Obec Pernek

Obec Pernek sa nachádza na úpätí pohoria Malé Karpaty. Je historickou a cestnou križovatkou regiónu Záhorie.
Čo sa polohy z hľadiska administratívneho členenia týka, obec patrí do VÚC Bratislava a okresu Malacky. Od Bratislavy je vzdialená 40 km severovýchodným smerom a od okresného mesta Malacky 10 km severozápadným smerom.

Rozprestiera sa na rozhraní rovinného územia južnej časti Záhorskej nížiny a podhoria Malých Karpát. Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Cesta do Pezinka tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát.
Pernek susedí s katastrami obcí Jabloňové, Vojenský obvod Záhorie, Kuchyňa, Pezinok.

Rozloha obce predstavuje 27,66 km2 a počet obyvateľov ku dňu 31. 12. 2006 bol 814. Hustota zaľudnenia 29 obyvateľov/ km².

Matematicko-geografická poloha stredu obce je udávaná súradnicami 48° 22´ 8´´ s. g. š. a 17° 08´ 40´´ v. g. d.. Sídlo sa nachádza vo výške 278 m n. m., najvyššie položeným miestom v katastri je Krížnica 604,2 m n. m. (pričom na katastrálnej hranici ležia ešte vyššie vrchy : Konské hlavy, Gašparová, Čmeľok, Javorina) a najnižším miestom je západná hranica katastra, ktorá leží vo výške 200 m n. m.

Z hľadiska hydorogickej polohy obec leží v povodí rieky Morava a najvýznamnejšími tokmi v katastrálnom území obce sú Pernecký potok, Kostolný potok a Frutský jarok. Pričom samotná obec leží na náplavovom kuželi Perneckého a Kostolného potoka.

Čo sa polohy vzhľadom na geomorfologické jednotky týka, obec leží na rozhraní Malých Karpát a Záhorskej nížiny, presnejšie jej celku Borská nížina a oddielu Podmalokarpatská zníženina. Malé Karpaty, patriace do Fatransko-tatranskej oblasti sa nachádzajú vo východnej časti katastra. Jedná sa o oddiel Pezinské Karpaty, pododdiel Homoľské Karpaty a časti Kuchynská hornatina.

Poloha obce je zaujímavá aj z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Východná časť katastra patrí do CHKO Malá Karpaty, pričom zasahuje až ku samotnej obci. CHKO bola vyhlásená roku 1976 a je známa druhovo pestrým živočíšstvom a teplomilnými rastlinnými spoločenstvami.

Pernek síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska (Angern) je vzdialený iba 27 km. Cestný prechod Moravský Svätý Ján – Hohenau je vzdialený 34 km. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 40 km a 43 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce –Rajka a je vzdialený 55 km. Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené približne 40 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené len 4 km.

Významnými pamiatkami v obci sú : rímsko-katolícky barokový kostol (1672-75) a Kalvária (1803).

Aktivity a potenciál obce Pernek

Pernek je členom Združenia miest a obcí Slovenska a Regionálneho združenia obcí záhorskej oblasti.

ZMOS: Združenie miest a obcí Slovenska - je záujmové združenie právnických osôb, ktoré združuje vyše 96 % všetkých miest a obcí v Slovenskej republike. Združenie miest a obcí Záhorskej oblasti je dobrovoľným, záujmovým, na politických stranách a hnutiach nezávislým združením.

Hlavným cieľom združenia je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, Ústavou a príslušnými zákonmi Slovenskej republiky pozitívne a aktívne:

1. pôsobiť ako regionálne združenie ZMOS-u
2. obhajovať záujmy i potreby miest a obcí regiónu Záhorie
3. ovplyvňovať rozvoj i výkon samosprávnych funkcií
4. reprezentovať mestá a obce regiónu Záhorie vo vzťahu k euroregiónom, zahraničným inštitúciám a euroinštitúciám, štátnej správe, združeniam samosprávnych krajov a združeniam miest a obcí, iným právnickým a fyzickým osobám ako i ostatnej verejnosti
5. garantovať objektívne hodnotenie projektov fondov Európskej únie

