Územie opo oboch stranách rieky Kysuca bolo osídlené už v 13. storočí. Na Neslušu sa vzťahuje hodnoverný písomný dôkaz z roku 1367 - listina, ktorá nebola doposiaľ publikovaná. Nachádza sa vo Festeticsovskom kniežatskom archíve Maďarského krajinského archívu v Budapešti, je vedená pod číslom DL 91734. V tom čase síce táto komunita nepatrila do panstva, ale bola šľachtickým majetkom.
Najstarší publikovaný doklad o obci pochádza z roku 1438. Ide o listinu obsahujúcu výpočet obcí príslušných k „Budatínskemu panstvu“ a jeho ohraničenia. Text sa zachoval v potvrdení Rudolfa II. z roku 1592 v Esterházyovskom kniežatskom archíve a je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti pod číslom DL 88138.
Geologický podklad v obci Nesluša
Celé územie spadá do regiónu karpatského flyšu a subregiónu vonkajších Karpát, ktoré je budované jednotvárne sa striedajúcimi vrstvami pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc, ktoré sú miestami hrubé aj niekoľko sto metrov. Celým územím sa tiahne východná časť pohoria Javorníky (zasahujú do nej jednak Nízke a jednak Vysoké Javorníkiy). Na morfológiu územia mali rozhodujúci vplyv geologická stavba a vlastnosti zastúpených hornín.
Po vyvrásnení flyšového pásma alpínskym vrásnením a jeho vynorení nastalo v mladších treťohorách rozrušovanie komplexov a erózia . Prevažnú časť územia buduje vnútorná jednotka flyšového pásma - magurský príkrov. Striedajúce sa vrstvy jemnejších a hrubších sedimentov tu vznikli vo vrchnej kriede a paleogéne, ktoré sa usadzovali na dne mora za tektonického nepokoja.
Toto územie je chudobné na nerastné suroviny. Striedajúce sa vrstvy priepustných pieskovcov a nepriepustných ílovcov poskytujú slabé zdroje podzemnej vody. Nepriepustné vrstvy spôsobujú tiež veľký špecifický odtok a zosuvy. Pieskovce a niektoré ílovce, ako materské horniny, poskytujú pomerne málo živín, preto pôdy na ňom sú menej úrodné.
Reliéf v obci Nesluša
Kataster obce leží na východnej časti Javorníkov v doline rieky Neslušanka, má pahorkovitý až vrchovitý, v severnej časti hornatý povrch chotára s nadmorskou výškou od 370 do 875m. Najnižšie miesto v obci je na Nádolí, najvyšší vrch je Jakubovský (875 m.n.m). Samotná obec leží v nadmorskej výške okolo 410m.
Geologická stavba územia mala veľký význam na jeho morfológiu. Po vyvrásnení flyšového pásma nastalo v mladších treťohorách jeho rozrušovanie a erózia, ktorá mala rozhodujúci vplyv na modeláciu územia. V súčasnosti je územie formované činnosťou zrážkovej vody, mrazovým zvetrávaním, zosuvmi a hospodárskou činnosťou človeka.
Pomerne veľká energia reliéfu, variabilita horninového prostredia (striedanie ílovcov s pieskovcami) a vysoký úhrn zrážok predurčuje celé územie na potenciálnu oblasť makrozosuvov. Ich riziko rastie narušovaním pokryvu vegetácie, ktoré iniciuje procesy erózie, navlhčuje ílovité vrstvy, čo umožňuje vznik veľkých zosuvov. Z eróznych procesov nad brázdami je častá výmoľová erózia, miestami i plošná erózia, najmä na oraných plochách, s častým zmyvom pôdy pri búrkových dažďoch.
Antropogénne výmole (erózne ryhy) vznikali následne na poľných alebo lesných cestách, kde ako iniciálny prvok boli kolesami ťažkej techniky (zriedka aj vozov ťahaných koňmi alebo kravami) vyryté koľaje, na ktorých sa uplatnil prírodný erózny proces.
Klimatické pomery v obci Nesluša
Značný vplyv na klimatické pomery územia má geografická poloha a nadmorská výška. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, kde sa v priebehu roka niekoľkokrát vystriedajú vzduchové hmoty rozličných vlastností. Oceáske prúdenie zmierňuje rozdiely medzi letom a zimou, spôsobuje väčšiu oblačnosť, väčšie množstvo zrážok a častejší výskyt hmiel. Na území sa prejavuje značne výšková zonálnosť a to jednak teplotami, tak i zrážkami.
