Podľa súčasného administratívneho členenia SR, patrí obec Vysoká nad Kysucou do Žilinského kraja, okresu Čadca, ktorý v literatúre býva často stotožňovaný s pojmom Horné Kysuce. V rámci okresu Čadca sa obec Vysoká nad Kysucou nachádza v jeho západnej časti.
Poloha a lokalizácia obce
Obec hraničí na západe s katastrom obce Makov, na severozápade s obcou Bíla, tento úsek katastrálnej hranice tvorí zároveň i štátnu hranicu z Českou republikou. Na severe obec hraničí s obcou Korňa, z východnej strany s katastrom mesta Turzovka a z južnej strany hraničí s obcou Veľké Rovné, ktorá patrí do okresu Bytča.
Nadmorská výška obce sa pohybuje v intervale od 543m (centrum obce) do 925,5m (Vrchtretina). Kataster obce patrí do dvoch orografických celkov. Severne sa nachádzajú Moravsko - sliezske Beskydy a smerom na juh leží geomorfologický celok Javorníky. Juh obce zasahuje do oblastí Javorníkov, naopak sever do Turzovskej Vrchoviny. Medzi týmito celkami sa nachádza Hornokysucké Podolie, ktoré sa rozprestiera v okolí rieky Kysuce.
Hlavným faktorom lokalizácie obce bola pravdepodobne rieka Kysuca, ktorá tvorí os obce a vyústenie niekoľkých menších dolín do hlavnej Kysuckej doliny. Dôležitú úlohu v historickej lokalizácii obce zohrala ťažba drevnej hmoty a následné rozširovanie kopaničiarskej kultúry.
Obec netvorí žiaden dopravný uzol. Leží na dopravnej spojnici (cesta II. triedy č. 487), ktorá spája dopravný ťah Ostrava – Čadca – Žilina (I/11) a dopravný ťah ČR – Bytča – Žilina (I/18). Z polohy obce vyplýva jej tranzitný charakter, prakticky malého významu. Zo železničných dopravných koridorov je v obci zastúpená jednokoľajovou neelektrifikovanou traťou č. 32d Čadca – Turzovka – Makov.
Horné Kysuce, ktorých, ako sa uvádza vyššie, je súčasťou i obec Vysoká nad Kysucou mali v minulosti veľmi slabo rozvinutú výrobnú základňu a boli preto ekonomicky aj spoločensky pomerne zaostalým regiónom.
Pre obyvateľov tejto oblasti sa v minulosti stala najväčším „lákadlom“ priemyselná báza severnej Moravy – Ostravsko, ktorá sa nachádza na severozápad od obce. Východne od obce sa nachádza región mesta Turzovka a za ním región mesta Čadca. Druhou najvýznamnejšou priemyselnou bázou je priemyselná oblasť regiónu mesta Žiliny, ktorá sa nachádza juhovýchodne od obce. Obec Vysoká nad Kysucou je s uvedenými priemyselnými centrami prepojená jednak cestnou ale i železničnou dopravnou sieťou.
Geologické pomery v obci Vysoká nad Kysucou
Kataster obce leží na rozhraní viacerých orografických celkov. Severne sa nachádzajú Moravsko - sliezske Beskydy, severovýchodnejšie je to Turzovská vrchovina a smerom na juh leží geomorfologický celok Javorníky. Celé územie spadá do regiónu karpatského flyšu a subregiónu vonkajších Karpát, ktoré je budované jednotvárne sa striedajúcimi vrstvami pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc, ktoré sú miestami hrubé aj niekoľko sto metrov.
Na morfológiu územia mali rozhodujúci vplyv geologická stavba a vlastnosti zastúpených hornín. Po vyvrásení flyšového pásma alpínskym vrásnením a jeho vynorení nastalo v mladších treťohorách rozrušovanie komplexov a erózia . Prevažnú časť územia buduje vnútorná jednotka flyšového pásma - magurský príkrov. Striedajúce sa vrstvy jemnejších a hrubších sedimentov tu vznikli vo vrchnej kriede a paleogéne, ktoré sa usadzovali na dne mora za tektonického nepokoja. Okrem magurského príkrovu sa na geologickej stavbe územia podieľa sliezsky príkrov. Je tu zastúpený istebnianskymi vrstvami vrchnokriedového veku s mohutnými íľovcovo-pieskovcovo-zlepencovým súvrstvím, vo vyšších polohách s pestrým exotickým materiálom (horninami neznámeho pôvodu), miestami s nápadnou guľovitou odlučnosťou. V dolinách rieky Kysuce sú naopak nivné usadeniny štrkopieskovej povahy štvrtohorného (kvartérneho) veku.
Toto územie je chudobné na nerastné suroviny. Striedajúce sa vrstvy priepustných pieskovcov a nepriepustných ílovcov poskytujú slabé zdroje podzemnej vody. Nepriepustné vrstvy spôsobujú tiež veľký špecifický odtok a zosuvy. Pieskovce a niektoré ílovce, ako materské horniny, poskytujú pomerne málo živín, preto pôdy na ňom sú menej úrodné.
Z hľadiska relatívnych pohybových tendencií tektonických blokov zaraďujeme územie k pozitívnym jednotkám so stredným zdvihom.
Reliéf v obci Vysoká nad Kysucou
Reliéf územia odzrkadľuje jednak petrografické zloženie jednotlivých štruktúr územia, tektonickú stavbu i erózno-denudačné procesy, ktoré sa v tejto oblasti uplatňovali po ukončení alpínskeho vrásnenia až po súčasnosť. Reliéf obce možno ohraničiť maximálnou nadmorskou výškou 925,5 m. n. m. (Vrchtretina) a najnižšou nadmorskou výškou 543 m. n. m. (centrum obce). Toto rozpätie umožňuje vyčleniť dva typy reliéfu - nízkovysočinový (301-800 m) a strednovysočinový (801-1500 m).
Z geomorfologického hľadiska, oblasť budovaná flyšovým pásmom má medzi základnými typmi reliéfu zastúpenie predovšetkým v hornatinovom a vrchovinovom reliéfe a reliéfe eróznych brázd. Tvary sú modelované hladko, dominujú pásma chrbtov, miestami rozčlenenými priečnymi dolinami.
