Obec Vlková sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok. Susedí s obcami Abrahámovce, Hôrka, Žakovce a Vrbov.

Fyzicko-geografická charakteristika obce Vlková

Územie obce Vlková sa nachádza na rozhraní Vrbovskej Pahorkatiny, ktorá sa nachádza vo východnej časti Podtatranskej kotliny a z východu na rozhraní Levočských vrchov. Územie má flyšový charakter s prevahou ílovcov a pieskovcov.

Povrch má hlavne charakter pahorkatiny. Nadmorské výšky sa pohybujú od 660m.n.m až po 850m.n.m. Najväčšiu nadmorskú výšku dosahuje kataster vo svojej východnej časti. Katastrom taktiež pretekajú dva vodné toky malého významu. Je to potok Vlková, ktorý preteká stredom katastra a Vrbovský potok, ktorý preteká v západnej časti obce a čiastočne tvorí hranicu so susediacimi obcami.

V obci sa nenachádzajú kvalitné pôdy. Väčšinu územia pokrývajú pôdy s nízkym obsahom humusu. Pôdy s vyšším obsahom humusu v podstate lemujú vodné toky ktoré sa tu nachádzajú. Značnú časť územia zaberá aj nepoľnohospodárska pôda, kde rastú prevažne smrekové lesy. Okrem lesov a ornej pôdy, ktorá sa nachádza v oblastiach s lepšími pôdnymi podmienkami, tu možno nájsť ešte pasienky.

Čo sa týka priemerných ročných teplôt, tak v porovnaní so Slovenskom sú nižšie. Dosahujú hodnoty od 4 do 6ºC a s rastúcou nadmorskou výškou klesajú. Je to dané najmä polohou obce a taktiež vyššou nadmorskou výškou. Z hľadiska zrážok, tak obec je relatívne suchou oblasťou v porovnaní s okolitými regiónmi. V celej západnej časti obce sa úhrny zrážok pohybujú od 550 – 600mm, postupne na východ zrážok pribúda až na 800mm. Je to dané tým, že obec leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier, kde väčšina zrážok padne na hrebeňoch hôr.

V minulosti územie pôvodne zaberali smrekovo jedľové lesy s bukom, ale dnes tu zostali len malé plochy smrekových lesov s občasnou prímesou jedle či buku, na výbežkoch morén pod Vysokými Tatrami. Na údolných nivách potokov sporadicky rastú jelšiny a vrbiny. Na podhoriach je mnoho pasienkov a lúk s charakteristickými, riedko rozsiatymi smrekmi. Rastú tu vzácne druhy teplomilnej i zriedkavej vysokohorskej flóry : cesnak tuhý, hadomor purpurový, poniklec otvorený (Pulsatilla patens), nezábudka úzkolistá a slezinník nepravý (Aasplenium adulterinum). V PR Švábovská stráň rastú teplomilné druhy kozinec dánsky, prerastlík kosákovitý (Bukpeurum falcatum), žltuška menšia.

Čo sa týka živočíšstva, tak okrem biocenóz kultúrnej stepi na poliach tu ustupuje do kotlín a predhorí poľovná zver srnce a jelene. Z dravcov tu zalieta orliak morský (haliaetus albicilla), povodia a potoky hostia ďalšie vtáky ako rybárika, trasochvosty, brehule. V potokoch žije pstruh potočný (Salma truta), pstruh dúhový (salmo gairdneri) a lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) a ojedinele šťuky a hlavátky.

Humánno-geografická charakteristika obce Vlková

Obec Vlková má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka je až z roku 1278, keď sa spomína pod názvom Farcasfolva, keď Farkašovce kráľ Ladislav daroval bratom Polanovi a Rikolfovi z Brezovice za zásluhy v boji proti českému kráľovi Otakarovi, pri rábskom hrad. V minulosti bola obec sídlom rodiny Wielandovej a v 730 ročnej histórii Vlkovej bolo nemálo slávnych rodákov.

