Pri čo len letmom pohľade na mapu nás zaujme blízkosť Brestovca k mestu Myjava, ako aj strategická poloha tejto milej obce na hraniciach s Českou republikou. A skutočne, tabule Brestovec a Myjava sú od seba vzdialené iba niečo cez sto metrov a história nám dá za pravdu faktom, že až do roku 1955 bola obec súčasťou Myjavy. Súčasné hranice katastra hraničia s ČR na severe (tvoria teda strategickú štátnu hranicu na hrebeni Bielych Karpát), obcou Stará Myjava na východe, mestom Myjava na juhu a západe, len pre laikov zanedbateľných pár sto metrov na severozápade hraničí obec aj s Vrbovcami.

Obec je nedeliteľnou súčasťou okresu Myjava (hoci pri pohľade do minulosti to také samozrejmé nebolo, keďže v období 1960-1996 okres Myjava neexistoval) a Trenčianskeho VÚC.

Rozloha katastra je priemerných 17,34 km², čo pri počte obyvateľov 937 predstavuje priemernú hustotu zaľudnenia 54 obyvateľov na 1 km². Matematická poloha obce sa dá poľahky vyjadriť súradnicami a tie sú 48°47’ severnej geografickej šírky a 17°34’ východnej geografickej dĺžky. Nadmorská výška sa pohybuje od 389m n.m (centrum obce) až po 625m n.m. (Kamenné vráta). Vzdialenosť obce od okresného mesta je zanedbateľné 4km, do Trenčína to je 53km a do Bratislavy 103km. To sa týka cestného spojenia. Pri voľbe železničného variantu, a ako uvidíme neskôr, takáto možnosť tu takisto je, sa vzdialenosti predĺžia okrem spojenia s Myjavou, čo je však zavádzajúca dezinformácia spôsobená bizardnou polohou železničných staníc v oboch destináciach.

Územie katastra vo svojej južnej časti leží na území celku Myjavská pahorkatina, kým severná časť je súčasťou Bielych Karpát, konkrétne Javorinskej hornatiny. Ako budeme pozorovať neskôr, toto základné členenie nás bude sprevádzať v podstate celou štúdiou, minimálne jej FG časťou.

Genius loci obce Brestovec

Myjavská pahorkatina a jej kopaničiarske osídlenie u väčšiny ľudí evokuje pocit istej jednoduchosti, stále živých tradícií, ale aj pomerne ťažkého života na roli. Táto predstava je ešte aj dnes do značnej miery opodstatnená. Technológia a nový životný štýl do týchto pomerne ťažko prístupných lokalít preniká pomalšie. Životné postoje a spôsob života miestnych ľudí sa mení pomaly, niekedy až celkom nezávisle na pulzujúcom živote v mestách.

Takáto charakteristika by však bola zavádzajúca a prehnane zjednodušená. Najmä jadrový priestor obce sa za posledné roky očividne zmenil. Hoci vozovému parku stále dominujú postaršie škodovky s prívesmi plnými rôzneho harampádia či ovocia, v dvoroch sa stále častejšie objavujú moderné autá renomovaných značiek. Množstvo domov má novú fasádu a objavuje sa aj mestský typ záhrad s čoraz menším podielom pestovania ovocia a zeleniny. Hoci stále sa prevažná časť obyvateľov pohybuje v montérkach či jednoduchých sukniach, miestni podnikavci vnášajú nový vietor aj v tomto smere.

Kým percepcia prostredia v jadrovej časti obce sa možno veľmi nelíši od bežnej obce na Slovensku, situácia v kopaničiarskej časti je podstatne zaujímavejšia. Jednotlivé obydlia tu stoja samostatne, prípadne v zhlukoch asi 5-10 domov pospájané úzkymi cestami, ktoré boli v 60.-70. rokoch minulého storočia v prevažnej miere vyasfaltované. Domy sú často tradične menšie, skromnejšie ako v jadrovom priestore obce a vyznačujú sa výraznými prvkami ľudovej architektúry. Veľká časť ich je v zlom stave a často sú už neobývané. K týmto domom tradične priliehajú mnohé objekty ako rôzne mašťale, sýpky, kurníky a podobne, ktoré taktiež dotvárajú miestny kolorit a umocňujú percepciu miestnej krajiny. Pozemky vzhľadom na dostatok priestoru sú prevažne veľké, s rozľahlými záhradami a sadmi. Výrazným prvkom je tu veľké množstvo ovocných stromov (jablone, slivky, hrušky, čerešne), ktorých bohatstvo sa tradične využíva na pálenie domácej pálenky, v menšej miere aj do koláčov, lekvárov, zaváranín, či na priamy konzum. Obyvatelia sú v tomto smere značne sebestační a tak miestna oficiálna pálenica prekvapivo nie je príliš zaneprázdnená.