Obec v minulom roku ukončila rekonštrukciu základnej školy a taktiež aj kultúrneho domu, v 90. tych rokoch minulého storočia bol dobudovaný vodovod a aj zrekonštruované verejné osvetlenie spolu s plynofikáciou obce.
Aktivity obce smerom k občanom sú pestré, okrem tradičného perneckého futbalového mužstva, je v obci aj dobrovoľný hasičský zbor a poľovníci, ktorí majú v obci veľmi dlhú tradíciu. Poľovnícke združenie je zlúčené medzi Pernekom a Kuchyňou.

Tým, že sa Pernek nachádza len 40 km od Bratislavy a má veľmi krásnu prírodu, je predurčený ako rekreačné zázemie hlavného mesta. V cestovnom ruchu a turizme sú obec Pernek a jej kataster zaradené do troch rozvojových skupín : Pobytu na horách, rekreačného turizmu a športu, poznávacieho turizmu s ľudovou architektúrou.

Dominantami v obci sú :

• Baba (lyžiarske stredisko, športovo rekreačné aktivity) (527 m n. m.)
• Podbabská dolina (rekreačná lokalita)
• Malé Karpaty
• Pernecký potok

Hlavný potenciál obce do budúcnosti možno vidieť práve v cestovnom ruchu. Obec neponúka len krásnu prírodu, ale aj možnosti aktívneho trávenia voľného času a poznávania ľudovej architektúry. CHKO Malé Karpaty poskytuje množstvo turistických chodníkov, cyklotrás, na východnej hranici katastra tiež lyžiarske vleky strediska Pezinská Baba. Pri obci sa nachádza aj archeologické nálezisko a aj zvyšky niekdajšej priemyselnej železnice. Pre ďalší rozvoj obce je veľkým prínosom skutočnosť, že má výbornú polohu a cestovný ruch, najmä víkendový má v obci už svoje pevné miesto. Bolo by na škodu veľký potenciál tejto oblasti nevyužiť.

Doprava a infraštruktúra obce Pernek

Obec Pernek má veľmi dobrú polohu, čo sa aj dopravného spojenia týka. Leží na jednom z mála cestných prepojení cez Malé Karpaty, kde sa spája so susedným okresným mestom Pezinok, taktiež má výrobné napojenie na susedné obce. Ide o hlavnú cestu na ťahu Lozorno-Rohožník a severozápadným smerom od obce smeruje cez Vojenský výcvikový priestor Záhorie hlavná cesta napájajúca sa na diaľničný úsek D2 Bratislava-Brno-Praha. Obec má postavenie akejsi dopravnej križovatky, čo je ešte viac umocnené tým, že katastrom obce prechádza i železnica – severovýchodná vetva zo Zohora do Rohožníka.

Autobusové spojenie je rovnako veľmi dobré. Je zabezpečované linkami Malacky-Pernek-Kuchyňa, Bratislava-Rohožník a diaľkovým spojením Bratislava-Rohožník-Senica.

Obec má vyhovujúcu i technickú infraštruktúru. Na sklonku 90-tych rokov minulého storočia, začala výstavba a rekonštrukcia vodovodu. Bolo rozhodnuté, že pitná voda bude odoberná z vodného zdroja v Jabloňovom. Niekoľko kilometrový privádzač a ďalšie kilometre rozvodov v obci, boli vystavané za pomoci štátnych dotácií.

V roku 1995 sa v obci vykonala rozsiahla rekonštrukcia verejného osvetlenia za účelom úspory elektrickej energie. V rokoch 1996-97 sa v spolupráci s SPP zrealizovala plynofikácia obce.

