Kľúčovú úlohu v preprave na území Slovenska majú dva druhy dopravy - železničná a cestná. Diaľnice možno zaradiť do cestnej dopravy, ktorá umožňuje prepravovať náklady i osoby až priamo k miestu určenia. Vyznačuje sa veľkou dynamikou a rozvojom vo viacerých smeroch. Dnes sa práve diaľnice stávajú typickými prvkami v cestnej sieti jednotlivých štátov. Pričom dôvodom ich výstavby je rýchlejšia a jednoduchšia preprava k miestu určenia.

Čo je to diaľnica?

Diaľnica „je cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (max. 130 km/hod.); jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové“. (STN 736100)

Diaľnica môže začínať a končiť na štátnej hranici (s predpokladom pripojenia na D alebo R susediaceho štátu), alebo na cestnej komunikácii rovnakého dopravného významu (diaľnici). Začiatok staničenia je vždy na štátnej hranici, alebo na cestnej komunikácii rovnakého dopravného významu.

Ide o cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá:

  1. je označená dopravnou značkou ako diaľnica,
  2. nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom a
  3. s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením.

Investíciu pre stavbu diaľničnej kategórie je nutné preinvestovať naraz, realizáciu rýchlostnej cesty je možné rozložiť stavebne a investične na 10-20 i viac rokov.

Diaľnica má premávku v oboch smeroch oddelenú deliacim pásom, rýchlostná cesta nemusí.

Rýchlostná cesta (na Slovensku pod označením R1 – R6) - štvorpruhová komunikácia diaľničného typu, vyhradená na premávku motorových vozidiel, prístupná len cez mimoúrovňové alebo riadené križovatky, na ktorej je predovšetkým v jazdnom pruhu zakázané zastavenie a státie.

História výstavby diaľníc na Slovensku

Počiatky cestnej dopravy možno spájať s nástupom imperializmu na prelome 19. a 20. storočia a teda s rozvojom automobilizmu. Prvá sieť diaľnic bola vybudovaná až v 30. rokoch 20. storočia v Nemecku a Taliansku. V priebehu II. svetovej vojny, a hlavne po nej, sa dopravná technika prudko rozvíja. Moderná doprava skracuje priestor a čas. Súčasný stav siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je výsledkom vývoja geopoliticko-ekonomických pomerov v Stredovýchodnej Európe: 

  • 1960 – vysoký nárast dopravy v ČS
  • 1972 – vláda ČSSR rozhodla o výstavbe diaľnic bez finančných limitov, čím umožnila rozostavať celý úsek diaľnice Praha – Brno – Bratislava D1, D2
  • 1974 – začiatok výstavby D2 Brno – Bratislava
  • 1980 – sprevádzkovanie D1 a D2 po celej dĺžke (Praha - Brno - Bratislava)
  • 1989 – na Slovensku je sprevádzkovaná D1 v okolí Liptovskej Mary a úsek spájajúci Košice a Prešov, D2 BA – Brno a D61 BA – Horná Streda
  • 1993 – 1998 - rozbehnutie výstavby diaľnic a jej súčasné spolitizovanie
  • 1998 – 2002 - útlm výstavby diaľnic
  • 2002 – 2004 - naštartovanie výstavby diaľnic, spoplatnenie infraštruktúry
  • 1. február 2005 - vznik Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.

Lokalizácia diaľníc na Slovensku

Historickým vývojom vznikol azda najväčší problém - existencia niekdajšej Košicko - Bohumínskej železnice a jej využívanie ako hlavnej tranzitnej trasy pre nákladnú dopravu medzi ZSSR a hospodárskymi centrami na českom území (Ostravsko), spôsobila fixovanie dominancie prepojenia západnej a východnej časti Slovenska (resp. Bratislavy a Košíc) severným koridorom (cez Žilinu a Poprad) prakticky do súčasnosti. Aj preto je v južnej časti Slovenska absencia diaľničných ťahov, pričom práve v južnom regióne sú výškové rozdiely, ktoré je potrebné prekonať pri dopravnom prepojení medzi centralizačnými regiónmi, oveľa menšie ako v prepojení prostredníctvom severného regiónu. Takisto aj vzdialenosť medzi západným a východným regiónom je pri využití južného dopravného spojenia približne o 70 km kratšia oproti spojeniu cez severný región.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje lokalizáciu diaľnic je reliéf - hoci jeho vplyv bol v minulosti o niečo vyšší, aj v súčasnom období moderných stavebných technológií je významným činiteľom a ovplyvňuje hustotu diaľnic.

Cestná sieť na Slovensku

Dĺžka cestnej siete na Slovensku v roku 2005 bola 17 300 km, z toho diaľnice tvorili 316 km (ide iba o diaľnice v prevádzke- D1, D2, D4). Podľa nového projektu vlády SR prijatého v roku 2001 je plánovaná dĺžka diaľničnej siete 688 km a plánovaná dĺžka rýchlostných ciest 1182 km. Rýchlostné cesty sa plánujú vybudovať v strednej časti krajiny, na juh od hlavnej východozápadnej diaľnice D1.

