Obec Krajné Čierno sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Svidník, na pomedzí Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Leží v doline potoka, ktorý sa cca 1km západne od stredu obce vlieva do Ladomirky, ktorá je ľavostranným prítokom Ondavy Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 324 m n.m. Kartografické súradnice obce sú 49°21’ szš a 21°40’ vzd.

Rozloha katastra obce  je 6,6 km². V rámci okresu Svidník hraničí s katastrálnymi územiami obcí Bodružal a Krajná Poľana na severovýchode, Hunkovce na severe, Ladomirová a Šemetkovce na juhozápade. Na juhovýchode hraničí s obcou Kožuchovce, ktorá patrí do okresu Stropkov. Neveľký kataster je z troch strán obklopený horami – Priamo severne nad obcou sa týči Vŕšok (533m n.m.), v sevrovýchodnom cípe katastra to je Vlčia Dolina (611m n.m.), v juhovýchodnom cípe to je Pacutová (650 m n.m.), ktorá je zároveň najvyšším bodom okresu.

Obec Krajné Čierno nájdete približne 3 km od najbližšej obce Hunkovce, 10 km severovýchodne od okresného mesta Svidník, hrozivých 66,6 km od krajského mesta Prešov a odstrašujúcich 476 km od Bratislavy. Z dopravného hľadiska môžeme obec charakterizovať ako mierne marginalizovanú, nakoľko ňou neprechádza železnica, ako ani cesta 1. triedy. Akokoľvek, cesta č. 73 vedúca z Poľska cez Dukliansky priesmyk do Svidníku a Prešova je vzdialená iba 1,5 km. Železničné spojenie v obcí ani okolí neexistuje. Najbližšie medzinárodné letisko obyvateľom Krajného Čierna slúži v Košiciach.

Geológia a reliéf obce Krajné Čierno

Geologicky obec je zúfalo nezaujímavá. Ako geologický podklad na takmer celom území katastra nachádzame ílovce, pieskovce s glukamitom. Je to hrubovrstvený flyš z lutétu – priabónu. Z hľadiska neotektonickej stavby sa územie katastra a jej obyvatelia spolu s ním vyznačujú stredným zdvihom.

Z hľadiska inžinierskej geológie celý kataster patrí do územia flyšoidných hornín, len lokálne úpätné časti pohorí tvoria územia deluviálnych sedimentov.

Z hľadiska geomorfologických celkov Krajné Čierno leží na rozhraní celkov Laborecká a Ondavská pahorkatina. Obec má mierne členitý povrch chotára (283 – 650 m n.m.). Na spomínanú geologickú stavbu sa viažu príslušné typy reliéfu - silne členité vrchoviny. Územie nečlenených rovín zasahuje do katastra na západe len nepatrne.

História obce Krajné Čierno

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1618. Potenciál obce pre cestovný ruch spočíva najmä v unikátnom drevenom kostole, tak typickom pre tento región. Drevený gréckokatolícky kostol z polovice 18. storočia je zasvätený sv. Baziliu Veľkému.

Zvláštnosťou tejto stavby je fakt, že šírka lode sa zhoduje so šírkou babinca. Atypický barokový interiér kostola pochádzajúci rovnako z 18. storočia má iba dvoje vrát. Areál kostola s cintorínom je chránený dreveným plotom so šindľovou strieškou. V roku 2000 bol chrám zaradený do zoznamu 100 najohrozenejších stavieb na svete.

Obyvateľstvo obce Krajné Čierno

V súčasnosti v obci žije 84 obyvateľov, z toho 43 žien. V predproduktívnom veku sa vyvíja 12 jedincov, naopak poproduktívny relax si užíva 26 ľudí. Obyvateľstvo je značne prestarnuté. Ekonomicky aktívnych ľudí je len 39, za prácou odchádza 24 ľudí. Vo verejnom sektore pracuje 22 Krajnočierňanov, v súkromnom sektore 14. V obci je 29 spoločne hospodáriacich domácností.

Poľnohospodárstvom sa v súčasnosti v obci živí iba malé množstvo obyvateľov – väčšina odchádza za prácou, najmä do neďalekého Svidníka.