Geológia obce Pernek

Geologické pomery v obci sú veľmi rozmanité. Západná časť katastrálneho územia obce Pernek leží na fluviálnych štrkopieskových terasách z obdobia pleistocénu. Samotná obec je obklopená podkladom z obdobia neogénu. Jedná sa o tortón a sarmat morský až brakický s prevahou ílov, slieňov a pieskov s výskytom predradných štrkov a vápencov. Východným smerom od nich sa nachádzajú tmavé bridlice, vápence a silicity z obdobia jury a vrchného triasu tvoriace súvislý pás severo-južného smeru. Ešte východnejšie sa vyskytujú paleovulkanity a metaeruptíva – amfibolity. A medzi nimi sa nachádza prešmyk.

Najvýchodnejší podklad katastra tvoria chloriticko-sericitické a biotitické fylity. Na západe katastra sa nachádzajú neogénne a kvartérne sedimenty, v centrálnej oblasti sa vyskytujú mezozoické horniny centrálneho bradlového a flyšového pásma a na východnej hranici prekambrické a staropaleozoické metamorfované horniny.

Čo sa hydrogeologických podmienok v katastri týka, v blízkosti obce sa nachádza vrt na obyčajnú vodu a obcou prebieha hranica výskytu artézskych vôd a hydrogeologicky významná tektonická línia.

Hospodárstvo obce Pernek

V obci sa podľa nachádza 6 podnikateľských subjektov, pričom jeden je momentálne v likvidácii. Dva sa venujú poľnohospodárstvu – ide o Poľnohospodárske družstvo Pernek, ktoré bolo založené 27. 10. 1990 a Perneckú agrárnu spoločnosť spol. s r. o., založená dňa 25.8.1995. Zo subjektov treba spomenúť MOTEL Heštún , ktorý je veľmi dobrým príkladom aj pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v obci.

V katastri obce Pernek majú najväčšie zastúpenie lesné pozemky a druhou v poradí je orná pôda. Treba podotknúť, že sa tu nachádzajú aj vinice o rozlohe 6.061 m².

• Výmera ornej pôdy: 9.018.111 m²
• Výmera lesných pozemkov: 14.040.277 m²
• Výmera trvalých trávnatých porastov: 2.263.776 m²
• Výmera vodných plôch: 391.249 m²
• Výmera viníc: 6.061 m²
• Výmera záhrad: 330.362 m²
• Výmera zastavaných plôch: 747.455 m²
• Výmera ostatných plôch: 867.217 m²

Služby

Služby v obci sú na pomerne dobrej úrovni, veľký potenciál má obec v cestovnom ruchu. V súčasnosti je kapacita ubytovacích a stravovacích zariadení dostatočná, avšak v budúcnosti možno ešte rátať s nárastom najmä víkendového cestovného ruchu. Prírodné podmienky obce sú výborné a taktiež aj možnosti športových aktivít – v lete najmä turistika a v zime využívanie lyžiarskych vlekov na východnej hranici katastra s katastrálnym územím mesta Pezinok v stredisku Pezinská Baba.

Priemysel

Priemysel v obci dominoval najmä v minulosti. V kopcoch pri Perneku pracovali bane na pyrit. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní do továrne pri zastávke a nákladisku Pernek . Bola asi 6 km dlhá, s jednou úvraťou približne v polovici trasy pre lepšie zvládnutie výškového rozdielu. V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma likvidovaná. Železnička bola pravdepodobne tiež zrušená. Chemická továreň s krátkou vlečkou stávala pri trati na opačnej strane cesty ako zastávka. Dnes tu zostal len starý obytný dom. Úzkokoľajka viedla po ľavej strane cesty smerom k Perneku, počom sa odklonila do poľa a po severnom okraji obec obišla. Stopy po nej tu nezostali takmer žiadnej, len pri obci je poľná cesta v jednom mieste vedená na násypu s priepustkom.

