Austrália je najbohatším štátom regiónu s ekonomikou západného štýlu. Môže sa porovnávať s najvyspelejšími štátmi Európy. Rast domácej spotreby, vývoz surovín a poľnohospodárskych produktov a silná kúpyschopnosť obyvateľstva podporujú ekonomiku. Dôraz na reformy, nízku infláciu a nadväzovanie obchodných stykov s Čínou sú ďalším zdrojom ekonomického rastu.

Druhá najvyspelejšia krajina je Nový Zéland. Za posledných 20 rokov sa transformovala z agrárnej krajiny závislej na Veľkej Británii na krajinu s voľnou trhovo orientovanou ekonomikou konkurencieschopnou na medzinárodnom trhu. Krajina je veľmi závislá na vývoze, hlavne poľnohospodárskych produktov.

Papua Nová Guinea je prevažne poľnohospodárska krajina. V poľnohospodárstve pracuje až 85 % obyvateľov. Má rozsiahle nerastné bohatstvo, ale nedostatočná infraštruktúra a členitý terén komplikujú ich využívanie. Pokrok nastal za posledné 2 roky, keď sa podarilo stabilizovať vládu, menu, ekonomiku a mier na ostrove Bouganville. Súčasnú vládu čaká privatizácia štátnych podnikov, hľadanie zahraničných investorov a urovnanie problémov s Austráliou.

Fidži so svojimi lesmi, nerastným bohatstvom a vodstvom bohatým na ryby, patrí medzi najrozvinutejšie ekonomiky Pacifiku. Najdôležitejšie príjmy sú z vývozu cukru a cestovný ruch.  V minulosti sa vyskytli nepokoje medzi pôvodnými Fidžijcami a Indofidžijcami.

Šalamúnove ostrovy majú zdroje nerastného bohatstva, ale napriek tomu sa obyvatelia živia poľnohospodárstvom, rybolovom a ťažbou dreva. Etnické nepokoje a prázdna štátna pokladnica viedli ku kolapsu ekonomiky. Bola zriadená komisia na stabilizáciu politiky a práva a vytvorenia prostredia na rozvoj hospodárstva.

Federatívne štáty Mikronézie sú geograficky izolované a slabá infraštruktúra bráni rozvoju hospodárstva aj cestovného ruchu. Ekonomika je založená na poľnohospodárstve a rybolove. Z nerastných surovín sa nachádzajú len fosfáty.

Ekonomika Vanuatu je založená na poľnohospodárstve. Rybolov, daňové služby a cestovný ruch sú ďalším zdrojom príjmov. Rozvoj brzdí vzdialenosť od trhov, nedostatočný export a ohrozenie prírodnými živlami.

Samoa je závislá na zahraničnej pomoci, na príjmoch rodinných príbuzných žijúcich v zahraničí a rybolove. Poľnohospodárstvo zamestnáva 2/3 obyvateľov a tvorí 90 % exportu. Úbytok rýb v mori núti k orientácii na cestovný ruch.

Hospodárstvo Tongy je založené na poľnohospodárstve. Druhý najväčší zdroj príjmov je cestovný ruch a je tiež závislá na zahraničnej pomoci. Príjmy Nauru plynuli z ťažby fosfátov. Dlhodobým problémov je zničená krajina. V poslednej dobe sa prejavujú snahy o vytvorenie daňového raja. Krajina je závislá od pomoci Austrálie.

Ekonomiku Marshallových ostrovov udržiava vláda USA. Poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom obživy, cestovný ruch je nedostatočne rozvinutý.

Hospodárstvo Kiribati je založené na exporte kopry a rýb. Podiel cestovného ruchu je malý a rozvoj hospodárstva brzdí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a vzdialenosť od svetových trhov.

Ekonomika Palau je založená na cestovnom ruchu. Najväčším zamestnávateľom je vláda. Vďaka rozvoju leteckej dopravy má vhodné podmienky na ďalší rozvoj cestovného ruchu.

Samozásobiteľské poľnohospodárstvo a rybolov sú zdrojom príjmov na ostrovoch Tuvalu. Ďalšie príjmy sú z predaja poštových známok a z domény .tv. Krajina sa snaží oslobodiť od príjmov vlády USA.