Geologická stavba územia mala veľký význam na jeho morfológiu. Po vyvrásnení flyšového pásma nastalo v mladších treťohorách jeho rozrušovanie a erózia, ktorá mala rozhodujúci vplyv na modeláciu územia. V súčasnosti je územie formované činnosťou zrážkovej vody, mrazovým zvetrávaním, zosuvmi a hospodárskou činnosťou človeka.
Pomerne veľká energia reliéfu, variabilita horninového prostredia (striedanie ílovcov s pieskovcami) a vysoký úhrn zrážok predurčuje celé územie na potenciálnu oblasť makrozosuvov. Ich riziko rastie narušovaním pokryvu vegetácie, ktoré iniciuje procesy erózie, navlhčuje ílovité vrstvy, čo umožňuje vznik veľkých zosuvov. Z eróznych procesov nad brázdami je častá výmoľová erózia, miestami i plošná erózia, najmä na oraných plochách, s častým zmyvom pôdy pri búrkových dažďoch.
Riečna erózia sa odrazila na troch typoch dolín. Najvyššie (horné toky) sú hlboké V-doliny, bez aluviálnej alebo len so slabo vyvinutou nivou. Doliny v kotlinách a brázdach majú charakter úvalinový. Dolina s výraznou nivou je hlavne dolina rieky Kysuce.
Antropogénne výmole (erózne ryhy) vznikali následne na poľných alebo lesných cestách, kde ako iniciálny prvok boli kolesami ťažkej techniky (zriedka aj vozov ťahaných koňmi alebo kravami) vyryté koľaje, na ktorých sa uplatnil prírodný erózny proces.
Klimatické pomery v obci Vysoká nad Kysucou
Značný vplyv na klimatické pomery územia má geografická poloha a nadmorská výška. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, kde sa v priebehu roka niekoľkokrát vystriedajú vzduchové hmoty rozličných vlastností. Oceáske prúdenie zmierňuje rozdiely medzi letom a zimou, spôsobuje väčšiu oblačnosť, väčšie množstvo zrážok a častejší výskyt hmiel.
Klimaticky patrí obec do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Mierne teplá klimatická oblasť (júlová izoterma 16ºC) zaberá najmä doliny rieky Kysuce s priľahlými svahmi do nadmorskej výšky 800 m. Chladná klimatická oblasť (priemerná júlová teplota 12 - 16ºC) zahrňuje vrcholové časti Moravsko-sliezskych Beskýd, Javorníkov a Turzovskej vrchoviny.
Členitosť terénu sa odráža na pomerne vysokom výskyte inverzných stavov (v dolinách sú hmly a pomerne nízke teploty, vo vyšších polohách sú vyššie teploty), ktoré vznikajú až v 40% dní. Najčastejšie sa vyskytujú v jeseni a v zime, keď až štvrtina všetkých dní má celodennú inverziu. V jeseni i v lete sa často vyskytujú len ranné (nočné) inverzie, vznikajúce stekaním chladnejšieho, ťažšieho vzduchu do dolín. Ranné i minimálne teploty sú potom v údoliach nižšie než na svahoch a trvajú až do poludňajšieho oteplenia a vzniku konvekčného (výstupného) prúdenia.
Priemerná júlová teplota sa pohybuje okolo 16 - 17ºC v priestoroch dolín, smerom k vrcholovým častiam pohorí sa znižuje až na 11 - 12ºC. Najchladnejším mesiacom oblasti je január, keď teplotný priemer v dolinách klesá pod -4,5ºC, vo vrcholových častiach okresu až pod -8ºC a viac. Vegetačné obdobie (denná teplota 5ºC a viac) v doline Kysuce trvá približne 275 dní. Užšie vegetačné obdobie (denné teploty 10ºC a viac) začína počiatkom mája a končí koncom septembra a trvá približne 150 dní.
Z hľadiska zrážkových pomerov môžeme o Kysuciach povedať, že sú vlhkou oblasťou. Zrážok je dostatok po celý rok. Udáva sa, že ročný zrážkový úhrn stúpa každých 100m o 60 – 80 mm. Maximum zrážok pripadá na júl, minimum na január resp. február. Priemerný ročný úhrn v dolinách sa pohybuje od 850 do 900mm a smerom k vrcholom stúpa až na 1300mm. Približne 60 percent zrážok padne vo vegetačnom období. Dôležitým údajom pre Kysuce je výskyt prívalových dažďov (búrky, lejaky), ktoré sa vyskytujú v mesiacoch jún – august. V podmienkach flyša majú neraz katastrofické prejavy (zosuvy, prudké zvýšenia hladín tokov, deštrukcia pôdy a pod.). Dĺžka snehovej prikrývky je podľa nadmorskej výšky a expozície 90 až 120 dní.
Veterné pomery Kysúc sú modifikované jednak cirkuláciou v ovzduší a potom morfológiou terénu. Dominujúcimi smermi prúdenia sú S, J a Z. Priemerné ročné rýchlosti vetra sa pohybujú v rozpätí 1,2 – 2,1 m/s. Najviac dní so silným vetrom a búrlivým vetrom je v období február až máj. Najmenej veterné je jesenné počasie.
Vodstvo v obci Vysoká nad Kysucou
Celé územie patrí do povodia rieky Váh, do ktorej sa pri Žiline vlieva rieka Kysuca, najväčší vodný tok v oblasti. Z významnejších prítokov Kysuce v katastri obce možno spomenúť Jedľovník, Kelčov či Varechovský potok. Priemerný ročný prietok rieky Kysuca má 17,2m³/s, minimálny 0,98m³/s. Maximálny prietok dosiahol hodnotu 880 m³/s, ktorý sa označuje ako „storočná voda“.
Priemerná teplota vody Kysuce je 8,5ºC, výskyt ľadových úkazov začina okolo 1.-10. novembra a končí okolo 21. – 31. marca. Ľadové úkazy sa vyskytujú 69 dní a hladina zamŕza 33 dní v roku. Hustota tokov v pomere k ich dĺžke je 1 – 1,8 km na km². Špecifický odtok z 1 km² je 8,1 – 23,4 l.
