Brazília je piata najväčšia krajina sveta, zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Chile a Ekvádoru a patria jej aj niektoré ostrovy v západnej časti Atlantického oceánu.

Základné údaje:

  • Rozloha: 8 547 404 km²
  • Hlavné mesto: Brasilia
  • Štátne zriadenie: federatívna republika
  • Správne členenie: 26 štátov, 1 federatívny dištrikt (hlavného mesta)
  • Obyvateľstvo: 182 milióna (19, 3 obyv./ km²)
  • Jazyky: portugalčina (úradný), regionálne indiánske jazyky
  • HDP: 4 790 USD/obyv.
  • Mena: 1 real = 100 centavov

Vďaka mohutnej industrializácii sa Brazília za posledných 25 rokov zmenila z agrárnej krajiny na krajinu približujúcu sa úrovni hospodársky vyspelých štátov. Brazílsky hospodársky zázrak sa však vyznačuje veľkou regionálnou a sociálnou nerovnomernosťou. Roku 1996 dosiahol HDP 709,5 miliardy USD. Z toho bol podiel poľnohospodárstva 14 %, priemyslu 37 % a služieb 49 %. Hlavnými obchodnými partnermi Brazílie sú USA a Argentína. Dovážajú sa najmä stroje a dopravné prostriedky, pohonné látky, elektrické prístroje a potraviny. Najdôležitejšími vývoznými tovarmi sú kovy a kovové výrobky, vozidlá (vrátane náhradných dielov), sójové bôby a aj výrobky z nich, chemické výrobky, rudy, papier, káva a cukor.

Aj napriek tomu, že hlavným mestom je Brasília, súperenie dvoch najväčších miest Rio de Janeira a Sao Paula o post najvýznamnejšieho mesta krajiny je odveký. V 30.-tych rokoch 20. storočia sa však misky váh definitívne presunuli na stranu Sao Paula. „Umelo vytvorené“ hlavné mesto Brasília nedisponuje ani zďaleka toľkými možnosťami ako obe mestá na pobreží a pravdepodobne ani ich úroveň nedosiahne, aj napriek tomu, že je moderným centrom. Podnetom pre vytvorenie vnútrozemského hlavného mesta bola vôľa zapojiť do celoštátnych aktivít aj pusté, nevyužívané a riedko obývané oblasti vnútrozemia. Tento zámer sa však nepodarilo naplniť v takej miere ako sa očakávalo.

Kontrastný vzťah možno vidieť nie len medzi vnútrozemím a pobrežím, ale aj na území celej Brazílie, respektíve v takmer každom ohľade. Krajina je sužovaná viacerými konfliktami a možno povedať, že je krajinou kontrastov, na čo som sa snažila poukázať v tejto práci. Ako bolo spomenuté, Brazília má podľa ekonómov a investorov nevídaný potenciál a je jej predpovedaná veľká budúcnosť. Netreba však zabúdať aj na každodenné problémy ľudí a na neutíchajúci problém chudoby. Na Brazíliu sa nedá nazerať len z jednej strany, pretože to môže byť až nečakane skresľujúce.

Brazília to nie je len futbal, karneval v Riu, bujný Amazonský prales a prekrásna Copacabana... Brazília, to je aj chudoba, favely, ozbrojenci v uliciach, drogy a ťažko pracujúce deti.

História Brazílie

Dejiny osídľovania Portugalcami sa datujú od roku 1500, kedy portugalský moreplavec Pedro Álvarez Cabral zakotvil na brazílskom pobreží. Portugalské šľachtické rody sa zmocnili nesmiernych rozlôh pôdy a domorodých Indiánov z nich buď vyháňali, alebo ich zotročovali, prípadne fyzicky likvidovali. Obdobie silného otrokárstva bolo zavŕšené roku 1888, kedy bol prijatý tzv. ,,Zlatý zákon“.

Pod vplyvom hospodárskej krízy a nepokoj sa roku 1889 uskutočnil vojenský puč, ktorý viedol k zrušeniu cisárstva a k vyhláseniu Brazílskej republiky. Nová vláda vypracovala ústavu podľa vzoru USA a roku 1891 vznikla Brazílska federatívna republika. Prvé republikánske vlády boli despotickými vojenskými diktatúrami.

