Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva Slovenskej republiky. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja v minulosti.

Vývoj priemyslu na Slovensku

Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19. storočia. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby.

V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.V nížinatých oblastiach poľnohospodárske výrobky spracúval potravinársky priemysel, predovšetkým mlyny, cukrovary, sladovne, pivovary. Rozvinula sa aj výroba cukríkov a čokolády.

Koncom 19. storočia sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V Bratislave, kde sa zabezpečoval dovoz surovín po Dunaji, vznikla rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel). Zavádzanie strojov do výroby a silný rozvoj železničnej dopravy podmienili vznik strojárskych opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.

Pred vznikom ČSR bolo Slovensko (nerátajúc hlavné mesto Budapešť) najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska. No i tak zaostávalo za poprednými európskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, ale i Rakúsko a Česko. Zapríčinili to vládnuci feudáli, ktorí nevenovali rozvoju priemyslu dostatočnú pozornosť.Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov.

V období hospodárskej krízy sa snažili utlmiť činnosť konkurenčných podnikov na Slovensku. V tom období vzniklo pomerne málo nových tovární. Z nich mali najväčší význam zbrojárske závody.Po skončení 2. svetovej vojny sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody. Priemyselná výroba bola plánovaná a jednotlivé odvetvia sa rozvíjali v závislosti od potrieb celého Česko-slovenska, ale aj ostatných socialistických krajín. Rozvíjalo sa najmä ťažké strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel a výroba stavebných materiálov.

V dôsledku deľby práce nebolo treba obstáť v konkurencii s inými výrobcami. Preto sa znížila kvalita výrobkov, zaostal rozvoj technológií a spomalilo sa prenikanie výsledkov vedy a techniky do výroby. Jednotlivé závody boli zlúčené do veľkých podnikov, ktoré boli často nepružné.

Prechod na trhové hospodárstvo v roku 1989 sa odzrkadlil aj v priemysle. Viaceré továrne prechádzajú zo štátneho vlastníctva do vlastníctva súkromného a akciových spoločností. (privatizácia). Súkromný sektor sa v roku 1993 podieľal na celkovej priemyselnej produkcii 19,4%. Dochádza k zmenám výrobných programov tak, aby výrobky nestáli na skladoch, ale obstáli v konkurencii na domácom i zahraničnom trhu. Mnohé veľké podniky sa rozdelili na menšie závody, ktoré môžu pružnejšie reagovať na dopyt trhu. Zmenšila sa aj priemerná veľkosť podnikov a počet ich pracovníkov. V dôsledku veľkých zmien sa v ostatných rokoch znížila aj výroba tovaru.

Súčasná priemyselná výroba

V odvetvovej štruktúre prevláda spracovateľský priemysel. Po 2. svetovej vojne zaujal prvenstvo strojársky priemysel zameraný na výrobu strojov, prístrojov, vojenskej techniky, elektrotechniky a dopravných prostriedkov. Sortiment výrobkov je široký. Závody strojárskeho priemyslu sa nachádzajú v každom okrese Slovenska. Ich najväčšie sústredenie je na strednom Považí (Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin) aj inde.

Významný odbor je dopravné strojárstvo. Automobily a ich súčiastky sa vyrábajú v Bratislave, Trnave, Bánovciach nad Bebravou, motocykle v Považskej Bystrici a Kolárove, riečne lode v Komárne, v Poprade a Trnave sa nachádzajú významné opravovne železničných vagónov. Výrobu ložísk zabezpečujú fabriky v Považskej Bystrici, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Skalici a Prešove.

Elektrotechnická výroba sa zameriava na spojovú techniku (Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble), televízory (Nižná na Orave), práčky (Matejovce pri Poprade), chladničky (Zlaté Moravce), svietidlá (Nové Zámky).Z veľkého množstva strojárskych výrob možno ešte uviesť výrobu zdravotníckej techniky (Stará Turá, Piešťany), armatúr (Myjava), železných konštrukcií (Brezno), poľnohospodárskych strojov (Snina).

Hutnícky priemysel a ťažba rúd má u nás tradíciu od stredoveku, odkedy sa vo väčšej miere ťažili a spracúvali rudy. Výroba sa dnes koncentruje do veľkých podnikov. Východoslovenské železiarne v Košiciach spracúvajú najmä železnú rudu z Ukrajiny. Koksovateľné uhlie sa dováža z Ostravska a vápenec zo Slovenského krasu. Vyrábajú hlavne surové železo, oceľ a plechy. Železiarne v Podbrezovej sa špecializujú na výrobu valcovaného materiálu, Kovohuty v Istebnom na Orave na ferozliatiny.

