Rozsiahle horské pásmo Karpát s dobrými snehovými podmienkami od decembra do apríla predstavuje pre zimný cestovný ruch Rumunska obrovský potenciál. A Ministerstvo turizmu ho plánuje aj náležite využiť. Inšpirovaní talianskym Superski Dolomiti plánujú zástupcovia ministerstva v spolupráci s miestnymi, ale aj zahraničnými podnikateľmi, zjednotiť tradičné lyžiarske strediská Sinaia, Busteni, Azuga, Predeal, Poiana Brasov v pohorí Bucegi, ako aj budúce rezorty Padina, Pestera a Leaota v Ialomitskom údolí a Traisteni v Doftanskom údolí.

V prvej fáze projekt počíta s modernizáciou už existujúcich stredísk a následným zvýšením štandardu na medzinárodnú úroveň. Týka sa to najmä obnovy zastaraných vlekov a lanoviek (95 % týchto zariadení je starších ako 10 rokov, 25 % dokonca starších ako 30 rokov), ako aj zvýšenia ich počtu a kapacity, rozvoja apres-ski aktivít a skvalitnenia a zvýšenia kapacity ubytovacích a stravovacích zariadení. Dôkazom toho, že nepôjde len o kozmetické úpravy, sú aj plánované finančné rozpočty týchto projektov: v Poiane Brasov a Sinaii to je po 11 mil. EUR, Predeal a Azuga 25 mil. EUR a v Busteni až 45 mil. EUR.

V druhej fáze projektu sa plánuje vybudovanie celkom nových stredísk v dosiaľ málo navštevovaných, husto zalesnených pohoriach v okolí Brašova. Mimoriadnymi podmienkami disponujú najmä Leaotské vrchy – nadmorská výška vyše 2400 m n.m., zalesnenosť územia 80 % (znížené riziko lavín), 250 slnečných dní a snehová pokrývka 150 dní v roku. Ide o panenský región bez ľudského zásahu, v čom investori vidia veľkú výhodu – rozvoj a budovanie bez obmedzení. Počíta sa aj s dobudovaním asi 30 km asfaltovej cesty, keďže táto komunikácia má zatiaľ nespevnený povrch. V stredisku Padina bude stáť 6 nových hotelov, dĺžka 7 zjazdoviek bude 8160 m, z ktorých najdlhšia má mať 3500 m. V Pestere bude ďalších 10 km zjazdoviek.

Značnú časť nákladov ponesie Ministerstvo turizmu, ktoré bude jednotlivé projekty financovať zo špeciálneho fondu pre propagáciu a rozvoj cestovného ruchu, bude podporovať a informovať podnikateľské subjekty v regióne, v spolupráci s miestnou samosprávou zavádzať informačné centrá, propagovať projekty v podnikateľskom prostredí doma i v zahraničí. Kroky miestnej samosprávy budú: odpustenie daní zo stavieb a pozemkov na určitú dobu, vybudovanie kanalizácie, verejného osvetlenia a ďalšej infraštruktúry, vypracovanie miestneho plánu rozvoja a správa záchrannej horskej služby. Podnikateľské subjekty tu viditeľne majú dobré investičné podmienky.

Ministerstvo uvádza štyri typy štúdií, ktoré sú potrebné pre rozvojové programy: určenie požiadaviek trhu (dopyt a potenciálna klientela), analýza potenciálu prírody pre cestovný ruch, analýza existujúcich zariadení a prvkov infraštruktúry a identifikácia finančných zdrojov. Zarážajúce je, že tu absentuje akákoľvek reflexia na zachovanie prírodných hodnôt najmä v doteraz neporušených oblastiach, ako analýza únosnej kapacity životného prostredia alebo potreba vytvorenia chránených území či zonácie. V prípade projektu Super-ski v Karpatoch jasne dominujú ekonomické priority pri absencií akýchkoľvek regulačných mechanizmov ochrany prírody, čo s koncepciou trvalo udržateľného rozvoja môže byť zosúladené veľmi ťažko.