Obec sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Obec sa nachádza v Liptovskej kotline a v Kozích chrbtoch. V tesnej blízkosti sa už nachádzajú Nízke Tatry, presnejšie jej podcelok Kráľovohoľské Tatry. Stred obce má nadmorskú výšku 690 m n. m., celé územie katastra sa pohybuje medzi 658 a 1009 m n. m.

Súradnice obce sú 49°02´46´´ s. z. š. a 19°49´51´´ v. z. d. Cez obec vedie cesta I. triedy č. 18 hranica ČR/SR-Žilina, Poprad-Michalovce, hranica SR/Ukrajina, vo vzdialenosti cca 9 km východne od mesta Lipt. Hrádok a cca 20 km východne od okresného mesta Lipt. Mikuláš, 125 km od Žiliny a 39 km od Popradu. Katastrálnym územím v smere západ-východ prechádza dialnica D1 (vybudovaný úsek Ivachnová-Važec). V apríli 2006 malo 1555 obyvateľov. Sídlo patrí do urbanizačného priestoru okresného mesta, plní funkciu obytnú, rekreačnú a výrobnoskladovaciu.

Cestovný ruch a služby v obci Hybe

Celé katastrálne územie obce Hybe je umiestnené v prírodnom prostredí Hybskej pahorkatiny, ktorú zo severu vymedzujú Tatry, z východu Popradská kotlina a z juhu Kozie chrbty. Výhľad na Kriváň a panoráma tvorená okolitými pohoriami zvyšujú estetickú hodnotu územia. Ostatné územie obce, teda mimo intravilánu, má taktiež vysokú turisticko-rekreačnú hodnotu.

Napriek dobrým predpokladom, rozvoj rekreácie je v súčasnosti dosť na ústupe a má prevažne živelný charakter. Rekreačný potenciál územia disponuje s prírodnými danosťami (Hybica, rieka Biely Váh) v symbióze s kultúrno-architektonickými danosťami (vyhlásená pamiatková zóna v obci), ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj miestneho a regionálneho cestovného ruchu. V k.ú. obce – predovšetkým v jej južnej i juhozápadnej časti je vyhlásené celoštátne stredisko turizmu rekreačné zariadenie Kotva. Územie katastra je vhodné pre poznávaciu turistiku, cykloturistiku a pobytovú turistiku. Nachádzajú sa tu certifikované bežecké trate a 350 m dlhý lyžiarsky vlek.

Geológia obce Hybe

Ploché územie bolo zaplavené paleogénnym morom, ktorého sedimenty vytvorili vápencové vrstvy. V rámci geotektonických jednotiek je Liptovská kotlina, ktorej súcastou je aj Hybský kataster najmladším a najmenej odolným územím.

Územie je budované horninami charakteristickými pre geologický vývoj tohto regiónu. Výplň Liptovskej kotliny buduje paleogénny vnútrokarpatský flyš (z obdobia vrchného a stredného eocénu) s bazálnym súvrstvím zlepencov až po ílovcové súvrstvia, so striedaním pieskovcov a bridlíc s vyvinutými glaciofluviálnymi sedimentami. Z paleogénnych vrstiev vystupujú miestami mezozoické horniny, v Liptovskej kotline zastúpené chočským príkrovom. Sedimenty centrálnokarpatského flyšu teda predstavujú tri súvrstvia s najčastejšie obsiahnutými typmi hornín:

  • bazálne - karbonátové zlepence, brekcie, piesčité a organogénne vápence a vápnité pieskovce
  • ílovcové - sivé piesčité bridličnaté ílovce, jemnozrnné pieskovce s obsahom mikrofauny
  • flyšové - striedanie pieskovcov a bridlíc, pieskovce casto prekryté zahlinenými štrkovými nánosmi tokov.

V mezozoickom súvrství prevládajú vápence, dolomity, rohovce, pieskovce a sliene, štvrtohorné usadeniny vytvárajú štrkové vrstvy a nivné náplavy. Kozie chrbty sú tvorené chočským permom.

Geomorfológia obce Hybe

V zmysle geomorfologického členenia patrí obec do Alpskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorných Západných Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti, celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina a časti Hybianska pahorkatina. V južnej casti územia sú ďalším celkom Kozie chrbty.