Novým trendom je však zvýšený záujem obyvateľov miest, najmä Bratislavy, o tieto objekty, ktorí ich za účelom využívania ako chalupy na rekreačné účely rekonštruujú. Tým sa miestne prostredie revitalizuje a postupne sa mení aj jeho funkcia. Tradičné traktory a škodovky vytláčajú autá chalupárov s bratislavskými značkami. Dochádza tu k stretu dvoch komunít, ktorý sa do budúcnosti bude ešte zvýrazňovať. Podľa pozitívneho scenára sa budú vzájomne rešpektovať a obohacovať. Už dnes však badať náznaky, že cesta zbližovania nie je vôbec jednoduchá.

Geológia a reliéf v obci Brestovec

Celé územie katastra patrí do flyšovej oblasti, preto nás neprekvapí tak typické striedanie ílovcov a pieskovcov. Aj tu však badať isté odlišnosti. Kým podstatnú časť územia v severnej časti tvoria najmä pieskovce a piesčité ílovce z paleocénu, v južnej časti to sú pieskovce, ílovce a drobnozrnné zlepence. Medzi týmito útvarmi nachádzame úzky pás výskytu červených ílovcov z mástrichtu.

Na spomínanú geologickú stavbu sa viažu nasledovné typy reliéfu. V severnej časti, teda v oblasti Bielych Karpát, to je rozrezaná planina, čo je typ planačno-fluviálneho rozrezaného reliéfu. Naopak v južnej časti, teda v oblasti Myjavskej pahorkatiny, nachádzame pedimentovú rezanú pahorkatinu, čo je typ pedimentového fluviálno-denudačného reliéfu.
Celé územie katastra zaraďujeme medzi morfoštruktúry Západných Karpát, pričom na severe to sú zlomovo-vrásové vrchoviny, teda stredne rezaný reliéf s horskou členitosťou okolo 2km/km², na juhu to je morfoštruktúrna depresia peripieninského lineamentu, teda silne zvlnený až mierne rezaný reliéf.

Zo súčasných reliéfotvorných procesov tu dominuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou, ale aj relatívne silný pohyb hmôt po svahoch a výmoľová erózia.

Klíma, vodstvo a pôdy v obci Brestovec

Obec Brestovec vzhľadom na svoju nadmorskú výšku sa nachádza v mierne teplom, vlhkom okrsku s chladnou zimou. Padne tu podľa štatistík 700-800mm zrážok ročne, no podľa mojich osobných dlhodobých pozorovaní obec leží v akomsi záhadnom zrážkovom tieni Bielych Karpát. Čísla uvádzajú 85 dní so snehovou pokrývkou do roka, priemernú júlovú teplotu vzduchu 17,5°C, v januári ortuť v teplomeri klesne na treskúcich 3,7°C. Počet letných dní je zhruba 39, vykurovacie obdobie trvá priemerne 205 dní.

Obcou preteká potok Brestovec, ktorý sa na hraniciach s katastrom mesta Myjava vlieva do rieky Myjava. Územie katastra obce patrí do povodia rieky Moravy.

Územiu katastra dominujú kambizeme modálne a kultizeme nasýtené. Sprievodnými sú kambizeme pseudoglejové. Zrnitosť je piesčito-hlinitá na severe, ale hlinitá na juhu katastra. Značnú časť okolia samotného intravilánu obce zaberá poľnohospodárska pôda.

Vegetácia a živočíšstvo v obci Brestovec

Delenie katastra obce Brstovec na severnú a južnú časť sa výrazne prejavuje aj v jej fytogeograficko-vegetačnom členení. Severná časť v oblasti Bielych Karpát je značne zalesnená a náleží do bukovej zóny. Dominantný buk lesný tu sporadicky dopĺňa smrek obyčajný.