Kataster obce Nesluša leží prevažne v mierne teplej veľmi vlhkej oblasti. Do severnej časti však zasahuje mierne chladný, veľmi vlhký okrsok. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v rozmedzí od 4 - 6°C. V januári teplota klesá v priemere na -4 - -6°C, naopak v júli dosahuje hodnôt v rozmedzí 14°C až 16°C. Možno preto skonštatovať že v rámci Slovenská patrí oblasť katastra k tým chladnejším.
Z hľadiska zrážkových pomerov môžeme o regióne Kysúc (ktorého súčasťou je aj kataster obce) povedať, že sú vlhkou oblasťou. Zrážok je dostatok po celý rok. Udáva sa, že ročný zrážkový úhrn stúpa každých 100m o 60 – 80 mm. Maximum zrážok pripadá na júl, minimum na január resp. február. Priemerný ročný úhrn zrážok v obci, v dolinách, sa pohybuje od 800 – 900mm, smerom k vrcholom môže stúpať až na 1200 – 1600mm (mapa 4). Vo všeobecnosti možno povedať že juh katastra je teplejší s menším počtom zrážok, smerom na sever zrážky aj teploty narastajú.
Dôležitým údajom je výskyt prívalových dažďov (búrky, lejaky), ktoré sa vyskytujú v mesiacoch jún – august. V podmienkach flyša majú neraz katastrofické prejavy (zosuvy, prudké zvýšenia hladín tokov, deštrukcia pôdy a pod.). Dĺžka snehovej prikrývky je podľa nadmorskej výšky a expozície 90 až 120 dní.
Veterné pomery sú modifikované jednak cirkuláciou v ovzduší a potom morfológiou terénu. Dominujúcimi smermi prúdenia sú S, J a Z. Priemerné ročné rýchlosti vetra sa pohybujú v rozpätí 1,2 – 2,1 m/s. Najviac dní so silným vetrom a búrlivým vetrom je v období február až máj. Najmenej veterné je jesenné počasie.
Vodstvo v obci Nesluša
Celé územie obce Nesluša patrí do povodia rieky Váh, do ktorej sa pri Žiline vlieva rieka Kysuca, najväčší vodný tok v oblasti. Z významnejších prítokov Kysuce v katastri obce možno spomenúť vodný tok Neslušanka, ktorá prechádza stredom obce a tvorí jej akési centrum, pozdĺž ktorej sa tiahnu sídla či dopravné komunikácie. Z ďalších vodných tokov na území možno spomenúť ešte Rudinský potok, nachádzajúci sa v krátkej dĺžke pri hraniciach s obcou Rudina a potok Suchá ktorý sa tu nachádza len vo veľmi malej dĺžke.
Vlastnosti geologického podložia, predovšetkým striedanie hornín rôznej priepustnosti, nevytvárajú priaznivé podmienky pre akumuláciu a následnú cirkuláciu podzemných vôd. Priaznivejšie podmienky sú len v rozsiahlejších polohách pieskovcov. Výdatnosť prameňov v územiach s prevládajúcimi ílovcami a ílovitými bridlicami a iba menším podielom pieskovcov je od 0,05 – 0,2 l/s a iba ojedinele výdatnosť stúpa na 0,3 – 0,5 l/s. Takýchto prameňov je relatívne vysoký počet, mnohé však sezónne vysychajú.
V obci vyviera niekoľko prameňov. Spomenúť možno prameň Prameň pod Žiarom – prameň sírovodíkového typu (klasický vajcový zápach), prípadne prameň Vajcovka Poľany so Síričitou, resp. vápenno-siričitou vodou, ktorá je využívaná predovšetkým miestnym obyvateľstvom na pitie.
Rastlinstvo a živočíšstvo v obci Nesluša
Geologický podklad, klíma, pôda, nadmorská výška a pod. určujú špecifické črty rastlinstva v sledovanej oblasti, ktoré má podhorský až horský charakter. Z fytogeografického hľadiska sa územie zaraďuje do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry.
Celé územie možno charakterizovať absenciou resp. slabým zastúpením teplomilných a skalných druhov. Príroda a teda i rastlinstvo, bola oddávna silne ovplyvňovaná činnosťou človeka. Koncom 16. storočia dochádza k mohutnému rozvoju tzv. pasienkovej alebo kopaničiarskej kolonizácie, ktorá bola sprevádzaná klčovaním lesa a rastom tzv. kopaníc. Nastáva nové osídlenie – osídlenie valachmi. Valašskou kolonizáciou sa veľmi intenzívne začalo s rúbaním lesov, získané plochy mali slúžiť ako poľnohospodársky i stavebný priestor. Do 18. storočia v ťažbe dreva prevažovali holoruby, najmä na menších plochách, kde sa počítalo s prirodzenou obnovou náletom. Pôvodnými drevinami boli smrek, jedľa, borovica, smrekovec, buk, dub, javor horský, javor mliečny a javor poľný. Od obdobia holorubného hospodárstva sa vyrúbané plochy zalesňovali nie jedľou, ale smrekom (smrekománia).