V katastri Hybe sa vytvoril pomerne pestrý pahorkatinový reliéf, ktorý je výsledkom erózno-akumulačných procesov blízkeho geologického prostredia vyšších pohorí.

Reliéf Fatransko - tatranskej oblasti, zahŕňa kotlinové pahorkatiny aj reliéf vysokých pohorí a je daný tektonickou brachysynklinálou a antiklinálami Vysokých a Nízkych Tatier.

V erózno-denudačnej brázde v mäkkých ílovcoch flyšu strednokarpatského paleogénu sa uplatnili súčasne reliéfové procesy fluviálne, stráňové, zosuvné, výmoľová erózia, kombinované procesy s tvorbou krasových a polokrasových foriem. V oblasti Kozích chrbtov sa vyskytuje vrchovinový a hornatinový reliéf. V území sa nachádza aj osobitný druh krasového reliéfu tzv. kotlinový kras, nazvaný podľa umiestnenia Hybiansky kras.

Podnebie v obci Hybe

Územie katastra sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti, okrsok mierne chladný s priemernou teplotou v júli pod 16°C (12 - 16°C). Priemerná ročná teplota na najbližšie meranom mieste v Liptovskom Hrádku je 6,1°C. Priemerný úhrn zrážok 684 mm, priemerný počet dní so snehovou vrstvou 83,1 dní.

Oblasť sa radí medzi lokality, ktoré sú v zrážkovom tieni vysokých pohorí. V území prevláda smer vetrov zo západu (27,3 %) a bezvetrie (27,1 %), najmenej časté je severné prúdenie (1%), čo je spôsobené výškou horského masívu Západných Tatier. Slnečný svit v letnom a zimnom období je pomerne odlišný, vplyvom inverzného počasia má viac slnečného svitu územie s výškou nad 700 m n. m., naopak údolné časti a okolie tokov sú charakteristické výskytom hmlistých dní. Priemerný počet jasných dní v roku je 41,2, zamračených 131,8 a hmlistých 20,7 dní.

Vodstvo v obci Hybe

Územie patrí k úmoriu Čierneho mora, povodia horného Váhu, vytvoreného sútokom Bieleho a Čierneho Váhu v blízkosti obce Kráľova Lehota. V území dominuje v severo-južnej línii potok Hybica s pravostrannými a menej výdatnými ľavostrannými prítokmi. Najvýdatnejšími prítokmi Hybice sú pravostranné prítoky, v severnej časti katastra je to Hlboký jarok a nižšie Brtáňov potok, ktorý sa vlieva do Hybice v dolnej (západnej) časti obce Hybe.

Prítoky Hybice nemajú výrazný spád, ovplyvnené sú jarnými vodami z topiaceho sa snehu a prívalovými letnými zrážkami. V juhovýchodnej časti katastra ovplyvňuje územie potok Biely Váh, na juhu Čierny Váh a od ich sútoku pri Královej Lehote rieka Váh. Režim odtoku v povodí Váhu je snehovo-daždový, s maximálnymi prietokmi v povrchových tokoch
v mesiacoch apríl a máj, s minimálnymi v mesiacoch január a február. Akumulácia vody v území prebieha v mesiacoch november – marec.

Pôdy v obci Hybe

Vo východnej časti Liptovskej kotliny prevládajú pôdy nížin a kotlín, terestrické. V katastri Hybe sú hlavnými typmi pseudogleje a kambizemné pôdy s rôznym obsahom humusu. Pôda je poľnohospodársky využívaná ako orná, lúky a pasienky. Na väčšine územia sa vyskytujú pseudogleje s hlinitým, alebo málo priepustným podložím, obsah humusu horšej kvality je 3-4 %, má kyslejšiu reakciu.

V severnej časti územia sa vyskytujú na náplavových kuželoch kambizeme nenasýtené so silikátovým horninovým podložím, obsah humusu v nížinách a kotlinách je 1-2 %, vo vyšších polohách 10-15 %, pH 5,5 - 6,5. V južnej časti katastra sa nachádzajú redziny a kambizeme rendzinové na karbonátových horninách náplavových kuželov a zvetralinách pevných karbonátových hornín. Pôdy sú dobre prevzdušnené, ale trpia vysychaním.

Rastlinstvo v obci Hybe

Z fytogeografického hľadiska patrí obec do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticcum occidentale), obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum), okresu Podtatranské kotliny, podokresu Liptovská kotlina, vegetačný stupeň smrečinový.

