Somálsko je štát vo východnej Afrike vytvárajúci pobrežnú líniu s Červeným morom. Už od siedmeho storočia zakladali Arabi obchodné stanice na pobreží, ktoré zostalo pod arabským vplyvom až do 19. stor., kedy sa o Somálsko začali zaujímať európske veľmoci.

Základné informácie o Somálsku

  • Oficiálny názov: Demokratická republika Somálsko
  • Štátne zriadenie: republika
  • Členstvo v medzinárodných organizáciách: OSN, OAJ, Arabská liga
  • Hlavné mesto: Mogadiscio
  • Počet obyvateľov: 8 867 000
  • Úradný jazyk: somálština
  • Používané jazyky: arabčina, angličtina, taliančina
  • Mena: somálsky šiling

Politické dejiny Somálska

Somálske územie bolo od konca 19. stor. rozdelené na niekoľko teritórií: Francúzske Somálsko (dnešní Džibuti), Taliansko Somálsko (východná časť), Britské Somálsko (severná časť). Talianske Somálsko bolo po taliansko-habešskej vojne spojené v roku 1936 s Etiópiou a vytvorilo Taliansku východnú Afriku. Z tejto oblasti potom viedlo fašistické Taliansko útok proti Britskému Somálsku, ktoré v roku 1940 obsadilo. O rok neskôr dobyli Britovia stratené územie a postupne obsadili aj Talianske Somálsko, ktoré okupovali až do roku 1950. Časť somálskeho územia (Ogaden) bolo predané susednej Etiópii.

Roku 1949 bolo na území Talianskeho Somálska z rozhodnutia OSN vytvorené poručiteľské územia pod Talianskou správou. 1960 došlo k spojeniu oboch bývalých kolónií a vytvorení jednotného a nezávislého Somálska. Neskôr v roku 1960 bola menovaná aj vláda, prezidentom sa stal Aden Abdullah Osman Daar a premiérom vlády sa stal Abdirashid Ali Shermerke.

Shermerke sa stal v roku 1967 prezidentom a novým premiérom sa stáva Ibrahim Egal, ktorý bol v roku 1991 prehlásený za prezidenta Somalilandu. V roku 1969 sa vojenská vláda po vražde Shermarka chopila moci. Prezidentom sa stal diktátor Mohamed Siad Baare, generál ozbrojených síl. Medzitým stihol Barre zavraždil vedúcu postavu je jeho kabinete, hlavného generála Gabiereho a tiež ďalších prostredníkov.

Konflikt s Etiópiou a občianska vojna

V 70. rokoch sa dostalo Somálsko do konfliktu s Etiópiou kvôli sporným územiam. V roku 1977 Somálčania žijúci v priľahlom Ogadenskom regióne Etiópie iniciovali otvorený vojnový stav zameraný na skončenie Etiópskej kontroly nad územím. Somálčania zaujali väčšiu časť Ogadenu pred koncom 1977, ale Etiópia s pomocou Kuby a Sovietskeho zväzu prevzali kontrolu nad celým regiónom začiatkom roku 1978.

Po vojne s Etiópiou v roku 1978 sa začali objavovať prvé opozičné skupiny. V čele jednej z nich (Hnutie za spásu Somálska) bol aj neskorší prezident Cabdullaahi Yuusuf Ahmed. Od roku 1977 teda bola v Somálsku občianska vojna, krajina bola zachvátená občianskou( klanovou) vojnou, ktoré vyústila do faktického rozdelenia územia medzi jednotlivé politické frakcie. 

Odpor proti Barrovým pravidlám stupňovať v roku 1981 po tom, čo vybral členov svojho vlastného Marehan klanu do vládnych pozícií, zatiaľ čo vylúčil členov Mijertyn a Isaq klanu.

Vzbúrenecké skupiny z týchto klanov iniciovali konflikt z vládnou skupinou začínajúci v roku 1982. Konflikt s Etiópiou bol dohodnutý v roku 1988, ale občianska vojna intenzívnela napriek Barrovým pokusom ponúknuť vzbúrencom umiestnenie vo viacčlennej vláde. Do 1989 len Mogadishu a časť z Hargeysa a Berbera boli pevne pod kontrolou vlády. V 1990 klany odporujúce Barrovi formovali spojený front. Barre bol nútený opustiť z hlavného mesta v januári roku 1991, a dostal azyl v Lagose, v Nigérii, kde zomrel v 1995.

Kým klany boli úspešné v koordinácii ich síl na zosadenia Barre, sformovali koalíciu vládnucu krajine. Po odchode Barrea vypukli boje, pri ktorých zomrelo 50 000 ľudí a ďalších 300 000 ľudí zomrelo v dôsledku hladu, pretože do bojov zasiahnutých oblastí nebolo možné distribuovať jedlo. Následkom dlhotrvajúcej série hladomorov a následných nepokojov v Somálsku, bola zahájená internacionálna pomoc tejto zemi.

