Obec Pliešovce leží v povodí Hrona, v bezprostrednej blízkosti rozvodnice s Ipľom. Obec je postavená na brehoch potoka Neresnica, 2 km od jeho prameňa. Územie Pliešoviec sa rozprestiera na rozhraní troch geomorfologických celkov, Pliešovskej kotliny, pohoria Javorie a Krupinskej planiny. Stred obce (evanjelický kostol) leží v nadmorskej výške 409 m n.m., pričom zemepisné súradnice tohto bodu sú 48°25´32´´ severnej zemepisnej šírky a 19°09´32´´ východnej zemepisnej dĺžky.

Podľa administratívneho členenia Slovenskej republiky obec Pliešovce patrí do Banskobystrického kraja. Leží v jeho strednej časti a od krajského mesta je vzdialená 35 km smerom na juh. Na nižšej úrovni sú Pliešovce začlenené do okresu Zvolen a nachádzajú sa 17 km južne od Zvolena.

Vzdialenosť Pliešoviec od geografického stredu Slovenskej republiky, vrch Hrb (1255 m n.m.), je 38 km (na JZ). Od hlavného mesta SR Bratislavy je obec vzdušnou čiarou vzdialená 154 km (na V-SV), po železnici 228 km a po cestných komunikáciách 232 km. Najkratšia vzdialenosť z Pliešoviec k južnej hranici SR je 39 km (na J), k severnej hranici SR 95 km (na SV), k hranici s ČR 104 km (na SZ), k hranici s Rakúskom 156 km (na Z) a k hranici s Ukrajinou 224 km (na V). K najbližšiemu letisku Sliač je z Pliešoviec vzdušnou čiarou 20 km (na S) a k najbližšiemu moru, Jadranskému, je 490 km (na JZ).

Poloha Pliešoviec voči susedným obciam je nasledovná. Na západe Pliešovce hraničia s Bzovskou Lehôtkou, na severozápade so Sásou a na severe s mestom Zvolen. Na severovýchode s Vígľašskou Hutou a Horným Tisovníkom v okrese Detva, na východe sa rozprestiera vojenský priestor Lešť a na juhu majú spoločnú hranicu so Senohradom a Čekovcami v okrese Krupina.

Súčasné územie obce Pliešovce sa skladá z dvoch katastrálnych území - Pliešoviec a Zaježovej. Územie obce Pliešovce je vymedzené na základe administratívnej hranice, pričom zaberá plochu 5611 ha a má tvar nepravidelného obdĺžnika pretiahnutého juhozápadno-severvýchodným smerom. Celková dĺžka hranice územia Pliešoviec je 53,8 km, pričom dĺžka skutočnej hranice je 2,08 krát dlhšia v porovnaní s ideálnou kruhovou hranicou. Hranice územia obce sú takmer celé prirodzené (83%), len malá časť (17%) sa tiahne krížom cez polia, lúky a pasienky. Z celkovej dĺžky hranice po horských chrbtoch prechádza 75% a pozdĺž vodných tokov (Klinkovica, Neresnica, Vápenný potok) 10%.

Línia hranice územia Pliešoviec začína v doline Neresnice, západne od obce v polohe "Do Vŕby koncom". Odtiaľto smeruje na sever, kde prechádza Vápanný potok a na chrbte pravej strany jeho doliny sa otáča severovýchodným smerom. Pretína kótu Hanková (662,8 m n. m.), na Lipovom kopci sa otáča na sever a cez Hrbásovú (726,9 m n. m.) vystupuje na Sekier (887 m n. m.). Severne od Sekiera smeruje severvýchodným smerom cez Hôrku (874,1 m n. m.) a Kozí hrb (691,5 m n. m.) a pokračuje do Rebrického jarku (785,1 m n. m.) kde dosahuje najsevernejší bod (48°28´05´´s.z.š. 19°17´02´´v.z.d.). Tu sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom cez Veľký Lysec (886,4 m n. m.) a Kukučkov kopec (927,1 m n. m.) na jeho juhovýchodné svahy, kde v bezmennej kóte (884,1 m n. m.) dosahuje najvýchodnejší bod územia (48°29´35´´s.z.š. 19°14´32´´v.z.d.). Ďalej smerujúc na juh pozvoľna vystupuje na Homôlku (1012,9 m n. m.), kde sa otáča v pravom uhla na západ. Chrbtom sa dostáva na Priečno Javoria (1023,4 m n. m.) a opäť sa v pravom uhle otáča na juh. Pokračuje cez kótu Na Švihranku (894,1 m n. m.) ku kóte Na Blankovku (778,3 m n. m.), ktorú obchádza z juhu, a otáčajúc sa juhovýchodným smerom postupne do doliny Klinkovice. Tokom Klinkovice sa dostáva k Mlynu Lopaty, potom vystupuje na Medveďov vrch (595,4 m n. m.) a cez Lašťoky (630,2 m n. m. ) a cez sedlo Strmkovô (590,5 m n. m.) prechádza na vrch Kučalach (635 m n. m.), na ktorom dosahuje najjužnejší bod územia (48°23´16´´s.z.š. 19°09´01´´v.z.d.). Ďalej pokračuje severným smerom. Prechádza cez Cajgarovú k najzápadnejšiemu bodu územia (48°23´42´´s.z.š. 19°07´31´´v.z.d.), ďalej postupne klesá k riečke Krupinica a pokračuje cez polia do počiatočného bodu a uzatvára administratívne územie. Najvyšším bodom katastrálneho územia je vrch Priečno Javoria (1024 m n. m.) ležiaci vo východnej časti katastra v pohorí Javorie. Najnižší bod leží v Pliešovskej kotline v polohe "Na Chotáre" v nadmorskej výške 388 m n. m. v mieste, kde Neresnica opúšťa kataster. Celkové prevýšenie v katastri obce je 636 m na dĺžke 8,2 km.

Geologická stavba obce Pliešovce

Do územia obce Pliešovce zasahujú tri geomorfologické celky, Pliešovská kotlina, Javorie a Krupinská planina. Pliešovce sa nachádzajú v oblasti Vnútorných Západných Karpát. Kataster obce budujú paleozoické a mezozoické horniny predvulkanického podložia, vystupujúce na povrch v oblati "pliešovského ostrova", treťohorné (neogénne) sopečné horniny starovulkánu Javorie a sedimenty kvartéru.

