Devínska Nová Ves má bohatú históriu. Hoci osídlenie tejto oblasti sa predpokladá už do obdobia praveku, prvé zmienky o osade na území Devínskej Novej Vsi sú zo 6.storočia. Výhodami pre usadenie boli najmä dobré prírodné podmienky – blízkosť rieky, dostatok ornej pôdy a svahy vhodné na chov dobytka. Devínska Nová Ves však od vtedy prešla mnohými zmenami. Zažila nemeckú kolonizáciu (13.stor.) nájazdy Turkov, chorvátsku kolonizáciu (16.stor.), bola plienená, drancovaná a pálená počas protihabsburského povstania (17. stor.). Bola obsadená francúzskymi, neskôr maďarskými vojskami. Poľnohospodársky charakter dediny sa zmenil po vybudovaní železnice, tehelne a vápenky (19.stor.).

Nevyhla sa tiež požiarom, epidémiám, záplavám, hospodárskej kríze a bombardovaniu počas 2.svetovej vojny. Stala sa tiež súčasťou tzv. ochranného hraničného pásma, kedy bol vstup do Devínskej Novej Vsi umožnený iba na osobitné povolenie. V roku 1968 sem zavítali aj sovietske tanky. Veľkými zmenami prešla obec najmä v 20.storočí. Z poľnohospodárskej obce sa zmenila na významné priemyselné stredisko. Z prímestskej obce so slamenými strechami sa stala mestská časť hlavného mesta. Z prechodne ťažko dostupného, hraničného, istý čas aj zakázaného pásma sa stala obľúbeným miestom turistiky.

Najdôležitejšie udalosti z histórie Devínskej Novej Vsi

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z polovice 15.storočia, ale existujú dôkazy o osídlení tejto oblasti z praveku, neolitu, zo staršej doby kamennej a rímskej doby. Najvýraznejšie je však dokumentované slovenské osídlenie zo 7. a 8. storočia.

Po roku 1541 sem prichádza silná kolonizačná vlna Chorvátov utekajúcich pred Turkami. Po roku 1918 do obce prichádzajú noví obyvatelia českej národnosti.

Písomné pramene uvádzajú, že už od roku 1549 sa v Devínskej Novej Vsi začalo s výrobou vápna. Napriek mnohým modernizáciam bola výroba často prerušovaná, až do roku 1964, kedy bol úplne ukončená. V Devínskej sa tiež ťažil piesok, kameň, bol tu liehovar, závod na impregnáciu dreva, výrobňa asfaltových cestných zmesí a farbiareň.

V polovici 19. storočia sa začalo s výstavbou železničného prepojenia Bratislavy a Viedne, cez Devínsku Novú Ves. Bola to zároveň prvá parná železnica v Rakúsko – Uhorsku.

V roku 1931 sa začalo s elektrifikáciou obce a v roku 1974 s plynofikáciou.

Po 2.svetovej vojne bola obec poznamenaná bombardovaním. Mnoho domov bolo v tom čase zničených.
V roku 1972 sa Devínska Nová Ves pričlenila k Bratislave a stala sa súčasťou IV. obvodu. V tom istom roku bola do DNV zavedená Mestská hromadná doprava.

S rozrastajúcou sa priemyselnou výrobou narastal aj počet obyvateľov. Začiatkom 70.tych rokov sa začalo s výstavbou Bratislavských automobilových závodov. V tom čase pribudli nové byty, pošta, telefónna ústredňa, nové predškolské a školské zariadenia, zdravotné strediská, líniové obchodné domy a nové sídliská – Kostolné a Podhorské.

V roku 1991 vzniká Volkswagen Bratislava a.s a PRESSKAM – podnik na výrobu a predaj výliskov.

V súčasnosti v DNV stále prebieha výstavba rodinných domov, polyfunkčných zariadení a obchodov.

Námestia

V Devínskej Novej Vsi sú tri známe námestia. Historicky najstaršie je Námestie 6.apríla, na ktorom stojí socha Panny Márie postavená v roku 1839. Je trojuholníkového tvaru. Medzi nové námestia patrí Námestie Rudolfa Slobodu, ktoré je postavené v blízkosti rodného domu spisovateľa Rudolfa Slobodu, kde je vystavená jeho busta. Je štvorcového tvaru. Za centrálne námestie sa dá považovať Námestie Jána Kostru, ktoré má tiež štvorcový tvar. Tvorí priestor pri cintoríne. V 80.rokoch tam bol rozostavený obchodný dom ktorý však viac ako 10 rokov chátral a námestie nepatrilo k pýcham mestskej časti. Dnes tam stojí obchodný dom, ktorý využíva väčšina obyvateľov Devínskej Novej Vsi. Zároveň sa stalo prepojením „starej a novej Devínskej".

Vnútorná štruktúra Devínskej Novej Vsi

Za historické jadro Devínskej Novej Vsi je považovaná terajšia Istrijská ulica. Väčšina domov v tejto oblasti stála už pred 20.storočím, ale mnohé z nich boli zničené požiarmi, alebo bombardovaním. Vlna výstavby sa teda začala hlavne po 2.svetovej vojne. Obnovená bola severná časť obce – Kolónia, ktorá bola založená už v roku 1920 českými prisťahovalcami. V 60.- 70. rokoch sa začalo s výstavbou aj pod svahmi Devínskej Kobyly a rozšírila sa výstavba v okolí Istrijskej ulice. Vznikali hlavne rodinné domy, školy, športoviská a začalo sa aj s výstavbou priemyselných podnikov (Západoslovenské tehelne, Bratislavské automobilové závody).

S rozvíjajúcou sa priemyselnou výrobou bol spojený aj príliv nového, mladého obyvateľstva. Prírastok obyvateľstva sa zvýšil až o 270%. V roku 1983 sa začalo s výstavbou 4-poschodových panelových domov a v roku 1987 s hromadnou výstavbou 8-poschodových a 12-poschodových panelových domov na sídliskách Kostolné a Podhorské. V 90.rokoch pribúdali najmä obchody, banky, služby, hotel a polyfunkčné zariadenia. Na začiatku 3.tisícročia sa Devínska Nová Ves stále rozrastá. Pri vstupe do Devínskej Novej Vsi vznikla nová ulica z rodinných domov a stavia sa aj priamo pod svahom Devínskej Kobyly. Rodinné domy pribudli tiež v severnej časti

Prameň:

  • Bratislava – Presburg – Posonii, vydal Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava v spoločnosti s miestnymi úradmi mestských častí, 1992
  • Viliam Pokorný a kol.: Devínska Nová Ves – vlastivedná monografia, vydal Miestny úrad Devínska Nová Ves v Bratislave v roku 1995
  • Úhrnné hodnoty druhov pozemkov 2002
  • www.devínska.sk