Obyvateľstvo obce Pernek

Pernek sa spomína v roku 1394, kedy bola súčasťou plaveckého panstva. Obyvatelia sa živili výrobou metiel, pestovaním konope, povozníctvom. V chotári boli od konca 17. stor. kameňolom, bane na striebro, zlato, ťažili sa tu železné rudy a pyrit. Vývoj obyvateľstva obce je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami, progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Bol ovplyvnený administratívno-politickými a spoločenskými pomermi, investičnou činnosťou v bytovej výstavbe a finančnou politikou štátu a mesta Bratislavy. Počet obyvateľov obci v súčasnosti vykazuje pomalý rastúci trend.

Štruktúra obyvateľstva:

Počtom obyvateľov sa Pernek zaraďuje medzi malé obce. Z celkového počtu obyvateľov 814 z 31.12. 2006, je 52,2% žien a 47,8% mužov. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2001 bol 396 (z celkového počtu obyvateľov 783 toho istého roku). Za prácou odchádzalo 207 obyvateľov, vo verejnom sektore pracovalo 164 a v súkromnom 166 obyvateľov obce. Dominantným náboženstvom v obci je rímsko-katolícke s podielom 91 %.

Čo sa vekovej štruktúry obyvateľstva týka, v obci Pernek dominuje produktívne obyvateľstvo s podielom 66 %. Predproduktívna a poproduktívna zložka obyvateľstva je vyrovnaná a predstavuje 17 % z celkového počtu obyvateľov.
Ako je z uvedených čísel jasné, počet nezamestnaných v obci v rokoch 2004 až 2005 výrazne poklesol a to aj za nárastu celkového počtu obyvateľov zo 793 na 820. Tento pozitívny trend je veľmi pozitívnou perspektívou obce. Vďaka výbornej polohe a kvalitnému prírodnému prostrediu je táto lokalita predurčená i do budúcnosti k nárastu obyvateľov, predovšetkým vďaka javu suburbanizácie. Svedčí o tom aj rast počtu či už novovystavaných alebo zrekonštruovaných domov a bytov.

Podnebie v obci Pernek

Podobne ako prevažná časť územia Záhorskej nížiny, tiež kataster obce Pernek sa podľa Končekovej klasifikácie rozprestiera v teplej klimatickej oblasti, avšak nie celý, ale iba jeho západná časť. Tá patrí do mierne suchej podoblasti, kde je počet letných dní v roku vyšší ako 50 (s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a vyššou. Územie obce patrí do teplého okrsku, mierne suchého s miernou zimou. Smerom k pohoriu Malých Karpát sa rozprestiera okrsok teplý a mierne vlhký s miernou zimou patriaci rovnako do teplej oblasti.

Východ katastra však patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, mierne vlhkej a zasahujú sem dva okrsky : mierne teplý, mierne vlhký s miernou zimou, pahorkatinový a mierne teplý, mierne vlhký, vrchovinový. Táto oblasť je typická počtom letných dní pod 50 a nadmorskou výškou nad 500 m n. m. .

Podľa Tarábkovej klimatickogeografickej klasifikácie patrí sledované územie k typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt a s úhrnom zrážok 650-700 mm. Je suchá až mierne suchá. Spadá do subtypu prevažne teplej klímy. Východná – karpatská časť kakastra patrí do typu horskej klímy s malou inverziou teplôt, je vlhká až veľmi vlhká. Na JV je úhrn zrážok 600-800 mm a ide o subtyp teplej horskej klímy, zvyšok východnej časti katastra patrí k subtypu mierne teplej horskej klímy so zrážkami 650-850 mm.

Počet letných dní je na západe katastra v rozmedzí 50 až 60 a na východe 40 až 50.

Čo sa snehovej pokrývky týka, priemerne sa udrží 90 dní, vo východnej oblasti je počet dní so snehovou pokrývkou vyšší. Táto oblasť je však typická nedostatkom vlahy, pretože klimatický ukazovateľ zavlaženia je 200 mm (čo predstavuje rozdiel medzi potenciálnym výparom a úhrnom zrážok). Obcou prechádza 700 mm hranica ročného úhrnu zrážok. Západným smerom klesá a dosahuje priemerne 600 mm a východným smerom úhrn rastie do výšky 800 mm.
Veterné pomery v sledovanej oblasti sú obdobné ako na území Záhorskej nížiny a teda v ročnom priemere tu prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným, čo dokazuje aj najbližšia meteorologická stanica (z ktorej sa podarilo získať údaje) v Kuchyni. Podľa meraní v stanici Kuchyňa – Nový Dvor priemerná ročná teplota dosahuje 9,2°C. Tento údaj možno považovať za relevantný, pretože stanica sa nachádza len 3 km od obce Pernek.