Súčasný vegetačný kryt reprezentujú hlavne lesy a pasienky, ornej pôdy a kultúrnych lúk je tu menej. Územie tvorí flyš, čoho výsledkom je relatívne málo pestrá vegetácia. Rastlinný kryt je reprezentovaný najmä lesnými porastmi. Chotár Nesluše je bohato zalesnený, prevláda smrek, borovica a z listnatých stromov buk a hrab. V okolí osád a dedín nachádzame chudobné podhorské luky, chudobné pasienky a lúčne úhory. Na svahoch sú veľmi pekne vyvinuté a zachované krovinné spoločenstvá. Časté sú i podsvahové prameniská a vlhké, slatinné luky s typickou vegetáciou.
Zo zoografického hľadiska fauna na území katastra obce prináleží do eurosibírskej podoblasti palearktickej oblasti. Živočíšne spoločenstvá obce majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. Podľa zoografického členenia prináležia do vonkajšieho obvodu Západných Karpát. Pozoruhodný je výskyt viacerých druhov montánneho charakteru (mlok vrchovský, drozd kolohrivec, bocian čierny, ďubník trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, myšovka vrchovská, piskor vrchovský, hraboš mokraďový, jašterica živorodá, bystruška zlatá). Taktiež do oblasti prenikajú druhy z nižších polôh (napr. ropucha zelená).
Chránené územia a prírodné zdroje
Územie obce Nesluša sa nachádza medzi západnou a východnou časťou CHKO Kysuce, avšak nie je súčasťou žiadnej z nich. Nachádzajú sa tu však chránené stromy: Hadí smrek v Nesluši, Lipa na Šindelnej a Topoľ u Ondruškov. Taktiež sa tu nachádza viacero minerálnych prameňov – Vajcovky. V regióne taktiež možno nájsť niektoré chránené druhy rastlín aj živočíchov.
Obyvateľstvo a sídla obce Nesluša
K 31.12.2004 žilo v obci 3247 obyvateľov, okolo 97% tvorili Slováci, zbytok väčšinou Rómovia. Najviac obyvateľov je produktívneho veku (60%). Obyvateľstvo poproduktívneho veku (21%) prevyšuje obyvateľov v predproduktívnom veku (19%), je to typický znak vymierania obce, kde postupne začínajú pribúdať obyvatelia v staršom veku a rodí sa menší počet detí, aj keď v porovnaní so Slovenskom treba skonštatovať že demografický vývoj je o čosi priaznivejší. Rímsko-katolícke obyvateľstvo tvorí väčšinu – až 95%. Zo štatistík taktiež vyplýva že dochádza k menšej emigrácií z obce (najmä žien).
Z hľadiska vzdelania v roku 2001 dominovalo najmä základné vzdelanie a učňovské bez maturity. Významnú kategóriu tvoria stredoškolsky vzdelaní s maturitou. Vysokoškolské vzdelanie má 100 ľudí (čo je asi 4% z obyvateľstva nad 16 rokov).
Obyvateľstvo pracuje prevažne v priemysle (okolo 23%, roku 2001) a stavebníctve (16%, v roku 2001) z ďalších povolaní sú to hlavne Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových, vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru. Veľa ľudí taktiež pracuje vo verejnej správe. Muži pracujú hlavne v stavebníctve a priemysle, ženy v priemysle. V obci bolo v roku 2001 viac ekonomicky aktívnych mužov (833) než žien (705). Takmer polovica obyvateľstva odchádza za prácou mimo obce. Čo sa týka nezamestnanosti tak tá bola v regióne okolo 11% čo možno porovnať s celoslovenským priemerom. Avšak príchod automobilového priemyslu do tejto oblasti (Žilina sa nachádza len niekoľko kilometrov od obce) môže tento stav ešte zlepšiť.
Sídla
Obec Nesluša sa koncentruje hlavne okolo vodného toku Neslušanka. Obec má pretiahnutý tvar, stredom prechádza cesta 3. triedy. Okrem hlavnej obce sa nachádzajú v katastri ešte menšie sídla, prevažne kopaničiarskeho charakteru, ktoré tu vznikli ešte z čias kopaničiarskej či valašskej kolonizácie. Zástavbu tvoria v drvivej väčšine rodinné domy (až 99,4%). Ich priemerný vek sa pohybuje okolo 39 rokov.