V súčasnosti je Vlková sídlom, ktoré pomaly nadobúda svoj význam z hľadiska cestovného ruchu a ktoré ponúka možnosti individuálnej rekreácie a agroturistiky v náväznosti na blízke termálne kúpalisko v susednej obci Vrbov, ako aj primerané vzdialenosti do stredísk cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, Zamagurí a v Slovenskom raji.

Obec sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok. Susedí s obcami Abrahámovce, Hôrka, Žakovce a Vrbov. Obec nemá významnú polohu a leží mimo všetkých hlavných dopravných trás a koridorov. Katastrom obce prechádza len cesta 2. triedy, ktorá spája alternatívnu cestu z Popradu cez Jánovce do Kežmarku. V obci sa nenachádza železničné spojenie a tak najbližšiu možnú zastávku možno nájsť až v Kežmarku, ktorá je od obce vzdialená 10 km.

K 31.12.2005 žilo v obci 655 obyvateľov. Obyvateľstvo obce tvoria výhradne obyvatelia slovenskej národnosti, ktorí sú výhradne rímskokatolíckeho vierovyznania. Obyvateľstvo je koncentrované najmä v okolí potoka Vlková, ktorý preteká stredom obce. Okrem iného menšie pásy osídlenia sa nachádzajú kúsok od obce smerom na západ.

V obci sa nenachádza žiadny významný podnik či firma a preto väčšina obyvateľstva odchádza pracovať do okolitých obcí, ale najmä Kežmarku, prípadne vzdialenejšieho Popradu. Navyše obec má vyše 20% nezamestnanosť, čo je v okrese Kežmarok bežné. Z hľadiska poľnohospodárstva významnejšie je tu len pestovanie zemiakov, vzhľadom na to že pôdny fond a ostatné prírodné podmienky nie sú dostatočné na to, aby tu bolo možné pestovať náročnejšie plodiny. Poľnohospodárske oblasti sa nachádzajú hlavne v blízkosti vodných tokov a najmä v severnejšej a severozápadnej časti obce, kde je priaznivejší reliéf.

Obec Vlková má nepochybne veľký turistický potenciál. Je to dané najmä jej polohou, ktorá sa nachádza neďaleko viacerých turistických stredísk. Je to najmä dobrá poloha voči Vysokým a Nízkym Tatrám a Slovenskému Raju či Levočským vrchom. Taktiež neďaleké kúpalisko Vrbov, môže podporiť ďalší rozvoj cestovného ruchu v obci. Okrem iného obec ponúka aj niektoré historické a kultúrne pamiatky, ako je napríklad:

  • Kaštieľ zo 17 storočia - Pôvodne renesančná stavba, empírovo upravená. Dvojpodlažná budova zo 17. storočia s obdĺžnym pôdorysom a empírovou fasádou z roku 1830. Bočná prízemná budova pristavaná v 2. pol. 19. storočia.
  • Neskorobarokový kaštieľ  - z roku 1764. Bloková budova s obdĺžnym pôdorysom. Nad obytným prízemím polposchodie skladovacích priestorov. Strecha manzardová. V súčasnosti je kaštieľ v rekonštrukcii.       
  • Rímsko – katolícky kostol Zvestovania Pána - interiér kostola z roku 1952 - pred obnovou malieb Barokový z r. 1779 postavený na mieste starého kostola spomínaného z roku 1408. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria. Presbytérium je zaklenuté konchou a jedným poľom.

Záver

Napriek dobrému potenciálu, obec Vlková má ešte stále pomerne zanedbanú či už dopravnú, alebo sociálnu infraštruktúru. Taktiež chýba výraznejšia vízia obce pre najbližšie obdobie a participácia obyvateľstva na jej uskutočňovaní. Obec taktiež dostatočne nevyužíva rozvojové programy a dotácie z EÚ. Vysoká nezamestnanosť taktiež neprispieva k rozvoju obce.  Možno aj vďaka týmto faktorom obec stále nenapĺňa možnosti svojho rozvoja, aj napriek tomu že má pomerne vhodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu a iných aktivít. A preto obec tak možno zaradiť len k tým menej významnejším obciam v rámci Slovenska.