O krátkodobú hospodársku prosperitu sa zaslúžil vývoz kávy a výrazný rozvoj priemyslu po vypuknutí prvej svetovej vojny. Netrvalo to však dlho, pretože neustále zbedačovanie ľudí v časoch povojnovej depresie vyvolalo vnútropolitické nepokoje, ktoré na dlhší čas pribrzdili rozvoj Brazílie. Ani po sérii reforiem prezidenta Getúlia Vargasa problém zlého hospodárenia a korupcie neustal, práve naopak, ešte naberal na intenzite. Jeho následník Juscelino Kubitschek de Oliveira v roku 1956 inicioval náročnú politiku industrializácie a výstavbu nového federatívneho hlavného mesta Brasilia. Tým chcel naznačiť nové smerovanie brazílskej politiky i krajiny samotnej. Zámerom bolo sprístupnenie zaostalého a nevyužitého vnútrozemia. Prezidentova hospodárska politika naozaj viedla k zvýšeniu produktivity, avšak osoh z toho mali iba niektorí jednotlivci. Obrovská inflácia ochromila kúpnu silu obyvateľstva a zahraničná zadĺženosť dosiahla rekordnú výšku.

Nasledujúci prezident Joao Goulart sa roku 1963 pokúsil presadiť pozemkovú reformu v prospech bezzemkov a znárodniť ropný priemysel. Následný diktátorský režim a represívne opatrenia sa zmiernili až s nástupom vlády generála Ernesta Geisela v rokoch 1974-9.

Roku 1973 zažila Brazília hospodársky rozmach s dvojcifernou mierou rastu, zakrátko však nasledovala ďalšia depresia. Armáda sa stiahla z politickej scény roku 1985 a vtedy sa začal presadzovať pomalý, ale trvalý demokratizačný proces. Od polovice 90. rokov hospodárske reformy civilných vlád zaznamenali prvé úspechy, napriek tomu Brazília aj naďalej trpí extrémnymi sociálnymi rozdielmi, vražednými výčinmi eskadier smrti, prekvitajúcim obchodom s drogami, korupciou a obrovskou zahraničnou zadĺženosťou.

Podľa ústavy z roku 1988 naposledy upravenej roku 1977, má Brazília dvojkomorový parlament pozostávajúci zo snemovne reprezentantov volenej na štyri roky a senátu, ktorého členovia majú osemročný mandát. Prezidenta volia občania priamo na štvorročné obdobie, s možnosťou jedného opätovného zvolenia. Volebné právo vzniká dovŕšením 16 rokov a trvá do 69 rokov, kedy končí povinnosť voliť.

V súčasnosti je hlavou štátu znovuzvolený prezident Luiz Inácio Lula da Silva. S jeho nástupom sa začala nová historická a politická etapa v Brazílii. Toto víťazstvo je časťou širokého hnutia, založeného na politike zmien, ktoré boli začaté hlavne v Južnej Amerike ako odpoveď na krízu, ktorá je ešte sťažená prítomnosťou neoliberálnej politiky, čo sa očividne prejavuje aj v Brazílii. Prítomnosť súčasnej Lulovej vlády je výsledkom komplexného úsilia najpokrokovejších politických, sociálnych a ideologických síl, ktoré boli založené už v minulých desaťročiach pri opätovnom obnovení demokracie v krajine. Je to tiež aj výsledok bývalých spojenectiev. To znamená, že demokratické, patriotické a revolučné politické trendy, ale aj trendy, predstavujúce ľudové sociálne organizácie, ktoré doposiaľ nikdy nedosiahli takýto cieľ, sú teraz zastúpené vo vláde Brazílie.

Lula je obľúbený aj v radách chudobných občanov a ekonomika sa zlepšuje. Vzrastá však znechutenie verejnosti z pretrvávajúcej chudoby, kriminality a nedostatku pracovných miest.

Obyvateľstvo Brazílie

V súčasnosti v Brazílii žije 182 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšina (81 %) obýva veľké mestské aglomerácie s rozsiahlymi štvrťami. Čo sa týka rasového a národnostného zloženia Brazílie, žijú tam belosi – približne 53% (prevažne pôvodom Portugalci, Taliani, Španieli, Nemci...) , mulati, mestici a zambovia 34%, černosi 11% a iní - Indiáni, Ázijci 0,6%.Takmer 300 tisíc Indiánov sa delí zhruba na 200 etnických skupín. Z menších treba spomenúť asi milión Japoncov, ktorí tvoria štvrté najpočetnejšie etnikum v Brazílii a žijú najmä v Sao Paule.

