú formu rôznych časových rámcov pre implementáciu záväzkov WTO a niekedy rôznych úrovní obchodných výhod.

Listina colných koncesii

Záväzok člena týkajúci sa výšky cla na príslušný výrobok v Listine môže byť vykonaný buď vo forme viazanej alebo neviazanej. Pri viazanej výške cla sa člen zaväzuje, že dovozné clá bude uplatňovať maximálne do výšky uvedenej v Listine. Záväzok vo forme neviazanej výšky cla umožňuje, aby člen v prípade potreby kedykoľvek zvýšil clo a túto skutočnosť len oznámil, bez rokovaní s ostatnými členmi a bez poskytnutia protikoncesie. Listina predstavuje i ďalšie záväzky týkajúce sa odstránenia netarifných opatrení a tiež špecifické záväzky z oblasti poľnohospodárstva.