Pod vedením Spojených štátov bol v auguste 1992 zahájený vzdušný most pre prepravu základných potravín medzi Keňou a hlavným mestom Somálska, Mogadišom. Operácia bola nazvaná Provide Relief. Pomoc však bola ohrozovaná nebezpečným prostredím, v ktorom po páde prezidenta v roku 1991 jednotlivé znepriatelené kmene bojovali medzi sebou a nadvládu v hlavnom meste a tým aj celej zeme.

Republika Somaliland

Ešte v roku 1991 viedol povstalcov Abdullahi YusuF Ahmed a Ali Mahdi Mohamed bol, ako dočasný prezident, nepovšimnutý. Keď sa v roku 1991 dostávalo Somálsko do chaosu, z jeho severnej časti sa odštiepila republika Somaliland( formovaná z britského Somalilandu ) a deklarovala sa za republiku. Kým nezávislá Somaliland nebola uznaná Spojenými národmi, mala svojho vlastného prezidenta , legislatívu, menu aj ústavu.

Ďalšie územie, Puntland, na špičke Afrického rohu, vyhlásilo dočasnú nezávislosť v roku 1998 s úmyslom vrátiť sa ako autonómne územie, keď bude fungovať centrálna vláda. Na juhozápade Somálska bol ustanovený štát Jubaland (2006), ktorý tiež vyhlásil nezávislosť, vzápätí bol však pohltený väčším celkom Juhozápadné Somálsko. Pomoc, ktorá sa konala pre Somálsko a intervencie OSN sa roku 1993 skončila neúspechom.

V roku 1994 síce popísali predstavitelia dvoch najsilnejších znepriatelených frakcií Alí Mahdí Mohammed a Mohammed Farah Aidíd prehlásenie vyzývajúce k prímeriu. Tiež v tomto roku 1995 sa za prezidenta vyhlásil Aidíd, jeho pozícia však nebola uznaná rivalskými kmeňmi. Aj napriek prímeriu sa koncom roku 1995 a začiatkom 1996 konali boje, kedy sa podarilo Aidídovým jednotkám dobyť strategické územie na juhu a časť Mogadisha. Aidid zomrel v júli 1996, bol postrelený v boji a bol nasledovaný jeho synom Husseinom Mohamedadom Aidídom.

Prímerie somálskych kmeňov

V druhej polovici 90-tych rokov bolo deklarované dočasné prímerie medzi bojujúcimi stranami. Hlavný kmeňový lídri sa stretli v Káhire, Egypte, v decembri 1997 a odsúhlasili plán zvolať konferenciu stoviek členov rivalských kmeňov aby volili novú národnú vládu. Ale aj tak klanové vojny pokračovali v 1998 a 1999, a plánovaná konferencia bola opätovne odložená.

Konferencia v Džibutsku

Konferencia sa nakoniec konala v polovici roku 2000 v Džibutsku. Počas niekoľkých mesiacov, stovky somálskych klanových lídrov, vojenských veliteľov, a politikov debatovali o novej centrálnej vláde. Avšak ani z ďaleka sa nezúčastnili všetci somálsky náčelníci alebo vodcovia, ani zástupcovia republiky Somaliland V auguste bol na konferencii volený tradičný zákonodarný orgán a prezident. Za prezidenta bol zvolený Abdulkásim Salad Hasan.

Pretože mierové procesy po konferencii prebiehali veľmi pomaly, opäť došlo medzi súperiacimi kmeňmi k bojom, pri ktorých prišlo o život stovky ľudí. Obe krajiny Somaliland a Puntland, ako aj príslušníci ďalších klanov, odmietali uznať prechodný parlament a aj prezidenta Salada Hasana. Prechodná vláda však nebola schopná rozširovať administratívnu kontrolu viac ako na časť územia v Mogadišu. Bolo to aj z dôvodu opozície, ktorá vznikla proti vtedajšej prechodnej vláde pod vedením šiestich najdôležitejších frakcií.

Hlavnými predstaviteľmi boli Husajn Muhammed Aidid a Husajn Hadži Bod, ktorý dohodli spoločnú stratégiu proti novej vláde. Prehlásili síce, že sú ochotní viesť mierový dialóg, ale odmietajú uznať prezidenta. Tiež niekoľko opozičných vodcov, vrátane predstaviteľa Samali National Alliance (SNA) Husajna Aidida odmietali zasahovania OSN do záležitostí v Somálsku. Mandát prechodnej trojročnej vlády vypršal v roku 2003.

Ďalší prechodný zákonodarný orgán a prezident, uzákonený v Nairobi, v Keni, boli volení v roku 2004. Nová vláda vznikala v duchu mnohých výziev ako napr. pokusu o upevnenie kontroly v celom Somálsku, vrátane klanového vojnového stavu, devastovania infraštruktúry a otázky znovu zjednotenia Somalilandu a ďalšej odtrhnutej severnej republiky nazývanej Puntland. Prechodná vláda tiež volila prezidenta, ktorým sa stal bývalý bojovník a tiež bývalý prezident Puntlandu Abdullahi Yusuf.