Typickou vlastnosťou riek na Kysuciach je ich značná rozkolísanosť. Je to dané jednak flyšovým podložím ale aj zmenou kultúr v neprospech lesa a v posledných desaťročiach i v neprospech krajinnej zelene tvoriacej zachytávacie pásy. Pri pomerne vysokých ročných zrážkach je potencia vody veľmi vysoká, čo bolo aj dôvodom vyhlásenia vodohospodársky štátne dôležitej oblasti Javorníky – Beskydy a následne vyhlásenie niektorých úsekov tokov (Kysuca) za vodohospodársky dôležité toky a v neposlednom rade i pre vyhlásenie CHKO Kysuce, kde tento aspekt bol zvlášť zvýraznený.
Vlastnosti geologického podložia, predovšetkým striedanie hornín rôznej priepustnosti, nevytvárajú priaznivé podmienky pre akumuláciu a následnú cirkuláciu podzemných vôd. Priaznivejšie podmienky sú len v rozsiahlejších polohách pieskovcov. Výdatnosť prameňov v územiach s prevládajúcimi ílovcami a ílovitými bridlicami a iba menším podielom pieskovcov je od 0,05 – 0,2 l/s a iba ojedinele výdatnosť stúpa na 0,3 – 0,5 l/s. Takýchto prameňov je relatívne vysoký počet, mnohé však sezónne vysychajú.
Osobitné postavenie majú pramene viazané na štvrtohorné riečne usadeniny, ktoré sú hydrologicky spojené s tokmi. Tu množstvo využiteľných zásob výrazne stúpa (pri samozrejmom predpoklade, že voda nie je vážnejšie znečistená). Aj tu však je rozkolísanosť pomerne značná.
Chemické zloženie vôd prameniacich vo flyšovom prostredí je kalciovo-hydrogeénuhličitanové. Priemerná mineralizácia je 0,07 - 0,42 g.l--1. Podľa vápnitosti hornín, v konkrétnom prostredí, je možné zaznamenať i lokálne vyššie hodnoty (napr. pramene v solanských vrstvách). Pri rozboroch vôd boli zaznamenané lokálne zvýšené obsahy (asi v 15% analyzovaných vzoriek), výskyt amoniaku, ktorý však nesúvisel s fekálnym znečistením (v dôsledku biochemického rozkladu organických látok v obehových cestách), výskyt fosforečnanov (asi pri 16% analyzovaných vzoriek, obsah 0,17 mg.s--1, predpokladá sa, že to súvisí s rozkladom apatitu alebo iných fosforečnanov v sedimentoch) a najmä dusičnanov (pri 63% vzoriek a ich koncentrácia rastie úmerne s približovaním sa zdroja k ľudským sídliskám).
Špecifické sú akumulácie vôd v aluviálnych náplavoch rieky Kysuca. Štrkopieskové, nespevnene usadeniny sú vhodnými akumulačnými priestormi. Hladina spodnej vody je v hĺbke 1 - 3,5 metra pod povrchom. Rozdiely medzi minimom a maximom majú súvis s hladinou vody v toku (Kysuca), v niektorých prípadoch však aj infiltráciou z prameňov alebo prítokov stekajúcich zo svahov.
Pôdy v obci Vysoká nad Kysucou
Pôdotvorný proces vybraného územia má niekoľko špecifík. Prvé špecifikum je substrát (horniny a ich minerálne zloženie). Aj keď horniny môžeme rozdeliť na pieskovce a ílovce, ich minerálne zloženie je premenlivé. Pieskovce môžu byť zložené dominujúco zo silikátov (živce, sľudy a pod.), oxidov kremíka (kremeň), ale aj karbonátov (kalcit, dolomit), prípadne opracovaných úlomkov hornín širokého spektra typov (žuly, fylity, kremence, vápence a pod.), zastúpených v polohách hrubozrnnejších pieskovcov až zlepencov. Rozdielny chemizmus sa následne odráža aj v pôdnych subtypoch a varietach.
Druhým špecifikom sú klimatické podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú vývoj pôdnych horizontov. Vysoké zrážkové úhrny v kombinácii s reliéfom a schopnosťou absorbovať vodu v pôde, menia zloženie pôdnych horizontov. Tretím, na tomto území (samozrejme existujúcim aj inde) zvlášť výrazným znakom je dokumentovateľnosť prechodov typov a podtypov (napr. medzi typmi ranker - kambizem - podzol a ich podtypmi), pričom dominujúci je jeden (kambizem), ale vývoj vedie, podľa daných podmienok i k typom, ktoré nie sú vyvinuté úplne. Pôda je tak typickým znakom vývoja krajiny, akousi databázou informácií, najmä za najmladšie obdobie štvrtohôr. Tento fakt je potrebné si uvedomiť skôr ako predstavíme typológiu pod.
Z hľadiska pôdnej typológie možno vyčleniť niekoľko pôdnych typov. V údoliach hlavného toku Kysuce je to typ nivných pôd glejových, na ne nadväzujú smerom na stráne hnedé pôdy, miestami oglejené, hnedé pôdy nasýtené a hnedé pôdy nenasýtené (posledné dva typy plošne dominujú). Hnedé pôdy nenasýtené až podzolované plošne zaberajú najvyššie položené hrebene a priľahlé stráne. Hnedé pôdy nenasýtené, oglejené tvoria významnú časť územia a vyznačujú sa silným zvetrávaním primárnych silikátov a tvorbou ílovitých častíc.
Z pohľadu zastúpenia pôdnych druhov sa v území uplatňujú pôdy hlinité, miestami piesočnatohlinité, prípadne ílovito hlinité. Rôzne zastúpenie v pôde má skelet („kamenitosť“) Najväčšie zastúpenie má v horských oblastiach, kde vystupujú pieskovce (Javorník). Z hľadiska stupňa skeletnatosti ich môžeme zaradiť medzi stredne skeletnaté pôdy. Zamokrenie pôd je iba lokálne, nezriedka podmienené predchádzajúcimi zosuvnými pohybmi.
Obsah humusu v horských častiach je stredný – 2-3%, v nižších častiach 2-5%. Lesné pôdy vo vrcholových polohách majú menej ako 2,5% humusu. Na ostatných plochách obsah kolíše medzi 2,5 – 5%.
Celková hĺbka pôdy v horských oblastiach je do 30cm, v údolných častiach sú pôdy stredne hlboké, s hĺbkou 30 – 100cm.