V obci žije 48 obyvateľov slovenskej, 34 obyvateľov rusínskej a 2 obyvatelia ukrajinskej národnosti. Ekonomicky aktívnych osôb je len 39, teda menej ako 50% z celkového počtu obyvateľov. Z toho do zamestnania odchádza až 24 osôb, čiže v samotnej obci je clekovo len 15 pracovných príležitostí. 10 ľudí pracuje v priemyselnej výrobe, 7 ľudí vo veľkoobchode a maloobchode. Čo sa vzdelanostnej štruktúry týka, až 32 obyvateľov (38%) má ukončené len základné vzdelanie, 7 obyvtaeľov (8%) stredoškolské s maturitou a len dvaja sa môžu popýšiť vysokoškolským vzdelaním. Všetci obyvatelia sú veriaci – 15 ľudí (18%) sa hlási ku gréckokatolíckej cirkvi, 69 ku pravoslávnej (82%). 70 obyvateľov hovorí rusínskym jazykom, len 14 obyvateľov slovenským.

Podnebie a vodstvo v obci Krajné Čierno

Obec Krajné Čierno sa vzhľadom na svoju nadmorskú výšku nachádza v mierne teplom, vlhkom, vrchovinovom okrsku, ktorý sa vyznačuje priemernými júlovými teplotami viac ako 16°C, menej ako 50 letnými dňami za rok a Končekovým indexom zavlaženia 60 až 120.

Vzhľadom na absenciu meteorologických staníc v bezprostrednom okolí beriem údaje za mesto Svidník, ktorý je vzdušnou čiarou od Výbornej vzdialený približne 9 km smerom na juh a leží v nadmorskej výške 220 m n.m. Vzhľadom na nižšiu nadmorskú výšku treba brať hodnoty za Svidník vo vzťahu s istou rezervou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7,8°C. Najchladnejším mesiacom je január (-4,0°C), najteplejším júl (17,8°C). Podľa štatistík tu padne okolo 709 mm zrážok ročne. Najdaždivejším mesiacom je júl (106 mm), najmenej daždivým marec (34 mm).

Celé územie katastra patrí do hydrogeologického regiónu paleogénu povodia Ondavy po Kučín. Priemerný ročný špecifický odtok na území katastra je približne 12 l.s/km2. Dominuje tu dažďovo-snehový režim odtoku.

Pôdy v obci Krajné Čierno

Na prevažnej väčšine územia sa nachádzajú kambizeme pseudoglejové kyslé, lokálne pseudogleje modálne kyslé a gleje zo zvetralín rôznych hornín. Tieto pôdy sa vyznačujú strednou priepustnosťou, stredne kyslou reakciou a stredne vlhkým až vlhkým režimom. Z hľadiska zrnitosti to sú pôdy hlinité až piesčito-hlinité.

Príroda v obci Krajné Čierno

Obec Krajné Čierno leží z hľadiska fytogeografického členenia v bukovej zóne flyšovej oblasti Laboreckej vrchoviny. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou predovšetkým vo východnej časti územia sú podhorské bukové lesy.

V nižších polohách potenciálne nachádzame karpatské dubovo-hrabové lesy. V okolí vodného toku Ladomirky to sú jelšové porasty na nivách. Zo živočíchov tu nachádzame predovšetkým druhy typické pre listnaté lesy (diviak, srnec, líška).

Sídelná charakteristika obce Krajné Čierno

Celkovo sa v obci eviduje 22 obývaných bytov. Plynofikácia ani kanalizácia v obci neexistuje. Vodovod má 17 bytov, žumpu 16, sprchu a splachovací záchod 16. 8 bytov je vykurovaných ústredným lokálnym kúrením na pevné palivo, 1 na elektrické, 9 má kachle na pevné palivo.

11 bytových jednotiek sa môže popýšiť samostatnou chladničkou, 13 chladničkou s mrazničkou, 15 samostatnou mrazničkou, 10 automatickou práčkou, 14 farebným televízorom, 15 telefónom v byte, 2 domácnosti aj mobilnou komunikáciou, v jednom dome sa nachádza aj počítač, a v ďalšom aj počítač s internetom.