Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, v nadmorskej výške 146 m n. m. Na severe hraničí s katastrálnym územím obce Láb, na východe s Lozornom, na juhovýchode a juhu s mestom Stupava a najkratšiu hranicu má na západe s obcou Vysoká pri Morave.
Čo sa polohy z hľadiska administratívneho členenia týka, obec patrí do VÚC Bratislava a okresu Malacky. Od Bratislavy je vzdialená len 26 km severozápadným smerom a od okresného mesta Malacky 16 km.
Z hľadiska hydorogickej polohy obec leží v povodí rieky Morava a najvýznamnejšími tokmi v katastrálnom území obce sú Zohorský potok a Suchý potok (nazývaný tiež Ondriašovský), umelé kanály Malina a Zohorský kanál.
Rozloha obce predstavuje 22,14 km² a počet obyvateľov ku dňu 5. 9. 2006 bol 3210. Dĺžka hraníc katastrálneho územia obce predstavuje 22, 5 km.
Matematicko-geografická poloha stredu obce je udávaná súradnicami 48°19´5´´ s. g. š. a 16° 59´ v. g. d.. Nadmorská výška sídla je 146 m a najvyšším bodom katastra je lokalita na západe katastra nazývaná Pri Macejkovom mlyne a dosahuje výšku 154 m n. m..
Čo sa polohy vzhľadom na geomorfologické jednotky týka, obec Zohor leží v oblasti Záhorská nížina, presnejšie jej celku Borská nížina. Katastrálnym územím obce prebiehajú hranice štyroch geomorfologických oddielov. Najväčšia časť katastra (takmer celá) patrí do oddielu Podmalokarpatská zníženina. Malé časti na juhu patria do Novoveskej plošiny (JV) a Dolnomoravskej nivy (JZ). Hranica štvrtého oddielu takmer presne kopíruje hranicu katastrálnych území obcí Zohor a Vysoká pri Morave. Do územia obce Zohor však zasahuje aj oddiel Záhorské pláňavy, aj keď len na veľmi malom úseku na západe katastra.
Poloha obce je zaujímavá aj z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Západná časť katastrálneho územia obce sa nachádza v CHKO Záhorie, ktorá je známa cenným ekosystémom, avšak na území obce sa nenachádzajú žiadne prírodné rezervácie. Neďaleko katastrálneho územia obce Zohor sa nachádza aj ďalšia významná oblasť – CHKO Malé Karpaty, ktorá je od hraníc katastra vzdialená len 2 km.
Z hľadiska polohy na významné dopravné koridory má obec výbornú polohu. Stred obce je od okresnej viacprúdovej komunikácie Bratislava-Malacky vzdialený len 2,75 km a od diaľničného úseku D2 Bratislava-Malacky-Brno-Praha 3,25 km. Cestné napojenie na tieto významné komunikácie je dobré, rovnako ako spojenie s okolitými obcami.
Najbližší hraničný prechod je vzdialený 42 km, ide o slovensko-rakúsky cestný prechod Moravský Svätý Ján – Hohenau. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 47 km a 50 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce –Rajka a je vzdialený 43 km. 9 km je od obce vzdialený prechod menšieho významu v obci Záhorská Ves, ktorý je prevádzkovaný kompou cez rieku Morava.
Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené 33 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené 17 km.
Obec leží neďaleko rozvojovej osi sídelnej štruktúry medzi Bratislavou a Malackami a patrí k oblasti ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami.
Aktivity a potenciál obce Zohor
Aj čo do počtu obyvateľov obec Zohor patrí k najväčším a súčasne aj najrozvinutejším obciam Dolného Záhoria. Dobrým znakom je, že obec sa zapája aj do rozvojových projektov s podporou EÚ. Príkladom môže byť projekt zameraný na skvalitnenie prevádzky ČOV, kde boli využité prostriedky z programu PHARE.
Od roku 2002 sa začal realizovať separovaný zber domového odpadu. V rámci zveľaďovania čistoty obce dlhodobo nezamestnaní - sú to prevažne Rómovia - vykonávajú verejnoprospešné práce. V posledných rokoch v obci prebehli viaceré opravy ako aj rekonštrukcie a obec tak dostáva postupne novú, krajšiu a modernejšiu tvár.