Pliešovská kotlina vznikla vyhĺbením na andezitových tufoch. Má pahorkatinový, nehlboko členený sopečný reliéf. Na jeho erózii mali od treťohôr značný podiel početné potoky, ktorých korytá sa väčšinou stotožňujú s líniami tektonických zlomov. Výrazné tektonické zlomy sa viažu na vodné toky Krupinica, Neresnica, Klinkovica, Sitník a Siele.

Zaujímavosťou geologickej stavby územia v okolí Pliešoviec je výskyt eróziou odkrytých hornín predvulkanického položia po pravej strane toku Neresnica. Tieto horniny sú najstaršie v okolí a patria do veporika - základnej geologickej jednotke veporského pásma. Veporikum, tvorené kryštalinikom a jeho paleozoiko-mezozoickým obalom, vytvára podložie vulkanických hornín v širšom okolí stredoslovenských neovulkanických pohorí, čo potvrdzujú viaceré geologické vrty. Na povrch vystupujú ojedinele vo forme tzv. ostrovov, ktoré predstavujú vrcholové časti podložia obnažené eróziou. Samotný pliešovský ostrov je rozbitý na niekoľko blokov. Najviac vyzdvihnutý je stredný blok s najvyššou kótou Hrádok (539,8 m n.m.).

Kryštalinikum veporika je v pliešovskom ostrove zastúpené metamorfovanými horninami. Jedná sa o sivozelené bridličnaté fylity, ktoré sa vyskytujúce na poli severne od vrchu Hrádok. Podobné typy hornín boli vrtmi zistené v hĺbke 140 m pod povrchom.

Obal veporika tvoria mezozoické horniny a možno predpokladať, že tieto pôvodne morské usadeniny v mezozoiku vytvárali dno morského bazéna. Obalové horniny sú triasového veku. Najspodnejšie vrstvy obalu tvoria svetlé kremence (spodný trias), ktoré sa usadzovali ako typické kremenné plážové piesky neskôr spevnené kremnitým tmelom. Možno ich vidieť na západnom úbočí kopca Hrádok a v priľahlom pieskovom lome. V nadloží ležia strednotriasové karbonátové horniny - vápence, dolomity a dolomitické vápence. Tieto horniny tvoria veľkú časť podložia na pravom brehu toku Neresnica a sú odkryté vo viacerých opustených lomoch v okolí obce. Dolomity sú zväčša pestro sfarbené do žlta a majú ostrohranný rozpad. Nepravidelné bloky v nich tvoria brekciové vápence a lokálne prítomné lavicové vrstvy tmavých rekryštalizovaných vápencov. Celá oblasť pliešovského ostrova je silne tektonicky rozlámaná a jej horniny sú silne zbrekciovatené a prevrásnené v dôsledku alpínskych horotvorných pochodov.

Najväčšiu časť územia obce tvoria vulkanické horniny (andezit, bazalt, ryolit) neogénneho veku a patria k produktom starovulkánu Javorie, ktorý je dnes značne denudovaný a tektonicky rozlámaný. Starovulkán Javorie sa nachádza na východnom okraji stredoslovenských neovulkanitov. Predstavuje zvyšok rozsiahlej sopky, ktorá zaberala plochu okolo 750 km2. Počas svojej činnosti patril k impozantným sopkám typu dnešných činných indonézkych či andských sopiek. Starovulkán Javorie pravdepodobne siahal do výšky 3 až 4 km. Vývoj vlastného stratovulkánu Javoria sa uskutočnil v období bádenu a sarmatu v priebehu niekoľkých etáp vulkanickej činnosti. Vo západnej časti Javoria pozdĺž severo - južnej tektonickej zóny prebiehal extruzívny vulkanizmus granatických andezitov neresnickej formácie a pri juhovýchodnom okraji územia sa vyvíjal lysecký pyroklastický vulkán menších rozmerov (lysecká formácia).

V rámci priestorového rozsahu starovulkánu sa vyčleňuje centrálna, prechodná a okrajová vulkanická zóna. Centrálna vulkanická zóna sa nachádza v kotlinovej depresii v susednej Vígľašskej Hute - Kalinke, kde spod starovulkánového plášťa vystupujú hydrotermálne premenené horniny s rudnou aj nerudnou mineralizáciou. Rýdza síra sa v Kalinke najviac ťažila v rokoch 1840 - 1862, kedy sa vyťažilo až 300 ton síry, pričom ťažba doznievala v 60-ch rokoch 20. storočia. Starovulkanický plášť budujú lávové prúdy, pyroklastiká a epiklastiká, ktoré súmerne obklopujú centrálnu vulkanickú zónu. K okrajovej vulkanickej zóne sa priraďujú súvrstvia brekcií, pieskovcov a konglomerátov pri JZ, J a JV okraji starovulkánového plášťa. Horniny okrajovej zóny tvoria tiež časť Krupinskej planiny.

V pohorí Javorie na území Pliešoviec sa vyskytujú viaceré vulkanické formácie. Syroňská formácia je zastúpená telesom andezitu s blokovou až doskovitou odlučnosťou. Blískavická formácia obsahuje produkty výlevu lávových prúdov a súvisí s tvorbou vnútrosopečných tektonických depresií. Horniny javorskej formácie sú súvisle rozdelené na svahoch Javoria, pričom vo vrchnej časti boli odstránené a tým sa odkryli staršie intruzívne telesá. Vylievajúce sa lávové prúdy tiekli starými paleodolinami, kde neskôr denudačnými procesmi prebehala inverzia reliéfu. Lávové prúdy sa vyznačujú prítomnosťou vulkanického skla.

Najmladšími usadeninami sú uloženiny kvartéru. Patria k nim hlinito-kamenité akumulácie, zvetralinové hliny, piesčito-kamenité svahové hliny a kamenité svahové sutiny, vyskytujúce sa na úpätí svahov, v dolinách alebo na povrchu plochých chrbtov. Fluviálne sedimenty (nivné hliny a štrkovo-hlinité sedimenty) sa vyskytujú v okolí tokov Krupinica a Neresnica.

Pôdy v obci Pliešovce

Pôdne pomery a rozloženie jednotlivých pôdnych jednotiek v území obce Pliešovce sú výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných činiteľov na materskú horninu. V posledných soročiach pribudol antropický činiteľ, ktorý sa svojou hospodárskou činnosťou stal najsilnejším činiteľom vo vývoji a premene pôdy.