Približne 75% Brazílčanov sú katolíci a 10% protestanti a príslušníci iných kresťanských náboženstiev, napríklad turíčneho hnutia. Žijú tu aj menšie skupiny budhistov, židov, moslimov, prívržencov pôvodných indiánskych náboženstiev ako aj afrobrazílskych kultov. Zvláštnosťou však je, že mnohí Brazílčania sa hlásia súčasne k niekoľkým náboženským spoločenstvám, čo značne sťažuje vytvorenie presného štatistického obrazu.

Brazílske obyvateľstvo patrí k viacerým etnickým skupinám. Žijú tu belosi, černosi, Indiáni, príslušníci žltej rasy a miešanci. Napriek tejto zmesi ľudských rás v Brazílii niet rasovej diskriminácie. Prisťahovalci sú nielen príslušníkmi rozličných rás, ale sú to ľudia rôznych zvykov a kultúr, ako aj rôzneho zmýšľania, avšak aj napriek všetkým odlišnostiam žijú vo vzájomnej dôvere a znášanlivosti. Všetky tieto rasy sú navzájom lojálne a tvoria súčasnú brazílsku národnosť. V minulosti sa portugalskí obyvatelia prisťahovali do Brazílie bez žien, takže sa ženili s Indiánkami. Tým sa indiánske obyvateľstvo poportugalčovalo.

Po belochoch sú druhou najväčšou skupinou mestici. Odhaduje sa, že v Brazílii ich žije takmer tretina a v Amazónii mestici tvoria až 60% obyvateľstva. Poznáme tri hlavné typy mesticov: ,,os mulatos“ – mulati, ,,os caboclos“ – kaboklovia a ,,os cafuzos“ – kafúzovia. V Brazílii sa najviac vyskytujú mulati, ktorí vznikli miešaním belocha s černochom. Kaboklo vznikol miešaním belocha s Indiánom, a kedysi sa nazýval mamelukom. Najmenej mesticov – kafúzov - vzniklo miešaním černochov s Indiánmi. Okrem toho sa v Brazílii hojne ženia belosi s Japonkami, čím vznikajú mestici zvaní ,,ainoko“.

Väčšinu obyvateľov Brazílie tvoria robotníci a remeselníci, žijúci na pokraji biedy a častokrát až vykorisťovaní svojimi zamestnávateľmi. Existuje tam aj tzv. stredná vrstva, reprezentovaná hlavne drobnými podnikateľmi v priemysle, v obchodných a poľnohospodárskych činnostiach, a taktiež pracovníci s nepriemyselného sektou s lepšími mzdami, ktorí majú zväčšujúci sa dosah na politiku. Brazílska inteligencia je tvorená univerzitne vzdelanými ľuďmi.

Úroveň lekárskej starostlivosti o väčšinu obyvateľstva je aj napriek častým novým zdravotníckym programom doslova katastrofálna. Postihuje to najmä mladú časť populácie (dojčenská úmrtnosť dosahuje takmer 4 %).

V Brazílii je povinná školská dochádzka od 7 do 14 rokov, ale negramotnosť dosahuje až 17 %. Brazília má ôsmy najväčší národohospodársky potenciál na svete, napriek tomu roku 1995 až 23,6 % obyvateľov žilo pod medzinárodne stanovenou hranicou chudoby.

Ekonomika Brazílie

Brazílska ekonomika v číslach:

  • Rast HDP : 3,6 %
  • HDP : 580 mld. USD
  • Inflácia : 5,8 %
  • HDP na obyvateľa : 3 200 USD

Percentuálny podiel poľnohospodárstva na celkovom HDP sa zvýšil nepatrne na 10.4% v roku 2004, v porovnaní s 10.2% v roku 2003. Podiel sektoru priemyslu ako podiel na celkovom HDP bol na úrovni 40.0% v roku 2004 v porovnaní s 39.9% v roku predchádzajúcom.

Percentuálny podiel výrobného sektora si zachovával klesajúcu tendenciu.
Obnova brazílskeho rapídneho rastu HDP , po rokoch s relatívne pomalým rastom od roku 1979, bola podopretá v podobe hmotných investícií vytvorených predovšetkým v lokalitách najväčších aglomerácií, ako napr. Sao Paulo a Rio de Janeiro.