Obec je činná aj na poli rozvojovej politiky, hoci nie je súčasťou ani jedného z mikroregiónov na Záhorí. Je však členom OZ ZOZO – Združenie miest a obcí Záhorskej oblasti a taktiež spolupracuje s OZ Pre Záhorie. Obec sa zapája do aktivít na podporu cezhraničnej spolupráce, propagácie, tiež aktivít na zvýšenie sociálno-ekonomickej úrovne života, ale aj vytvárať odborné, ekonomicko-materiálne a technické zázemie. Obec sa tiež aktívne zapája v projekte výmeny Dolné Záhorie – Wieviertel.
Významným medzníkom v rozvojových aktivitách obce bolo vypracovanie rozvojového plánu obce na úrovní záväzného územnoplánovacieho dokumentu v rokoch 2001 – 2002. Rozvojový plán obce pre roky 2003 – 2006 a 29.11. 2002 bol schválený Územný plán obce Zohor, ktorý je záväzným územnoplánovacím dokumentom rozvoja obce do roku 2016.
Rozvojový dokument je rozdelený na viacero etáp a aktivít. V prvej etape sa riešili predovšetkým rozšírenie zastavaného územia obce – realizácia dvoch obytných zón rodinného bývania : lokalita Benátky a lokalita Záhumenice a taktiež zón kombinovaného rodinného a bytového bývania v lokalite Predjurské diely. Vybudovanie potrebnej infraštruktúry, rozvoj občianskej vybavenosti, skvalitnenie životného prostredia sú ďalšími oblasti záujmu do budúcnosti.
Zabezpečená bude tiež projektová príprava výstavby Zábavného parku obce s navrhovanými rekreačnými, športovými a oddychovými aktivitami pre následne podanú žiadosť na finančný príspevok realizácie zo štrukturálnych rozvojových fondov. Tento zámer je však doposiaľ len v rovine návrhu.
Potenciál obce tkvie predovšetkým v jeho výbornej polohe v širšom meradle – medzi Bratislavou a Malackami, ale aj v užšom ponímaní – na hranici s obcou Lozorno, ktorá v posledných rokoch zaznamenala významný rozvoj vďaka vybudovaniu priemyselného parku. Potenciál možno vidieť predovšetkým v odvetviach priemyslu, predovšetkým ľahkých odvetví, tiež stavebníctva, ale aj informačných technológií, v oblasti ktorých obec v súčasnej dobe zaznamenáva nebývalý rozmach.
Geológia obce Zohor
Prevažná časť katastrálneho územia obce Zohor je pokrytá holocénnymi nivými sedimenatmi a splachmi. V malej časti na SV katastra, na hranici s obcami Láb a Lozorno, sa nachádzajú viate piesky a pieskové duny.
Z hľadiska nerudných nerastných surovín a palív je v obci zaujímaná lokalita na hranici s obcou Vysoká pri Morave (na západe katastra) , kde sa na neogénnych a kvartérnych sedimentoch ťažia stavebné suroviny – štrkopiesky a piesky.
V oblasti výskytu viatych pieskov a dún, teda na SV katastra sa nachádzajú fluviálne sedimenty stredných terás z obdobia riss. Vyskytujú sa aj na západnej hranici katastra. Najrozšírenejšie sú však fluviálno-mokraďové sedimenty s organickou prímesou z obdobia holocénu. Veľmi malý výskyt majú aj viate piesky z würmu až holocénu na južnej hranici s Lozornom a na juhu sa taktiež v malej miere vyskytujú aj proluviálne sedimenty zo starého pleistocénu.
Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie sledovaná oblasť patrí to regiónu tektonických depresií a do oblasti vnútrokarpatských nížin.
Z hľadiska hydrogeológie prevládajú piesky a štrky nivných území, s pórovou priepustnosťou veľmi dobrou až dobrou. Na južnej hranici do katastra obce zasahujú aj piesky a štrky význačnejších terás a náplavových kužeľov, avšak ich výskyt je len veľmi malý. Čo je pre juh katastra obce významnejšie a typickejšie, je výskyt artézskych vôd.
