Obec Záhorská Ves patrí do Bratislavského samosprávneho kraja, bližšie do okresu Malacky. Poloha obce Záhorská Ves je do značnej miery extrémna. Nemusíme byť geografi, aby sme boli oboznámení s faktom, že v katastri obce sa nachádza najzápadnejšie miesto Slovenskej republiky.

Vyznačuje sa súradnicami 16°50’04’’ východnej geografickej šírky a 48°22’53’’ severnej geografickej dĺžky. Je to okrem iného breh rieky Moravy a miesto hraničného prechodu do susedného Rakúska, na ktorom od roku novembra roku 1999 premáva kompa. Realizácia tohto projektu bola spolufinancovaná Európskou úniou – programom Phare CBC a obcou Záhorská Ves. Samotné centrum obce sa nachádza asi 1 kilometer východne.

Rozloha katastra obce je 30 km², pričom na tomto území žije 1565 obyvateľov, čo znamená priemernú hustotu zaľudnenia 52 obyv./km². Katastrálne územie obce patrí k tým menším v rámci okresu Malacky. Nadmorská výška je okolo 147 m n.m.

Na Slovensku susedí s katastrálnymi územiami obcí Suchohrad na severe a severovýchode a Vysoká pri Morave na juhu a juhovýchode. Na rakúskej strane sú to katastre obcí Angern an der March na západe, s ktorou obec Záhorská Ves spája aj spomínaný hraničný prechod, a Mannersdorf an der March na severozápade.

Je zaujímavé, že celé územie katastra obce Záhorská Ves leží na území CHKO Záhorie, hoci maloplošné územia s vyšším stupňom ochrany sa priamo na jej území nenachádzajú. Južnú hranicu katastra však tvorí aj hranica Národnej prírodnej rezervácie Horný les, ktorý je súčasťou katastra obce Vysoká pri Morave. Obcou prechádza atraktívna Moravská cyklistická cesta alebo Iron Curtain Greenway, ktorá prírodychtivých návštevníkov na dvojkolesových tátošoch sprevádza tajuplnými a nádhernými zákutiami nivy Moravy a vedie z Bratislavy – Devína až do Moravského Svätého Jána.

Čo sa týka polohy obce vzhľadom na okolité sídla, najmä mestá okresu, je Záhorská Ves relatívne izolovaná. Najbližšie mesto Malacky je vzdialené celých 15 km severovýchodným smerom, do mesta Stupava sa treba vybrať 20 km juhovýchodným smerom. Najbližšími vidieckymi obcami sú: Suchohrad (3 km), Jakubov (6 km) a Vysoká pri Morave (8 km). Do hlavného mesta Bratislavy to pre motoristu idúceho cez Stupavu činí necelých 40 km, pre cyklistu preferujúceho krásy nivy rieky Moravy asi o 5 km viac.

Geológia obce Záhorská Ves

Čo sa geologickej situácie v katastri obce Záhorská Ves týka, jej charakter je určený predovšetkým polohou obce v bezprostrednej blízkosti nivy rieky Moravy. Treba povedať, že vzhľadom na značne rovinatý povrch celého územia katastra sú aj geologické pomery pomerne homogénne. Na celom území preto nachádzame sivé, prevažne vápnité íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov, ktoré sú súčasťou záhorského súvrstvia a pochádzajú z obdobia panónu až pontu.

Čo sa týka kvartérnych útvarov, v najbližšej blízkosti rieky Moravy, teda na západnej hranici katastra obce s väčšou koncentráciou najmä v juhozápadnej časti, sa ako inak nachádza jej niva, ktorej krásy a neodškriepiteľná atraktivita lákajú mnohých po prírode bažiacich návštevníkov splaviť aspoň časť tejto stále zachovanej rieky a jej ekosystém. Tu nachádzame fluviálno-nivné sedimenty z holocénu.

Vo väčšej vzdialenosti od rieky sa vyskytujú fluviálne sedimenty stredných terás z obdobia riss. V tomto páse leží aj samotná obec Záhorská Ves. Na východnej hranici katastra nechýbajú holocénne fluviálno-mokraďové sedimenty s organickou zmesou, ktoré sa viažu na prítomnosť Zohorského kanála a Rudavky, ktoré tvoria prírodnú východnú hranicu katastra.

Pozrime sa na chvíľu do histórie geologických procesov v našom skúmanom území. Zarovnaný povrch v rámci vrchnobádenských vertikálnych pohybov klesol na väčšine územia o 2000 až 3000 metrov, vo východnej časti katastra to bolo len o 1500 až 2000 metrov. V súčasnosti (resp. v sledovanom období 1948-1964) zaznamenávame stále pokles územia asi o 0,5 mm za rok. Vzhľadom na to, že počas neogénu bolo územie zaplavené morom, nachádzame tu menšie zásoby ropy a zemného plynu.

Na väčšine územia teda nachádzame štrkové zeminy s prípadnými vložkami zlepencov a pieskovcov. Ide o piesčité štrky so zväčša hlinitým pokryvom na dne riečnych dolín. Pre vyvýšeniny katastra je typické striedanie súdržných a nesúdržných zemín, konkrétne piesčito-hlinitých štrkov s hlinitými vložkami a pokryvom. Vyznačujú sa pórovou, teda veľmi dobrou až dobrou priepustnosťou.

Reliéf a geomorfologické pomery v obci Záhorská Ves

Aj menej všímavý návštevník obce Záhorská Ves si na prvý pohľad všimne, že reliéf v jej okolí tvorí takmer dokonalá rovina. Táto typická záhorácka obec totiž leží na území Záhorskej nížiny, v rámci nej na území Borskej nížiny. Západná časť je tvorená Dolnomoravskou nivou, kým východná časť patrí pod Záhorské pláňavy. Celé územie má takmer konštantnú nadmorskú výšku od 144m n.m. do 149m n.m.. pričom najnižší bod katastra leží v mieste nivy kde rieka Morava vteká na územie katastra obce Vysoká pri Morave. Naopak, najvyššie hodnoty nadmorskej výšky pozorujeme v lokalite riečnej terasy, na ktorej leží samotná obec Záhorská Ves.

Čo sa typologického členenia reliéfu týka, bezprostredné okolie rieky Moravy na západe tvorí fluviálna rovina, teda typ akumulačného reliéfu. Podstatná časť územia katastra tvorí fluviálno-eolická zvlnená rovina, teda typ akumulačno-erózneho reliéfu. Nachádzajú sa tu stredné riečne terasy. Menšiu východnú časť územia katastra vypĺňa fluviálna mokraď a slatinná rovina, teda opäť akumulačný typ reliéfu. Tento sa viaže na prítomnosť Zohorského kanála a potoka Rudavky, ktoré tvoria východnú hranicu katastra obce. Tu nachádzame mokraďové úpätné a medzivalové depresie.

Zaujímavá je vysoká hustota riečnej siete na území katastra, ktorá dosahuje hodnôt až okolo 2000m na km². Okrem dominantnej rieky Morava, ktorá primárne určuje miestne geomorfologické pomery, je to množstvo menších vodných tokov ako Hlinec, Oblaz, či už spomínaný Záhorský kanál a Rudavka.