Brazília a jej budúcnosť

Najväčšia z krajín Latinskej Ameriky, Brazília, patrí medzi favoritov rozvoja. Investiční stratégovia ju zahrnuli aj do skupiny krajín, ktoré by mali dynamicky rásť a ich úloha v svetovej ekonomike silnieť. Toto zoskupenie nazvali BRIC – Brazília, Rusko, India a Čína. Niektorí do neho zaraďujú aj Južnú Kóreu, z čoho vznikne BRICK. Latinskoamerický priestor ešte zahŕňa Mexiko, Chile, Argentínu, Peru, Kolumbiu, Venezuelu, Jamajku.

Do akcií spoločností z tohto regiónu, alebo takých, ktoré v ňom pôsobia, investujú aj fondy zamerané celkovo na rozvíjajúce sa trhy. Práve Latinská Amerika je však z „emerging markets“ („vynárajúcich sa trhov“) najrizikovejšia, podľa analytikov Across Wealth Management sú riziká sú hlavné politické.
Z tohto pohľadu sú stabilnejšie Brazília a Mexiko. V regióne rýchlo rastie ekonomika, oživuje ju aj domáci dopyt, krajiny navyše profitujú z vysokých cien komodít, ktoré tvoria dve pätiny exportu. Aj ohodnotenie trhov je priaznivé.

V regióne sú naďalej zaujímavé tiež dlhopisové investície, pretože znižovanie úrokových sadzieb ešte nie je na konci.

Ku koncu roka 2005 Brazília vyzvala EÚ na otvorenie agrárneho trhu. Brazílsky prezident Luiz Lula da Silva poslal list najvyšším predstaviteľom EÚ, v ktorom vyzýva na otvorenie trhu pre produkciu z rozvojových krajín. List bol zaslaný prezidentovi Francúzska - Jacquesovi Chiracovi, Talianska - Carlo Azeglio Ciampimu, a premiérom Španielska José Luís Zapaterovi, a Portugalska - José Sócratesovi. Lula presadzoval liberalizáciu trhu pre rozvojové krajiny aj na konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Hong Kongu v decembri 2005.

Ak sa EÚ otvorí produkcii rozvojových krajín, bude to mať obrovský dosah na ich ekonomiku a rozvoj. Je to najjednoduchšia cesta, ako pomôcť rozvojovému svetu. Ak na touto cestou vydá EÚ, snáď by si ju mohli zobrať za vzor aj USA.

Regionálne fondy – Latinskoamerické akciové fondy

Latinská Amerika je perspektívny, ale aj rizikový región. Bežný investor má na výber tri fondy od správcov, ktorých ponuka stratégií patrí zvyčajne k najširším. Samozrejme, oblasť Brazílie a okolia možno nájsť aj v mnohých fondoch zameraných celkovo na rozvíjajúce sa trhy.

Čisto latinskoamerické akcie sa nachádzajú vo fondoch ABN Amro Asset Management (distribuuje Across Wealth Management a spolupracujúce siete), Capital Invest (HVB Bank) a KBC Asset Management (ČSOB).
Trhy v regióne sa z májového a júnového výpredaja v lete spamätávali. Fond ABN Amro sa zameriava hlavne na Argentínu, Brazíliu, Chile, Kolumbiu, Mexiko, Peru a Venezuelu.

V súčasnosti manažéri v porovnaní s trhom favorizujú najviac Brazíliu, ktorá zaberá polovicu majetku fondu, Peru a Venezuelu. Zo sektorov veria najviac finančníctvu. Tento fond je v eurách, manažéri menové riziko proti menám regiónu nezaisťujú.

Priemysel v Brazílii

Je nerovnomerne rozložený a rozvinutý, sústreďuje sa do juhovýchodnej časti štátu. Brazília patrí k novoindustrializovaným štátom Ameriky, z Latinskej Ameriky patrí k hospodársky najvyspelejším. Spracovateľský priemysel zamestnáva asi 15 % brazílskej pracovnej sily. Hlavnými exportnými položkami sú stroje, textil, autá, potravinárske výrobky, priemyselné chemikálie a obuv.