Reliéf v obci Zohor
Táto oblasť patrí podľa hypsografickej stupnice k najnižšie položeným miestam Slovenska, ohraničeným intervalom 94 – 150 m n. m. Severovýchodom katastra prebieha izohypsa 150 m n. m. a malá časť katastra spadá do rozpätia 150-300 m n.m. Nadmorská výška obce je 146 m n. m. a z hľadiska energie reliéfu ide o rovinný až nepatrne zvlnený reliéf (0-30 m). Najvyšší bod katastra sa nachádza vo výške 154 m n. m. vo východnej časti katastra neďaleko lokality nazývanej Pri Macejkovom mlyne.
Sklonitosť územia je vzhľadom na nížinatý reliéf malá, pohybuje sa v rozpätí 0-2° a čo sa zosuvnosti týka, kataster obce patrí do oblasti IV. rádu. Nestabilné tvary sa tu teda nevyskytujú, nachádzajú sa tu stabilné tvary rovín. Nízke hodnoty dosahuje aj horizontálna členitosť reliéfu na 1 km2, a to 0-0,5 km. Morfologická hodnota hornín obce Zohor patrí do IV. stupňa odolnosti, jedná sa teda prevažne o komplexy súvislých pokrovov. Len malá časť na hranici s obcami Láb a Lozorno je typická komplexami spraší, sprašových hlín, hlín a viatych pieskov, ktoré však taktiež patria do IV. stupňa odolnosti hornín.
Zo súčasných reliéfotvorných procesov tu prevládajú fluviálne a stráňové procesy, predovšetkým fluviálny akumulačno-erózny proces.
Podľa typologického členenia reliéfu je SV katastra typický akumulačným reliéfom, predovšetkým fluviálnou zvlnenou rovinou. V juhovýchodnej časti sa nachádzajú proluviálne mokrade a slatinné roviny, ktoré tiež zaraďujeme k typu akumulačného reliéfu. Na západe sa vyskytuje akumulačno-erózny reliéf v podobe fluviálno-eolickej zvlnenej roviny. V katastri sú však najrozšírenejšie fluviálne mokrade a slatinné roviny ako typické útvary akumulačného reliéfu.
Z hľadiska typológie reliéfu a ich hospodárskeho využitia ide o oblasť nížin a otvorených kotlín s veľmi vysokým potenciálom na hospodársku činnosť. Nachádzajú sa tu roviny, zvlnené roviny a poriečne nivy s veľmi dobrými vlastnosťami reliéfu na hospodárske využitie. Vysoká vhodnosť menovite na výstavbu sídiel, priemysleno-technických objektov, komunikácií a na poľnohospodárstvo.
Podnebie v obci Zohor
Rovnako ako prevažná časť územia Záhorskej nížiny, tiež kataster obce Zohor sa podľa Končekovej klasifikácie rozprestiera v teplej klimatickej oblasti. Obec patrí do mierne suchej podoblasti, ktorej vlahová charakteristika je udávaná indexom zavlaženia (Iz) v hodnotách - 20 až 0. Územie obce patrí do teplého okrsku, mierne suchého s miernou zimou.
Podľa Tarábkovej klimatickogeografickej klasifikácie patrí sledované územie k typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt. Je suchá až mierne suchá. Spadá do subtypu teplej klímy.
Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 9,5°C a priemerný úhrn ročných zrážok je 600 mm (podľa oficiálnej stránky). Prevažná časť územia obce patrí do oblasti s priemerným ročným úhrnom urážok 550-600 mm, avšak východná časť patrí do intervalu 600-700 mm. Priemerný počet dní so zrážkami (1mm a viac) je 80 – 100. Zrážkový úhrn vo vegetačnom období je 300 – 400mm. Zrážkový úhrn v zimnom období 200 – 300mm.
Počet letných dní je asi 50 až 70. Počet dní s teplotou 10 °C a viac je asi 160 až 180. Mrazových dní je tu približne 30 až 40 v roku. Priemerná teplota v januári je od -1 do -4 °C a v júli 20,5 až 19,5°C.
Čo sa snehovej pokrývky týka, priemerne sa udrží do 90 dní, čo znamená, že túto oblasť zaraďujeme k územiam Slovenska s najkratším obdobím snehovej pokrývky.
Táto oblasť je však typická nedostatkom vlahy, pretože klimatický ukazovateľ zavlaženia je 200-300 mm (čo predstavuje rozdiel medzi potenciálnym výparom a úhrnom zrážok).