Keďže geologický podklad tvoria predovšetkým fluviálne uloženiny ako rôzne štrky, piesky a hliny, a vzhľadom na miestny rovinatý reliéf na tomto území nenachádzame v podstate žiadne formy svahových pohybov. Dominantným procesom tu je fluviálny akumulačný proces.

Pôdy v obci Záhorská Ves

Pedologické pomery v katastri obce Záhorská Ves určuje niekoľko základných faktorov.

  • Celé územie katastra má rovinatý povrch s minimálnymi výškovými rozdielmi (141 – 147 m n.m.), ležiaci na nížine. Táto poloha je zárukou teplej klímy, od ktorej je pedologická situácia spolu s ostatnými zložkami FG sféry priamo závislá.
  • Blízkosť rieky Morava. Vzhľadom na mohutnosť rieky a relatívne malú plochu katastra obce je značná časť katastra priamo ovplyvňovaná riekou Morava so všetkým, čo to prináša.
  • Do menšej miery je smerodajným aj výskyt viatych pieskov v strednej časti katastra, hoci tieto sa tu nevyskytujú v takom hojnom množstve ako v typických borových ekosystémoch v okolí Malaciek a Studienky.

Západný okraj katastra obce, na nive rieky Morava a v jej okolí, tvorí fluviálna rovina. Nachádzame tu kvartérne piesky a štrky nivných území s pórovou priepustnosťou. Na takýto geologický podklad sa viažu fluvizeme. Okrem najrozšírenejších fluvizemí kultizemných sa tu vyskytujú ostrovy fluvizemí glejových, modálnych a kultizemných ľahkých, ale sporadicky aj regozeme modálne a kultizemné silikátové ľahké.

Centrálnu časť katastra, ktorá predstavuje najväčšiu jednotku a na ktorej leží aj podstatná časť samotnej obce Záhorská Ves, vypĺňajú úrodné čiernice kultizemné ľahké. Vplyv rieky tu znateľný, avšak podstatne menej ako v prípade fluvizemí. Nedochádza tu k pravidelným záplavám a množstvo živín je veľmi veľké. Obec preto očividne žije aj poľnohospodárstvom.

Posuňme sa opäť nepatrne smerom na východ. Vzdiaľujeme sa od rieky, jej vplyv očividne klesá. Reliéf sa nepatrne zvýšil. Nachádzame sa v lokalitách Lopaty, Pri výmoli a Dúbrava. Uvedomujeme si, že ide fluviálno-eolickú zvlnenú rovinu. Podložie tvoria piesky a štrky význačnejších terás s pórovou priepustnosťou. Vzhľadom na hojný výskyt viatych pieskov v týchto miestach nás preto neprekvapí prevaha regozemí modálnych a kultizemných silikátových ľahkých.

Východnú hranicu katastra obce tvorí Záhorský kanál a potok Rudavka. Na tento depresný tok sa viaže fluviálna mokraď a slatinná rovina. Hladina podzemnej vody je pomerne vysoko. Preto tu nachádzame rôzne prechody pôd od čiernic kultizemných stredných cez čiernice glejové ľahké až po gleje ľahké.

Berúc do úvahy vyššie uvedené, môžeme konštatovať, že na území katastra obce sú prevažne dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Najúrodnejšie pôdy nachádzame na južnom a východnom okraji samotnej obce Záhorská Ves.

Podnebie v obci Záhorská Ves

Vzhľadom na dobre známu nížinnú polohu obce Záhorská Ves na západe krajiny je zrejmé, že podnebie v obci patrí k tým najteplejším na Slovensku. Zaraďujeme ho do teplej nížinnej klímy. Iné členenie definuje klimatickú oblasť, do ktorej kataster obce patrí, ako teplú a v rámci nej okrsok teplý, mierne suchý, s miernou zimou.

Hoci iba nepatrne, z dôvodu hraničnej polohy na západe Slovenska sa tu prejavuje najväčší vplyv oceánskej klímy z celého územia Slovenska.

Na potvrdenie tejto hypotézy som si dovolil vykonať malý výskum. Zisťoval som rozdiel medzi najvyššou (júlovou) a najnižšou (januárovou) priemernou teplotou v Malackách (vzhľadom na minimálnu vzdialenosť od Záhorskej Vsi som si dovolil údaje za okresné mesto stotožniť s našou skúmanou obcou) a 5 ďalšími porovnateľnými miestami na Slovensku. To znamená mestá na nížine v podobnej nadmorskej výške a na približne rovnakej rovnobežke. Výsledky výskumu celkom jednoznačne potvrdili moju hypotézu.

Od západu na východ sa tieto hodnoty so zvrastajúcim vplyvom kontinentality zákonite zvyšovali. Kým v Malackách teplotný rozdiel rozdiel bol 22,0°C, v Trnave a Nitre zhodne po 22,5°C, vo Veľkom Krtíši 23,6°C, v Rimavskej Sobote už 24,0°C a v Trebišove dokonca 24,1°C.

Priemerná ročná teplota v obci je 9,7°C, pričom najvyššia hodnota sa udáva pre júl (20,3°C), najnižšia pre január (-1,7°C). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou do roka je 85. Bezmrazové obdobie trvá v priemere 170 dní. Počet letných dní, teda s maximálnou dennou teplotou 25°C a viac, je priemerne 65. Vykurovacie obdobie trvá v priemere 205 dní.

Priemerný úhrn zrážok v obci je 585mm, pričom najvyššia hodnota sa udáva pre júl (82mm), najnižšia pre február (33mm). V priemere sa do roka vyskytne o málo menej ako 90 dní so zrážkami 1mm a viac.

Vodstvo v obci Záhorská Ves

Čo sa hydrologických pomerov v katastri obce Záhorská Ves týka, dominantným prvkom tu je jednoznačne rieka Morava. Rieka Morava tvorí kompletnú západnú hranicu katastra obce, ktorá je zároveň štátnou hranicou s Rakúskom. Celková dĺžka toku rieky Morava je 329 km. Cez územie Slovenska tečie v dĺžke 114 km, čím sa zaraďuje na 13. priečku v celoslovenskom hodnotení. Pre porovnanie, najdlhší Váh má úcyhodných 403 km, Hron 284 km a tretí Ipeľ 232 km. Rieky s podobnou dĺžkou toku na našom území sú napríklad Topľa (130 km), Torysa (129 km) a Slaná (110 km).

V rebríčku vodných tokov podľa veľkosti dlhodobého prietoku sa Morava drží na slušnom treťom mieste. Pri svojej hodnote 120 metrov kubických za sekundu ju predčí len Váh (196) a samozrejme mohutný Dunaj (2290). Napríklad dlhodobý prietok Hrona je len 53 metrov kubických za sekundu, pre Ipeľ je táto hodnota ešte nižšia (20,6), nehovoriac napríklad o Toryse (10,6).

Podobne, tretie miesto patrí Morave aj v rebríčku maximálneho prietoku (1500 metrov kubických za sekundu). Minimálny prietok má však štvrtý najväčší (7,7), pretože na tretie miesto sa v tomto prípade posunul jeho konkurent z druhého konca krajiny, Bodrog.