Rozšírenie kambizemí je dominantné. Rozšírenie subtypov je omnoho mozaikovitejšie, reagujúce na nadmorské výšky (najvyššie polohy uprednostňujú podzol kambizemný, ranker kambizemný, najmä ak je vyhovujúci substrát a danosti reliéfu. Kambizem typická nasýtená má dominujúce rozšírenie v nadmorských výškach 700 - 800m, na minerálne bohatších zvetralinách (napr. silikáto-karbonátové horniny flyšového pásma).
Rastlinstvo v obci Vysoká nad Kysucou
Geologický podklad, klíma, pôda, nadmorská výška a pod. určujú špecifické črty rastlinstva v sledovanej oblasti, ktoré má podhorský až horský charakter. Z fytogeografického hľadiska sa územie zaraďuje do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry.
Celé územie možno charakterizovať absenciou resp. slabým zastúpením teplomilných a skalných druhov. Príroda Kysúc a teda i rastlinstvo, bola oddávna silne ovplyvňovaná činnosťou človeka. Koncom 16. storočia dochádza k mohutnému rozvoju tzv. pasienkovej alebo kopaničiarskej kolonizácie, ktorá bola sprevádzaná klčovaním lesa a rastom tzv. kopaníc. Nastáva nové osídlenie – osídlenie valachmi. Valašskou kolonizáciou sa veľmi intenzívne začalo s rúbaním lesov, získané plochy mali slúžiť ako poľnohospodársky i stavebný priestor. Do 18. storočia v ťažbe dreva prevažovali holoruby, najmä na menších plochách, kde sa počítalo s prirodzenou obnovou náletom. Pôvodnými drevinami boli smrek, jedľa, borovica, smrekovec, buk, dub, javor horský, javor mliečny a javor poľný. Od obdobia holorubného hospodárstva sa vyrúbané plochy zalesňovali nie jedľou, ale smrekom (smrekománia). V histórii lesov boli najväčšie škody spôsobené valachmi a valašskou kolonizáciou.
Súčasný vegetačný kryt reprezentujú hlavne lesy a pasienky, ornej pôdy a kultúrnych lúk je tu menej. Územie tvorí flyš, čoho výsledkom je relatívne málo pestrá vegetácia. Rastlinný kryt je reprezentovaný najmä lesnými porastmi. V okolí osád a dedín nachádzame chudobné podhorské luky, chudobné pasienky a lúčne úhory. Brehy tokov lemujú brehové porasty horských jelšín. Na svahoch sú veľmi pekne vyvinuté a zachované krovinné spoločenstvá. Časté sú i podsvahové prameniská a vlhké, slatinné luky s typickou vegetáciou.
Nelesné spoločenstvá.
Nelesná vegetácia je reprezentovaná najmä pasienkami a lúčnymi porastmi vlhkých a čerstvých stanovíšť. Pasienky vznikli ako náhradné spoločenstvá po lesných porastoch, udržiavané človekom. Základným pasienkovým typom sú porasty tomky voňavej a psinčeka obyčajného. Floristicky sú pomerne bohaté, veľmi často sú i na miestach bývalých, dnes opustených rolí.
Na aluviálnych tokoch nachádzame porasty s dominujúcimi druhmi tráv mätonôh trváci (Lolium perenne) a hrebienkou obyčajnou (Cynosurus cristatus). Lokálne vplyvom intenzívnejšej pastvy sú zastúpené nitrofilné druhy. Taktiež na alúviách tokov, v miernych terénnych depresiách sa ako náhradné spoločenstvá po jelšinách vytvorili porasty s pichliačom potočným (Cirisium rivulare).
Lesné spoločenstvá a kroviny.
Z krovinných brehových porastov sú najrozšírenejšie porasty s vŕbou purpurovou (Salix purpurea), vŕbou krehkou (Salix fragilis) a tiež vŕbou bielou (Salix alba). Na alúvia vodných tokov je viazaný aj výskyt jelšín, ktoré sú v súčasnosti už často zastúpené len fo fragmentoch. Hlavnou drevinou je jelša sivá (Alnus incana), pristupuje krušina jelšová (Frangula alnus), čremcha strapcovitá (Padus racemosa) a smrek (Picea abies) Z krov tu rastie zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), lieska obyčajná (Corylus avellana). V bylinnom podraste rastú najmä hydrofilné a nitrofilné druhy – pakost smradľavý (Geranium robertianum), ľulok sladkohorský (Solanum dulcamara), pŕhľava dvojdomá (Urica dioica), netýkavka nedotklivá (Impatiens nolitangere).
Najväčšiu plochu z lesných spoločenstiev zaberali jedľobučiny. V týchto porastoch mala popri buku optimum rozšírenia jedľa. Od holorubného hospodárenia však ustupovala smreku. V súčasnosti veľké plochy zaberajú smrekové monokultúry. V stromovom poschodí prevláda smrek, primiešaná je jedľa a buk. Smrek v najvyšších polohách je pôvodný, nízkeho vzrastu, hlboko zavetvený, vtrúsená je jarabina vtáčia, čo čiastočne naznačuje prechod k vysokohorským smrečinám. Bylinný podrast je tvorený druhmi bučín i vysokohorských smrečín, napr. čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), tôňovka dvojlistá (Mainthemum biofolium) a iné.
Živočíšstvo v obci Vysoká nad Kysucou
Voľne žijúce živočíšstvo je jednou z hlavných zložiek prírody so závažnými vplyvmi na prostredie, rovnováhu v prírode s ekonomickými dosahmi a s nenahraditeľným genofondom dedičných vlastností jednotlivých druhov. Živočíchy existujú a vyvíjajú sa v závislosti od okolitého prostredia aj činnosti človeka. Z ekologických faktorov, podmieňujúcich rozšírenie našej fauny sa najviac prejavuje výšková zonálnosť krajiny od nížin cez pahorkatiny po horské až vysokohorské pásma. V katastri obce Vysoká nad Kysucou je to najmä stupeň podhorský a horský.
Ďalej je tu vplyv svahovitého reliéfu a klímy s množstvom zrážok, ktoré spolu s nepriepustnými vrstvami podložia vytvárajú napríklad podmienky pre vznik biotopov mokradí (dnes veľmi ohrozených), zosuvných oblastí a pod. Rozšírenie druhov vo veľkej miere podmieňuje expozícia. Výrazne sa prejavuje tiež vplyv človeka, okrem negatívnych zásahov aj tvorbou mozaikovej krajiny (na Kysuciach najmä valašskou kolonizáciou).