Brazília má rozvinutý banský ( Brazília je vedúcim svetovým producentom zlata, mangánovej a cínovej rudy. Známa je aj ťažbou drahokamov - v Brazílii našli doteraz najväčší kryštál drahokamu na svete; ametystov, diamantov a topásov, no honba za nerastným bohatstvom je jednou z príčin ničenia pralesov ) , ropný a oceliarsky priemysel ( brazílska výroba ocele je najväčšia v Južnej Amerike, tento fakt, ako aj lacná pracovná sila viedli výrobcov áut k investíciám v tejto krajine), trpí však vysokou infláciou.

Popri tradičných továrňach na spracovanie domácich poľnohospodárskych i nerastných surovín vznikli aj moderné závody na výrobu áut, elektroniky, liekov a zbraní. Energetický priemysel je zameraný najmä na vodnú energiu – 97 % elektrickej energie vyprodukujú hydroelektrárne - na rieke Paraná nájdeme najväčšiu hydroelektráreň na svete Itaipu s výkonom 12 600 MW. Pri budovaní moderného priemyslu si však krajina musela požičať veľké peniaze, a tak patrí medzi najzadĺženejšie na svete.

Doprava v Brazílii

Celková dĺžka železničnej siete, ktorá bola roku 1997 sprivatizovaná, dosahuje 27 400 km, z čoho je iba 2 200 km elektrifikovaných. Cestná sieť zabezpečuje 60 % nákladnej a 65 % osobnej prepravy, z jej celkovej dĺžky 1 930 000 km má asfaltový povrch iba 178 400 km. Infraštruktúru by mali zlepšiť náročné projekty, ako napríklad výstavba 5 000 km dlhej Transamazónskej trasy. Krajina má 22 medzinárodných letísk, najvýznamnejšie sú pri Rio de Janerio a Sao Paulo.

Najväčšie spomedzi 50 námorných prístavov majú mestá Santos, Rio de Janerio, Angra do Reis, Praia Mole a Vitória. Celková dĺžka vnútrozemských vodných ciest je 50 000 km, z toho 3 680 km na Amazonke. Najväčší riečny prístav Manaus je dostupný aj pre zaoceánske lode, hoci je vzdialený vyše 1 600 km od ústia Amazonky do Atlantického oceána.

Asi tretinu všetkých brazílskych áut poháňa takzvaný „zelený benzín“ – etanol, vyrobený z fermentovanej cukrovej trstiny.

Poľnohospodárstvo Brazílie

Asi 22 % obyvateľov, pracujúcich v poľnohospodárstve, dopestuje dostatok potravín na domácu spotrebu a ešte ostáva aj na vývoz. Najlepšie podmienky sú v okolí Ria de Janeira a Sao Paula, kde je kvalitná pôda, dostatok vody a podnebie bez mrazov. V tejto oblasti sa na veľkých farmách chová asi 150 miliónov kusov dobytka. Krajina patrí medzi najväčších producentov hovädziny a teľaciny.

Kravy sa pasú na pasienkoch strednej Brazílie. Na zriadenie nových dobytkárskych fariem bolo treba vyklčovať veľké plochy pralesa, pôda sa však rýchlo vyčerpáva a odlesňovanie postihuje ďalšie plochy. Brazília je hlavným producentom - 1. miesto na svete: kávy ( pokrýva asi 22 % svetovej spotreby kávy), banánov, pomarančov, mandariniek, sisalu, manioku. Týmto plodinám sa darí najmä v teplých a úrodných pôdach strednej a južnej Brazílie. Patrí jej 2. miesto na svete v produkcii: kakaa, orieškov kešu, fazule, sóje, cukrovej trstiny. Orná pôda zaberá 14 % poľnohospodársky využiteľnej plochy, dobytok sa chová asi na polovici celkovej plochy krajiny, ostatná pôda leží úhorom. Na úrodnom juhu sa pestuje predovšetkým sója, cukrová trstina, káva a tabak.

Dobytkárstvo má v Brazílii extenzívny charakter. Na severe má významnú úlohu pestovanie tropického ovocia, kakaové plantáže a ťažba dreva. Klčovanie a vypaľovanie pralesov v tejto oblasti (každoročne až 25 544 km2) má však za následok drastické narušenie ekologickej rovnováhy. Priemyselná výroba je sústredená na juhu a juhovýchode.