Rieka Morava na svojom dolnom toku (teda aj v prípade Záhorskej Vsi) je klasickou ukážkou nížinného typu rieky. S tým súvisí aj začiatok ľadových úkazov na rieke, ktorý patrí k najneskorším na území Slovenska (21-31 december). Podobne, ľady sa tu takisto veľmi skoro topia (11-20 február). Táto situácia je veľmi podobná s riekou Dunaj. Zamrznutie rieky štatisticky tiež prichádza veľmi neskoro (1-10 január), len rozmŕzanie je o čosi dlhšie (11-20 február), podobne ako v prípade riek Nitra, Slaná a Latorica.

Celé územie katastra obce Záhorská Ves patrí do povodia rieky Morava. Celková plocha povodia rieky Morava je 25521 kilometrov štvorcových. To znamená, že územie katastra obce (30 km²) tvorí len nepatrných 0,12 % z územia povodia Moravy. Zaujímavá je vysoká hustota riečnej siete na území katastra, ktorá dosahuje hodnôt až okolo 2000m na km². Okrem dominantnej rieky Morava je to množstvo menších vodných tokov ako Hlinec, Oblaz, či už spomínaný Záhorský kanál a Rudavka.

Priemerný ročný elementárny odtok na území katastra sa pohybuje v rozmedzí len 1,5 až 3 litre za sekundu z kilometra štvorcového. Je to dané predovšetkým rovinatým územím na nížine. Porovnateľné hodnoty dosahujú napríklad územia Podunajskej pahorkatiny v oblasti Trnavy, alebo okolie Ipľa, Torysy, Košíc a na strednom toku Ondavy. Nižší elementárny odtok (menej ako 1,5) sledujeme len v oblasti Podunajskej roviny.

Vzhľadom na podstatný vplyv rieky Morava aj na podzemné vody až 70 % podzemných vôd v katastri obce Záhorská Ves pochádza práve z tejto sympatickej rieky. Výnimku tvorí len centrálna časť katastra v oblasti viatych pieskov, kde podstatná časť podzemných vôd je napájaná zo zrážok. V celoslovenskom porovnaní je ohrozenie zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami vysoké, o niečo nižšie je len v spomínanej centrálnej časti katastra.
S riekou Morava je značne spätý aj život samotných obyvateľov.

Prakticky všetky obydlia v obci ležia vo vzdialenosti do jedného kilometra od rieky. Do Rakúska cez Moravu premáva pohraničná kompa. Rybárska vášeň je tu očividná. Hrádza je pre život obyvateľov nevyhnutná. Kým na väčšine územia je hrádza vedená vo vzdialenosti priemerne 500 metrov od toku, v prípade obce je tu vzhľadom na priamy kontakt rieky s obcou hrádza lokalizovaná bezprostredne na jej brehoch.

Rastlinstvo v obci Záhorská Ves

Rastlinstvo, podobne ako aj ostatné fyzickogeografické zložky krajiny na území katastra Záhroská Ves, je určené predovšetkým prítomnosťou rieky Morava. A hoci podstatná časť územia katastra je od jej nivy v súčasnosti oddelená hrádzou, vplyv rieky je do istej miery pozorovateľný na celom území.

Potenciálna prirodzená vegetácia prevažnej väčšiny územia má podobu jaseňovo-brestovo-dubových a jelšových lužných lesov. Na mierne vyvýšených partiách v centrálnej a severnej časti katastra to sú nátržníkové dubové a dubovo-hrabové lesy. Na východnej hranici katastra, v blízkosti Zohorského kanála, sa vyskytujú slatiniská. Územie patrí do oblasti Panónskej flóry (Pannonicum), fytogeografického obvodu europanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a fytogeografického okresu Záhorská nížina. 

Akokoľvek, lesnatosť územia katastra je v súčasnosti okolo 30%. Prevažná časť územia je poľnohospodársky využívaná. Krajina sa vyznačuje stredným zastúpením stromov a riedkym zastúpením krovín.

Najvýznamnejšie plochy lesov, čo sa týka nielen ich rozlohy, ale najmä ich ochrany, predstavujú lužné lesy v blízkosti rieky Morava. Lužné lesy sú najdynamickejšie lesné spoločenstvá v oblasti strednej Európy a majú najvyššiu produkciu dreva. Zo všetkých lesov mierneho pásma sa najviac približujú k tropickým dažďovým pralesom. Niva Moravy je domovom mnohých vzácnych druhov. Sú prispôsobené na špecifické životné podmienky, ktoré vytvára svojou dynamickou činnosťou rieka. Záplavy sa striedajú s obdobím sucha.

V rámci mäkkého luhu tu nachádzame vŕbu bielu (Salix alba), vŕbu krehkú (Salix fragilis), topoľ biely (Populus alba) a topoľ čierny (Populus nigra). Z bylín sa tu nachádza najmä ostružina ožinová (Rubus caesius), lipkavec obyčajný (Gallum aparine) a kostihoj lekársky (Symphytum officinale).

Väčšiu časť územia zaberá tvrdý luh. Nachádza sa tu dub letný (Quercus robur), brest väzový (Ulmus laevis) a jaseň úzkolistý (Fraxinus augustifolia). Jar je charakteristická druhmi, ktoré kvitnú veľmi krátko, napr. blyskáč jarný (Ficaria bulbiferia), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), alebo bleduľa letná (Leucojum aestivum).

Okrem týchto prirodzene rastúcich druhov tu nachádzame aj monokultúry topoľa kanadského (Populus canadensis), zamerané na maximálnu produkciu dreva. Ďalšie významné rastlinné druhy sú hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii), močiarka riečna (Batrachium fluitans), ostrica blšná (Carex pulicaris), klinček neskorý (Dianthus serotinus), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia).

Živočíšstvo v obci Záhorská Ves

Zo zoogeografického hľadiska územie katastra obce Záhroská Ves spadá pod Vnútrokarpatské zníženiny, Dyjsko-moravský obvod a Moravský okrsok. Čo sa terestrického biocyklu týka, celé územie katastra sa nachádza v panónskom úseku provincií stepí. Čo sa limnického biocyklu týka, kataster patrí do západoslovenskej časti podunajského okresu pontokaspickej provincie.

Stepná oblasť sa vyznačuje výskytom nasledujúcich živočíšnych druhov: strehúň škvrnityý, pijak stepný, modlivka zelená, žilnatka vírusonosná, hrbáč obilný, pestrň vlkovcový, štítnička nebezpečná, voška maková, fúzač trávový, okáň hruškový, askafalus škvrnitokrídly, vlnačka krvavá, vrtivka čerešňová, spriadač americký, chrúst mramorový, cikáda viničná a húseničiar poľný.

Najzaujímavejšia fauna sa nachádza na nive rieky Morava. V tôňach a mŕtvych ramenách žije celý rad mäkkýšov, ako napr. kotúľka veľká (Lymnaea stagnalis), alebo močiarka podunajská (Viviparus acerosus). V lužných lesoch nájdeme slimáka škvrnitého (Arianta arbustorum) a hojná je i jantárovka veľká (Succinea pustris). Lastúrniky sú zastúpené druhmi: korýtko maliarske (Unio pictorum) a škľabka veľká (Anodonta Cygnea). Močiare, mŕtve ramená a tône sú domovom pre rôzne druhy žiab. Najčastejší je skokan zelený (Rana esculenta) a kunka červenobruchá (Bombina bombina). Okrem skokanov a kuniek tu žije rosnička zelená (Hyla arborea) a oba druhy ropúch – ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a ropucha zelená (Bufo viridis).