Zo zoografického hľadiska naša fauna prináleží do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá obce majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. Podľa zoografického členenia prináležia do vonkajšieho obvodu Západných Karpát. Pozoruhodný je výskyt viacerých druhov montánneho charakteru (mlok vrchovský, drozd kolohrivec, bocian čierny, ďubník trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, myšovka vrchovská, piskor vrchovský, hraboš mokraďový, jašterica živorodá, bystruška zlatá). Taktiež do oblasti prenikajú druhy z nižších polôh (napr. ropucha zelená).
Dnešné zloženie fauny je výsledkom vývoja v dávnych dobách, pričom bolo výrazne ovplyvnené najmä horotvornými pohybmi a dobami ľadovými a poľadovými s prenikavými zmenami v charaktere podnebia a tým aj nástupu a ústupu severskej fauny. Z vedeckých, vývojových a preto aj ochranárskych hľadísk takto zvlášť významné typy živočíchov predstavujú tzv. relikty a endemity.
Endemické druhy predstavujú druhy, ktoré vznikli a zachovali sa v relatívne malých geografických oblastiach, u nás v západokarpatskom regióne, prípadne len v niektorých pohoriach. Z endemických druhov bol na Kysuciach zo stavovcov zistený mlok karpatský, z bezstavovcov mäkkýše: Cochlodina cerata, Chondrina tatrica, Bithinella austriaca a chrobáky: bystruška lesklá a bahúnik horský.
Z reliktných druhov sa za treťohorné relikty udávajú piskor vrchovský, prípadne aj mlok karpatský. Z glaciálnych reliktov bola zistená vzácna myšovka vrchovská, z vtáctva niektorí autori počítajú k reliktom druhy s tajgovým a boreoalpínskym nesúvislým rozšírením ako krivonos obyčajný, ďubník trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, drozd kolohrivý.
Ochrana prírody a krajiny v obci Vysoká nad Kysucou
Ľudstvo začalo ovplyvňovať prírodu už od svojho vzniku. Pred osídlením Kysúc pokrývali lesy viac ako 90% územia. S postupujúcou civilizáciou začali ľudia lesné porasty klčovať a vypaľovať, aby získali poľnohospodársku pôdu a pasienky. V 16. a 17. storočí dochádza na území terajšieho okresu Čadca k intenzívnemu vzniku osád. Na kysucké lesy mala negatívny vplyv najmä valašská kolonizácia, charakteristická pasením dobytka, vypaľovaním a klčovaním lesov.
Na ich druhové zloženie zle vplývalo i vyhrabávanie odpadu lesných stromov, ktorý bol používaný na podstielku do maštalí. Nepriaznivé vplyvy kolonizácie sa zmenšovali úmerne so vzdialenosťou lesov od ľudských sídiel. Zo spomínaného hľadiska možno usudzovať, že vrcholovské časti Kysúc boli menej poškodené, aj keď nepriaznivý vplyv ľudskej činnosti nemožno vylúčiť. Zachovalejšie prirodzené lesné spoločenstvá možno nájsť iba v najodľahlejších častiach územia, často s drsnými klimatickými podmienkami.
V súčasnosti narastá problém udržania dynamickej rovnováhy v prírode pri rešpektovaní záujmov rozvoja spoločnosti, pretože lesy okrem produkcie drevnej hmoty plnia i ďalšie nemenej významné funkcie, najmä vodohospodársku, pôdoochrannú, klimatickú, hygienickú a zdravotnícku. Tieto problémy ohrozenia prírody sú o to aktuálnejšie, že územie má pomerne zachovaný prírodný ráz a preto tu dochádza k zvýšenému záujmu o výstavbu rekreačných základní a chát, ktoré môžu podstatne narušiť vzhľad krajiny a poškodiť jej celospoločenskú funkciu.
Ochrana pôdy
Ochrana pôdy je vyvolaná znehodnocovaním pôd, najmä poľnohospodárskych. Medzi príčiny, ktoré sa podieľajú na znehodnocovaní pôd aj na Kysuciach patrili a patria najmä periodické záplavy pôdy pozdĺž vodných tokov, ktoré pri tom zničia úrodu alebo ju vážne poškodia. Ďalej je to sústavné podmáčanie pôd v oblasti s neupravenými odtokovými pomermi a v blízkosti vyvierania vôd v svahoch (je to typické pre flyšové pásmo). No najzávažnejšou príčinou znehodnocovania pôd je erózia. Z ďalších príčin znehodnocovania pôd treba spomenúť výstavbu komunikácií, či rôznych objektov (domy, závody).
Pri ochrane pôdy, najmä pred vodnou eróziou by sa mali realizovať rôzne opatrenia. K nim patrí napr. budovanie protieróznych medzí a terasových polí. Terasy sa budujú preto, aby sa zmiernil spád pozemku, čím sa obmedzí aj erózia.
V boji proti erózii je dôležité aj rozmiestnenie poľnohospodárskych plodín, čo by sa malo odrážať v špecifických osevných postupoch. Osevné postupy sa na eróziu ohrozených pozemkoch odlišujú najmä výberom vhodných plodín a ich správnym zastúpením v osevnom postupe. Z technických opatrení možno spomenúť budovanie záchytných priekop na zachytenie povrchového odtoku vody nad záhlavím výmoľov, otvorené odpady v miestach maximálneho odtoku (najnižšie miesta úžľabín a dolín). Tieto odpady sa môžu aj zatrávniť. Na ornej pôde sa na protieróznu ochranu dosť často využívajú tzv. naorané medze, ktoré sa budujú viacnásobnou jednosmernou orbou a potom sú to ešte rôzne iné opatrenia.
