Organická teória predpokladá, že ropa vznikla z prehistorických živočíšnych a rastlinných zvyškov, ktoré sa vplyvom anaeróbných baktrérií, tepla a tlaku premenili na ropu a zemný plyn. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry – najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Náleziská ropy sú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až 8 km pod zemským povrchom.

Význam ropy

Ropa bola ešte koncom 18. storočia v Európe skoro neznáma, napriek tomu, že Číňania ju poznali už viac ako 2000 rokov a používali ju na svietenie. Neskôr sa ľudia naučili z ropy získavať petrolej. Zvyšok (benzín) sa zprvu vylieval ako odpad na voľnom mori.

Dnes je ropa najrozšírenejším tovarom v medzinárodnom obchode. Tvorí tretinu nákladov všetkých lodí. V súčasnosti si život bez nej snáď ani nemožno predstaviť. Napríklad asi 70 % všetkých organických chemikálií vo Veľkej Británii pochádza z ropy. Tvorí základ obrovského množstva produktov od pohonných látok, nemrznúcich zmesí, brzdovej kvapaliny, výbušnín, pesticídov, hnojív, asfalt až po produkty dennej spotreby jako sú farby, rúže, všetky plastové výrobky, oblečenie, lieky… Predovšetkým chudobnejšie krajiny používajú ropné produkty aj na výrobu elktriny (asi 7 % svetovej produkcie).

Ložiská, spôsob ťažby a druhy ropy

Zásoby ropy a zemného plynu sú rozdelené geograficky nerovnomerne. Najväčšie zásoby sa nachádzajú v politicky i ekonomicky nestabilných regiónoch (čo podľa mnohých analytikov nie je náhoda). Približne 20 percent svetovej populácie, ktorá žije v priemyselne vyspelých krajinách, spotrebuje 60 percent celosvetovej produkcie energie.

Ropa sa nachádza v obrovských ložiskách v rôznej hĺbke zemskej kôry. Ložiská sa navŕtavajú a z nich sa ropa čerpá. Prvé vrty sa začali robiť v nemeckom Hannoveri v r. 1858. Dnes sa vŕta až do hĺbky 8 km, Texas 7724 m. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza aj zemný plyn, ktorý zabezpečuje potrebný tlak, a tak môže ropa samovoľne vytekať. To je primárny spôsob ťažby. S postupom času tlak samozrejme klesá a to až k bodu, kedy musia nastúpiť sekundárne metódy tj. čerpanie ropy pomocou čerpadiel alebo udržiavanie podzemného tlaku vodnou injektážou, spätným pumpovaním zemného plynu, vzduchu, príp. CO2. Primárnymi a sekundárnymi metódami sa celkovo darí vyťažiť 25-35 % celkového množstva ropy. Ďaľších 5-15% je možné vyťažiť terciérnymi metódami (injektáž horúcej pary).

Väčšina ložísk ropy a zemného plynu leží ďaleko od priemyselne vyspelých krajín, kde sa tieto suroviny spracovávajú a spotrebúvajú.Existuje niekoľko typov ropy:

  • Miešaná ropa Brent - Severné more-za cenu tohoto typu ropy sa predáva ropa z Európy, Afriky a Blízkeho východu určená pre spotrebu na západ
  • West Texas Intermediate - za ktorej cenu sa predáva severoamerická ropa), Dubai (blízkovýchodná ropa určená pre ázijsko-pacifickú oblasť
  • Tapis - Malajazia-ľahká ropa z ďalekého východu
  • Kôš OPECu - zahrňuje druhy zo Saudskej Arábie, Nigéria, Spojené arabské emiráty, druh Isthmus z Mexika, ktoré do OPECu nepatrí, ropa z Indonézie, Alžírska a Venezuely

Všetky tieto druhy sa zaraďujú medzi klasickú „konvenčnú“ ropu. Okrem nej existujú aj veľké ložiská nekonvenčnej ropy, ktorú tvorí živica v asfaltových pieskoch a kerogén v asfaltových bridliciach. Nachádzajú sa hlavne v Kanade a Venezuele. Jej podiel zatiaľ tvorí len 5 % svetovej produkcie, z dôvodu vysokej energetickej náročnosti ťažby.