Z hadov je najčastejšia užovka obojková (Natrix natrix) so žltými škvrnami za hlavou. Žije všade tam, kde je dostatok žiab. Užovku fŕkanú (Natrix tessellata) nájdeme len pri rieke, pretože sa živí výlučne rybami. Pozoruhodný je výskyt suchomilnej užovky hladkej (Coronella austriaca), ktorá sa sfarbením podobá vretenici (Vipera berus). Vretenice však pri Morave vôbec nežijú. Pýchou Moravy je aj vzácna užovka stromová (Elaphne longissima), náš najväčší a hádam aj najelegantnejší had. Pomaly mizne z našej prírody, no práve tu na nive Moravy sa nachádza v hojnom počte. Z chránených druhov je nemožné nespomenúť aj korytnačku močiarnu a blatniaka tmavého (Umbra krameri), vo východnej časti katastra.

Rieka Morava a ostatné prítoky Dunaja sú miestom, kde sa nachádzajú vzácne druhy rýb, ktoré nenájdeme v iných častiach sveta: napr. hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni), kolok veľký (Zingel zingel) a kolok malý (Zingel streber). Žije tu známych 62 druhov. V Morave žije 8 skupín rozlične sa rozmnožujúcich rýb. Najviac druhov patrí do skupiny fytofilných rýb. Z tejto skupiny je tu zastúených 17 druhov, ktoré ukladajú svoje vajíčka na vodné rastliny. V posledných rokoch vedci našli v Morave len časť z druhov, ktoré sa tu vyskytovali v minulosti. 10 z nich patrí v súčasnosti medzi ohrozené druhy, 6 medzi zraniteľné, 13 medzi vzácne a 2 druhy v Morave vyhynuli. Úbytok druhov rýb je dôsledko znečistenia vody priemyselným a mestským odpadom, zmenou prirodzených stanovíšť a reguláciou rieky.

Tisíce vtáčích jedincov, medzi ktorými sú európsky a celosvetovo ohrozené druhy, sú dôvodom, prečo niva rieky Moravy bola vyhlásená za mokraď chránenú Ramsarským dohovorom a za medzinárodne významnú vtáčiu oblasť. Dôkazom toho je aj 118 hniezdičov z celkových 176 ohrozených druhov. V tráve si stavia hniezdo celosvetovo ohrozený chriašteľ poľný (Crex crex), ktorý má rád rozľahlé lúky s roztrúsenými kríkmi, podobne ako trasochvost žltý (Motacilla flava) a kaňa popolavá (Circus pygargus). Vo vlhkých porastoch pálok a trstí vyvádzajú svoje mláďatá trsteniarky, bučiaky, svršiaky, chriaštele, kane močiarne. Na vodnej hladine s prechodom do tŕstia nachádzame kačice divé, kačice chrapačky, husy divé, potápky, beluše, volavky, chavkoše, labute. Za potravou prilietajú dravé vtáky – najnápadnejšie sú myšiaky a haje. V studenej polovičke tu nájdeme nocoviská husí divých, slatinných, bieločelných a kaní sivých. Ak sa Morava vyleje, môžeme pozorovať kŕdle čajok, cíbikov, kačíc, husí, i kormoránov.

Ochrana prírody a krajiny v obci Záhorská Ves

Celé územie katastra obce Záhorská Ves leží v CHKO Záhorie, čím spadá pod 2. stupeň ochrany prírody. Takisto celé územie katastra patrí pod sieť Chránených váčích území NATURA 2000, Záhorské Pomoravie. Nenachádza sa tu žiadna Národná prírodná rezervácia, ani Prírodná rezervácia. Sú tu však významné mokrade: Oblaz (48 ha), Kôlmé brehy (5 ha), Kráľová – jej rozšírená časť – Pri výmoli (2 ha), Štrková jama „Pri vŕbe“ (1 ha), Hogáv – spojovací kanál Králova - Hlinec (0,8 ha), U bociana (0,375 ha), Vŕbové húštie (0,12 ha) a Vlčie hrdlo (0,1 ha). 

Akokoľvek, najvýznamnejšiu chránenú lokalitu na území katastra predstavuje niva rieky Moravy. Niva rieky Moravy predstavuje jednu z mála zachovaných mokradí v rámci strednej Európy.

Snaha uchovať územie aspoň v takom stave, ako sa nachádza, zabrániť vodohospodárskym zásahom, ako aj ďaľším negatívnym vplyvom ľudských aktivít, vyvolali potrebu prísnejšej ochrany tohto územia. Unikátnosť v rámci Európy možno dokumentovať jej zaradením medzi významné mokrade. Od roku 1991 rakúska a od roku 1993 aj slovenská časť nivy Moravy je chránená Ramsarským dohovorom, ktorý je medzinárodným dohovorom na ochranu mokradí.

Vrámci nivy Moravy sú unikátne tunajšie zaplavované lúky. Zaplavované lúky patria v dôsledku regulácií tokov a meliorácií medzi najohrozenejšie ekosystémy. Lúky v nive rieky Moravy sú svojou rozlohou najrozsiahlejším komplexom zaplavovaných lúk v strednej Európe. Ide o mimoriadne bohaté ekosystémy, ktoré zvyšujú druhovú rozmanitosť krajiny. Počet druhov vyšších rastlín presahuje 30 druhov na meter štvorcový a viac ako 90 druhov na 100 metrov štvorcových. Tvorba biomasy je v tomto type ekosystému veľmi vysoká. Lúčne rastlinné spoločenstvá vytvoria za rok 10 – 30 ton biomasy na hektár (v závislosti od vlhkosti), čo je dokonca viac ako pri tropických pralesoch (asi 20t/ha). Sú dôležitým zdrojom potravy a hniezdiskom pre vzácne a ohrozené druhy vtákov. Zachytávajú záplavy a spomaľujú záplavové vlny, chránia územie pred eróziou, zachytávajú sedimenty a znižujú znečistenie vody redukciou živín.

Z hľadiska ochrany prírody a krajiny na území katastra obce je nepochybne zaujímavá otázka plánovaného vybudovania vodnej cesty Dunaj – Labe – Odra, ktorá v jednom zo svojich variantov ráta s upravením koryta rieky Moravy. Výstavba vodnej cesty týmto územím je však nepravdepodobná.

História obce Záhorská Ves

Obec Záhorská Ves bola osídlená od praveku. Bolo tu sídlisko s vplyvmi unětickej kultúry, maďarovskej, volútovej, lengyelovskej i kanelovej keramiky, laténske, rímsko-barbarské i slovanské osídlenie z čias Vežkej Moravy.
Jej existencia je doložená v listine z roku 1301, kedy tu bol pánom Tomáš Magari, syn Andreja Magariho. Majiteľom obce v roku 1310 bol Jakub Jánoki. Bola to stará tótska (maďarská) dedina, ktorá sa postupom času poslovenčila. V období feudalizmu to bola poddanská obec malackého panstva hradu Plaveč.