Lužné lesy podhorské a horské predstavujú v alúviu podhorských a horských tokov potenciálnu vegetáciu. Najčastejšími druhmi je vŕba sivá, vŕba purpurová, jelša sivá, v smrekovom stupni smrek obyčajný. V pahorkatinovom a horskom stupni prevláda jelša lepkavá, vŕba krehká, smrek obyčajný, jarabina vtáčia, brezy, zemolez čierny. Bukové lesy kvetnaté s výskytom v podhorskom a horskom stupni na viacerých geologických podložiach, na sviežich pôdach, s bohatým bylinným podrastom. Druhovo sú zastúpené buk lesný, dub zimný, javor horský, javor mliečny, brest horský, lipa malolistá, jaseň štíhly a zriedkavo smrek obyčajný.

Vrchoviská a prechodné rašeliniská – výskyt v severo-východnej časti územia na nepriepustných pôdach. Smrekové lesy zamokrené vo vyšších častiach katastra s väčším sklonom a vysokou hladinou podzemných vôd. Druhové zastúpenie smrek obyčajný, jedľa biela, topoľ osikový, jelša sivá, jarabina vtáčia, breza biela, vŕba sliezska, vŕba rakytová, borovica lesná.

Živočíšstvo v obci Hybe

Z hľadiska členenia na živocíšne regióny patrí územie do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty do vnútorného obvodu, centrálneho nízkotatranského okrsku (Kozie chrbty) a vonkajšieho obvodu, podtatranského okrsku (Liptovská kotlina).

Fauna sa vyznačuje pestrosťou a rozšírením viacerých zoogeografických prvkov - boreálne, kozmopolitné, európske, palearktické, holarktické, sibírske druhy, endemitné aj reliktné druhy. Zastúpených je viacero typov živočíšnych spoločenstiev, dominujú zoocenózy lúk a pasienkov, lužných a ihličnatých lesov. Územie pozitívne v tomto smere ovplyvňuje prítomnosť rozsiahlych chránených území v okolí, čím sa dostávajú mnohé vzácne druhy ako návštevníci alebo pri hľadaní potravinových zdrojov. Bohato zastúpená je hlavne fauna vtákov, z hľadiska migrácie preto predstavuje priestor veľmi významné umiestnenie v rámci Liptovskej kotliny

Ochrana krajiny v obci Hybe

Vzácne a ohrozené druhy rastlín a živocíchov sú v zmysle Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody chránené aj vo voľnej krajine, nielen v chránených územiach.

Negatívnym prvkom v priestore je umiestnenie diaľnice v území, ktorá pre mnohé druhy znamená neprekonateľnú bariéru pri migráciách. Na území sa nachádzajú maloplošné chránené územia PP Hybická tiesňava, PP Hybská jaskyňa, PP Jaskyňa v skale, PP Petranova jaskyňa a PP Pivnica pri Svaríne. Na územie zasahujú aj 2 národné parky: TANAP a NAPANT a chránené vtáčie územie Tatry.

Obyvateľstvo v obci Hybe

K 30.04.2006 žilo v obci 1555 obyvateľov, 34 obyvatelov na 1 km². Počet mužov 746, žien 809. Percentuálny podiel žien predstavuje 52,03%. V roku 2001 žilo v obci 1617 obyvateľov (794 mužov, 823 žien). Z celkového počtu je 774 ekonomicky aktívnych osôb (413 mužov, 361 žien), čo predstavuje 47,9%. Percentuálny stav v predproduktívnom veku bol 17,6%, produktívnom veku 57,4% a poproduktívnom veku 25%.

Za sledovaných 9 rokov (1996-2005) sa v obci živonarodilo 115 obyvateľov, zomrelo 190 obyvateľov, prírastok sťahovaním predstavoval len 1 obyvateľa a prirodzený úbytok bol 80 obyvateľov. V roku 2001 sa až 96% obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti, k rómskej 2,84%, k českej 0,74%, k poľskej 0,12% a 0,30% malo nezistenú národnosť. Prevažná väčšina obyvateľstva sa prihlásila k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 69,7%, k rímskokatolíckej cirkvi 21,4%, bez vyznania bolo 6,9%, 1,15% nezistené, 0,43% ku gréckokatolíckej cirkvi, 0,2% ku kresťanským zborom, 0,1% k evanjelickej metodistickej cirkvi a po 0,06% k československej husitskej a ostatnej cirkvi.