Diaľnice (D) ako aj rýchlostné cesty diaľničného typu (R) prekrývajú na území Slovenska sieť medzinárodných cestných trás. Keďže výstavba diaľnic je riadená a aj financovaná štátom, je pochopiteľné, že postup ich výstavby závisí predovšetkým od záujmov a finančných možností štátu.

Diaľnice a ich trasy

Jednotlivé trasy diaľnic sú označené D1-D4 a ich trasovanie je nasledovné (stav k 1.1. 2001):

  • D1 - štátna hranica SR/Rakúsko - BA (Petržalka - križovatka s D2) - Trnava- Trenčín - Žilina -
  • Poprad - Košice - štátna hranica SR/Ukrajina [celková dĺžka bude 517 km]
  • D2- štátna hranica ČR/SR- Kúty- Malacky- BA- štátna hranica SR/MR [80 km]
  • D3- Žilina (križovatka s D1) - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Skalité- štátna hranica SR/Poľsko [celková dĺžka bude 59 km]= dnes vo výstavbe!
  • D4 - štátna hranica Rakúsko/SR - BA (Jarovce) - križovatka s D2

Fakty, výsledky a výhľady diaľnic:

  • S južnou trasou: Bratislava-Nové Zámky-Veľký Krtíš-Lučenec, sa počíta až v ďalekom výhľade.
  • Kvalitatívne v smere západ-východ, sa preferuje diaľnica severným koridorom (D1), a pre južné spojenie sa počíta s rýchlostnou cestou (R1, resp. R2 cez Zvolen a Lučenec). Dôvodom je aj fakt, že v smere BA- Žilina- Poprad- Prešov- Košice, je najvyššia jestvujúca i prognózovaná intenzita cestnej dopravy.
  • Absencia prepojenia sever-juh rýchlostnou komunikáciou v oblasti stredného Slovenska, kde je však táto možnosť do značnej miery limitovaná prírodnými pomermi. Na západe je toto prepojenie navrhované rýchlostnou cestou R3 (Martin-Žiar nad Hronom, resp. BB), na východe diaľnicou D1 (Prešov- Košice). Vzdialenosť medzi uvedenými dvoma prepojeniami je približne 170 km.
  • Výrazný nárast diaľkovej kamiónovej prepravy.

Dopady diaľnic

Cestná doprava je v dôsledku nízkej kvality povrchu ciest a zlého vozového parku najnebezpečnejší druh dopravy a patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Dopady možno rozdeliť na pozitívne a negatívne. Medzi pozitívne pôsobenie dopravy diaľnic patrí premiestňovanie osôb a materiálov, a teda jej rýchlosť. Naopak, medzi negatívne pôsobenie diaľničnej dopravy patrí znehodnocovanie, resp. poškodzovanie životného prostredia. Ide často o záber poľnohospodárskej plochy, znečisťovanie ovzdušia, hluk (problémy s hlukom majú najmä väčšie mestá, kde sú už aj v súčasnosti prekračované limity hluku. Najmarkantnejšie je to v Bratislave. Robia sa protihlukové opatrenia

  1. na diaľnici - protihlukové steny z rôznych materiálov
  2. mimo diaľnice - úprava fasád, výmena okien a pod.

Diaľničné nálepky: diaľničnou nálepkou musia byť označené všetky motorové vozidlá, ktoré užívajú vymedzené úseky diaľnic, rýchlostných ciest (ciest pre motorové vozidlá) a ciest I. triedy. U súprav sa nálepkou označuje len ťažné vozidlo. Rozlišujú sa 4 druhy nálepok: ročné, mesačné, týždňové, 1- dňové).

Ak vodič použije vymedzené úseky diaľnic, rýchlostných ciest (ciest pre motorové vozidlá) a ciest I. triedy bez označenia motorového vozidla platnou nálepkou, je možné uložiť vodičovi pokutu vo výške 10 násobku ceny ročnej nálepky (ceny ročných d.n. na rok 2006: 1100/9000/17 850 Sk).

Pre určenie celkovej hmotnosti vozidla alebo súpravy je smerodajný údaj uvedený v osvedčení o evidencii vozidla.

Transformácia cestnej siete Slovenska - z hľadiska výstavby diaľničnej siete, sa uskutočňuje za veľmi ťažkých technických podmienok, pričom časovo a ekonomicky je takisto náročná. Ale vzhľadom k stálym stratám, ktoré vznikli „vďaka“ existujúcej cestnej sieti, sa muselo pristúpiť k jej transformácii.
Urýchlený rozvoj cestnej dopravy by prospel rozvoju celej ekonomiky na našom území, preto sa plánuje výstavba viacerých diaľničných ťahov s prepojením na európsky dopravný systém.