V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Už vtedy tu bola tridsiatková stanica, kde sa vyberalo clo vo výške jednej tridsatiny z ceny tovaru. Roku 1678 tu bol postavený barokový kostol. Od roku 1703 do roku 1711 cisárske vojská dedinu vydrancovali a nakoniec ju podpálili - úplne vyhorela. V roku 1720 mala obec 30 daňovníkov. V 18. storočí sa dedina dostala do rúk Pálfiho rodiny a Mikuláš Pálfi ju ovládal aj v 19. storočí. V roku 1828 mala obec 112 domov a 800 obyvateľov. Obyvateľstvo bolo poľnohospodárske. Boli to roľníci, pestovali zeleninu, živili sa aj rybolovom, vyrábali úžitkové predmety z tŕstia a prútia. Výrobky mali odbyt najmä v Rakúsku (oblasť Marchfeldu - Moravského poľa), zelenina bola vyhľadávaná najmä vo Viedni.

V roku 1870 bol v obci postavený cukrovar spoločnosťou okolo Maxa Lowbeera, hneď nato aj liehovar. Cukrovar bol v prevádzke do roku 1949 a patril k najväčším v Európe. Cukor sa vyvážal vlastnou cukrovarskou železnicou priamo z cukrovaru cez drevený most cez rieku Moravu do Angernu (Congru) a odtiaľ do celého Rakúska a Európy. Najbližšia železničná stanica bola totiž v Angerne. V Záhorskej Vsi bola železnica vybudovaná až začiatkom 20. storočia.

Záhorská Ves mala v celej svojej histórii významné zemepisné i obchodné postavenie. Cez ňu prechádzala cesta z významného Záhoria do Rakúska, najmä do Viedne a tiež do Čiech a na Moravu. Drevený most bol permanentne využívaný po stáročia. Do roku 1711, kedy cisárske vojská most zničili, slúžil pre obchodný styk s rakúskym Marchfeldom i Viedňou, po roku 1711 bol znova postavený drevený most a tento vydržal ž do 4. apríla 1945, kedy ustupujúce fašistické vojská most vyhodili do vzduchu. Ruské vojská pre svoju potrebu postavili nový provizórny most, ten zničili veľké ľady v roku 1948. Socialistický režim už most na "západ" nepotreboval a preto sa až do pádu železnej opony o postavenie nového mosta nikto neusiloval.

V súvislosti s históriou dreveného mosta sa v kronike obce dočítame, že významný slovenský buditeľ, revolucioár a spolutvorca slovenského spisovného jazyka Ľudovít Štúr utiekol pred maďarským prenasledovaním práve cez tento most do Rakúska. O tom sa možno dočítať jednak v Pamätnej knihe obce Uhorská Ves a tiež v knihe Ota Šimkoviča Najzápadnejšia na Slovensku, kde popri slovníku uhranského nárečia a nárečových textoch je zaznamenaná aj história obce.

Prvý kostol bol v Záhorskej Vsi postavený roku 1678 v barokovom slohu a slúžil veriacim obce 260 rokov. Bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a sv. Kataríne mučeníčke. V týchto dňoch sa konali aj hody - katarínske a michalské. Tento kostol po 260 rokoch už nevyhovoval svojmu účelu priestorovo, ale hlavne z bezpečnostnej stránky. Na Vianoce roku 1937 sa chórus pod ťarchou veriacich na jednom mieste prevalil, a preto v roku 1938 kostol zbúrali. Nový kostol postavili v roku 1940. Kostol stojí na úplne inom mieste ako starý kostol. Stojí na mieste prvej jednotriednej cirkevnej školy z roku 1837 a na mieste potravinárskeho obchodu "konzumu". Novopostavený kostol bol posvätený 15. augusta 1940 biskupom Michalom Buzalkom. Jeho základný kameň vysvätili dôstojní páni Anton Kompánek zo Záhorskej Vsi a František Kovalík z Vysokej pri Morave.

Významným počinom funkcionárov Záhorskej Vsi bolo postavenie novej školy. Po mnohých problémoch bola novopostavená škola odovzdaná do užívania riaditežovi školy J. Fohlovi 27. júla 1927 a niesla názov Masarykova štátna ľudová i meštianska škola. Slávnostné otvorenie školského roku bolo 4. septembra 1927. Školu navštevovali deti nielen z Uhorskej Vsi, ale aj z celého širokého okolia. Budova slúži svojmu účelu doteraz.

V roku 1941 postihla obec povodeň, keď sa medzi obcami Suchohrad a Gajary pretrhla hrádza. Na pamiatku tejto katastrofy bol postavený pomník povodne. Pomník padlých je zase mementom 1. a 2. svetovej vojny.
Z prekvitajúcej obce Záhorská Ves, z obce, kde bola na vysokej úrovni kultúra, šport, kde panovala úcta človeka k človeku, sa po máji 1945 stala zániková obec. V roku 1949 bol „zo strategických dôvodov“ zrušený cukrovar a v jeho priestoroch otvorili závod Strojstav - neskoršie Záhorské strojárne (zrušené r. 2002). Z liehovaru sa stala konzerváreň Ryba, ktorá pod názvom Radoma funguje až doteraz. Jednoté roľnícke družstvo bolo založené roku 1950 a znamenalo rodinné tragédie desiatok poctivých roľníkov. Dnes už chátra.

V rokoch 1950-51 bola na celom úseku hraníc s Rakúskom postavená železná opona prísne strážená ozbrojenými pohraničiarmi. Do obce sa nemohol dostať nikto bez povolenia. Mladí ľudia odchádzali pracovať do Bratislavy. V tej dobe sa stalo mhoho tragédií. Keď sa ľudia pokúšali ujsť do Rakúska, mnohí prišli o život. Zatiaľ čo roku 1956 bol počet obyvateľov v Záhorskej Vsi 2560, v roku 2002 ich bolo už len 1560. Napriek tomu sa podarilo postaviť v obci od roku 1962 do roku 1987 zdravotné stredisko, kultúrny dom, materskú škôlku, dom smútku.

Po páde železnej opony sa občanom vrátila nádej žiť v krásnej a prosperujúcej obci. Najdôležitejšou sa stala snaha o znovuspojenie našej obce s rakúskou obcou Angern. Predstavitelia obce zohnali z programu PHARE prostriedky na výstavbu hraničného prechodu, dali vybudovať colnicu, prístupovú cestu, viedli mnoho rokovaní. Po viacerých rokoch snahy sa to nakoniec podarilo - 6.mája 2001 bola slávnostne otvorená nová colnica a sprevádzkovaný prevoz cez rieku Morava pomocou kompy. Po vyše 50 rokoch obec znovu ožila, cesta do Viedne pre občanov z blízkeho okolia sa podstatne skrátila - už nemusia smerovať do 40 km vzdialenej Bratislavy ani 15 km vzdialeného Moravského Sv. Jána, stačí sa len previezť na druhú stranu a vo Viedni ste za 30-40 minút. V súčasnosti sa obec snaží o obnovenie kultúrnych tradícií a spoločenského života. Záhorská Ves ožíva, vracia sa k dobrým starým zvykom.