Pôdy v obci Pernek

Skladba pôdnych typov a druhov v obci je tiež rozmanitá. Čo sa pôdnych typov týka, východnú časť pokrývajú hnedé pôdy, výrazne nenasýtené (oligobázické), hnedé pôdy nenasýtené (kyslé), lokálne rankre a hnedé pôdy nenasýtené (okyslené), vyskytujúce sa na stredne ťažkých až ľahších zvetralinách rôznych hornín.

Samotná obec leží na hranici výskytu rendzín a pararendzín (na V od obce) s hnedými pôdami nasýtenými až nenasýtenými (mezobázickými) (na Z od obce), ktoré sa nachádzajú na stredne ťažkých až ľahších skeletnaných zvedtralinách rôznych hornín. Rendziny a pararenziny sa vyskytujú na zvetralinách pevných karbonátových hornín.
V katastri sa na SZ a JZ vyskytujú aj čiernice (lužné pôdy), sprievodné čiernice glejové a gleje, nachádzajúce sa prevažne na ľahkých nekarbonátových nivných sedimentoch i lokálne regosoly (regozeme) na pieskoch.

Čo sa pôdnych druhov týka, na západne katastra prevládajú piesčité pôdy. V okolí samotnej obce sa nachádzajú – na severe hlinito-piesčité pôdy, v lesných oblastiach miestami až piesčito-hlinité a na juhu od obce pôdy hlinité. Východ katastra pokrývajú piesčito-hlinité v lesných oblastiach až hlinité pôdy.

Prevažná časť rozlohy katastra je typická pôdami bez skeletu, iba na východe, v lesnej oblasti sú stredne skeletnaté.

Priemerná úradná cena ornej pôdy v obci je 3,19 Sk/m2 v porovnaní s okolitými obcami je mierne vyššia avšak záhorské oblasti na západnej strane okresu Malacky dosahujú omnoho vyššie hodnoty.

Príroda a ochrana krajiny v obci Pernek

Katastrálne územie má z hľadiska ochrany prírody veľmi významné postavenie. Východná časť katastra patrí do CHKO Malé Karpaty, ktorá zasahuje až ku samotnej obci. CHKO bola vyhlásená roku 1976 a je známa druhovo pestrým živočíšstvom. Typické sú tu aj teplomilné rastlinné spoločenstvá .

Potenciálna prirodzená vegetácia v obci je rozmanitá. Vo východnej oblasti sa vyskytujú kvetnaté bukové a jedľové lesy, ostovčekovito aj vápnomilné bukové a borovicové lesy, ostrevkové spoločenstvá a taktiež kyslomilné bukové podhorské lesy. V okolí obce sa rozprestierajú dubovo-hrabové lesy, ktoré sa tiahnu západným smerom až ku západnej katastrálnej hranici, kde sa miešajú s jaseňovo-brestovo-dubovými a jelšovými lužnými lesmi.

Celé katastrálne územie je krajinou s dobrým zastúpením stromov a na východe a popri obci sa nachádza lesná plocha. Vo východnej oblasti prevláda buk lesný a smrek obyčajný, v západnej sa nachádza aj borovica lesná. Východná časť katastra patrí podľa fytogeografického členenia do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu predkarpatskej flóry a okresu Malé Karpaty. Západná časť katastra patrí do oblasti panónskej flóry, obvodu eupanónskej xerotermnej flóry a okresu Záhorská nížina.