Austrália

Austrália má závideniahodnú kapitalistickú ekonomiku západného štýlu s HDP na osobu porovnateľnú so 4 najvyspelejšími krajinami Európy. Rastúca produkcia v  domácej ekonomike, veľká kúpyschopnosť obyvateľstva a rastúci export nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov podporujú ekonomiku. Austrálsky dôraz na reformy, nízku infláciu a prehlbujúce sa vzťahy s Čínou sú ďalšie kľúčové faktory úspechu. Dopady sucha, nízky dopyt a veľký import zvýšil deficit z 8 mld dolárov v roku 2002 na 18 mld dolárov v roku 2003 a na 13 mld dolárov v roku 2004. Ďalšou znepokojujúcou správou je rapídny nárast cien nehnuteľností, ktorý zvýšil výhľady na zvýšenie úrokovej miery, aby sa zabránilo špekulatívnym bublinám.

Nový Zéland

Za posledných 20 rokov vláda Nového Zélandu transformovala krajinu z agrárnej ekonomiky závislej na Veľkej Británii na industrializovanú trhovo orientovanú ekonomiku, ktorá môže obstáť vo svetovej konkurencii. Dynamický rast zvýšil reálne príjmy, rozšíril a prehĺbil technologické možnosti industriálneho sektoru a ovládol inflačné tlaky. HDP na osobu rástol 6 rokov po sebe a je vyšší ako 23 000 dolárov. Nový Zéland je veľmi závislý na obchode hlavne s poľnohospodárskymi produktmi. Vývoz tvorí asi 20% HDP. Ekonomika sa stala pružnou a ľavicová vláda sľúbila zvýšiť výdavky na zdravotníctvo, školstvo a dôchodky rovnomerne s rastom produkcie.

Papua Nová Guinea

Papua Nová Guinea je krajina bohatá na nerastné suroviny, ale ťažba je znemožnená členitým terénom a vysokými výdavkami na infraštruktúru. Samozásobiteľské poľnohospodárstvo poskytuje obživu pre 85% obyvateľov. Zásoby surovín ako ropa, meď a zlato tvoria 72% zisku z exportu. Ekonomika sa rozvinula za posledné 2 roky následne po dlhých rokoch nestability. Bývalý premiér Morauta sa pokúsil obnoviť štátne inštitúcie, stabilizovať menu, obnoviť stabilitu štátneho rozpočtu, sprivatizovať štátne podniky tam, kde to je vhodné a stabilizovať situáciu na ostrove Bougainville. Austrália každoročne pomáha 240 miliónmi dolárov, z toho 20% ide do štátneho rozpočtu. Pred veľkými výzvami stojí premiér Somare, medzi ktoré patria zlepšenie podmienok pre investorov, pokračovanie v snahe sprivatizovať štátny majetok, udržanie si podpory členov parlamentu a zlepšenie vzťahov s Austráliou, bývalým koloniálnym vládcom.

Fidži

Fidži bohaté na drevo, nerastné suroviny a množstvo rýb je jednou z najrozvinutejších ekonomík Pacifiku, hoci s veľkým podielom primárneho sektoru. Najväčším zdrojom zahraničnej meny je export cukru a cestovný ruch. Spracovanie cukru tvorí tretinu priemyselnej výroby, ale je to nedostačujúce. Dlhodobým problémom je nedostatok investícií, nejasné vlastnícke pomery a neschopnosť vlády riadiť štátny rozpočet. Príjmy od Fidžijcov pracujúcich v Kuvajte a Iraku značne stúpli.

Šalamúnove ostrovy

Veľká časť populácie je závislá na poľnohospodárstve, rybolove a ťažbe dreva prinajmenšom ako časti ich živobytia. Väčšina priemyselne vyrábaných tovarov a ropných produktov musí byť dovážaná. Ostrovy sú bohaté na nerastné suroviny ako olovo, zinok, nikel a zlato. Pred príchodom Regionálnej Asistenčnej Misie Šalamúnových Ostrovov (Regional Assistance Mission to the Solomon Islands RAMSI) spôsobilo etnické násilie a prázdna štátna pokladnica rozpad ekonomiky. RAMSI umožnila návrat práva a poriadku, navrátila ekonomickú stabilitu a skromný rast ekonomiky.