Veterné pomery v sledovanej oblasti sú obdobné ako na území Záhorskej nížiny a teda v ročnom priemere tu prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným, čo dokazuje aj najbližšia meteorologická stanica (z ktorej sa podarilo získať údaje) v Kuchyni. Podľa meraní v stanici Kuchyňa – Nový Dvor priemerná ročná teplota dosahuje 9,2°C. (Avšak pri tomto údaji treba počítať s predpokladám, že tento údaj je vzhľadom na nadmorskú výšku stanice a samotnej sledovanej obce skreslený.)
V katastri obce v nadmorskej výške 148 m n. m. leží zrážkomerná stanica Zohor, avšak namerané hodnoty sa mi nepodarilo získať.
Vodstvo v obci Zohor
Katastrálne územie obce Zohor, podobne ako celé územie Záhorskej nížiny, patrí do úmoria Čierneho mora, povodia Dolnej Moravy, kde výpar tvorí 78% a odtok len 22%. Koeficient odtoku (odtok/zrážky) v tejto oblasti dosahuje hodnotu 0, 22. Celková rozloha povodia Moravy tvorí 4,7 % - ný podiel na ploche SR.
Podľa členenia na hydrologické regióny územie obce Zohor patrí do kvartéru a neogénu na J a JV časti Borskej nížiny s medzizrnovou priepustnosťou.
Z hľadiska typov režimu odtoku spadá do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Základnými hydrologickými charakteristikami tohto typu je akumulácia v decembri až januári, vysoká vodnosť vo februári až apríli. Najvyšší priemerný mesačný prietok je zväčša v marci, avšak môže nastať aj apríli či februári. Naopak najnižší priemerný mesačný prietok nastáva obvykle v septembri. Tento typ režimu odtoku je typický aj výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.
Podzemné vody v oblasti obce Zohor sú na prevažnom území katastra tvorené 70%-ami z riek a ich prítokov. Na západnej hranici katastra, na hranici s obcou Vysoká pri Morave, v oblasti viatych pieskov na rovinách, sú tvorené iba zo zrážok.
Z hľadiska minerálnych a termálnych vôd toto územie nevyniká. Nenachádzajú sa tu žiadne pramene, ale je hodnotené ako perspektívna oblasť výskytu horúcich vôd.
V katastrálnom území obce Zohor sa nachádza vodomerná stanica, merajúca vodný stav a prietok na toku Ondriašovský potok (alebo nazývaný aj Suchý potok). Bližšie informácie v podobe priemerných a extrémnych mesačných prietokov sa nachádzajú v Tabuľke č. 1.
Priamo cez obec Zohor nepreteká žiadna rieka. Ale vedľa Zohoru preteká kanál Malina, ktorý tečie z Centnúza a vlieva sa do dlhšieho kanálu Hajpród, ktorý ústí do rieky Morava. Ďalej od Zohoru (asi 7 km smerom na Vysokú pri Morave) sú 3 jazerá. Veľké Axy, na ktoré sa chodievajú cez leto ľudia kúpať. Malé Axy, ktoré leží vedľa Veľkého Axy a posledné je Lábske jazero. Je tu ešte jeden potok Frikáv, ktorý tečie z Lozorna z priehrady a vlieva sa do Maliny.
Pôdy v obci Zohor
Prevažne vyskytujúcim sa pôdnym typom sú čiernice (lužné pôdy), sprievodné čiernice glejové a gleje, nachádzajúce sa prevažne na ľahkých nekarbonátových nivných sedimentoch i lokálne regosoly (regozeme) na pieskoch. Na severe katastra sa v oveľa menšej miere vyskytujú aj regosoly (regozeme) alebo mačinové pôdy až hnedé pôdy na pieskoch.
Čo sa pôdnych druhov týka, najrozšírenejším druhom sú piesčité pôdy, vyskytujúce sa takmer na celom území katastra. Vyskytujú sa tu však aj hlinito-piesčité, v lesných oblastiach miestami až piesčito-hlinité pôdy, rozšírené pozdĺž západnej a južnej hranice katastra, ostrovčekovito aj na severe katastra. Pozdĺž západnej hranice sa tiahne až smerom k južnej hranici pás zamokrených pôd. Tie sa vyskytujú najmä pozdĺž Zohorského kanála a na dolnom toku Močiarky a Maliny. V celom katastri sa vyskytujú pôdy bez skeletu až slabo skeletnaté.