Záhorská Ves mala aj svojich slávnych rodákov. K nim rozhodne patrí slávna svetová operná speváčka Lucia Poppová (1939 - 1993). I občania Záhorskej Vsi si ucili jej pamiatku (zomrela 16. novembra 1993) a 20. decembra 1999 pri príležitosti jej nedožitých 60 - tych narodenín bola na jej rodnom dome odhalená pamätná tabuľa a ulica, na ktorej stojí bola premenovaná na Ulicu Lucie Poppovej. Na jej počesť sa vždy v marci v rieke Morava plavia "ľadové medvede" - otužilci na čele s operným spevákom Martinom Babiakom.

Na tej istej ulici sa narodil aj Leopold Danihels, úspešný podnikateľ i predstaviťeľ podnikateľov Slovákov vo svete. V roku 1993 bol zvolený za predsedu Svetového kongresu Slovákov a chcel oživiť činnosť našich krajanov na celom svete. Leopold Danihels zomrel dňa 14. marca 2003 v Kalifornii (USA). Súčasným starostom obce je JUDr. Boris Šimkovič.

Obyvateľstvo obce Záhorská Ves

Na prvý pohľad sa zdá, že z demografického hľadiska má obec Záhorská Ves svoje najlepšie roky za sebou. Najväčší populačný „boom“ nastal v porovnaní s inými obcami na Slovensku pomerne skoro. Kým v roku 1828 v obci žilo asi 800 obyvateľov, v roku 1869 asi 1000, sčítanie z roku 1900 už uvádza úctyhodné číslo 2370 ľudí. Pre porovnanie, dnes nepomerne väčšia Stupava mala v tom čase 4235 obyvateľov a v Malackách žilo 5053 ľudí. Ešte šokujúcejšie zistenie vyjde z porovnania s dnes vyše 50-tisícovou Prievidzou, ktorá sa v roku 1900 mohla pochváliť len 4605 obyvateľmi.

Tento vysoký stav počtu obyvateľstva v Záhorskej Vsi môžeme vpísať na vrub významnému cukrovaru, ktorý bol postavený roku 1870. Jeho význam siahal až do Viedne, kam cez rieku Morava viedlo železničné spojenie. Vôbec najvyšší počet obyvateľov v histórií obec zaznamenala v sčítaní z roku 1910. Prvá svetová vojna a jej útrapy sa prejavili na dočasnom znížení počtu o vyše 200 ľudí. Až do druhej svetovej vojny sa však obyvateľstvo postupne regenerovalo, obec relatívne prosperovala. Veľkú ranu však obci priniesol rok 1949 a zatvorenie cukrovaru, ktorý zatiahnutím železnej opony v podstate stratil svoj hlavný trh a okrem toho zo strategického hľadiska sa lokalizácia cukrovaru nepovažovala za výhodnú. Okrem toho drevený most do Rakúska v zime roku 1948 zobrali veľké ľady. Ako prihraničná obec v blízkosti Rakúska obec počas socializmu demograficky stagnovala až upadala. V roku 1992 po nežnej revolúcii v obci žilo už len 1412 ľudí. Po zmene režimu došlo k určitej stabilizácii počtu obyvateľov, k čomu v posledných rokoch má potenciál prispieť obnovený hraničný prechod v podobe kompy cez rieku Morava do susednej rakúskej obce Angern, vybudovaný v roku 2001.

Z hľadiska počtu domov v obci je očividný nárast výstavby najmä v medzivojnovom období, ale aj v bezprostrednom období po druhej svetovej vojne, keď počet obyvateľov obce už ubúdal. Nároky na bývanie sa zvyšovali a tradičná architektúra sa prestala rešptkovať, resp. uplatňovať. Pribúdalo tak dlhodobo neobývaných objektov staršieho dáta, ako aj typickej bezpohlavnej funkčnej architektúry socialistickej éry.

Veková pyramída prezrádza stagnujúci až regresívny typ populácie z hľadiska prirodzeného prírastku. Do očí bijúci je najmä výrazne nižší počet ženskej zložky v najnižšej vekovej kategórii. Nižší počet ľudí sa taktiež nachádza v kategórii 20 – 24-ročných, čo je spôsobené slabšou generáciou 40 – 50-ročných. Vo vyšších vekových kategórii nad 70 rokov sa výrazne prejavuje vyššia mužská úmrtnosť. Celkovo však treba povedať, že z hľadiska veku je v súčasnosti Záhorská Ves relatívne životaschopná obec – jednoznačne najsilnejšie zastúpenie čo do počtu majú predovšetkým u mužskej časti populácie vekové kategórie od 25 do 40 rokov. Celkovo v produktívnom veku je až 64,3% obyvateľov, v preproduktívnom veku 22,5% a v poproduktívnom veku iba 12,9%. Čiastočne sa to dá interpretovať aj prítomnosťou rómskej komunity v obci.

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia nevykazuje žiadne extrémne výkyvy ani nezvyčajné javy. Ženy tvoria 50,95% populácie. Necelých 6% obyvateľstva je dočasne neprítomného. Zo 746 mužov je presne polovica slobodných, 42% ženatých, 4% tvoria rozvedení a 3% ovdovení. Žien v obci je výrazne menej slobodných ako mužov, len 36%. Vydatých je 40%, takmer 6% rozvedených a až takmer 16% je ovdovených!

Už spomínaná relatívne priaznivá veková štruktúra obyvateľstva, čo sa týka veľkého počtu obyvateľstva v produktívnom vekui, sa premieta aj do štruktúry podľa ekonomickej aktivity. 22% ľudí tvoria deti a žiaci základných škôl, čo je o niečo menej ako celková hodnota za okres Malacky (24,4%). Nepracujúci dôchodcovia tvoria 13% obyvateľstva, čo je výrazne menej oproti hodnote za okres Malacky (18,4%). Produktívne obyvateľstvo tvorí až 64% (874 ľudí). Práca však nie je pre všetkých. Bez práce bolo v roku 2001 úctyhodných 194 ľudí, čo predstavuje mieru nezamestnanosti až 22%. Táto na celoslovenské pomery vysoká hodnota prekvapuje o to viac, čím väčšmi berieme do úvahy neveľkú vzdialenosť obce od Bratislavy, ako aj prítomnosť hraničného prechodu do Rakúska a tým pádom istého strategického významu obce. Akokoľvek, táto vysoká hodnota sa od roku 2001, kedy bol vybudovaný hraničný prechod, spolu so zlepšujúcou sa situáciou zamestnanosti na celom Slovensku, s najväčšou pravdepodobnosťou podstatne znížila.

Z hľadiska národnostnej štruktúry je obec do značnej miery homogénna. Slováci tvoria 96% obyvateľstva. V roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 38 občanov, podľa materinského jazyka to však bolo 49 občanov – reálny počet Rómov v obci je zrejme ešte vyšší. V obci žije aj malá česká komunita 20 ľudí, 5 Maďarov, 2 Polky a 1 Chorvát. U 11 osôb bola národnosť nezistená, prípadne iná. Berúc do úvahy súčasné ekonomické výsledky obce, najmä miery nezamestnanosti, je absencia rakúskej minority napriek blízkosti hraníc pochopiteľná.