Ropovod Baku-Tbilisi-Ceyhan bol otvorený 25. mája 2005. Spája azerbajdžanské hlavné mesto s východným pobrežím Stredozemného mora, odkiaľ je ropa ďalej transportovaná tankermi do EÚ. Hlavným cieľom stavby ropovodu bolo znížiť energetickú závislosť Únie od nestabilného Blízkeho východu a vybudovať alternatívnu dopravnú trasu, ktorú by nekontrolovalo Rusko. Pod dnom Kaspického mora je od 17 do 34 mld. barelov ropy, čo je prakticky rovnaký objem ako zásoby v USA (22 mld. barelov) či v šelfe Severného mora (17 mld. barelov). Optimisti pripomínajú, že pri dôslednejšom geologickom prieskume možno ešte nájsť a následne z dna mora získať spolu až 235 mld. barelov. Náleziská v Kaspickom mori by tak mohli pokryť 3 až 6 percent svetovej spotreby ropy.

Ropovod má potenciál priniesť veľké zisky niektorým chudobným krajinám regiónu (Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, a do menšej miery aj Turecko), a zmeniť geopolitickú rovnováhu v regióne. Projektom najviac – ekonomicky a politicky – stratilo Rusko. Nie len že bolo obídené a stratilo dopravné poplatky, naviac bola vytvorená ďalšia prepravná trasa pre ropu z kaspického regiónu, ktorú nemôže priamo kontrolovať. Širším geopolitickým kontexom stavby ropovodu sú bilaterálne obchodné vzťahy – vrátene colnej únie od roku 1995 – a možné rozšírenie EÚ o Turecko.

Krajiny ako Angola a Nigéria sa postupne dostali do prvej ligy globálnych dodávateľov ropy. Ostatné krajiny západoafrického Guinejského zálivu sa pokúšajú ich úspech napodobniť. Vzťahy EÚ s regiónom sa v súčasnosti sústreďujú na rozvoj spolupráce s Hospodárskym spoločenstvom štátov západnej Afriky (ECOWAS). V centre agendy je mier, bezpečnosť a dobré vládnutie, so silným dôrazom na ekonomickú a obchodnú integráciu.

Nedávno veľmi diskutovanou témou bolo schválenie ťažby ropy v Chránenom území Arktik na Aljaške kongresom USA. Ide o vzácny ekosystémom na území ktorého sa nachádza významné ložisko ropy (odhaduje sa na 5 až 16 mld. barelov). Zákon umožňujúci ťažbu v tejto oblasti už je prijatý. Veľkou ekonomickou výhodou tohto projektu je napojenie tejto ťažobnej oblasti na už existujúci ropovod Prudhoe Bay – Valdez, ktorý je v súčasnosti využívaný približne na polovičný výkon. Ložiská ropy v asfaltových pieskoch v Kanade (stát Alberta) sú ďalším významným zdrojom ropy. Vysoká energetická náročnosť ťažby tohto typu ropy bude celkom určite rentabilná vďaka obrovským zásobám zemného plynu v delte rieky Mackenzie, ktorý sa využije pri „spaľovaní“ asfaltového piesku.

Spôsob prepravy

Ešte před niekoľkými rokmi sa ropa do rafinérií vozila cisternovými vlakmi, čo bolo veľmi drahé a nespoľahlivé. Začali sa začali stavať ropovody a plynovody, napr. do Slovnaftu ustavične tečie ropa zo SNŠ ropovodom Družba. Ropa sa prepravuje aj pomocou obrovských tankerov. Tie najväčšie dokážu prepraviť naraz až 300 000 ton ropy. Nielen havárie tankerov ale aj samotné čerpanie a plnenie tankových lodí na voľnom mori spôsobujú únik veľkého množstva ropy do mora.

