Z hľadiska makropolohy sa funkčný mestský región Dubnica nad Váhom nachádza v severozápadnej časti stredoeurópskeho štátu Slovenská republika. Územie regiónu má pretiahnutý tvar v severo-južnom smere. Na celkovej ploche regiónu (358,5 km²) sa nachádza 21 obcí, z ktorých tri: Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava majú štatút mesta.

Extrémne body hraníc regiónu vyčleňujeme podľa týchto geografických súradníc:

  • Najsevernejší bod : 49° 08΄ 27´΄ s.z.š. a 18° 07΄ 13΄΄ v.z.d.
  • Najjužnejší bod : 48° 53΄ 28΄΄ s.z.š. a 18° 26΄ 28΄΄ v.z.d.
  • Najvýchodnejší bod : 48° 55´ 56´´ s.z.š. a 18° 30΄ 32΄΄ v.z.d.
  • Najzápadnejší bod : 49° 01´ 14´´ s.z.š. a 18° 05´ 25´´ v.z.d.

Vzhľadom na to, že časť severozápadnej hranice regiónu je v dĺžke 11,3 km totožná so štátnou hranicou s Českou republikou, je FMR Dubnica prihraničný región. Územie regiónu je súčasťou územia Trenčianskeho samosprávneho kraja. V rámci tohto administratívneho celku hraničí s jeho nižšími jednotkami – okresmi a to: na východe s okresom Púchov (dĺžka spoločnej hranice je približne 41 700 m), na juhovýchode s okresom Považská Bystrica (4 560 m), na juhu s okresom Prievidza (20 760 m) a na západe s okresom Trenčín (35 700 m). Vo svojej juhovýchodnej časti hraničí náš región v dĺžke približne 4 500 m s okresom Žilina, ktorý je súčasťou Žilinského samosprávneho kraja. Celková dĺžka hranice FMR Dubnica je teda 118 550 metrov.

Z geomorfologického hľadiska patrí celé územie regiónu do provincie Západné Karpaty, pričom tadiaľto prechádza hranica subprovincií Vnútorných a Vonkajších Západných Karpát. Do Vnútorných Západných Karpát patria Strážovské vrchy (Fatransko-tatranská oblasť), ktoré do nášho regiónu zasahujú svojou severozápadnou časťou. Ostatné územie regiónu je tvorené severnou časťou Bielych Karpát a Považského Podolia (subprovincia: Vonkajšie Západné Karpaty, oblasť: Slovensko-moravské Karpaty). Podrobnejšie členenie uvedených celkov uvádzame v Mape 3. Nadmorská výška územia sa pohybuje v rozmedzí od 225 m n.m. pri výtoku Váhu z územia regiónu do 1213 m n.m. na Strážove ako najvyššom vrchu Strážovských vrchov.

Centrálnou časťou regiónu preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej už v minulosti viedli dôležité obchodné trasy a miesta jeho brodov (Ilava) boli dôležitými križovatkami týchto ciest. Na tieto historické trasy nadviazali dnešné dopravné ťahy. Územím nášho regiónu prechádza najdôležitejšie cestné i železničné prepojenie Bratislavy a Košíc, čím teda územie regiónu plní i významnú tranzitnú funkciu. Od krajského mesta Trenčín je Dubnica nad Váhom vzdialená 15 km. Cestná vzdialenosť medzi hlavným mestom SR a jadrom regiónu je približne 140 km, železničná 137 km. Najbližším letiskom s pravidelnou medzinárodnou leteckou prepravou je letisko M. R. Štefánika v Bratislave.

V jadre regiónu sa nachádzajú tri mestá: Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Ilava. Z hľadiska mikropolohy je dôležité to, že ich intravilány sa nachádzajú na Vážskych terasách poskytujúcich prirodzenú ochranu pred povodňami, dostatok vody z podzemných zdrojov a úrodné pôdy, ktoré sa tu vyvinuli na sprašiach. Priľahlé pohoria zas poskytovali dostatok dreva. V súčasnosti vystupuje ako najvýznamnejší faktor osídlenia dopravná poloha.

Poloha vidieckych obcí v zázemí industriálneho jadra, s dobrou dostupnosťou doň, sa najvýraznejšie prejavila na zmene ich zamestnaneckej štruktúry a táto sa stále viac odráža i na diferencovanosti krajinného rázu.