Vama Veche je bývalou malou rybárskou osadou na pobreží Čierneho mora celkom na hraniciach s Bulharskom. Práve hraničná poloha bola prvotným motívom jej vývoja celkom nezvyklého na rumunské pomery. Za komunistickej éry tu bola zakázaná výstavba vysokých budov a hotelov, pretože tie by bránili hraničnej polícií vo výhľade.

A tak kým v 60. rokoch minulého storočia v strediskách severnejšie prebiehala masová výstavba hotelových komplexov a infraštruktúry, do zabudnutej dedinky Vama Veche začali prúdiť nekonformní rumunskí intelektuáli Clujskej univerzity, spisovatelia, umelci a hipisáci, ktorí tu ďaleko od očí komunistického režimu mohli voľne diskutovať, filozofovať, driemať, opaľovať sa celkom nahí a popíjať pod trstinovými slnečníkmi. Stanovali priamo na pláži, alebo si prenajali izbu od niektorého z miestnych rybárov.

Pád Ceausescovho režimu znamenal pre rozvoj osady Vama Veche ukončenie zákazu výstavby. Osada sa vďaka svojej popularite v nekonformných kruhoch začala rozrastať, na pláži pribudlo množstvo krčiem a diskoték, penzióny so súkromnými plážami sa začali stavať aj bez stavebného povolenia a ceny za ubytovanie sa prudko zvýšili. Od roku 1996 bolo dokonca zakázané tradičné voľné stanovanie na pláži, a tak pohár trpezlivosti už mal pretiecť. Postupne sa sformovalo hnutie „Zachráňme Vama Veche“, ktoré bojuje proti rastúcemu vplyvu kultúry populárnej hudby Manele, blikajúcich diskoték a plastových pohárov.

Pred dvoma rokmi bolo voľné stanovanie na pláži opäť povolené, slnečníky sú výhradne z trstiny, z drevených krčiem hrá prevažne reagge a neasfaltované uličky sú v lete plné pestrofarebných ľudí – od hipíkov, pankáčov, rockerov až po rodinky s deťmi a nostalgických päťdesiatnikov na starých renaultkách či obytných volkswagenoch. V septembri 2004 sa vo Vama Veche organizoval už druhý ročník hudobného festivalu Stufstock („stuf“ znamená v rumunštine „trstina“), ktorý v priebehu troch dní navštívilo 30 000 ľudí nielen z Rumunska. Hoci jeho cieľom je navrátenie kultovej atmosféry do tohto čoraz prestížnejšieho strediska, pôvodní návštevníci malej rybárskej osady s tým nesúhlasia a tvrdia, že aj vďaka festivalu sa Vama Veche stáva preľudneným a hlučným strediskom. Vzhľadom na súčasnú pestrosť názorov ohľadom rozvoja strediska nie je div, že na festivale sa objavili tričká s nápisom „Každý zachraňuje svoje vlastné Vama Veche“.

Menej známou a menej navštevovanou rybárskou osadou, ktorá si viac uchovala svoj pôvodný charakter, je Doi Mai asi 5 km severnejšie od Vama Veche. Vama Veche je však ukážkovým príkladom konfliktu kultúr, ktorý vznikol celkom prirodzene v rámci demokratizačného procesu v Rumunsku. Komerčné tlaky voľného trhu tu narážajú na odpor nekonformných, občiansky angažovaných ľudí (Bonea 2004).