Federatívne štáty Mikronézie

Ekonomika pozostáva hlavne zo samozásobiteľského poľnohospodárstva a rybolovu. Ostrovy majú málo nerastných surovín hodných ťažby, okrem fosfátu. Potenciál pre rozvoj cestovného ruchu existuje, ale vzdialená poloha, nedostatočná infraštruktúra a obmedzené letecké spojenie brzdí rozvoj. Náhradná zmluva voľnej asociácie (The Amended Compact of Free Association) s USA garantuje Mikronézii milióny dolárov ročnej výpomoci do roku 2023 a ustanovenie Dôverného fondu (Trust Fund), do ktorého budú USA a Mikronézia každoročne prispievať s pravidelnosťou po roku 2023. Strednodobý výhľad ekonomiky krajiny je krehký nielen kvôli redukcii pomoci od USA, ale aj slabého rastu súkromného sektora. Geografická izolácia a slabo rozvinutá infraštruktúra zostávajú hlavnou prekážkou dlhodobého rozvoja.

Vanuatu

Táto juhopacifická ekonomika je primárne založená na drobnom poľnohospodárstve, ktoré poskytuje živobytie pre 65% populácie. Rybolov, daňový raj a cestovný ruch sú hlavné piliere ekonomiky. Zdroje nerastných surovín sú zanedbateľné, krajina nemá zásoby ropy. Malý sektor ľahkého priemyslu vyrába pre miestny trh. Daňové príjmy prichádzajú hlavne z dovozných ciel. Ekonomický rozvoj je brzdený závislosťou na relatívne malom počte exportných komodít, zraniteľnosťou od živelných pohrôm a veľkou vzdialenosťou od hlavných trhov a medzi jednotlivými ostrovmi. Rast HDP bol v priemere nižší ako 3% v roku 1990. V dôsledku znepokojenia zo zahraničia sa vláda zaviazala sprísniť pravidlá ich finančných centier predstavujúcich daňový raj. V roku 2002 si vláda zaumienila zvýšiť cestovný ruch. Poľnohospodárstvo, hlavne živočíšna výroba, je ďalším cieľom. Austrália a Nový Zéland sú hlavnými zdrojmi zahraničnej pomoci a turistov.

Samoa

Ekonomika Samoy bola vždy tradične závislá na rozvojovej pomoci, príjmov rodinných príslušníkov v zámorí, na poľnohospodárstve a rybolove. Krajina je ohrozovaná devastačnými búrkami. Poľnohospodárstvo zamestnáva 2/3 pracovnej sily a tvorí 90% exportu predstavovaný kokosovým krémom, kokosovým olejom a koprou. Výrobný sektor spracováva poľnohospodárske produkty. Pokles množstva rýb v mori v tejto oblasti je dlhodobý problém. Cestovný ruch expanduje, tvorí asi 25% HDP, okolo 80 000 turistov navštívilo ostrovy v roku 2001. Jedna továreň v Zóne zahraničného obchodu zamestnáva 3000 ľudí, ktorí vyrábajú elektrické zariadenia do áut pre montážny závod v Austrálii. Samoánska vláda chce deregulovať finančný sektor, podporovať investície a pokračovať vo fiškálnej disciplíne a medzitým ochraňovať životné prostredie. Pozorovatelia poukazujú na flexibilitu pracovnej sily ako potenciálu pre budúce ekonomické postupy. Zahraničné rezervy sú relatívne v dobrom stave, vonkajší dlh je stabilný a inflácia je nízka.

Tonga

Tonga je malá otvorená juhopacifická ekonomika. Má úzku exportnú bázu založenú na poľnohospodárskych produktoch. Ovocná šťava, kokosové orechy, banány a vanilka sú hlavnými plodinami a ich vývoz tvorí 2/3 z celkového exportu. Krajina musí dovážať veľký podiel potravín hlavne z Nového Zélandu. Cestovný ruch je druhým najvýznamnejším zdrojom príjmov a za ním nasledujú príjmy z úhrad. Krajina zostáva závislou na vonkajšej pomoci a príjmoch od tonžských komunít v zámorí, ktoré znižujú jej obchodný deficit. Vláda dáva dôraz na rozvoj súkromného sektora, hlavne na podporu investícií a zvyšuje výdavky na zdravotníctvo a vzdelanie. Tonga má výraznú základnú infraštruktúru a dobre zabezpečené sociálne služby. Vysoká nezamestnanosť medzi mladými, postupné narastanie inflácie a zvyšovanie verejných výdavkov sú hlavnými problémami, ktorým musí vláda čeliť.