V hutníctve farebných kovov dominuje hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Pracuje na báze dovážaného bauxitu z Maďarska. Kovohuty v Krompachoch vyrábajú elektrolytickú meď a mangán. Niklová huta v Seredi bola pre nerentabilnosť výroby a veľké znečisťovanie životného prostredia zatvorená.

Priemysel palív a energetiky má obmedzené zdroje v rámci fosílnych palív. Ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry a Modrého Kameňa, ako aj ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí sú nedostatočné. Preto treba väčšinu týchto energetických surovín dovážať. Uhlie sa dováža hlavne z Českej republiky, ropa a plyn z Ruska ropovodom a plynovodom.Vzhľadom na nedostatok týchto energetických zdrojov sa vyrába prevažná časť elektrickej energie v jadrovej a vo vodných elektrárniach.

Najväčšie tepelné elektrárne sú v Zemianskych Kostoľanoch a vo Vojanoch pri ukrajinských hraniciach. V prevádzke je jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave a jadrová elektráreň v Mochovciach pri Leviciach. Najviac vodných elektrární je na Váhu (19). Najväčší inštalovaný výkon má vodná elektráreň Gabčíkovo na Dunaji (720 MW).Chemický a gumárenský priemysel zaznamenal svoj rozvoj najmä po 2. svetovej vojne. Jeho výroba výrazne závisí od dovozu surovín, ako ropa, zemný plyn a rôzne chemikálie.

Najväčšie závody sú v Bratislave Slovnaft (spracovanie ropy), Istrochem (výrobky anorganickej chémie, syntetické látky, hnojivá, agrochemikálie) a iné. Dusíkaté hnojivá a čpavok vyrába z plynu podnik Duslo v Šali. Ďalšími významným podnikmi sú chemické závody v Novákoch, Hnúšti-Likieri a Smoleniciach (farby).

Rozšírená je výroba plastov a syntetických vlákien (Senica, Svit, Strážske, Humenné, Trnava, Nitra, Žilina). Gumárenská výroba je lokalizovaná v Púchove, Bratislave a Dolných Vesteniciach.

Lieky sa vyrábajú v Hlohovci, v Slovenskej Lupči, Nitre a Šarišských Michaľanoch.

Potravinársky priemysel má dávne tradície v pôvodných remeslách, napr. mlynárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo. Produkuje široký sortiment výrobkov (asi 10 000).Je pomerne rovnomerne rozmiestnený na celom Slovensku. Súvisí to s jeho orientáciou na spotrebu, napr. pekárne, pivovary a čiastočne aj mliekárne, mäsozávody a hydinárne.

Väčšia koncentrácia je v miestach produkcie poľnohospodárskych plodín. V úrodných nížinách sú najmä cukrovary, mlyny, sladovne, konzervárne. Vo vinárskych oblastiach (najmä malokarpatská, nitrianska, východoslovenská) pracujú vinárske závody.

Textilný a odevný priemysel má tradíciu v remeselnej výrobe a manufaktúrach. Bavlnárska a hodvábnická výroba sa sústreďujú najmä v Ružomberku, Leviciach, Bratislave a Liptovskom Mikuláši, vlnárska v Žiline, Trenčíne a Lučenci. Ľan sa tradične spracúva v Kežmarku. Vo Vrbovom, Bratislave a Svite vznikol pletiarsky priemysel.Šitie odevov, osobnej a posteľnej bielizne oddávna zabezpečovali remeselné dielne. V socialistickom období vznikli aj veľké odevné závody, napr. v Trenčíne, Prešove a Púchove.

Kožiarsky a obuvnícky priemysel sa rozvinul tiež z tradičných remesiel. Koža sa v minulosti spracúvala vo viacerých garbiarňach. Po 2. svetovej vojne bola kožiarska výroba sústredená do Liptovského Mikuláša a Bošian. Ich produkty čiastočne spracúvajú závody na výrobu obuvi v Partizánskom a Bardejove.Výroba stavebných materiálov sa umiestňuje pri zdrojoch surovín.

Výskyt vápencov a slieňov podmienil vznik cementární v Rohožníku, Hornom Srní, Lietavskej Lúčke, Varťne, Bystrom, Turni nad Bodvou a Banskej Bystrici. Z neogénnych ílov a spraší sa v nížinách a kotlinách tradične vyrábajú tehly a strechové krytiny. Významná je výroba stavebnej keramiky v Lučenci a Michalovciach. Bohaté zásoby magnezitu spracúvajú magnezitové závody v Lovinobani, Jelšave a Lubeníku.