Obec má priemernú resp. podpriemernú úroveň vzdelanostnej štruktúry. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce zodpovedá najviac učňovskému vzdelaniu bez maturity, potom nasleduje základné vzdelanie a na treťom mieste úplné stredné odborné s maturitou. Teda jedná sa o pomerne nepriaznivú vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, ktorá zodpovedá i veľkosti obce ako i tomu, že obec sa nenachádza v zázemí väčšieho mesta.

Sídla v obci Hybe

Obec má charakter sídla s hromadnou cestnou zástavbou. Pôdorys obce má pravidelnú kolonizačnú schému. Z rohov centrálneho obdlžnikového námestia vychádzajú cesty, pričom hlavná cesta sa dotýka jednej strany námestia. Pôvodnú hromadnú cestnú zástavbu s charakteristickým urbanistickým usporiadaním tvoria zachované jednopodlažné murované obytné domy.

Poľnohospodárstvo v obci Hybe

Na území katastra hospodári Roľnícke družstvo Hybe. Okrem poľnohospodárskej výroby (rastlinná, živocíšna – hlavne výroba mlieka) sa zaoberá drevovýrobou a obchodom. Poľnohospodárska výroba je zameraná na (produkcia k 31.12.2005): rastlinnú výrobu – pestovanie obilovín – pšenica 141 ha, raž 30 ha, jačmeň 108 ha, ovos 17 ha, repka oz. 27 ha

  • pestovanie krmovín – pastva 722,06 ha, JRK 72,19 ha, VRK 203,39 ha, lucerka 7,61 ha, TTP 1000,11 ha, kukurica 69,40 ha
  • živocíšnu výrobu – chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec

Celková výmera katastrálneho územia je 5286,5694 ha z čoho najväčšie plochy zaberá poľnohospodárska pôda 3403,5804 ha (64,38%). Ostatná čast k.ú. predstavuje 1882,9890 ha (35,62%). Z poľnohospodárskej pôdy sú najviac zastúpené trvalé trávnaté porasty 2542,3711 ha (48,09%), ornej pôdy je 840,8990 ha (15,91%) a záhrad je 20,3103 ha (0,38%). Z nepoľnohospodárskej pôdy sú to lesy 1610,7998 ha (30,47%), zastavané plochy a nádvoria 200,2383 ha (3,79%), vodné plochy 37,1010 ha (0,70%) a zvyšok ostatné plochy 34,8499 ha (0,66%).

Priemysel obce Hybe

Zariadenia výroby a skladov sú situované v dvoch menších podnikateľských zónach nachádzajúcich sa sčasti v obci, ale aj mimo nej. Areál pre drevospracujúci priemysel je vo východnej časti obce hospodárskeho dvora, ktorý patrí Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Hybe.

Druhá zóna sa nachádza medzi cestou I/18 a diaľnicou, kde je umiestnená píla (gáter) pre drevovýrobu, dva sklady. Tento areál patrí Roľníckemu družstvu Hybe. V strede obce má prevádzku firma UKAZ, ktorá sa zaoberá umeleckým kováčstvom a niekoľko menších remeselných, stolárskych, stavebníckych dielní je rozptýlených v obytnom území obce či už v rodinných domoch alebo hospodárskych budovách na pozemkoch patriacich k rodinným domom.

Doprava v obci Hybe

Z hľadiska širších dopravných vzťahov je záujmové územie napojené na nadradenú a ostatnú komunikačnú sieť prostredníctvom 2 ciest a to: I /18 – L. Mikuláš - Poprad a I / 72 - Červený kút – Brezno. Vyššia komunikačná sieť je reprezentovaná diaľnicou D1 (vybudovaný úsek Ivachnová – Važec, vo výstavbe úsek Važec – Mengusovce).

Elektrofikovaná dvojkoľajná trať ŽSR č. 180 Žilina – Košice je hlavným železničným ťahom. V obci sa napriek tomu nenachádza železničná stanica. Využívajú sa najbližšie stanice v Kráľovej Lehote a v Liptovskom Hrádku. Civilné letecké služby zabezpečuje letisko Poprad -Tatry.