Pôdne druhy. Zrnitostné zloženie pôdy, jej textúra, sa klasifikuje podľa percentuálneho obsahu častíc menších ako 0,01 mm, pričom pozostáva z troch tried: ťažké, stredne ťažké a ľahké pôdy. Ťažké pôdy sa na území Pliešoviec vyvinuli ojedinele len na malých plochách. Neveľký ostrovček sa nachádza v pramennej oblasti Krupinice, potom severozápadne od obce na ľavom svahovitom brehu Neresnice, ktorý sa postupne tiahne na sever až k obci Sása. Stredne ťažké pôdy predstavujú piesočnato-hlinité pôdy a vyvinuli sa na rozsiahlych plochách územia Pliešoviec. Celistvé plochy pokrývajú kotlinovú časť v okolí obce. Nachádzajú sa v Javorí v doline Krupinice, Rimáňskeho jarku a Klinkovice. Najväčšie plochy zaberajú ľahké hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy. Sú rozložené po celom území vyššie položených častiach na svahových zvetralinách. Dôležitou vlastnosťou pôd je ich skeletnatosť. Takmer celé územie pokrývajú neskeletnaté až slabo skeletnaté pôdy s podielom horninových úlomkov 0 až 20%. Stredne kamenisté pôdy (20 až 50% skeletu) pokrývajú menšie plochy v Rimáňskej a Klinkovicskej doline. Silno kamenisté pôdy (50 až 70% skeletu) nachádzame v záveroch dolín vodných tokov prameniacich v Javorí a na svahoch pokrytých zvetralinami.

Pôdne typy a subtypy nachádzajúce sa na území Pliešoviec sa vyskytujú v typickom zastúpení pre podhorskú a horskú oblasť.

Fluvizem modálna sa vytvorila na nive Krupinice od úpätia Javoria (Útlaky) až po hranicu katastra. Vznikla na štvrtohorných fluviálnych sedimentoch, v opakovane zaplavovanom území a dlhodobým pôsobením podzemnej vody. Tento prirodzený proces bol odstránený melioráciami a reguláciou toku. Táto svetlohnedá pôda so slabou akumuláciou humusu dosahuje hĺbku do 30cm. Pôvodným prirodzeným porastom tu boli lužné lesy podhorské a horské, v súčasnosti hradené lúkami ale ďalej od toku oráčinou. V blízkosti toku, vplyvom vysokej hladiny podzemnej vody sa vytvoril subtyp fluvizem glejová.

Kambizem modálna je na území Pliešoviec plošne najviac zastúpená. Vyskytuje sa najmä v Javorí, kde je najrozšírenejšia a na severných svahoch Krupinskej planiny. Subtyp kambizem pseudoglejová sa vyskytuje len ostrovkovito v konkávnych častiach chrbtov a dolín a nachádza sa v Zaježovej a severne od Pliešoviec. Kambizem luvizemná zaberá severnú a juhovýchodnú časť katastra obce. Vyvinula sa na úpätí svahov a v jej horizonte sú typické koloidné povlaky. V súčasnosti sa využíva ako pasienky alebo lesy. Pôsobením povrchovej vody prebieha proces oglejenia. Do hĺbky 1m sa prejavuje hrdzavými škvrnami s mramorovou štruktúrou. Pôvodne tu rástli bukové kvetnaté lesy, v súčasnosti sa tu nachádza stredne úrodná orná pôda.

Pseudoglej modálny zaberá najväčšie plochy v severnej časti územia Pliešoviec v pohorí Javorie. Podstatnú časť Pliešovskej kotliny patriacej do katastra obce vypĺňa subtyp pseudoglej luvizemný. Vytvoril sa na nevápnitom podloží na svahoch pravidelne premývaných zrážkovými vodami a preto pokrýva pahorkatinnú časť kotliny. Využíva sa ako orná pôda, i keď má rozsiahle zaílenie.

Rendzina sa vyvinula v doline Predkúty a v doline Vápenného potoka. Rendzina vznikla na vápencových horninách, pričom je veľmi kamenistá, plytká a využíva sa zväčša ako pasienok.

Andozem sa vyvinula na malých plochách zo zvetralinách andezitov a ich pyroklastík v centrálnej vrcholovej časti starovulkánu Javorie. V katastri obce sa nachádza na vrchu Malé Javorie (872 m n.m.) a v súčasnosti na nej rastie hospodársky les.

Antrozem modálna vznikla na umelo vytvorenom podloží a vyvíja sa na haldách tuhého komunálneho odpadu, na násypoch cestných komunikácií a na navážkach. Zastúpená je na haldovou, depóniovou a zavážkovou formou.

Reliéf obce Pliešovce

Vznik a vývoj jednotlivých foriem reliéfu územia je podmienený geologickou stavbou, tektonikou, horninami a geomorfologickými procesmi. Podľa geomorfologického členenia leží katastrálne územie obce Pliešovce v oblasti Slovenské stredohorie, ktoré je súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsústavy Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.

Slovenské stredohorie zasahuje do územia Pliešoviec tromi celkami: Pliešovská kotlina, Javorie a Krupinská planina. Pliešovská kotlina vypĺňa centrálnu časť katastrálneho územia. Krupinská planina zasahuje na územie Pliešoviec z juhu (Závozská vrchovina) . Severnú časť územia vypĺňa Javorie a zasahuje sem tromi oddielmi: Javorianska hornatina, Lomnianska vrchovina a Lysecká brázda. Na ľavom svahovom brehu Krupinice v lokalite Drieňa sa stretávajú hranice Javoria, Krupinskej planiny a Pliešovskej kotliny.

Strednú časť územia vypĺňa Pliešovská kotlina, v ktorej leží aj samotná obec Pliešovce. Kotlina je erózno-tektonického pôvodu, jej základy boli položené počas neogénneho vulkanizmu. Centrami vulkanizmu boli stratovulkán Štiavnických vrchov (uzatvára kotlinu od západu) a stratovulkán Javorie (na východe). Od juhu uzatvára kotlinu Krupinská planina a od severu Kremnické vrchy. Podľa nadmorskej výšky zaraďujeme Pliešovskú kotlinu medzi stredne vysoko položené kotliny, ktoré len malými plochami klesajú pod 300 m n. m. a vystupujú len výnimočne nad 500 m n. m. Najnižší bod leží v nedmorskej výške 270,3 m n. m. v severnej časti kotliny (mimo územia Pliešoviec), kde rieka Hron kotlinu opúšťa. Najvyšším bodom je kóta Hrádok (539,9 m n. m.), ktorá leží v katastri Pliešoviec.