Potenciálna erózia pôdy a náchylnosť pôd k erózii je nijaká až nepatrná. Podľa pôdnogeografických regiónov sa v tejto oblasti uplatňuje hydromorfná akumulácia organickej hmoty.
Príroda a ochrana krajiny v obci Zohor
Časť katastrálneho územia na západe, na hranici s obcou Vysoká pri Morave, patrí do CHKO Záhorie s II. stupňom ochrany, ktorá bola vyhlásená v roku 1988 a je prvou CHKO nížinného typu na Slovensku. Nachádza sa tam cenný ekosystém, avšak územie CHKO, nachádzajúce sa v katastri obce Zohor je len okrajové a typické znaky a živočíchy CHKO sa tu vyskytujú vo veľmi malej miere. Nevyskytujú sa tu žiadne chránené živočíchy ani endemity, z významných živočíšnych druhov tu žije len hvizdák veľký vyskytujúci sa na severe katastra.
Čo sa ochrany prírody týka, treba uviesť, že v katastri obce sa nachádza jedna mokraď : Zohor – porast v medzihraničnom pristore CHKO a má rozlohu 150 000 m²
Oblasť katastra obce spadá do obvodu európskej xerotermnej flóry (okresu Záhorská nížina) a z hľadiska živočíšnych regiónov do dyjsko-moravského obvodu so živočíšnymi druhmi stepí. Okolie obce môžme zaradiť do dvoch oblastí: oblasť živočíšstva listnatých lesov a oblasť stepného živočíšstva. (Pre tieto oblasti sú charakteristické svine divé, kačice divé, srny, jelene, zajace, bažanty a podobne).
Z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie sa v prevažnej časti rozlohy katastra vyskytujú jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. Len veľmi malé plochy na západnej a južnej hranici sú pokryté slatiniskami. Východná hranica katastra je tvorená dubovo-hrabovými a nátržníkovými dubovými lesmi.
Oblasť patrí ku krajine s dobrým zastúpením stromov a hlavnými lesnými drevinami sú lužné dreviny a agát biely. Vyskytuje sa aj borovica, sosna, hrab obyčajný a kríkmy - lieska, trnka, ruža šípová a iné.
Obyvateľstvo obce Zohor
Podľa Sčítania obyvateľov domov a bytov SR z 26. mája 2001 v obci Zohor bolo 3 069 obyvateľov, z toho 1 591 žien. Najzastúpenejšou národnosťou v obci je národnosť slovenská s podielom 98,1 % a najpreferovanejším náboženstvom je rímsko-katolícke s podielom 88,2%. Podľa sčítania bolo v obci roku 2001 508 obyvateľov vo veku do 14 rokov a v poproduktívnom veku 570 obyvateľov.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 2036 občanov obce, z čoho 1067 odchádzalo za prácou do okresného mesta a okolitých obcí (napr. Lozorno), ale hlavne do Bratislavy. Vo verejnom sektore pracovalo 737 a v zastúpenejšom, súkromnom sektore 926 ľudí.
V roku 2006 sa v obci narodilo 26 detí a zomrelo 33 občanov, v tomto roku bolo zosobášených 13 párov. Pozitívom je, že väčšina mladých neopúšťa miesto svojho bydliska a ostávajú tu aj so svojimi novými rodinami, prípadne sa sem sťahujú i obyvatelia okolitých menších a menej prosperujúcich obcí, či dokonca aj pôvodní obyvatelia Bratislavy. To je dôkazom, že ani obci Zohor sa stúpajúci trend suburbanizácie nevyhýba.
Aj počet obyvateľov z 5. 9. 2006, ktorý dosiahol 3210, ukazuje, že počet obyvateľov v obci stúpa, čo je veľmi pozitívnym znakom.
Obec Zohor, podobne ako ostatné mnohé obce na Záhorí, patrí k lokalitám silných migračných väzieb Bratislavy a jej zázemia. Priemerná ročná miera čistej migrácie v rokoch 2000 – 2002 medzi obcou a Bratislavou na 1000 obyvateľov sa pohybuje v intervale 5,0 – 46,0.