Z významných živočíšnych druhov sa na západe vyskytuje hvizdák veľký a z chránených na SV strnádka cia, v centrálnej oblasti krakľa belasá, sokol kobcovitý, sýkorka uhlarka a murárik červenokrídly.
V katastri nájdeme klinček neskorý patriaci k panónskym endemitom.

Reliéf v obci Pernek

Obec leží vo výške 278 m n. m. a kataster ako celok je typický veľkými výškovými rozdielmi. Katastrom prechádza ako hranica 200 m n. m., na západnej hranici, tak i hranica 700 m n. m., vo východnej časti katastra.

V severovýchodnej časti sa vyskytuje hlboko rezaný reliéf a východným smerom od obce stredne rezaný reliéf. Západne od obce sa nachádza mierne až stredne zvlnený reliéf.

Čo sa morfologickej hodnoty hornín týka, vo východnej časti sa nachádzajú odolné horniny, prevažne komplexy kryštalických bridlíc, ktoré patria do II. stupňa odolnosti. Smerom na západ od nich sa nachádzajú horniny rovnakého stupňa, ale ide o komplexy hornín v slienitom vývoji s lavičnatými vápencovými polohami. Západná časť katastra obce je typická prevažne peliticko-psamitickými komplexmi III. stupňa odolnosti.

Podľa typologického členenia reliéfu západnú časť katastra tvorí kumulačný a východnú erózno-denudačný reliéf.
Západ katastra predstavujú stabilné tvary rovín a nestabilné tvary sa tu nevyskytujú a na východe sú zväčša stabilné tvary pohorí so zvyškami pološinatého reliéfu a nestabilné tvary sa tu vyskytujú len výnimočne.

Sklonitosť územia je veľmi rozmanitá. Západná časť obce má priemernú sklonitosť len 0°-2°, smerom na východ stúpa a dosahuje interval 6°-14°. SV časť katastra má najvyššiu sklonistoť, 14°-24°.

Vodstvo v obci Pernek

Katastrálne územie obce, podobne ako celé územie Záhorskej nížiny, patrí do úmoria Čierneho mora, povodia Dolnej Moravy, kde výpar tvorí 78% a odtok len 22%. Koeficient odtoku (odtok/zrážky) v tejto oblasti dosahuje hodnotu 0, 22. Celková rozloha povodia Moravy tvorí 4,7 % - ný podiel na ploche SR.

Katastrálnym územím obce pretekajú tri potoky. Pernecký, Kostolný a Furtský jarok. Kostolný potok sa v obci vlieva do Perneckého, pričom obec samotná leží na náplavovom kuželi oboch týchto tokov. V chotári sa nachádzajú aj Pernecké jazerá a Majerský rybník

Z hľadiska typov režimu odtoku spadá do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Základnými hydrologickými charakteristikami tohto typu je akumulácia v decembri až januári (Z časť katastra) alebo decembri až februári (V časť katastra), vysoká vodnosť vo februári až apríli (Z) alebo marci až apríli (V). Najvyšší priemerný mesačný prietok je zväčša v marci, avšak môže nastať aj apríli či februári. Naopak najnižší priemerný mesačný prietok nastáva obvykle v septembri. Tento typ režimu odtoku je typický aj výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.

Čo sa typov podzemných vôd týka, kataster je tiež rozdelený na dve základné časti. Vo východnej sú dopĺňané iba zo zrážok, čo je typické pre pohoria. Podzemné vody centrálnej a západnej časti katastra sú dopĺňané viacej ako 70 % podzemnými vodami zo susedných pohorí a menej ako 30 % zo zrážok, čo je typické pre pahorkatiny.
Z hľadiska minerálnych a termálnych vôd ide o málo perspektívnu o oblasť výskytu horúcich vôd.

Na západ od obce sa nachádza vrt na obyčajnú vodu, podľa výdatnosti označovaný ako stredný. Zvláštnosťou katastrálneho územia obce sú i artézske vody. Priamo obcou prechádza hranica územia s ich výskytom, pričom ide aj o hydrogeologicky významnú tektonickú líniu.