V priestore katastrálneho územia má kotlina mäkko modelovaný reliéf s plochými chrbtami pahorkatinného charakteru. V severnej časti je typický reliéf vytvorený na triasových vápencoch, dolomitoch, kremencoch až kremitých pieskovcoch (tzv. pliešovský ostrov). Pôvodne zarovnaný povrch na južnom úpätí Javoria bol rozrezaný množstvom úzkych a hlbokých dolín (Vápenný potok, Macovie jarok, jarok Predkúty, potok Neresnica). Južná časť má charakter masívneho plochého chrbta Rázputie budovaného málo odolnými eluviálno-deluviálnymi kvartérnymi hlinami a fluviálnymi sedimentami na nive Krupinice.

Javorie

Výrazným prvkom v severnej časti územia je pohorie Javorie, ktoré sa zaraďuje medzi nižšie hornatiny (311 m - 470 m). Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje Javorie vrchom Javorie (1044 m n. m.). Kóta Javorie leží cca 1 km východne od územia Pliešoviec a svojou nadmorskou výškou je v poradí 33. najvyšším pohorím Slovenska. Najvyšším bodom v katastri Pliešoviec je kóta Priečno Javoria (1023,4 m n. m.), ktorá leží v blízkosti vrchu Javorie.

Pohorie Javorie vzniklo neogénnym andezitovým vulkanizmom a jeho reliéf bol následne domodelovaný erózno-denudačnými procesmi. V strede pohoria je Podlysecká brázda, korá má charakter erózno-denudačnej kotliny vytvorenej eróziou Krupinice v menej odolných hroninách andezitových tufov. V priebehu treťohôr a štvrtohôr sa vyvinulo riečne pirátstvo na hornom toku Krupinice, ktorá spätnou eróziou načapovala horný tok Neresnice. Vznikol morfologicky výrazný rozvodný chrbát Breh (586,8 m n. m.), ktorý v Pliešovskej kotline oddeľuje rovnobežné doliny Krupinice (povodie Ipľa) a Neresnice (povodie Hrona). Chrbát je široký 100 - 500 m a je dlhý 4 km.

Kužeľové tvary vypreparovaných andezitových telies sopečných komínov a lakolitických telies sa nachádzali pod povrchom stratovulkánu. Dnes sú obnažené a výrazne vystupujú po obrube Podlysecej brázdy. Sú znakom rozsiahlej deštrukcie pôvodného starovulkánu. Na styku Javoria a Krupinskej planiny prevláda reliéf masívneho chrbta budovaný odolnejším andezitom, ktorý je pozostatkom južnej obruby stratovulkánu Javorie.

Krupinská planina

Najmenšiu časť územia zaberá Krupinská planina. Najvyššiu nadmorskú výšku v území Pliešoviec dosahuje vrchom Kučalach (635 m n. m.). Krupinská planina je na juh sklonená sopečná tabuľa, lúčovito rozrezaná tokmi, ktoré sa viažu na zlomové línie. Budujú ju horizontálne uložené vrstvy tufov, brekcií a sopečných aglomerátov, ktoré sa usadili na úpätí stratovulkánov Javoria a Štiavnických vrchov. Toky sa hlboko zarezali do plošiny a ich doliny majú kaňonový tvar. Horniny Krupinskej planiny sú vďaka svojej priepustnosti odolné, čo bolo príčinou zachovania tvarov úpätnej sopečnej tabule.

Ostatné formy reliéfu

V súčasnosti začínajú antropogénne tvary reliéfu dominovať nad prirodzeným reliéfom. Banské geomorfologické formy sú vytvorené povrchovou ťažbou nerastných surovín. V území Pliešoviec sa nachádza 20 lomov ako zvyškov po ťažbe andezitu, vápenca, kremenca a hliny. Najväčším a v súčasnosti ešte funkčným je kremencový lom Piesky.

Poľnohospodárske plošiny - polia sa v Pliešovskej kotline nachádzajú v okolí obce. Ich povrch bol orbou zarovnaný na takmer rovné plochy. Protikladom polí sú zachované terasy - medze a valy v pohorí Javorie (Zaježová). Terasy zabraňujú ronovej erózii na svahových poliach a zväčša sa tiahnu rovnobežne s vrstevnicami. Agrárne valy a hlady vznikali v minulosti ukladaním kameňa na medziach. Terasy a valy dosahujú dĺžku niekoľko 100 kilometrov a v súčasnosti sú hlavným reliéfnym tvarom a dôležitým krajinárskym prvkom.

Sídelné geomorfologické formy sú zastúpené najmä sídelnými terasami, ktoré vznikli na svahoch pri výstavbe obce v 20. storočí. Skládka komunálneho odpadu sa nachádza v starom lome Pavušný vrch. Dopravné geomorfologické formy násypy a odkopy boli budované pri výstavbe cestných komunikácií predovšetkým v druhej polovici 20. storočia na štátnych a lesných cestách. Úvozy vznikali v minulosti na nespevnených cestách vedených kolmo na svah. Vodohospodárske geomorfologické formy vznikli výstavbou hrádze rybníka a najmä úpravou koryta potoka Neresnica.

Vodstvo v obci Pliešovce

V území Pliešoviec sa nachádzajú dva hlavné vodné toky. Krupinica patrí do povodia Ipľa a zaraďujeme ju k tokom III. rádu. Neresnica patrí do povodia Hrona (Slatiny) a zaraďujeme ju k tokom IV. rádu. Hydrologickou zvláštnosťou týchto tokov je ich kotlinové rozvodie medzi Ipľom a Hronom, ktoré prechádza krížom cez kotlinu po chrbte Rázputie.

Pliešovské kotlinové rozvodie má podobný význam ako rozvodie v Podtatranskej kotline medzi Váhom a Popradom. Vývoj tvaru povodia v území Pliešoviec je silne ovplyvnený spätnou vodnou eróziou. V priebehu treťohôr a štvrtohôr sa vyvinulo riečne pirátstvo na hornom toku Krupinice, ktorá spätnou eróziou načapovala horný tok Neresnice, čím vznikol výrazný morfologicky rozvodný chrbát široký 100 - 500 m. Oba hlavné toky odvodňujúce územie Pliešoviec patria do vrchovinno-nížinnej oblasti. Režim odtoku Krupinice aj Neresnice patrí do dažďovo-snehového typu. Najväčšie prietoky oba toky dosahujú v marci a apríli pri topení snehu a pri výdatných zrážkach. Najmenšie prietoky sú zaznamenané v septembri, najmä po suchom lete.