Napriek poľnohospodárskej histórii aj charakteru krajiny v katastri obci v súčasnosti v poľnohospodárstve pracuje iba 50 ľudí (15 z nich dokonca mimo obce), čo je menej ako 9% ekonomicky aktívneho pracujúceho obyvateľstva. V obci prebýva aj jeden lesník a dvaja ťažia nerastné suroviny – títo však odchádzajú do zamestnania mimo obec. Až 219 ľudí sa venuje priemyselnej výrobe, z čoho zhruba tretina (79 ľudí) odchádza. V stavebníctve pracuje 24 ľudí (z toho 6 žien), z ktorých až 19 každé ráno mieri mimo obec. Z tretieho sektora najviac ľudí pracuje vo verejnej správe(70), veľkoobchode a maloobchode (55), doprave, skladovaní a spojoch (40) a zdravotníctve (39).
276 osôb (31,6% ekonomicky aktívneho obyvateľstva) je zamestnancami štátnych podnikov, 245 osôb (28%) pracuje pre súkromný podnik. V obci pôsobí 34 podnikateľských osôb, z toho 13 disponuje aj istým počtom zamestnancov.

Obec disponuje veľmi nízkym podielom vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva – iba 2,6%, čo je extrémne nízka hodnota aj v rámci celého Slovenska. Tento podiel je nižší aj v porovnaní s priemerom za celý okres Malacky, kde sa udáva hodnota 3,4%. Okres Malacky samotný sa však vyznačuje veľmi nízkym podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí aj v rámci Bratislavského kraja – v okrese Pezinok žije 5,9% VŠ, v okrese Senec 5,1% VŠ, nehovoriac o vzdelanostne najpotentnejších mestských okresov Bratislavy, kde žije rádovo od 14% do 25,4% VŠ. Hoci musíme brať do úvahy, že Záhorská Ves je vidieckou obcou, kde všeobecne žije nižšie percento VŠ obyvateľstva, tento fakt môže byť istou prekážkou dynamickejšieho rozvoja a rastu životnej úrovne obyvateľov. Vysoká miera nezamestnanosti v obci je toho dôkazom a dôsledkom. V porovnaní s údajmi za celý okres Malacky však Záhorská Ves disponuje vyšším podielom stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva (až 27,2%) – v okrese Malacky to je len 16,6%.

Dominantné postavenie spomedzi cirkví má v obci rímskokatolícka cirkev, čo na slovenské pomery nie je nič prazvláštne. Prejavuje sa tu vyššia náklonnosť ženskej časti populácie k adoráciam a spirituálnym zážitkom – k rímskokatolcíkej cirkvi sa prihlásilo 79,6% žien, ale len 71,8% mužov. V obci žijú aj nepatrné minority iných kresťanských spoločenstiev. Žije tu 18 evanjelikov augsburského vyznania, 20 členov kresťanských zborov, 2 členovia cirkvi bratskej, 2 členovia starokatolíckej cirkvi, 1 grékokatolík a 1 člen cirkvi adventistov siedmeho dňa. V obci nežijú žiadni Svedkovia Jehovovi, ani Židia, ani stúpenci iných náboženstiev. Pomerne vysoké je percento ľudí bez vyznania – prejavuje sa tu blízkosť vidieckej obce k Bratislave.

Sídelná charakteristika obce Záhorská Ves

Podľa sčítania z roku 2001 bytový fond v obci predstavoval 562 domov, z toho 543 rodinných domov a 10 bytových domov. Trvale obývaných rodinných domov bolo z toho len 388, čo je iba 71,5%. Bytové domy boli obývané všetky. 368 trvale obývaných rodinných domov (95%) patrilo fyzickým osobám. Sídlo má vidiecky charakter aj z pohľadu výšky zástavby.

Všetky rodinné domy majú maximálne 2 nadzemné podlažia, 7 bytových domov disponuje 3-4 nadzemnými podlažiami. Bytový fond v obci je pomerne starý – priemerný vek rodinného domu je až 55 rokov, bytového domu 38 rokov a ostatných budov dokonca 80 rokov. Rekonštrukcia mnohých objektov je viac ako potrebná. Ako stavebný materiál drvivej väčšiny rodinných domov (90%) a všetkých bytových domov poslúžili tehly, resp. kameň. V obci však nájdeme aj tri domy postavené z dreva, či 23 domov z nepálených tehál.

85% obyvateľov obce (1270) žije v rodinnom dome, 14,5% v bytovom dome (216). Počet osôb na 1 bytovú jednotku bol 3,23, na jednu obytnú miestnosť 0,98. Bytové jednotky sa však nevyznačujú ohromujúcou veľkosťou – v prípade rodinného domu to bolo 59,3 m2, v prípade bytovej jednotky v bytovom dome len 43,2 m2 obytnej plochy.

Bytová výstavba v obci má už svoje zlaté roky za sebou. Najviac domov sa postavilo v medzivojnovom období, keď obec prosperovala – fungoval tu významný cukrovar a obec mala priame spojenie mostom cez Moravu do Rakúska. Pomerne veľký podiel však má aj najstarší bytový fond spred prvej svetovej vojny, ba ešte z 19. storočia. S klesajúcim významom obce a jej „strategickej“ polohy po druhej svetovej vojne postupne klesá aj bytová výstavba. Tento trend sa ešte zosilnil v 90. rokoch. Novým impulzom pre ďalšiu výstavbu v obci môže byť obnovený hraničný prechod do rakúskeho Angernu.

Podľa počtu izieb jednoznačne vedú bytové jednotky s 3 izbami s podielom takmer 44%. Naopak, jednou izbou disponuje len 14 bytov (3%), čo potvrdzuje vidiecky, nie príliš individualistický spôsob osídlenia.

Pomerne veľké percento bytov je obývané iba jednou či dvoma osobami. Vo veľkej miere ide o dôchodcovský pár a vdovcov, vdovy.

V obci je plynofikácia na celkom slušnej úrovni. 388 bytov (84%) je vybavených plynom zo siete a 374 bytov (81%) vodovodom. Len 50 bytov (11%) má však prípojku na kanalizačnú sieť, 341 bytov (74%) situáciu rieši septikom (žumpou). Splachovacím záchodom disponuje 360 bytov (78%) disponuje kúpeľňou alebo splachovacím záchodom, tieto vymoženosti vo vlastnej domácnosti si teda môže užívať 1100 ľudí.

Vykurovanie bytov sa v obci rieši rôznym spôsobom. Ústredné kúrenie diaľkové má 34 bytov, lokálne 142 bytov – z toho plynom je vykurovaných 132 bytov. Etážové kúrenie na plyn má 50 bytov, plynové kachle 25 bytov. Plyn je teda v obci pomerne populárny. Veľa domácnosti však postupne začína pociťovať vysoké náklady za tento komfortný spôsob vykurovania – v roku 2001 disponovalo 44 bytov kachlami na pevné palivo a ich počet pomaly narastá s rastúcimi cenami za plyn.

Doprava a regionálne vzťahy v obci Záhorská Ves

Z hľadiska dopravných vzťahov sa obec vyznačuje zaujímavou strategicko-marginálnou polohou. Na prvý pohľad sa zdá, že poloha obce v západnom kúte krajiny, navyše s absenciou cesty I. triedy, je veľkou nevýhodou Záhorskej Vsi. V inom svetle však obec vystúpi, ak vezmeme do úvahy prítomnosť hraničného prechodu do rakúskeho Angernu, hoci len kompového a celkom lokálneho, ktorý navyše v prípade vysokej hladiny vody v rieke Morave je uzatvorený.

