2 1 1 1 1 1 Rating 2.00 (1 Vote)

Úroveň služieb je najlepším meradlom ekonomickej vyspelosti každého štátu. Zabezpečujú denné potreby obyvateľstva a sú aj úzko späté s cestovným ruchom (ubytovanie, stravovanie, obchod). Služby sú druhou ekonomickou činnosťou poskytovania užitočného efektu svojím priebehom vo výrobnej sfére a vo sfére obehu a spotreby. V oblasti spotreby môžu uspokojovať potreby celej spoločnosti (štátna správa, obrana, bezpečnosť ) alebo jednotlivcom (služby obyvateľstvu).

Podľa využívania služieb je možné posudzovať životnú úroveň obyvateľstva. Vo vyspelých krajinách zamestnávajú rôzne formy služieb viac než 50% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Komplex zariadení, ktoré zabezpečujú v danom regióne alebo sídle predpoklady pre poskytovanie služieb, súhrne nazývame infraštruktúra.

Služby tvorí:

  • sociálna starostlivosť
  • zdravotnícka starostlivosť
  • školstvo
  • finančníctvo
  • administratíva
  • maloobchod
  • zahraniční obchod
  • ubytovanie a stravovanie
  • telovýchova
  • rekreácia

V službách býva veľká potreba ľudskej práce. Niektoré sú nezárobkové (zabezpečuje ich rozpočet štátu, obcí či ďalších inštitúcií), iné zárobkové (finančníctvo, kúpeľníctvo )

Každý okruh služieb je charakterizovaný špecifickou sústavou zariadení s rôznou úrovňou vybavenosti a rôznou klientelou. Hustota a veľkosť obslužných zariadení odpovedá počtu užívateľov a frekvenciou ich návštev. Dopyt po službách výrazne ovplyvňuje hustota zaľudnenosť, veľkosť sídiel a životná úroveň obyvateľstva. Ponuka služieb je daná vyspelosťou ekonomiky, rozmiestnením výroby, vybaveností dopravnej siete, kvalitou pracovných síl a objemom investícií.

Pre vznik služieb je potreba určitého počtu zákazníkov. Niektoré služby vyžadujú menší počet zákazníkov (to sa týka napr. obchodu s potravinami, reštaurácií) - tieto služby sú označované ako služby 1. rádu. Rádovosť služby sa zvyšuje s vyšším počtom zákazníkov a väčšie rádové služby potrebujú tiež väčšie zázemie. Preto sú napríklad školy, divadla, súdy, banky len vo väčších mestách.

Všetky služby majú určitý minimálny počet užívateľov. Tento najnižší počet užívateľov sa nazýva prah služieb. Služby a ich zariadenia sú umiestňované v sídlach. V jednom sídle býva viac druhov služieb rovnakého rádu. Počet miest so službami vyššieho rádu je nižší než počet miest so službami rádu nižšieho. Sídla so službami vyššieho rádu slúžia i širokému zázemí.

Služby hrajú v národnom hospodárstve dôležitú úlohu. Sú dôležitým zdrojom zamestnanosti a tvorby pracovných miest. V prevažnej väčšine krajín prekročil podiel služieb na HDP 50-60%, pričom najvyšší podiel služieb majú najmä najvyspelejšie krajiny. Napriek tejto skutočnosti sa však služby podieľajú iba 20% na celkovom medzinárodnom obchode. Nie je to však dané povahou vykonávaných činností. Mnohé služby, ktoré boli predtým považované za "domáce záležitosti", sa stali medzinárodne obchodovateľnými (e-banking, hlasová služba telekomunikácií, či poštové služby). Ostatné služby taktiež získavajú na dôležitosti (počítačové služby, dopravné služby, cestovný ruch, či energetické služby).

Služby tiež zahrňujú široké a rôznorodé spektrum ekonomických činností a podieľajú sa veľkou časťou na rozvoji každej krajiny. Prístup ku kvalitným službám, predovšetkým v oblasti infraštruktúrnych, telekomunikačných, dopravných, finančných, či turistických služieb umožňuje celému hospodárstvu zvýšiť produktivitu vo všetkých sektoroch nevyhnutných pre hospodársky rozvoj.

Odstraňovaním neoprávnených a neopodstatnených prekážok, ktorým čelia poskytovatelia služieb je možné vytvoriť v medzinárodnom rámci konkurenčné prostredia a donútiť už etablované spoločnosti k rastu efektívnosť a konkurencieschopnosti. Otváranie trhov umožní zabezpečiť pre spotrebiteľa lepší a väčší výber, hlavne pokiaľ ide o kvalitu a cenu tovaru, či služby.