Krupinica

Krupinica je pravostranný prítok Ipľa a má dĺžku 65,4 km a priemerný prietok 0,642 m³/s pri Pliešovciach. Celková plocha povodia je 551 km². Krupinica pramení v pohorí Javorie, pod sedlom Podlysec na Zaježovej v nadmorskej výške 720 m n.m. a pramenište riečky vytvára mokraď o rozlohe približne 1 ha. Krupinica opúšta územie Pliešoviec pri Dolnom Mlyne v nadmorskej výške 418 m n.m. a ústi pri Šahách do Ipľa v nadmorskej výške 121 m n.m. Z pohoria Javorie vteká do Pliešovskej kotliny v mieste Útlaky, kde mení sklon a vytvára bočné ramená. Najväčším ľavostranným prítokom Krupinice je v danom území Klinkovica, ktorá pramení pod vrchom Priečno Javoria v nadmorskej výške 890 m n.m. a ústi vo výške 480 m n.m. v polohe Pod Skalicou. Do Klinkovice s pravej strany ústia menšie toky, Kamenný potok, Čubrnová a z ľavej strany dva menšie potoky prameniace pod Medveďovým vrchom. Menším ľavostranným prítokom Krupinice je Rimáňsky jarok, prameniaci pod sedlom Blýskavica a ústi v Zaježovej vo nadmorskej výške 585 m n.m.

Neresnica

Potok Neresnica patrí do povodia Hrona a ústi doňho prostredníctvom Slatiny vo Zvolene v nadmorskej výške 288 m n.m. Neresnica je dlhá 25,5 km a pramení v laze Neresnica v nadmorskej výške 460 m n.m. Územie Pliešoviec opúšťa v mieste Na chotáre v nadmorskej výške 388 m n.m. Prítoky Neresnice v území Pliešoviec sú len pravostranné. V strede obce sa zlievajú potoky Sitník a Siele, ktoré sa spoločne po 250 m zregulovaného koryta vlejú do Neresnice. Sitník pramení v polohe Pred Kúty v nadmorskej výške 510 m n.m. a potok Siele na Slieľach v nadmorskej výške 580 m n.m. Vápenný potok ústi prostredníctvom Kňazovho potoka (pramení v katastri Sásy) do Neresnice poniže obce v nadmorskej výške 388 m n.m. Vápenný potok pramení v južnom svahu vrchu Hanková (663 m n.m.) v nadmorskej výške 530 m n.m. v polohe Podhanková.

Umelá vodná nádrž

Umelá vodná nádrž - rybník sa nachádza 1,5 km južne od Pliešoviec. Rybník bol pôvodne vybudovaný v 50-ch rokoch 20. storočia priamo na toku Krupinice, prehradením toku sypanou zemitou hrádzou navrchu spevnenou drevenou konštrukciou. Povodeň začiatkom 60-ch rokov hrádzu strhla. Podľa projektu z roku 1962 bola vybudovaná nová hrádza s tým, že tok Krupinice bol preložený na pravú stranu doliny v dĺžke 804 m do umelého koryta širokého 7 m. Nová sypaná hrádza využila zvyšky starej hrádze a bola zvýšená o 1 m. V súčasnosti má dĺžku 233 m, najväčšiu výšku 6,5 m a šírku v korune 3,5 m. Hrádza sa nachádza na 55,8 riečnom km Krupinice a zberá vodu s povodia 63 km². Rybník má plochu 0,668 km² a objem 126 500 m³. Využíva sa na zavlažovanie pôdy (100 ha) a chov rýb.

Vodné mlyny

Vodné mlyny boli v minulosti v Pliešovciach štyri, tri na Krupinici a jeden na Klinkovici a všetky mali vykopaný umelý náhon. Prvý, najvyššie položený bol na Zaježovej na Krupinici v polohe Útlaky. Ďalší sa nachádzal v Lopatách na Klinkovici a mal prívodný kanál dlhý 500 m. Tretí a štvrtý sa nachádzali na Krupinici. Mlyn v Malej Zábave mal dĺžkou náhonu 1,2 km a Dolný mlyn sa nachádzal asi 3 km poniže s dĺžkou náhonu 1,3 km. V súčasnosti sú náhony zachovalé len čiastočne. Ako posledný príležitostne mlel mlyn v Malej Zábave na konci 80-tich rokov 20. storočia.

Podzemné vody

Podzemné vody sa v území Pliešoviec nachádzajú najmä vo fluviálnych kvartérnych usadeninách Krupinice a Neresnice, najmä v štrkoch, pieskoch a hlinách s hrúbkou vrstvy do 2 - 3 m. Väčšina prameňov sa nachádza práve na styku kvartérnych a neogénnych usadenín. Minerálny prameň obsahujúci najmä zlúčeniny železa sa nachádza priamo v intraviláne obce, pri potoku Sitník v polohe Pod Pavušným vrchom (povyše sa nachádza smetisko). Ostatné podzemné vody sa nachádzajú v neovulkanických horninách. Najčastejšie sa vyskytujú málo výdatné puklinové alebo vrstevné pramene, najmä v pohorí Javorie. Veľmi často sa vyskytujú občasné pramene - výmoky, najmä na jar v úvalinách a svahových lúkach. Veľmi výdatné stále pramene sa nachádzajú v pohorí Javorie na Zaježovej, s ktorých sa prostredníctvom studní čerpá podzemná voda a vodovodom rozvádza pitná voda pre okolité obce (Pliešovce, Sása, Bzovská Lehôtka).

Živočíšstvo v obci Pliešovce

Jestvovanie rôznorodých živočíšnych druhov na území Pliešoviec má bohaté druhové zastúpenie najmä v lesoch, čo vyjadruje aj erb obce zobrazujúci jeleňa. Na faunu vplýva množstvo ekologických faktorov. Z prírodných faktorov na živočíšstvo na území vplýva najmä poloha Pliešovskej kotliny obklopená zalesnenými pohoriami Slovenského sopečného stredohoria (Javorie, Štiavnické vrchy, Krupinská planina), pestrý reliéf podmieňujúci vertikálnu zonálnosť podnebia a mozaika rôznorodých suchozemských a vodných biotopov, pozmenených človekom.

Z antropogénnych faktorov na živočíšstvo vplývalo osídľovanie územia (lazové), spôsob obhospodarovania územia, vznik vojenského priestoru Lešť (1952), družstevná veľkovýroba počas socializmu spojená so zmenou štruktúry krajiny (ničenie medzí so zeleňou), holorubný spôsob ťažby dreva a rozsiahly výrub lesov, letecké chemické postreky, budovanie cestných komunikácií ako bariér pohybu, odstrel zvery, zavádzanie nepôvodných druhov (muflón, daniel), zarybňovanie a pod. 