Hospodárstvo obce Zohor
Hospodárenie na Poľnohospodárskom družstve Zohor bolo v posledných rokoch na úpadku a v konkurze. Pôda bola zle obrobená a zaburinená. Akciová spoločnosť Mlyn Záhorie Senica odkúpila majetok družstva a prevzala aj všetkých zamestnancov a začala vykonávať poľnohospodársku výrobu na pozemkoch v katastrálnom území Zohora. Podľa zamerania poľnohospodárskej produkcie, obec Zohor patrí do mäsovo-pšenično-mliečnej oblasti s prevahou živočíšnej výroby.
Z hľadiska hospodárstva, predovšetkým priemyselnej produkcie, je významným faktom to, že v obci Zohor bolo navrhnuté a schválené vybudovanie priemyselného parku s rozlohou 27,0 ha. Ide vlastne o jeden zo šiestich priemyselných parkov, ktoré budú vzájomne prepojené a vytvoria akési rozšírenie Priemyselného a technologického parku Záhorie. Pričom by sa jednalo o prevádzky ľahkého priemyslu, vedecko - technických a výskumných činností.
Podľa Obchodného registra SR, je v obci 35 firiem, resp. so sídlom v obci. Ich oblasť podnikania je veľmi široká.
Významnými predstaviteľmi sú : A.S.A Slovensko spol. s r. o., poskytujúca služby v oblasti komplexného odpadového hospodárstva, Agrolabor s. r. o., Dom nábytku – Möbel Hoff, Techport s. r. o. atď.
Pre obec je veľmi významné je pôsobenie firmy Rex Tar s.r.o., ktorá prevádzkuje v obci Zohor lokálnu metropolitnú intranetovú sieť s pripojením na internet. Je prevádzkovateľom obecného informačného portálu ZohorOnline. Signálom je pokrytá celá obec a takisto aj susedné obce, ktoré majú dosah k informáciám na informačnom portáli ZohorOnline. Projekt bol podporený aj OZ ROCONABA a ide o prvú bezdrôtovú sieť svojho druhu na Slovensku.
Služby
Služby v obci Zohor sú na veľmi dobrej úrovni. Okrem štandardných služieb sa tu nachádza aj Miestna ľudová knižnica, PC servis a Realitná kancelária. Spomedzi zdravotníckych zariadení je obyvateľom k dispozícii obvodná, detská i zubná lekárka a taktiež i lekáreň spolu s miestnou organizáciou Červeného kríža.
V obci sa okrem novozrekonštruovanej materskej a základnej školy nachádza aj špeciálna základná škola a materské centrum Motýlik (OZ). Základná škola Zohor má v širokom okolí veľmi dobé meno, venuje sa budovaniu cezhraničných vzťahov a aktívne sa zapája do projektov EÚ , napríklad projekt pod záštitou EÚ v rámci Programu PHARE CBC – cezhraničnej spolupráce škôl.
Doprava a infraštruktúra obce Zohor
Z hľadiska dopravy má obec výbornú polohu a čo sa jej napojenia na dopravné koridory týka, je na veľmi dobrej úrovni. Cestná, rovnako ako železničná sieť je hustá. Predovšetkým z hľadiska železničného spojenia má Zohor veľký význam a jedným z najvýznamnejších železničných uzlov Záhoria vôbec. Obec je napojená na hlavný ťah železničnej trate Bratislava – Malacky - Kúty - štátna hranica s ČR, s prestupovou stanicou na ďalšie železničné trate Zohor – Rohožník a Zohor - Záhorská Ves. Je teda uzlom troch významných železníc a vlakové spojenie obce okolitých obcí, miest i ČR je veľmi dobré.
Autobusové spojenieje rovnako dobré. Cez obec je vedená autobusová doprava s jednou obojsmernou linkou - Bratislava Nivy - Bratislava Patrónka - Bratislava Lamač - Záhorská Bystrica - Stupava - Zohor - Suchohrad – Malacky.
V obci je vybudovaná kanalizácia napojená na ČOV, ktoré prevádzkuje obec. Vybudovaný je aj vodovod, ktorý je napojený na prívod vody z priemyselného parku Lozorno.
Dopravné prepojenie v oblasti Malacky – Zohor - Bratislava jako aj v celej oblasti Dolného Záhoria patrí k extrémne zaťaženým dopravným koridorom z hľadiska antropogénnych línií.