Ochrana čistoty ovzdušia
Ochrana čistoty ovzdušia je súbor právnych a inštitucionálnych opatrení na prevenciu, kontrolu a postih osôb a organizácií podieľajúcich sa na znečistení ovzdušia emisiami. Na Kysuciach sa sleduje najmä hodnota prašného spádu (uplatňuje sa najmä popolček z lokálneho spaľovania uhlia a uholného kalu a komínov teplární). Hygienicky únosná hodnota je 12,5 g/m²/30 dní. V roku 1989 sa vykonávalo meranie v Čadci, Kys. N. Meste, Turzovke a Krásne nad Kysucou (hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 9,95 – 16,83 g/m²/30 dní). Sledovanie (monitoring) oxidu siričitého, oxidu dusíka oxidu uhoľnatého sa má konať v Čadci a Kys. N. Meste hygienickou službou.
Ochrana lesa
Činnosť lesného hospodárstva (orgánov, organizácií a osôb podieľajúcich sa na pestovaní, ťažbe a obnove lesa) pri poznávaní negatívnych vplyvov na les, ich predchádzaní a včasnom likvidovaní. V obci a na Kysuciach sa v posledných rokoch orientuje na sledovanie imisiami poškodených plôch (prenos z Poľska a Ostravska) a navrhovaní foriem ochrany (vápnenie, formovanie porastov s prirodzeným zložením drevín, hnojenie a pod.). Na poškodené plochy sa orientujú početne premnožené druhy hmyzu, ktoré sa prejavujú ako škodcovia. Na ich likvidáciu sa používa široké spektrum metód.
Ochrana krajiny
Ochrana krajiny je cieľavedomá snaha spoločnosti po uchovaní základných rysov krajiny (vzájomné prepojenie sféry anorganickej, organickej a socioekonomickej), jej funkčnosti a prirodzeného vývoja. V tomto smere je každá krajina, aj krajina v obci Vysoká nad Kysucou, svojím spôsobom neopakovateľná. V sfére anorganickej prírody ju charakterizuje flyšové pásmo, reliéf, pôda voda i klimatické podmienky. Sféra anorganickej prírody zrkadlí skutočnosť pôvodne lesnatej krajiny, do ktorej zasiahol vplyv človeka, redukujúceho les, meniaceho jeho prírodné zloženia a uplatňujúceho rozširovanie poľnohospodárstva a formovanie predstáv o bývaní a rekreácii. Konkrétnym aktom ochrany krajiny je budovanie siete chránených území, najmä však vznik CHKO Kysuce, ktorého súčasťou je aj obec. K perspektívnej systematickej starostlivosti o krajinu má prispieť i územný plán ekologickej stability, jeden z rozhodujúcich územnoplánovacích podkladov.
História obce Vysoká nad Kysucou
Územie Kysúc sa začalo osídľovať v 16. a 17. storočí počas valašského a kopaničiarského osídlenia. Podľa valašského osídlenia vznikla nielen Čadca (1565) ale aj Lopušné (1572), Rudinská (1579), Ochodnica (1598). Osídľovanie sa v prevažnej miere uskutočňovalo obyvateľstvom domáceho - slovenského pôvodu, ale aj cudzími kolonistami, zväčša valachmi rusínskej, poľskej a rumunskej národnosti, ale i Čechmi a Nemcami.
Časom cudzinci splynuli so slovenským živlom. Celé územie Kysúc s výnimkou malej časti zemianskych majetkov (Dolný Vadičov, Horný Vadičov, spočiatku i Rudina), patrili niekoľkým feudálnym panstvám : Starý hrad, Strečno, Budatín, Bytča a od konca 17. storočia po rozdelení panstva Strečno aj Teplička, z ktorého sa v polovici 18. storočia vydelilo panstvo Gbeľany.
- 1497 - územie budúcich obcí Vysoká nad Kysucou, Makov, Turzovka je súčasťou bytčianskeho panstva a rodiny Podmanických
- 1563 - majiteľom bytčianskeho panstva a územia obcí Vysoká nad Kysucou, Makov a Turzovka sa stávajú Thurzovci
- 1626 - bytčianske panstvo sa dostáva do rúk Esterházyovcov, ktorí spoluvlastnili i strečnianske panstvo
- 17.stor. - ako samostatná obec vzniká vydelením z chotára Turzovky
- 1619 - písomná zmienka ako o obci Vyszoka - patrila k bytčianskemu panstvu
- 18.stor. – z jej chotára sa vyčleňuje Makov
- 1720 - 1730 - obec má 262 sedliakov, 72 želiarov a 20 podželiarov
- obec má gazdovské mlyny, 8 píl, jednu valchu, tkáčov, kováčov a krajčíra
- obec má robotné povinnosti - práca na majeri v Turkove, dovoz dreva na pílu v Turzovke, povozníctvo pre panský pivovar
- 1720 - časť Viszoka - Makov má 44 daňovníkov
- 1726 - zriadená fara
- 1732 - postavený kostol sv. Matúša Evanjelistu
- 1784 - obec má 564 domov, 596 rodín, 3147 obyvateľov
- 1850 - v obci žije 4500 katolíkov, 200 židovských obyvateľov
- 20.4.1945 - v osade Semeteš popravili Nemci 21 občanov
- na ich počesť bol neskôr vybudovaný pamätník
- 1958 - v obci vzniklo JRD
- 4.10.1974- obec navštívil americký kozmonaut Eugen A. Cernan
- 1964 - JRD sa stáva súčasťou Štátneho majetku
- 1991 - obec má 3206 obyvateľov, 1175 domov
Obyvateľstvo obce Vysoká nad Kysucou
K 31.12.2004 v obci Vysoká nad Kysucou žilo 2984 obyvateľov. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je to najnižšia hodnota za posledných rokov. Klesajúci trend počtu obyvateľov možno badať už od roku 1960 - 1970 keď sa skončila industrializácia v oblasti, ktorá bola od konca druhej svetovej vojny jedným z faktorov populačnej explózie obyvateľstva, ktorá v tom období nastala (od 50. rokov až po 60.-70. roky). Ďalej v histórií možno nájsť ešte hektické obdobie koncom 19. storočia, kde podobne ako na celom Slovensku dochádza k veľkej emigrácii obyvateľstva do zahraničia v dôsledku nedostatku práce a jedla.