Živočíšstvo sa v okolí Pliešoviec vyznačuje prelínaním teplomilných a typicky horských druhov karpatských pohorí. Podľa Zoogeografického členenia (Jedlička,L., Kalivodová,E., 2002) možno územie zaradiť do podkarpatského úseku provincie listnatých lesov. V zmysle vodného biocyklu patrí so stredoslovenskej časti podunajského okresu Ponto-kaspickej provincie (Hensel, K., Krno,I., 2002).

Zo živočíchov sú najznámejšie cicavce a vtáky najmä vďaka veľmi rozšírenému odstrelu zveri v okolitých lesoch, ktorého sa zúčastňujú aj solventný západní zákazníci. Veľké živočíchy, šelmy a kopytníky majú pomerne veľký životný priestor, ktorý im umožňuje presun po krajine prostredníctvom početných biokoridorov. Niektoré druhy, najmä sťahovavé vtáky, sa v území Pliešoviec zdržiavajú len sezónne. Viaceré druhy živočíchov sú to chránené zákonom.

Cicavce v území Pliešoviec patria k najtypickejším zástupcom živočíchov a sú hojne zastúpené. Rozdiely sa prejavujú najmä v rozšírení a početnosti druhov v závislosti od biotopov a veľkosti životného priestoru. Najznámejšie sú veľké šelmy. V okolí Pliešoviec žijú všetky tri na Slovensku žijúce druhy, medveď, rys a vlk. Medveď hnedý (Ursus arctos) občas preniká zo severu na juh a v okolí sa vyskytuje len občas. Podobne tu vídať aj vlka obyčajného (Canis lupus). Rys ostrovid (Lynx lynx) je mačkovitá šelma, ktorej početnosť sa výrazne znížila. Celoročne je chránená zákonom a obýva najmä vrcholovú zalesnenú časť pohoria Javorie.

Z mačkovitých šeliem sa tu vyskytuje mačka divá (Felis silvestris), ktorá je podobná mačke domácej. Vydra riečna (Lutra lutra) je viazaná najmä na vodné toky a brehové porasty a žije v povodí Krupinice aj Neresnice. V Pliešovciach je dobre známa líška obyčajná, kuna lesná i skalná, tchor obyčajný a jazvec lesný. Viaceré druhy netopierov, napríklad netopier veľký, žijú v dutinách skalných brál, v lesoch ale aj v kostolnej veži v obci. Z hmyzožravcov sú to najmä krt obyčajný a jež východný. V lesoch žijú viaceré druhy piskorov. Z hlodavcov sú tu veverica stromová, ryšavka žltohrdlá. V minulosti sa tu vyskytoval syseľ obyčajný. S párnokopytníkov tu v lesoch žije jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný a nepôvodné druhy daniel škvrnitý a muflón lesný pochádzajúci zo stredomoria.

Vtáky sú najpočetnejšou skupinou stavovcov. Na Slovensku sa vyskytuje okolo 340 druhov a väčšina sa vyskytuje aj v okolí Pliešoviec. Z dravcov a sov tu hniezdia najmä myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol myšiar. Vzácnejšie sa vyskytuje orol krikľavý obývajúci zalesnené časti Javoria a včelár obyčajný. Sovy sú zastúpené druhmi ako sú sova obyčajná, výr skylný, myšiarka ušatá a kuvik obyčajný. Na lesy sú viazané viaceré druhy ďatľov. Otvorenú krajinu s rozptýlenou zeleňou využíva žlna zelená. K typickým druhom patria holub plúžik, muchárik malý hniezdiaci v zachovalých bučinách. Krkavec čierny bol v polovici 20. storočia veľmi vzácny, dnes je bežným druhom. Jedným z najbohatším krajom na vrany sú Pliešovce. Po vylietaní mláďat zlietajú z hôr na polia a 500 kusové kŕdle sú tu obyčajným zjavom. Nepôvodným druhom je bažant obyčajný. Okolo vodných tokov s vyskytuje rybárik riečny. Bežné sú tu druhy naviazané na domy a viaceré spevavce (vrabec, sýkorka, lastovička, žltochvost, škovránok).

Z obojživelníkov sú tu najpočetnejšie skokan hnedý, ropucha obyčajná, skokan štíhli, rosnička zelená a salamandra škvrnitá, považovaná za indikátor čistého prostredia. Plazy sú zastúpené najmä jašterica obyčajná a zelená, slepúch lámavý. Užovka obyčajná žije najmä na alúviu Krupinice a Neresnice. Najväčším hadom tu žijúcim je užovka stromová. Dorastá aj do dvoj metrovej dĺžky a žije v dubových lesoch.

Ryby sú zastúpené najmä pstruhom obyčajným a hlaváčom pásoplutvým, lipeňom obyčajným. Pliešovský rybník obývajú viaceré kaprovité druhy. Z ostatných živočíšnych druhov sa tu vyskytujú rôzne bezstavovce, chrobáky a motýle (roháč, fúzač alpský, chrúst, vidlochvost).

Ochrana prírody a krajiny v Pliešovciach

Ochranou prírody a krajiny rozumieme (zákon 543/2002) obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedictvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, odstraňovanie takýchto zásahov a starostlivosť o ekosystémy. Územie Pliešoviec sa v zmysle tohto zákona nachádza v prvom stupni ochrany z päťdielnej stupnice.

V území sa nenachádza žiadne chránené územie a to aj napriek skutočnosti, že najmä príroda pohoria Javorie ale aj časti Krupinskej planiny a Pliešovskej kotliny sa vyznačujú prirodzenou zachovalosťou, ktorá je narúšaná ľudskými činnosťami. Medzi územia s významnými biologickými a estetickými prvkami prírody a technickými a kultúrnymi pamiatkami, typickými pre charakter geografického regiónu, podľa Návrhu preventívnych opatrení ochrany prírody v okrese Zvolen, patria najmä:

  1. údolie potoka Neresnica, Kňazovho a Vápenného potoka, ktoré zahŕňajú aluviálne nivné a svahové lúky na mierne zvlnenom reliéfe meandrujúceho potoka Neresnica a jej prítokov s bohatými brehovými porastmi vŕb a jelše lepkavej
  2. horná časť údolia potoka Krupinica na úseku Zaježová - Zábava s aluviálnymi a svahovými lúkami. Územie má vysokú biologickú a krajinársku hodnotu s možnosťou rekreácie
  3. dolná časť údolia potoka Krupinica zahrňujúca východný výbežok Štiavnických vrchov pri železničnej stanici Babiná
  4. údolie meandrujúceho Kamenného potoka s typickým horským lužným lesom a sopečným (tufovým) bralnatým reliéfom
  5. osada Zábava s tokom Krupinica, ktorá vyúsťuje do Pliešovskej kotliny širokou aluviálnou nivou a priľahlou vodnou nádržou - rybníkom kde je samostatne vyčlenená hniezdna plocha pre vodné vtáctvo
  6. brezový háj Lonec so 100 rokov starými brezami rastúcimi na svahových lúkach
  7. Muškov hrb a vrch Strážište so štyristo rokov starými košatými dubmi, ktoré rastú na svahových pasienkoch
  8. vrcholové časti pohoria Javorie so zachovalými časťami prirodzených bubovo-hrabových a bukových lesov s typickým sopečným bralnatým reliéfom (Priečno Javoria, Ježová, Sekier).