Budúcnosť ropy

Keďže zdroje ropy nie sú obnoviteľné, úroveň ťažby ropy musí nevyhnutne dosiahnúť svoj vrchol a potom začne klesať. V USA dosiahla ťažba ropy svoj vrchol ťažby v r. 1971 (odvtedy stále klesá) a vtedy začal ceny ropy diktovať OPEC, čo viedlo k prvej ropnej kríze v r. 1973. Ropná kríza viedla aj k veľkému zvýšeniu efektivity zariadení používajúcich ropné produkty, v dôsledku ktorého sa rast dopytu po rope znížil a tým oddialil vrchol jej ťažby. Vrchol dosiahla aj oblasť v Severnom mori v r. 1999 (teraz klesá produkcia tempom 10 – 12% za rok). Verí sa však, že Arktický región je jednou z najdôležitejších zostavajúcich ropných provincií. Barentsovo more predstavuje možnosť stať sa novou európskou ropnou provinciou.

Nedávno potvrdila aj Čína, že dve z jej najväčších ropných polí začínajú byť vyčerpané a taktiež jedno z najväčších pobrežných ropných polí na svete (Cantarellské pole v Mexiku) dosiahne svoj rchol tento rok tj. 2006.

Vo svetovom meradle pravdepodobne nebude pokles ťažby taký prudký. Problém je práve v postupne sa zmenšujúcich objemoch ťaženej ropy, ktoré znamenajú budúci razantný nárast jej ceny. Ropný vrchol sa preto tiež niekedy nazýva „koniec lacnej ropy“.

Z najrôznejších dôvodov (najviac asi z dôvodu nedostatočného zmapovania svetových ropných rezerv) je ťažké predpovedať, kedy nastane vrchol ťažby v jednotlivých regiónoch. Od r. 1980 ľudstvo spotrebúva stále viac ropy ako prinesú nové objavy a náklady na ťažbu sa stále zvyšujú, pretože ropa je ťažiteľná už iba na stále menej dostupných miestach. Od začiatku dejín ľudstva bolo do súčasnosti vyťažených približne 900 mld. barelov ropy. V roku 2004 tvorila celková ťažba 3888 mil ton.

Spotreba a cena ropy

Najväčší spotrebitelia ropy boli v roku 2004 USA (927,3 mil. t), Čína (308,6 mil. t), Japonsko (250,5 mil. t), Rusko (131,8 mil. t) a Nemecko (123,2 mil. t). Dopyt po rope stúpa v súčasnosti asi o 2 % ročne. Cenou ropy sa väčšinou rozumie cena WTI/Light Crude ropy obchodovanej na newyorskej komoditnej burze (NYMEX), alebo cena ropy typu Brent obchodovanej na Medzinárodnej ropnej burze (International Petroleum Exchange, IPE) v Londýne. Cena ropy veľmi závisí na jej druhu (ktorý je určený napríklad jej hustotou a obsahom síry) a tiež na jej pôvode.

Veľká väčšina ropy sa nepredáva na burzách, ale pomocou priamych transakcií, ktoré sa však cenami na burze riadia. IPE tvrdí, že 65 % všetkých obchodov s ropou vychádza z burzovej ceny ropy typu Brent. Iné dôležité referenčné burzové ceny sú Dubai, Tapis a koš OPEC.Často sa hovorí, že cenu ropy určuje kartel OPEC a jej skutočná cena je okolo 2 dolárov za barel, čo sú náklady na ťažbu na Blízkom východe. Tieto názory však nezohľadňujú náklady na hľadanie nových ropných nálezísk a investície potrebné k započatiu ťažby.

Cena ropy dosiahla svoje historické maximum v r. 1980, počas druhého ropného šoku (90 dolárov za barel). Potom dlhodobo klesala v dôsledku otvorenia nových ropných polí mimo Blízky východ, ako napr. v Severnom mori. Posledné maximum 70,85 dolárov za barel bolo spôsobené dôsledkami hurikánu Katrina.