Väčšina domov je trvale obývaných avšak z celkového počtu vyše 1000 domov, ktoré sa v katastri nachádzajú je 229 neobývaných, z čoho na rekreáciu je určených 139 z nich. Dá sa teda usudzovať že oblasť je často navštevovaná turistami, prípadne majiteľmi, ktorý majú na tomto území postavenú chalupu či chatu.
Hospodárstvo a doprava v obci Nesluša
V obci sa nenachádzajú žiadne významné závody, podniky, prípadne významnejšie firmy. Možno však spomenúť autoopravovňu, ktorá v oblasti zamestnáva niekoľko ľudí. Výroba sa sústredí najmä do susedného mesta Kysucké Nové Mesto, s ktorým obec hraničí. Tu je významný priemysel výroby ložísk. Taktiež neďaleké krajské mesto Žilina poskytuje vhodné podmienky pre prácu.
Poľnohospodárstvo je významnejšie hlavne na juhu obce, kde sa nachádzajú prijateľnejšie podmienky na menej náročné plodiny. Vo všeobecnosti však väčšinu obce tvoria nepoľnohospodárske plochy.
Doprava
Kataster Nesluše leží mimo hlavných dopravných ťahov, nenachádza sa tu žiadna významná cesta či už medzinárodného, národného alebo regionálneho charakteru. Prístupovú cestu tvorí cesta 3. triedy. Oblasť lemujú mnohé poľné cesty či už udržiavaného, alebo neudržiavaného charakteru. V katastri sa taktiež nenachádzajú žiadne železničné komunikácie, najbližšia železničná zástavka leží 5km od obce v okresnom meste.
Turistické zaujímavosti v obci Nesluša
Táto veľmi pekná obec je charakteristická svojou krásou a tiež pohostinnosťou, možnosťou turistiky v prekrásnej kysuckej krajine. Svojou polohou sa taktiež zaraďuje medzi významné súčasti Kysúc.
- 1367 - najstaršia písomná správa spolu s ohraničením chotára a názvom Nezlusa
- 1780 - zriadená fara
- 814 - postavený kostol
V obci je dlhodobá tradícia rybárstva, nakoľko sa tu nachádza aj rybník. Na opačnom konci sa nachádza aj prírodný prameň. Chránená lipa rastie v lokalite Šindelná, a topoľ v lokalite u Ondruškov. V obci Nesluša taktiež už takmer 8 rokov pôsobí jedinečný 50-členný detský mandolínový súbor Žiarinka. Môže sa popýšiť veľkým počtom vystúpení, tak na Slovensku ako aj v zahraničí.
V obci sa ešte nachádza voľná reťazová kolonizačná zástavba. Z 19. storočia sa zachovalo niekoľko zrubových domov s komorou na čelnej stene pri izbe, pod sedlovou šindľovou strechou, došteným štítom s podlomenicou.
Rozvoj a potenciál obce Nesluša
Vo všeobecnosti možno považovať kataster obce v rámci regiónu ako menej výrazný, má však najmä vďaka peknej prírode potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Nasvedčuje tomu aj vysoký podiel lesov v rámci katastra obce z celkovej rozlohy. Preto je tento stav ako stvorený na prechádzky prírodou, prípadne oddych niekde na chalupe či chate v jednej z mnohých kopaničiarskych lokalít, ktoré sa na území vyskytujú.
Taktiež výskyt pitných prameňov či chránených stromov možno považovať za prínos. Výskyt kopaníc dáva ešte tušiť akýsi starší duch Kysúc čo môže byť nepochybne lákadlom pre nadšených turistov. Na druhej strane však treba spomenúť slabšiu dopravnú infraštruktúru. Zvýšenie ubytovacích kapacít by obci nepochybne len prospelo.
Zarážajúci je aj fakt že na relatívne vysoký počet obyvateľov, obec samotná nemá žiadne lekárske stredisko, prípadne ambulanciu, alebo lekársku prevádzku, treba však pripomenúť že tento fakt do značnej miery zmierňuje aj blízkosť okresného mesta. A práve blízkosť mesta Kysucké Nové Mesto prípadne neďalekej Žiliny bude zrejme ovplyvňovať nasledujúci vývoj obce.
Na jednej strane zvyšovaním dopytu po pracovných miestach môže znížiť nezamestnanosť v okrese, či rozvinúť infraštruktúru, na druhej strane však môže spôsobiť spätnú migráciu osôb z veľkých miest, ktorá je typická pre rozvinutejšie regióny. Samozrejme toto by mohlo mať za následok „modernizáciu“ obce s čím súvisí aj riziko úpadku tradičnej „kysuckej“ kultúry v obci, ktorá je už beztak do značnej miery narušená.