Zastúpenie krovín je takisto veľmi bohaté. Vyskytuje sa tu typické živočíšstvo listnatých lesov a preto ani návšteva srnky v sade či záhrade nie je ničím neobvyklým. Na poľných priestranstvách nachádzame zástupcov stepného živočíšstva. Do očí bijúci je hojný výskyt najmä zajaca poľného. Naopak, menej zalesnená a poľnohospodársky viac využívaná južná polovica katastra patrí do dubovej zóny. Takisto zastúpenie krovín je tu podstatne slabšie. V bezprostrednom okolí potoka Brestovec nachádzame skupinky viacerých druhov vŕb a jelší.

Obyvateľstvo a osídlenie obce Brestovec

Brestovec ako samostatná obec sa objavila na mape Slovenska až po roku 1955. Dovtedy jej jednotlivé časti patrili priamo do správy mesta Myjava, čím paradoxne obyvatelia kopaníc boli obyvateľmi mesta. Dátum prvej písomnej zmienky obce (rok 1955) je takisto zavádzajúci, keďže tunajšie kopanice boli trvalo a hojne osídlené už od obdobia kopaničiarskej kolonizácie v 18. storočí.

Obec sa zo sídelného hľadiska dá rozčleniť na dve základné časti, z ktorej každá predstavuje osobitý typ vidieckej obce. Prvou časťou je samotná jadrová dedina, ktorá sa tiahne údolím potoka Brestovec v dĺžke asi 3 kilometre. Predstavuje typickú ukážku potočnej dediny. Domy sú postavené zväčša po oboch stranách potoka, pričom z hlavnej cesty nevedú žiadne vedľajšie. Priestor je prirodzene obmedzený blízkosťou nevysokých, avšak strmých vyvýšenín z oboch strán. Domy v tejto časti sú väčšie, novšie a postrádajú typickú ľudovú architektúru tak typickú pre Myjavskú oblasť. Z územnosprávneho hľadiska sa táto časť obce (ZSJ) nazýva Brestovec a žije tu 352 obyvateľov (2002).

Druhým typom dediny je typické kopaničiarske osídlenie, ktoré nachádzame predovšetkým na vyvýšených častiach (pahorkatina až vrchovina) západne od jadrového priestoru obce Brestovec. Rozvoj osídlenia v týchto menej prístupných častiach bol podmienený nižšími cenami pozemkov a dostatkom ornej pôdy v 18.-19. storočí. Súčasné územnosprávne členenie (ZSJ) do značnej miery rešpektuje tradičné názvy a osobitosti jednotlivých lokalít. Preto tu nachádzame 9 ZSJ, ktorými sú: Brunov (27 obyvateľov, 2002), Kržle (79), Pánikovci (26), Poľana (56), Sviniarky (121), Svítkovci (53), Štemberek (32), Ticháčkovci (134) a Vdoviakovci (102).

Celkový počet obyvateľov obce Brestovec v roku 2002 bol teda 982, hoci súčasná webová stránka uvádza hodnotu už len 937 ľudí (1). Z celkového počtu 982 obyvateľov (2002) bolo 488 žien. Obyvateľstvo je to značne prestarnuté: podiel detskej zložky (do 14 rokov) bol iba 13,6 % (134), kým podiel ľudí v poproduktívnom veku bol až 30,1 % (304). Ekonomicky aktívnych obyvateľov teda bolo spolu 481, z toho odchádzajúcich za prácou 281. Vo verejnom sektore bolo zamestnaných 132 ľudí, v súkromnom 217. Spoločne hospodáriacich domácností bolo 344. Celkovo trvale žijúce obyvateľstvo obývalo 318 rodinných domov a 9 bytových jednotiek.

Okres Myjava ako celok je tradične už od prvej polovice 20. storočia stagnujúci až úpadkový región, čo sa demografických pomerov týka. O to výraznejšie to platí o vidieckych obciach v okrese, Brestovec nevynímajúc. V roku 1961 v obci žilo 1673 obyvateľov, pričom toto číslo sa badateľne znižovalo až do súčasnosti: 1613 obyv. (1970), 1336 obyv. (1982), 1086 obyv. (1992), 982 obyv. (2002). Okrem procesu ubanizácie sa na tomto trende sčasti podpísalo aj prevažne evanjelické vierovyznanie ľudí.