Územný systém ekologickej stability je v území Pliešoviec zastúpený prítomnosťou biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov na rôznych úrovniach. Biocentrom nadregionálneho významu je pohorie Javorie, ktoré má celkovú výmeru 8,5 km2 a do územia Pliešoviec zasahuje z východu. Biokoridor nadregionálneho významu prebieha na čiare Bzovská Lehôtka - Klinkovica - Sokolovo bralo a je významný ako (terestrický) koridor pre suchozemské živočíchy. Biokoridor regionálneho významu predstavujú vodné toky Neresnica a Krupinica, oba sú hydricko-terestrického významu.
Triedený zber komunálneho odpadu v obci Pliešovce a priľahlých pliešovských lazoch vplýva na zachovanie čistej, v minulosti divokými skládkami znečistenej, krajiny. Uskutočňuje sa od deväťdesiatych rokov 20. storočia pravidelne raz do mesiaca v spolupráci s ekologickými združeniami pôsobiacimi na území obce.

Podnebie v Pliešovciach

Klimatické pomery v území obce Pliešovce je možné charakterizovať na základe všeobecných klimageografických zákonitostí. Môžeme vychádzať z hodnôt nameraných v najbližšej klimatickej stanice Bzovík za obdobie rokov 1986 až 2005 (Darulová, 2006). Z hľadiska klimatických oblastí Slovenskej republiky (20) sa územia Pliešoviec nachádza v mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.

V mierne teplej oblasti, zaberajúcej najväčšiu časť, vyčleňujeme mierne teplý, mierne vlhký pahorkatinový až vrchovinový okrsok (Pliešovce, dolina Neresnice, dolina Krupinice) a mierne teplý, vlhký vrchovinový okrsok (svahové a vrcholové polohy Javoria). Chladná oblasť, zaberajúca menšiu časť územia (hrebeň Malého Javoria a južné a západné svahy Priečneho Javoria), patrí do mierne chladného okrsku. Na podnebie územia Pliešoviec má najväčší vplyv nadmorská výška, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 390 m n.m. - 1024 m n.m. Na klimatickú rôznorodosť územia vplýva najmä tvar reliéfu, orientácia a sklon svahov, rastlinná pokrývka a antropogénna činnosť.

Priemerná ročná teplota vzduchu je v najnižšie položených polohách a priľahlých južných svahoch 8,9°C, v najvyšších nadmorských územiach dosahuje 5°C, pričom za sledované obdobie (1986 - 2005) kolísala v rozmedzí 7,9°C - 10,1°C. Najchladnejší mesiacom v roku je január (priemerná teplota je -1,7°C), avšak v úzkych dolinách Neresnice a Krupinice môže v dôsledku inverzie dosiahnuť nižšie hodnoty. V najvyšších polohách je najchladnejším mesiacom február s priemernou teplotou vzduchu -4°C. Najteplejší mesiac je júl a jeho priemerná teplota v najnižšie položenom území dosahuje hodnotu 19,5°C, pričom smerom do vyšších nadmorských výšok sa posúva do augusta a klesá na 15°C. Priemerná júlová teplota kolíše v rozpätí 17,1°C - 22,2°C v závislosti od striedania sa oceánskeho a kontinentálneho vplyvu počasia.

Teplotné rozhranie územia v roku je nasledovné. Najnižšie teploty každoročne klesajú pod -10°C a najnižšia teplota sa v sledovanom území môže ojedinele pohybovať aj cez -30°C (v susednom Vígľaši-Pstruši namerali v roku 1929 slovenský rekord -41°C). Najvyššie namerané teploty vzduchu každoročne prekračujú 30°C (okrem vyšších nadmorských výšok). Najvyššia teplota za posledných 20 rokov mala hodnotu 36°C (rok 2000) a tieto maximá sa vyskytujú do výšky 500 m n.m.

Počet mrazových dní (teplota klesne pod 0°C) v roku sa pohybuje v rozmedzí 90 - 131 dní a tieto sa pravidelne vyskytujú v novembri až marci, ojedinele v septembri až máji. Počet ľadových dní (teplota cez deň nevystúpi nad 0°C) je 8 - 48, pričom sa vyskytujú v decembri až februári, zriedkavo v novembri až marci. Počet letných dní (teplota vystúpi cez deň nad 25°C) v roku je premenlivý, pohybuje sa od 48 do 105. Najčastejšie sa zaznamenal v júli a auguste. Počet tropických dní (teplota cez deň prekročí 30°C) je v rozpätí 3 až 38 dní (jún až august). V okolí Malého Javoria je ich výskyt ojedinelý. Priemerný počet vykurovaných dní v roku je 240.

Výskyt atmosférických zrážok V Pliešovciach je podmienený geografickou polohou územia vo vzťahu k prevládajúcemu prúdeniu vzduchových hmôt z Atlantiku. Územie Pliešoviec sa nachádza na záveternej strane Slovenského stredohoria a Fatransko-tatranskej oblasti pohorí. Najviac zrážok preto prináša JZ alebo J vlhké prúdenie vzduchu a letné búrky z tepla.
Priemerný rožný úhrn zrážok je v dôsledku zrážkového tieňa len okolo 600 mm, pričom jeho krajné hodnoty sa pohybujú od 435 mm do 829 mm. V pohorí Javorie sa priemerný ročný úhrn zrážok pohybuje okolo 800 mm.