Z hľadiska pohlavnej štruktúry obec kopíruje typický stav, kde aj napriek vyššiemu podielu rodiacich sa mužov, vo vyšších vekových kategóriách prevládajú ženy. Je to zjavné hlavne pri veku nad 80 rokov, kde ženy mnohonásobne prevyšujú počty mužov. Čo sa týka samotnej vekovej štruktúry tak dochádza k efektu, ktorý je na dedinách typický. Poproduktívna veková kategória (668 obyv.) prevyšuje predproduktívnu (542 obyv.). Je to dané hlavne z toho dôvodu že v obci dochádza k emigrácii rodín a nerodí sa tak dostatok detí (aj napriek tomu že v porovnaní so Slovenskom ma obec o čosi vyššie prirodzené prírastky).
Práve emigrácia z obce môže mať zlé následky do budúcna, kde absencia mladého obyvateľstva, prípadne znižujúci sa počet obyvateľstva v produktívnom veku a zvyšujúci počet obyvateľstva v poproduktívnom veku môže spôsobiť neochotu podnikateľov investovať do tejto obce svoj kapitál, čo môže mať za následok ďalší odchod obyvateľstva do okolitých, ekonomicky a lepšie sociálne zaistených oblastí (Ostrava, Žilina, Čadca).
Národnostné zloženie je homogénne, kde vyše 97% obyvateľstva tvoria Slováci. Z ostatných národností možno spomenúť rómsku, českú či maďarskkú, ich počty sú však zanedbateľné. Podobne ako národnostná, tak i náboženská štruktúra je zjavne jednotvárna. Takmer 97% obyvateľov obce sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, čo je v tejto oblasti Slovenska, v oblasti Kysúc veľmi bežné.
Hospodárstvo a doprava v obci Vysoká nad Kysucou
Horné Kysuce, ktorých je súčasťou i obec Vysoká nad Kysucou mali v minulosti veľmi slabo rozvinutú výrobnú základňu a boli preto ekonomicky aj spoločensky pomerne zaostalým regiónom. Ťažisko hospodárskej aktivity obce bolo oddávna v poľnohospodárstve a lesníctve príp. v prvotnom spracovaní drevnej hmoty. Poľnohospodárstvo sa ako hlavné hospodárske odvetvie udržalo až do konca druhej svetovej vojny.
Po roku 1945 sa začala štruktúra obyvateľstva meniť a začal rast podielu obyvateľov aktívnych v priemysle. Zásluhu na tom má rast pracovných príležitostí priamo v obci tak i odchádzanie za prácou do priemyselných centier, nachádzajúcich sa v blízkosti obce.
Pre obyvateľov tejto oblasti sa v minulosti stala najväčším „lákadlom“ priemyselná báza severnej Moravy – Ostravsko, ktorá sa nachádza na severo – západ od obce. Východne od obce sa nachádza región mesta Turzovka a za ním región mesta Čadca.
Druhou najvýznamnejšou priemyselnou bázou je priemyselná oblasť regiónu mesta Žiliny, ktorá sa nachádza juho – východne od obce. Obec Vysoká nad Kysucou je s uvedenými priemyselnými centrami prepojená jednak cestnou ale i železničnou dopravnou sieťou.
V obci sa nenachádzajú významnejšie strediská priemyslu či významné firmy, avšak nachádzajú sa tu niektoré podniky regionálneho charakteru, ktoré sa orientujú hlavne na automobilový priemysel. Okrem iného je významnejšia aj stavebná produkcia. Treba však pripomenúť že polovica obyvateľstva cestuje za prácou do okolitých obcí (Turzovka), či do Čiech alebo Čadce, Bytče prípadne Žiliny.
Významnejšie firmy v obci
- AVC-ZTS, a.s. sa zaoberá malo a stredne sériovou výrobou komponentov pre automobilový priemysel, stavebné a poľnohospodárske stroje
- AVA S.R.O - PLYN - INŠTALÁCIA, ROZVOD
- AX - Trade NAVIJÁKY, s.r.o. - Výroba navijakov, protipožiarna ochrana – zariadenia
Obec má významnú úlohu v oblasti spracovania a ťažby dreva. Nachádza sa tu píla, ktorá spracúvava drevnú hmotu. V oblasti je veľmi častý čierny výrub stromov.
Z hľadiska pestovania poľnohospodárskych plodín je obec relatívne málo rozvinutá. Je to dané hlavne tým že jej geografická lokalizácia nedáva vhodné podmienky na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Príčinou je najmä krátke vegetačné obdobie a relatívne členitý reliéf. Významnejšie je len pestovanie zemiakov. Okrem iného sa v obci nachádza kravín, vďaka ktorému obec produkuje menšie množstvo mlieka či hovädzieho mäsa. Poľnohospodárstvo je lokalizované najmä do oblasti v okolí rieky Kysuce.
Doprava
Obec netvorí žiaden dopravný uzol. Leží na dopravnej spojnici (cesta II. triedy č. 487), ktorá spája dopravný ťah Ostrava – Čadca – Žilina (I/11) a dopravný ťah ČR – Bytča – Žilina (I/18). Z polohy obce vyplýva jej tranzitný charakter, prakticky malého významu. Zo železničných dopravných koridorov je v obci zastúpená jednokoľajovou neelektrifikovanou traťou č. 32d Čadca – Turzovka – Makov.
Sídelná štruktúra obce Vysoká nad Kysucou
Obec je situovaná v okolí rieky Kysuca a prakticky kopíruje jej tvar z čoho vyplýva jej pomerne pretiahnutý tvar v smere západ – východ. V minulosti bola obec osídľovaná hlavne kopaničiarskou kolonizáciou, kde obydlia sa poväčšinou stavali pri vodných tokoch. Z toho dôvodu sa tu okrem hlavnej obce nachádza množstvo rozdrobených osídlení, ktoré pozostávajú z malého počtu domov. Tieto lokality sa z obytného charakteru menia postupne na chalupárske, prípadne chatové oblasti, kde opustené domy často skupujú turisti. Sídelná zástavba pozostáva hlavne z rodinných domov, ktoré tvoria 98,5% bytového fondu.
Bytový fond v roku 2001 tvorilo dovedna 1225 domov, z toho trvalo obývaných bolo 808. Z 415 neobývaných domov práve na rekreáciu slúžilo 318. Zbytok tvorili domy, v ktorých nie sú žiadne ubytovacie kapacity. Priemerný vek domov sa pohybuje okolo 42 rokov, z čoho vyplýva, že značná časť domovej výstavby bola realizovaná po druhej svetovej vojne, v období industrializácie, ktorá v tejto oblasti prebiehala, i keď sa dotkla skôr okolitých obcí.