Akokoľvek, absencia konkurenčného hraničného prechodu na Záhorí okrem Moravského Sv. Jána v súčasnosti znamená pre Záhorskú Ves zo strategického hľadiska v súvislosti aj s onedlho otvoreným pracovným trhom v Rakúsku veľa. Navyše, z obce sa dá dostať pomerne kvalitnými cestami 2. triedy do okresných Malaciek (15 km) aj Stupavy (20 km). Z hľadiska pracovných príležitostí je zaujímavá blízkosť rozrastajúcej sa priemyselnej zóny Euro Valley od Zohora cez Malacky až po Moravský Sv. Ján. Vysoké percento stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva, ako aj vysoká miera nezamestnanosti sú predpokladmi na budúce uplatnenie týchto pracovných síl práve v tomto priestore.

Bratislava sa od Záhorskej Vsi nachádza 43 kilometrov, čo pre dochádzku za prácou nie je veľmi pohodlná, avšak akceptovateľná vzdialenosť, Denne z obce priamo do Bratislavy jazdí 5 autobusov (cesta trvá asi 1 hodinu) a 5 vlakov s prestupom v Zohori, 1 priamo (cesta trvá asi 50 minút). Zaujímavosťou je, že lokálnu trať zo Zohoru do Záhorskej Vsi v súčasnosti pomerne úspešne zabezpečuje Bratislavský samosprávny kraj. Do konca roku 2007 sa má na trati dokonca objaviť modernizovaná vlaková súprava v hodnote 27 mil. Sk.

Potenciálom pre zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva môže byť najmä po otvorení pracovného trhu v Rakúsku spomínaný kompový hraničný prechod. Susedný Angern za riekou má kvalitné cestné spojenie 1. triedy a navyše, priame železničné spojenie s Viedňou, kam červená súptava OBB dovezie potenciálnych záujemcov o prácu z najzápadnejšej obce na Slovensku za neuveriteľných 32 minút. Viedeň je od Angernu vzdialená iba 35 kilometrov. Záhorská Ves je jedinou obcou na Slovensku, z ktorej je do Viedne približne rovnako ďaleko ako do Bratislavy!

Z hľadiska cezhraničnej spolupráce má obec potenciál v rozvíjaní intenzívnych vzťahov s rakúskym Angernom v rámci euroregiónu Pomoravie, kde za slovenskú stranu ako právny subjekt vystupuje regionálne združenie Záhorie so sídlom v Holíči.

Hospodárstvo obce Záhorská Ves

Ekonomické aktivity v obci Záhorská Ves už dlhší čas nemajú svoje ťažisko v poľnohospodárstve. Až 219 ľudí sa venuje priemyselnej výrobe, z čoho zhruba tretina (79 ľudí) odchádza. V stavebníctve pracuje 24 ľudí (z toho 6 žien), z ktorých až 19 každé ráno mieri mimo obec.

Z tretieho sektora najviac ľudí pracuje vo verejnej správe (70), veľkoobchode a maloobchode (55), doprave, skladovaní a spojoch (40) a zdravotníctve (39).

276 osôb (31,6% ekonomicky aktívneho obyvateľstva) je zamestnancami štátnych podnikov, 245 osôb (28%) pracuje pre súkromný podnik. V obci pôsobí 34 podnikateľských osôb, z toho 13 disponuje aj istým počtom zamestnancov.

V obci sídli niekoľko úspešných firiem. Spoločnosť Airwave, s.r.o. sa zaoberá bezdrôtovým internetovým pripojením. Aplitec je výrobca a distribútor hnojovicovej techniky a závlahových zariadení. Vyrába okrem iného fekálne cisterny a kŕmne vozy. Na Hlavnej ulici 29 sídli Lekáreň sv. Michala. Okrem toho v obci sa nachádza výroba kovov a kovových výrobkov.

Cestovný ruch v obci Záhorská Ves

Celý kataster obce leží v CHKO Záhorie, čo teoreticky by mohlo byť dobrým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu vo forme ekoturistiky. Akokoľvek, v samotnom katastri obce sa žiadne prírodné skvosty, ktoré by sa mohli stať akýmsi symbolom, „ťahákom“ obce, nenachádzajú.

Z prírodovedného hľadiska sa tu nachádzajú významné mokrade, ktoré však uspokoja iba úzku cieľovú skupinu rôznych rangerov a ochrancov prírody: Oblaz (48 ha), Kôlmé brehy (5 ha), Kráľová – jej rozšírená časť – Pri výmoli (2 ha), Štrková jama „Pri vŕbe“ (1 ha), Hogáv – spojovací kanál Králova - Hlinec (0,8 ha), U bociana (0,375 ha), Vŕbové húštie (0,12 ha) a Vlčie hrdlo (0,1 ha). Takisto celé územie katastra patrí pod sieť Chránených váčích území NATURA 2000, Záhorské Pomoravie. Nenachádza sa tu žiadna Národná prírodná rezervácia, ani Prírodná rezervácia.

Ani obec samotná nie je z architektonického, estetického, či pamiatkového hľadiska veľmi zaujímavá. Nachádzajú sa tu dva kostoly. Plusom pre rozvoj cestovného ruchu v obci môže byť práve jej poloha ako najzápadnejšej na Slovensku. Táto rarita však v slovenskom duchu nie je využitá ani v najmenšom. V obci sa však koná pomerne veľké množstvo kultúrnych podujatí, neraz v spolupráci so susedným rakúskym Angernom, ale takisto v spolupráci s okolitými vidieckymi obcami Záhoria, Suchohrad, Jakubov, či Vysoká pri Morave. Ako príklad sa patrí uviesť veľkonočná oldies party, rôzne benefičné koncerty, reprezentančý ples, hodové zábavy, hodové strašidlá, ale aj rôzne športové podujatia. V prípade výraznejšej propagácie v regióne má obec potenciál práve pre takúto formu cestovného ruchu. Problémom však ostáva absencia ubytovacích a kvalitných reštauračných zariadení v obci. Sieť pohostinstiev plní predovšetkým lokálnu funkciu.

Genius loci obce Záhorská Ves

V prípade vidieckych obcí je niekedy ťažké hovoriť o geniu loci miesta. Záhorská Ves však svojho ducha miesta nepochybne má – a to nielen svojou polohou ako najzápadnejšia obec na Slovensku. Na prvý pohľad ospalá obec kdesi za humnami žije svojim špecifickým, občas ľahkovážnym až ledabolým spôsobom.

Neopakovateľné záhorácke nárečie nikde nie je rýdzejšie ako tu. Nie náhodou práve rodák zo Záhorskej Vsi Oto Šimkovič napísal knihu Najzápadnejšia na Slovensku: Slovníček uhranského nárečia s čítaním o histórii a živote ľudí Záhorskej (Uhorskej) Vsi. Kniha hodnoverne opisuje možné aj nemožné roztopaše rôzneho charakteru, ktoré povyčíňali miestni obyvatelia a ich predkovia v tejto obci. Istú časť koloritu obce tvorí aj relatívne početná rómska komunita, ktorá svojou živelnosťou svojim spoluobčanom pripomína, prečo je dôležité žiť pre dnešok. Záhorská Ves má čo ponúknuť. Ak človek usilovne hľadá, nájde...