Z ročného chodu zrážok prevládajú zrážky v letných mesiacoch. Tieto zrážky sú však veľmi premenlivé a kolíšu od 1 mm do 200 mm! Letné búrky a prietrže mračien s úhrnom zrážok až 80 mm sa vyskytujú najmä v júni a júli a občas spôsobujú miestne záplavy. Naopak, v suchých rokoch s vysokými priemernými teplotami a nízkym úhrnom zrážok dochádza aj niekoľkomesačným suchám a poľnohospodárskym škodám (napr. r. 1992, 1993, 2000). Priemerný počet dní so zrážkami viac ako 1 mm je 127 a kolíše v rozpätí 108 – 141 dní. V pohorí Javorie je priemerný počet dní so zrážkami 150.

Snehová pokrývka sa priemerne v nižších polohách udrží 50 dní, vo vyšších polohách Javoria aj 90 dní. Jej výskyt veľmi kolíše, od 6 dní (1994) po 81 dní (1986, 2005). Vytvára sa od novembra do apríla a niekedy dosahuje výšku aj 60 cm, vo vyšších polohách Javoria aj nad 120 cm, v závislosti od poveternostnej situácie.

Vegetácia a rastlinstvo v Pliešovciach

Rastlinstvo juhozápadnej časti pohoria Javorie, Pliešovskej kotliny a severovýchodnej časti Krupinskej planiny súvisí s geologickou stavbou, georeliéfom, pôdnym podkladom, podnebím a vodstvom. Územie bolo a je silne ovplyvnené činnosťou človeka do prirodzenej krajiny. Najväčšie zmeny nastali v zmene výskytu a rozšírenia rastlinných spoločenstiev. Počas dlhodobého hospodárskeho využívania, najmä holorubného spôsobu ťažby dreva a rozsiahleho výrubu listnatých lesov, boli lesné spoločenstvá zmenené, ale aj napriek tomu si časť z nich zachovala pôvodné druhové zloženie.

Na území Pliešoviec možno rozlíšiť tri vegetačné stupne. Bukovo-dubový stupeň zaberá plochu 8,64 km² (dúbravy 8,4 km², dúbravy s javorom 0,11 km², hrabové javoriny 0,1 km²) a dubovo-bukový stupeň 3,9 km². Bukový stupeň (8,4 km²) sa nachádza vo vyšších polohách Javoria na severných a severozápadných svahoch.

Prevažnú časť územia pokrývajú dubovo-hrabové lesy karpatské, dubovo-bukové a bukové lesy. V blízkosti prítokov Krupinice a Neresnice rastú lužné lesy podhorské a horské. Na južných svahoch pohoria Javorie a severných svahoch Krupinskej planiny rastú bukové lesy kvetnaté a bukové kvetnaté lesy podhorské. (Michalko, J., 1986) Tieto lesy patria do bukovo-dubového a dubovo-bukového až bukového vegetačného stupňa. Fytogeografické členenia Slovenska podľa Atlasu Slovenskej republiky územie Pliešoviec zaraďuje do dubovej a bukovej zóny v sopečnej oblasti (Plesník,P., 2002). Geograficky patrí do okresu Slovenské Stredohorie, do obvodu Predkarpatskej flóry a oblasti Západokarpatskej flóry, (Futák, J., 1966) pričom rastlinné druhy boli spracované podľa (Marhold, K., Hindák, F., 1998).

Dubovo-hrabové lesy karpatské predstavujú zmiešané listnaté lesy mezofilné, ktoré sú najrozšírenejšou lesnou klimatickou skupinou v dubovo-bukovom stupni. Pôvodne zaberali rozsiahle súvislé plochy, najmä v Pliešovskej kotline a jej pahorkatinách do výšky 600 m n.m. V súčasnosti sú tieto lesy zničené a premenené na polia, alebo silne druhovo pozmenené. Suché podnebie viac obmedzuje rast buka ako hrabu. Neskoré mrazy na jar hrab znáša lepšie ako buk, pričom hrab má väčšiu obnovovaciu schopnosť. Hlavnými drevinami sú dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campreste), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), jabloň planá (Malus sylvestris) a lipa malolistá (Tilia cordata). Krovinné poschodie tvoria prevažne drieň obyčajný (Cornus mas), lieska obyčajná (Corillus avellana) a hloh obyčajný (Crategus monogyna). Na tomto území sú v súčasnosti rozšírené najmä lúky nachádzajúce sa v pahorkatinách a údoliach. Niektoré časti sa obhospodarujú ako polia, záhrady, pasienky a parky.

Dubové lesy s dubom cerovým sú xerotermné dubové lesy na kyslých podložiach. Hlavným druhom je tu dub zimný (Quercus petraea), dub plastnatý (Quercus pubescens), dub letný (Quercus robur) a dub cerový Quercus cerris), ktorý sa považuje za výsledok vplyvu človeka. Krovité poschodie je bohaté, vyskytuje sa tu drieň obyčajný (Cornus mas), slivka trnková (Prunus spinosa), svíb krvavý (Swida sanguinea) a ruža galská (Ruža gallica). Súčasné lesy sú silne zmenené, výmladkové alebo vysadené agátom. Menej tu rastie borievka.

Bukové lesy kvetnaté podhorské predstavujú mezotrofné spoločenstvá s výraznou prevahou buka. Sú tu prítomné bučinové rastlinné druhy ako sú kopytník európsky a hluchavník žltý. Okrem buka sa tu vyskytuje primiešaný hrab obyčajný (Carpinus betulus) a lipa malolistá (Tillia cordata), javor horský (Acer pseudoplatanus), smrek obyčajný (Picea abies) a jedľa biela (Abius alba). Rozšírená je tu ostrica chlpatá. Na mieste zničeného lesa sa nachádzajú lúky kosené viackrát do roka.

Bukové lesy kvetnaté klimaxové eutrofné bukové a zmiešané jedľovo-bukové lesy nachádzajúce sa na hornej hranici podhorského stupňa. Buk sa v týchto porastoch nachádza v ekologickom optime a vyskytuje sa spolu s jedľou bielou. Vyskytuje sa v nich viac poschodí a občas sa v nich vyskytuje dub zimný (Quercus petraea). Na vývoj porastov kladne vplýva aj smrekovec, ktorý spevňuje porasty. Kvetnaté bučiny sa nachádzajú na svahoch, v stredných výškových polohách medzi 500 - 800 m n.m. a ťažisko rozšírenia majú v bukovom vegetačnom stupni. Krovinaté poschodie tu nie je výrazne vyvinuté.

Na poľnohospodárskej pôde, ktorá zaberá takmer polovicu katastra, sa pestujú najmä pšenica ozimná, raž, menej jačmeň, ovos, ďatelina a kukurica na siláž.