Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia hospodárstva. Vyplýva to priamo z ich podstaty. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie.Až do obdobia rozmachu priemyslu tvorilo poľnohospodárstvo základ hospodárstva v Rakúsko-Uhorsku. Feudálne väzby na pôdu úplne ovplyvňovali život človeka.

Postoj k obrábaniu pôdy sa postupne menil po zavedení urbára v roku 1768. V poľnohospodárskej výrobe sa začali uplatňovať nové osvetárske a neskôr technické opatrenia (trojpoľný osevný systém, úprava vodného režimu pôd, mechanizácia a i.). Rozmach priemyslu koncom 19. storočia a najmä v 20. storočí mal vplyv aj na zvýšenie intenzifikácie poľnohospodárstva. Na začiatku 20. storočia sa viac ako tri
pätiny obyvateľov Slovenska živilo poľnohospodárskou výrobou.

Výmery pozemkov a kvalita pôdy najmä v členitých horských častiach nezabezpečovali obživu na poľnohospodárstvo viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce. V roku 1919 parlament prijal pozemkovú reformu. V praxi znamenala zabratie poľnohospodárskej pôdy nad 150 ha. Reforma však problém nezamestnanosti a hladu nevyriešila.V roku 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Jeho faktickú náplň tvorila kolektivizácia poľnohospodárstva, odovzdávanie pôdy, techniky a hospodárskych zvierat družstvám. V 70. rokoch sa pôvodné družstvá (obhospodarujúce väčšinou chotár jednej dediny) spájali do väčších aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom a i.

Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2. svetovou vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v poľnohospodárstve (celosvetový trend) sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po roku 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, ktoré sa prejavili aj v poľnohospodárstve. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať. Družstvá sa premenili na podielnické družstvá (pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, alebo odpredali).

Štátne majetky, pokiaľ budú privatizované, musia prejsť procesom odštátnenia. Pôvodným majiteľom sa vracia pôda. V súčasnosti vlastní súkromný sektor jednu štvrtinu poľnohospodárskej pôdy Slovenska. V mnohých prípadoch však nemajú agropodnikatelia na začiatku podnikania (nákup mechanizácie, osív, postrekov a i.) dostatok finančných prostriedkov. Pravdou zostáva, že vo vyspelých európskych krajinách je poľnohospodárstvo silno podporované štátom. Všetky tieto skutočnosti sa odrazili v poklese poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Tá poklesla oproti roku 1989 o viac ako jednu tretinu. Poľnohospodárstvo sa napriek týmto ťažkostiam podieľa na tvorbe národného dôchodku jednou trinástinou a zamestnáva takmer 12 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva Slovenska.

Vývoj využitia zeme na Slovensku možno charakterizovať postupným úbytkom ornej pôdy, ktorá prechádzala väčšinou do kategórie zastavaných plôch. Opodstatnené sú preto zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy.V súčasnosti sa poľnohospodársky využíva (2 446 000 ha) približne 50 % rozlohy Slovenska. Orná pôda zaberá 1,5 mil. ha, čo predstavuje 60 % poľnohospodársky využívanej pôdy. Spôsob využitia zeme závisí nielen od miestnych prírodných podmienok, ale ovplyvňujú ho viaceré iné činitele, napr. vzdialenosť od trhu (časová dostupnosť a vzdialenosť v km), mechanizácia a automatizácia výroby a i. To sa prejavuje v ďalšej špecializácii poľnohospodárskej výroby. Dôsledkom toho je vznik typických prímestských poľnohospodárskych zón (pestovanie zeleniny, ovocia, kvetov), napr. v okolí Bratislavy a Košíc.Iným typom zón sú vinohradnícke a chmeliarske oblasti. Viniču hroznorodému sa darí v nižších polohách slnečných pahorkatín a vrchovín, napr. v Malých Karpatách, Zemplínskej vrchovine, Slanských vrchoch, Podunajskej pahorkatine a i. Chmeľ sa pestuje predovšetkým v okolí Nového Mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian.Základom poľnohospodárskej výroby je rastlinná výroba. Trhová produkcia rastlinnej a živočíšnej výroby je približne vyrovnaná. Podľa rozlohy osevnej plochy prevládajú pšenica, jačmeň, raž, ovos a i. s 56 % nad krmovinami.

Poľnohospodárske regióny na Slovensku

Vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzickogeografických činiteľov sa územie Slovenska člení na poľnohospodárske výrobné oblasti. Je ich päť.

1. Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť je oblasťou s najpriaznivejšími podmienkami pre rozvoj poľnohospodárstva. Zaberá nížiny do 200 m n.m. s priemernými ročnými teplotami 9,5-10,5 °C a ročnými zrážkami 550-600 mm. Černozeme, ako najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice, pšenice a ďalších náročných plodín. Najvýznamnejšie regióny tejto oblasti sú Podunajská a Východoslovenská nížina.

2. Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť zaberá rovinné a pahorkatinné časti nížin vo výške od 200-300 m n.m. Podnebné charakteristiky tejto oblasti sú: priemerná ročná teplota 8-9 °C, 600-700 mm zrážok ročne. Hnedozeme tvoriace pôdny kryt oblasti umožňujú dopestovať dobrú úrodu. Na územiach Záhorskej nížiny Košickej kotliny a Juhoslovenskej kotliny sa darí najmä cukrovej repe a náročnejším obilninám.

3. Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť je rozlohou najväčšia. Zahŕňa nižšie a stredné časti vrchovín (400-500 m n.m.). Priemerná ročná teplota sa blíži k 8 °C. Ročne spadne okolo 700 mm zrážok. Hlavným typom pôd sú hnedé lesné pôdy. Táto oblasť je bázou pestovania zemiakov a raže. Lúky, ktoré pokrývajú významnú časť povrchu tejto oblasti, slúžia ako zdroj krmiva najmä pre hovädzí dobytok. Zemiakárska oblasť sa rozkladá hlavne na Orave, Kysuciach, v Podtatranskej a Hornádskej kotline a Nízkych Beskydách.

4. Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť sa rozprestiera od 500-600 m n.m. Zaberá nižšie podhorské oblasti a vysoko položené kotliny. Priemerné ročné teploty sú 6,5 až 7,5 °C. Ročný príjem zrážok je 750-800 mm. Oblasť je vhodná na pestovanie zemiakov, krmovín a menej náročných obilnín ako ovos.

5. Horská poľnohospodárska výrobná oblasť je situovaná prevažne v nadmorskej výške nad 600 m n.m. Tvoria ju najmä podhorské a horské regióny. Množstvo ročných zrážok neklesá pod 800 mm. Tieto vlhké oblasti s priemernou ročnou teplotou okolo 6,5 °C a s prevahou podzolov a horských pôd sa využívajú ako lúky a pasienky. Pestujú sa tam aj menej náročné obilniny, krmoviny a zemiaky.