Obec má pomerne dobrú technickú vybavenosť. V obci je rozvod plynu a kanalizácia. Taktiež sa tu nachádzajú niektoré menšie administratívne inštitúcie, ako je napríklad pošta či inštitúcie sociálneho charakteru. V obci však chýbajú ubytovacie kapacity v podobe hotelov či penziónov. Z hľadiska spádovosti obce, väčšina významných administratívnych sídiel sídli v neďalekej obci Turzovka (policajti, hasiči) a potom v okresnom meste Čadca (daňový, okresný a obvodný úrad či úrad práce). V krajskom meste Žilina je to potom sídlo vojenskej správy.
Rozvoj a potenciál obce Vysoká nad Kysucou
Potenciál obce spočíva najmä v jej prírodnom a kultúrnom charaktere, či relatívne dobrou polohou voči okolitým priemyselným centrám. Budúcnosť obce je spätá najmä s rozvojom cestovného ruchu, agroturizmom a zlepšením technológií v oblasti ťažby a spracovania dreva či rozvoja dopravnej infraštruktúry. V dôsledku dobrej lokalizácie obce medzi ostravským a žilinským priemyselným zázemím dávajú obci dobré podmienky pre rozvoj, najmä automobilového priemyslu, ktorý sa tu už s časti nachádza.
Z hľadiska cestovného ruchu obec v súčasnosti poskytuje v niektorých oblastiach dobré a v niektorých podpriemerné podmienky pre rozvoj. Chýbajú najmä ubytovacie kapacity v podobe penziónov či hotelov. Na druhej strane je však významne rozšírený chalupársky turizmus, kde vďaka svojmu kopaničiarskemu charakteru v niektorých častiach v katastri obce, sa z neobývaných kopaničiarskych domov stali chalupy najmä pre českých turistov. Okrem iného v dôsledku ťažby dreva vzniklo mnoho lesných ciest, ktoré sa dajú využiť na rozvoj cykloturistiky. Udržiavanie týchto ciest v kvalitnom stave je však pomerne veľký a často zanedbávaný problém. Dochádza tak často k ich znehodnocovaniu, najmä v dôsledku erózie pôdy, počasia, prípadne deštrukciou v dôsledku využívania ťažkými strojmi na prepravu drevného materiálu.
Obec má v súčasnosti nedostatky taktiež v dopravnej infraštruktúre. Je to zjavné najmä v zimnom období, kedy je mnoho okrajových ciest neprejazdných, dokonca niekedy je aj zamedzená dopravná komunikácia medzi Makovom a Turzovkou. Toto môže mať následky v oblasti zásobovania, najmä potravinami. V kopaničiarskych oblastiach na území katastra obce je tento problém zjavný. V oblasti dopravy významnú úlohu môže zohrávať železnica ktorá vedie z Makova, cez Vysokú nad Kysucou, Turzovku až do Čadce. Lepšie prepojenie autobusovej dopravy na železničnú môže značne zvýšiť potenciál v obci. V neposlednom rade participácia obyvateľstva pri riešení problémov obce je nevyhnutnou súčasťou zdravého napredovania. Významným bonusom môže byť taktiež využitie peňazí zo štrukturálnych fondov na rozvoj obce.
Z celkového hľadiska je potenciál obce značný, v súčasnosti však značne nevyužitý. Ďalší, pozitívny rozvoj obce bude možný len vtedy, pokiaľ bude existovať snaha, ochota a prostriedky na riešenie jednotlivých problémov, či už z hľadiska infraštruktúry, alebo rozvoja služieb. Ja taktiež nevyhnutné aby obec riešila problémy v súlade ekologickými podmienkami daného regiónu, aby sa tak zachovala či už prírodná, alebo kultúrna jedinečnosť tohto kraja.
Zhodnotenie
Obec v súčasnosti v rámci regiónu nezohráva veľmi významnú úlohu. Je to dané aj tým že leží medzi o niečo významnejšími obcami ako je mesto Turzovka, či mesto Makov. Pomerne dobré prírodné podmienky a kultúrne tradície ju predurčujú na rozvoj v rámci cestovného ruchu. Okrem iného významnou príležitosťou môže byť rozvoj automobilového priemyslu ktorý sa v okolitých regiónoch v poslednom období rozvíja. Obec sa taktiež vyznačuje drevospracujúcim priemyslom. Na druhej strane pomerne zlá demografická situácia dáva obci postupne ráz „dôchodcovskej“ obce, kde obyvatelia poproduktívneho veku neustále pribúdajú. Taktiež sa tu vyskytujú problémy s dopravnou infraštruktúrou či nedostatočné využívanie štrukturálnych fondov z EÚ. Aj vďaka tomu potenciál obce stále nie je plne využitý. Postupné zapojenie obyvateľstva a snaha predstaviteľov o postupné zveľadovanie rozvoja obce v súlade s ekologickými a kultúrnymi normami je nepochybne výzvou do budúcnosti a je len na dotyčných ako sa k tomuto problému postavia.
Turizmus v obci Vysoká nad Kysucou
Obec Vysoká nad Kysucou, vďaka svojej polohe a kultúrnemu vývoju nepochybne predstavuje značný potenciál z hľadiska turistiky. Prekrásna krajina je ako stvorená pre možnosti rekreácie či už v lete, alebo zime. Množstvo turistických chodníkov, prípadne lesných ciest dáva taktiež predpoklady pre rozvoj cykloturistiky. Okrem iného sa tu neďaleko obce sa nachádzajú niektoré lyžiarske strediská (napr. Veľký Javorník). Určite ďalším prínosom je nepochybne rozvoj agroturizmu.
V katastri obce sa nachádza množstvo turistických chát, ktoré sú navštevované turistami, prakticky počas celého roka. Okrem slovenských turistov, častý sú aj turisti z Čiech, menej potom z Poľska. Oblasť Kysúc a teda aj obce je charakteristická svojim špecifickým kultúrnym charakterom. Je to ešte stále oblasť kde tradícia a kultúrne zvyky ešte stále úplne nezanikli. Práve rozvoj rôznych kultúrnych akcií môže byť lákadlom pre turistov.