Nauru

Príjmy tohto malého ostrova tradične pochádzajú z exportu fosfátov, ale rezervy sú vyčerpané. Okrem ostatných menších zdrojov sa všetky prostriedky dovážajú z Austrálie - hlavného zdroja pomoci. Ozdravenie krajiny a nahradenie príjmov z fosfátov sú dlhodobými problémami. V predtuche vyčerpania zásob sa určité množstvo príjmov investovalo do dôverných fondov, aby pomohli zmierniť prechod a zabezpečiť budúcnosť Nauru. Ako výsledok veľkého míňania z fondov dnes vláda čelí virtuálnemu bankrotu. Aby znížila výdavky vláda bude musieť zmraziť mzdy, redukovať prezamestnanosť v štátnych službách, privatizovať početné vládne agentúry a zatvoriť niektoré zahraničné konzuláty. V posledných rokoch vláda podporila registráciu bánk a korporácií v podmienkach daňového raja. Existuje niekoľko súhrnných štatistík o ekonomike Nauru, v ktorých sa odhady HDP značne líšia.

Marshallove ostrovy

Asistencia vlády USA je hlavnou podporou tejto malej ekonomiky. Poľnohospodárska produkcia, samozásobiteľstvo, je koncentrovaná na malých farmách. Najdôležitejšie plodiny sú kokosové orechy a chlebovník. Priemysel malých rozmerov je obmedzený na remeslá, spracovanie tuniakov a kopry. Cestovný ruch, ktorý je teraz iba malým zdrojom príjmov zahraničnej meny a zamestnáva menej ako 10% obyvateľov, zostáva nádejou do budúcnosti. Ostrovy nemajú veľa nerastných surovín a dovoz výrazne prevyšuje vývoz. Podľa podmienok zmluvy Amended Compact of Free Association budú USA poskytovať milióny dolárov ročne do roku 2023 a po tomto čase začnú vyplácať ročné splátky z Dôverného fondu (Trust Fund). Zmenšovanie vplyvu vlády, sucho, pokles výstavby, úpadok cestovného ruchu a zahraničných investícií v dôsledku finančných problémov v Ázii a menší výnos z rybárskych licencií držia rast HDP v priemere 1% počas celého posledného desaťročia.

Kiribati

Vzdialená krajina pozostávajúca z 33 atolov má nedostatok prírodných zdrojov. Komerčne rentabilné zásoby fosfátov sa vyťažili v čase nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1979. Kopra a rybolov prevažujú vo výrobe a exporte. V posledných rokoch ekonomika veľmi kolísala. Ekonomický rozvoj je brzdený nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, slabou infraštruktúrou a vzdialenosťou od medzinárodných trhov. Cestovný ruch tvorí viac ako pätinu HDP. Finančný sektor je na počiatku svojho rozvoja tak ako sa rozvíja súkromný sektor. Zahraničná pomoc z Veľkej Británie, Japonska, Austrálie, Nového Zélandu a Číny predstavuje 25-30% HDP. Príjmy od pracujúcich v zahraničí majú hodnotu viac ako 5 miliónov dolárov ročne.

Prílohy:

Ekonomika Austrálie a Oceánie
       
KRAJINA HDP (mil. USD) HDP na osobu (USD) Rast HDP (%)
Austrália 611 700 30 700 3,5
Nový Zéland 92 510 23 200 4,8
Papua - Nová Guinea 11 990 2 200 0,9
Fidži 5 173 5 900 3,6
Šalamúnove ostrovy 800 1 700 5,8
Mikronézia 277 2 000 1,0
Vanuatu 580 2 900 1,1
Samoa 1 000 5 600 5,0
Tonga 244 2 300 1,5
Nauru 60 5 000  
Marshallove ostrovy 115 1 600 1,0
Kiribati 79 800 1,5
Palau 174 9 000 1,0
Tuvalu 12 1 100 3,0
       
Zdroj: The World Factbook (4. októbra 2005)      

Použité zdroje:

  • Lexikon zemí 2000. Praha, Fortuna Print. 503 s.
  • http://www.biz.yahoo.com/ifc/
  • http://www.bedekr.cz/staty_top/top_australie/eco/
  • http://www.odci.gov/cia/publications/factbook/